Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, September 10, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 39Ek/1171/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118314880
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Sadová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6118314880.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Z. R., T..: XX.XX.XXXX, H. X. XXX, XXX
XX X., zastúpený práv. zástupcom: JUDr. Branislav Kahanec, advokát, sídlom Vajanského 33, 080 01
Prešov, proti povinnému: I. Č., T..: XX.XX.XXXX, H. X. XXX, XXX XX X., o vymoženie výživného, o
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 02.08.2018, podaným
prostredníctvom právneho zástupcu, domáhal od povinného vymoženia bežného výživného vo výške
40,- eur mesačne, a to na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k.:

27P/279/2008- 25, zo dňa 18.02.2009.

2. Predmetným rozsudkom bolo v druhom výroku rozhodnuté, že otec je povinný prispievať na výživu
maloletejsumou40,-eurmesačne,ktorébudepoukazovaťkrukámmatkyvždydo15-tehodňavmesiaci
vopred, počnúc dňom 01.03.2008 opakovane do budúcna. V tretom výroku rozsudku súd zaviazal otca
maloletej na úhradu dlžného výživného za obdobie od 01.03.2008 do 28.02.2009 vo výške 480,- eur,

ktoréjepovinnýsplácaťprostredníctvommesačnýchsplátokvovýške15,-eurspolusbežnýmvýživným,
pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu.

3. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok"), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie

návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie
exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

4. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí

rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.

5. Podľa § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne
celkom alebo sčasti.

6. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak

priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.7. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

8.Podľa§48ods.3písm.b)Exekučnéhoporiadku,návrhnavykonanieexekúciesapodávapríslušnému
súdu a musí obsahovať označenie oprávneného a povinného, ak je účastníkom konania
1. fyzická osoba, označuje sa menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu a dátumom
narodenia alebo iným identifikačným údajom,

2. právnická osoba, označuje sa názvom alebo obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom
organizácie alebo iným identifikačným údajom; ak ide o zahraničnú právnickú osobu, tieto údaje sa
musia osvedčiť pripojeným výpisom z registra alebo výpisom z inej evidencie, do ktorej je zahraničná
osoba zapísaná.

9.Podľa§48ods.3písm.c)Exekučnéhoporiadku,návrhnavykonanieexekúciesapodávapríslušnému

súdu a musí obsahovať označenie zástupcu oprávneného, a ak návrh podáva viacero oprávnených,
označenie spoločného zástupcu oprávnených.

10. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákon o rodine“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

11. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone

sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

12. Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak
druhý rodič nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Preto
aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho

rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%

zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

16. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

17. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

18. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale
jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

19. Po oboznámení sa s návrhom na vykonanie exekúcie a jeho prílohami súd zistil, že v návrhu
na vykonanie exekúcie je ako oprávnená uvedená matka maloletej - Z. R., T..: XX.XX.XXXX, ktorá

podala návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu - JUDr. Branislav Kahanec,
advokát, sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov. Pokiaľ je dieťa maloleté, návrh na vykonanie exekúcie
pre vymáhanie výživného voči jednému z rodičov je v mene dieťaťa oprávnený podať, a v konaní ho
zastupovať zákonný zástupca - rodič, ktorému bolo zverené do osobnej starostlivosti. Výživné je vkaždom prípade nárokom dieťaťa (nie rodiča). Platí to aj v prípade maloletého dieťaťa, preto aj keď je
rozhodnutím súdu určené, že povinný rodič má platiť výživné maloletého dieťaťa do rúk druhého rodiča
(ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti), došlo iba k vymedzeniu subjektu (tzv. platobného

miesta), ktorému sa výživné poukazuje, keďže ho nemožno plniť do rúk subjektu nespôsobilého na
právne úkony (maloleté dieťa). Takýmto vymedzením rodiča prijímajúceho výživné v mene dieťaťa
nespôsobilého na právne úkony nedochádza k prechodu výživného na tohto rodiča.

20. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa

na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Z povahy výživného
vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa, nie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené
do osobnej starostlivosti. Ak si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, určenú právoplatným rozhodnutím
súdu alebo súdom schválenú dohodou, povinný rodič neplní, dieťa má právo domáhať sa splnenia
tejto povinnosti jej núteným výkonom. Pri vymáhaní pohľadávok výživného je teda oprávneným dieťa,
v prospech ktorého je výživné priznané, a povinným je rodič, ktorému bola uložená povinnosť platiť

výživné.Prizastupovanímaloletéhodieťaťavexekučnomkonanínavymoženievýživnéhoodpovinného
rodiča sa pripúšťa, aby pri podaní návrhu na exekúciu dieťa zastupoval druhý rodič.

21. Súd má za preukázané, že v návrhu na vykonanie exekúcie bola ako oprávnený uvedená matka,
ktorá však nebola oprávnená požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Pri vymáhaní výživného

je oprávneným dieťa, ktoré má právo domáhať sa splnenia vyživovacej povinnosti jej núteným výkonom.

22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil
rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, preto v súlade s citovaným
ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie oprávneného

zamietol.

23. Podľa § 199a ods.1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s

podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

24. V zmysle § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

25. Podľa § 199c ods.1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre
vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie,
platí trovy podľa § 198 ods.2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre
maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods.1 písm. d) súd.

26. V zmysle § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie
je účastníkom konania oprávnený.

27. Keďže k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie došlo v čase pred vydaním poverenia na

vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania, a naviac sám oprávnený
podal návrh na vykonanie exekúcie s vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal,
súd rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.