Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/111/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516200697
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8516200697.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.

JanyBurešovejaJUDr.GabrielyKlenkovej,PhD.vsporežalobcuPrimabankaSlovenskoa.s.,sosídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému V. B., C.. XX.XX.XXXX, S. T. XX, XXX XX
T., občanovi SR, o zaplatenie 1.993,67 eura s prísl., takto o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Stará Ľubovňa č. k. 7C/20/2016 - 73 zo dňa 5.6.2017

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a v
súvisiacom výroku o náhrade trov konania.
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej aj len ,,súd prvej inštancie“ napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.993,67 eur, úroky vo výške 96,06 eur, úroky z
omeškania vo výške 1,09 eur, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.993,67 eur od 3.10.2013
do zaplatenia a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.“
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 29.2.2016
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 1.993,67 eura, úroku 96,06 eura, úroku

z omeškania vo 1,09 eura, úroku 12,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.993,67 eura od
3.10.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 1.993,67 eura a
nezaplatených úrokov 96,06 eura od 3.10.2013 do zaplatenia ako aj nahradenia trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že dňa 27.3.2016 uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol
žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2.000 eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal
splácaťvpravidelnýchmesačnýchanuitnýchsplátkachacelýúverajspríslušenstvombolpovinnýsplatiť
do 27.3.2023. Žalovaný po vyčerpaní poskytnutého úveru porušil svoje zmluvné povinnosti a preto bol

listom zo dňa 27.8.2013 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru. Žalovaný po zosplatnení
úveru do podania žaloby nezrealizoval žiadne úhrady.
Súd konštatoval, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 27.3.2013 úverovú zmluvu,
na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 2.000 eur, s uvedením
úrokovej sadzby 12,90 % ročne, výškou anuitnej splátky 29,98 eura, termínom splatnosti prvej anuitnej
splátky 29.4.2013, s počtom anuitných splátok 120 splatných mesačne v 27. deň kalendárneho mesiaca,

splatnosťou úveru 27.3.2023, výškou RPMN 15,78 %, priemernou RPMN ku dňu podpísania úverovej
zmluvy 18,86 % a celkovou čiastkou, ktorú musí klient zaplatiť vo výške 3.836,40 eura. Žalovaný
uhradil celkovo sumu 46,08 eura (dňa 29.4.2013 sumu 29,98 eura, dňa 27.5.2013 sumu 16,10 eur),
pričom suma 6,63 eura bola započítaná na istinu a suma 39,75 eura na úroky z omeškania. Listom zodňa X.X.XXXX žalobca vyzval žalovaného k zaplateniu omeškaných splátok, ktoré predstavujú sumu
60,93 eura. Zároveň ho upozornil, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy bude požadovať jednorazové
splatenie celej dlžnej sumy. Žalobca listom zo dňa XX.X.XXXX rozhodol o predčasnej splatnosti celého

úveru a žiadal žalovaného uhradiť celý dlh vo výške 2.125,82 eura s príslušenstvom najneskôr do
XX.X.XXXX. Predmetnú výzvu prevzala manželka žalovaného dňa X.X.XXXX.
Súd prvej inštancie mal za to, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k vzniku spotrebiteľského
úverového vzťahu. Žalovaný z úverového vzťahu neplnil svoje povinnosti tak, ako bolo zmluvne
dohodnuté, nakoľko však došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru k XX.X.XXXX, vzniklo

žalobcovi právo na vrátenie poskytnutej istiny úveru, kapitalizovaných úrokov vyúčtovaných podľa
zmluvy do času vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a na úroky z omeškania z istiny úveru.
Podľa súdu prvej inštancie, s odkazom na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.6.2015 sp.
zn. 6Co/190/2014, žalobcom uplatnené zmluvné úroky patria len do dátumu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru. Niet konkrétnej úpravy o úrokoch popri úrokoch z omeškania. Zákon reguluje úroky za
úver bez časovej úpravy a dohoda, podľa ktorej by mal spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania, prípadne

ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru
predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré spotrebiteľa v
úverových vzťahoch chráni pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Z uvedeného dôvodu
súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi dohodnutý úrok z úveru po vyhlásení predčasnej splatnosti
úveru. Takisto nepriznal nárok na úrok z omeškania zo sumy 96,06 eura od 3.10.2013 do zaplatenia,

čo boli vypočítané úroky z úveru. Žalobca si podľa súdu prvej inštancie uplatnil úroky z úrokov a ide o
neprípustnosť úročenia zmluvných úrokov úrokmi z omeškania, tzv. anatocizmus.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka - § 52 ods. 1, 2, 3, 4,
§ 53 ods. 1, 2, 3, 5, 9, § 565, § 517 ods. 1, 2 a podľa ustanovenia § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere.

Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 255 a § 262 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku, v rozsahu zamietavého výroku, t.j. výroku II., podal žalobca v zákonnej
lehote odvolanie majúc za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietavej časti vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie

v napadnutom rozsahu zmenil a žalobe žalobcu vyhovel. Žiadal taktiež, aby súd priznal náhradu trov
konania a náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov. Žalobca poukázal
na ust. § 497 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť
len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania.
Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník je povinný

platiť ich od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v
lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktorý
je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na
úrok z úveru neovplyvňuje. Tvrdenie, že úroky a úroky z omeškania sa vzájomne vylučujú nemá oporu
v právnych predpisoch. V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky

sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Pokiaľ súd
prvej inštancie odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014, so závermi
vyplývajúcimi z predmetného rozhodnutia sa žalobca nestotožňuje. Pokiaľ v tomto rozhodnutí krajský
súd odkázal na § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., tak v zmysle § 1 ods. 1 tohto nariadenia odplatu
pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné

plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, a ktoré sú spojené s
poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Podľa §
3a ods. 2 tohto nariadenia za sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov
sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so
splácaním peňažných prostriedkov, t.j. nariadenie rozlišuje medzi najvyššou prípustnou výškou odplaty

za poskytnutie peňažných prostriedkov a najvyššou prípustnou výškou sankcie za omeškanie, jedná sa
o dva rozdielne inštitúty, tvorené rozdielnymi zložkami. Q. úrok za poskytnutie peňažných prostriedkov je
odplatou za ich poskytnutie, nie sankciou. Ak by sa názor vyslovený krajským súdom v tomto rozhodnutí
rozvinul ad absurdum, znamenalo by to, že omeškanie so splácaním by vlastne zvýhodňovalo dlžníka
ak by počas omeškania mal veriteľ nárok iba na úrok z omeškania a nemal by nárok na zmluvný úrok

za požičanie peňažných prostriedkov, ktorý je zvyčajne vyšší než úrok z omeškania. Úroky z omeškania
však treba vnímať ako sankciu za omeškanie s plnením celého nároku veriteľa, teda požičanej istiny
a aj zmluvných úrokov, nakoľko do omeškania sa dlžník dostane ak neplní riadne a včas. Bolo by v
rozpore s logikou veci, ak od momentu omeškania dlžníka by bol dlžník odmenený a veriteľ potrestanýznížením výšky úroku z jej zmluvne dohodnutej výšky na výšku sankčného úroku z omeškania. Samotné
zosplatnenie úveru ešte neznamená, že veriteľ má požičané prostriedky k dispozícii. Pokiaľ dlžník úver
nesplatí ani po vyhlásení predčasnej splatnosti, veriteľom požičané prostriedky má stále k dispozícii

dlžník a tieto môže užívať a požívať, teda realizovať úžitkovú hodnotu veci. Podľa žalobcu nesprávnym
je rozhodnutie súdu prvej inštancie pokiaľ nepriznal úroky z omeškania zo zmluvných úrokov. V tejto
súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 27.3.2008 sp. zn. 4Cob/62/2007, v
ktorom súd uviedol, že s poskytnutím peňažných prostriedkov sa viaže aj povinnosť platiť úroky z úveru.
Za omeškanie s úhradou úroku je možné požadovať platenie úrokov z omeškania z nezaplatených

úrokov. Žalobca poukázal na to, že zmluvné úroky boli vyčíslené pevnou sumou, ako zmluvný úrok
naakumulovaný z istiny do dňa zosplatnenia a tento sa ďalej, t.j. po zosplatnení celého dlhu, nenavyšuje.
Práve z tohto dôvodu nejde o rozpor so zásadou anatocizmu, ktorá má zamedziť neodôvodnenému
navyšovaniu nárokov veriteľov. Ide o nárok, ktorý predpokladá aj ustanovenie § 497 Obchodného
zákonníka.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) príslušný na rozhodnutí o odvolaní (§ 34 CSP)
preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom bol napadnutý odvolaním, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP bez nariadenia

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Miesto a čas verejného vyhlásenie rozsudku zverejnil na
úradnej tabuli, ako aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 8.2.2018 (§ 219 ods. 3 CSP) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu bolo neopodstatnené.

5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v

ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastane
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke
kvalitatívnej rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

6. Žalovaný odvolaním nenapadol vyhovujúci výrok rozsudku, t.j. výrok I., v tejto časti rozhodnutie
súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť a nebolo oprávnením, ani povinnosťou odvolacieho súdu
podrobiť ho prieskumu.

Čosatýkazamietavéhovýrokurozsudku,žalobcamalzato,žesúdprvejinštancievecnesprávneprávne

posúdil. Vzhľadom na tento odvolací dôvod bolo úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom
nesprávnom právnom posúdení zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval
príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva.
O omyl v aplikácii ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal vyložiť alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

7. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami konaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom,
ako aj právnym posúdením veci odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový
stav veci nevyhnutný pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku, ako aj správne právne vec posúdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie vo

vzťahu k zamietavému výroku rozsudku - predmetu odvolacieho konania (§ 387 ods. 2 CSP) a len na
zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého zamietavého výroku rozsudku k odvolacím dôvodom
dodáva:

8. Odvolací súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu (cenu)

predstavujú spravidla úroky. Zmluvou o úvere sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky. Úverové obdobie, teda čas, za ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú medzi
podstatné náležitosti úveru nepatrí. Pokiaľ si však účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník
poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy

za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten
má sankčnú povahu. Jeho typickým znakom v občiansko-právnych veciach je jeho administratívny strop
(limit). V tejto súvislosti je potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4Obo/143/98, z ktorého vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých peňažnýchprostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti dlžník pre omeškanie musí platiť
úrokyzomeškania.TakýtozáverzrozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyjelogický,pretože
v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v

podobeúrokovzúveru,akoajúrokovzomeškania,čobyspôsobovaloznačnúnerovnováhuvovzťahoch
medzi účastníkmi. Pokiaľ veriteľ pristúpi k zosplatneniu úveru, nastupuje po zosplatnení režim platenia
úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru. Aj vzhľadom na názor vyplývajúci z citovaného rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne
pokiaľ žalobcovi nepriznal nárok na dohodnuté úroky z úveru za obdobie po vyhlásenej splatnosti úveru.

9. Správny je aj záver súdu prvej inštancie, pokiaľ nepriznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania z
dohodnutých úrokov. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že záväzkovým právnym vzťahom
je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok. Pohľadávkou v zmysle tejto definície je peňažné plnenie (istina), na ktorú ma
veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (v zmysle nároku na sankcie pre

omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový
vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným hlavným záväzkovým vzťahom.
Tým, že dlžník včas nezaplatí úroky z istiny, dostáva sa do omeškania s plnením príslušenstva, nie
do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Veriteľ preto nemá právo nárokovať si voči dlžníkovi
príslušenstvo z príslušenstva, teda úroky z omeškania z dohodnutých úrokov nakoľko ani Občiansky

zákonník ani Obchodný zákonník to neumožňujú, neupravujú sankčný nárok pre prípad omeškania
s platením príslušenstva pohľadávky. Branie úrokov z úrokov - anatocizmus bolo zakázané už podľa
rímskeho práva (obdobne, vychádzajúc z totožnej právnej úpravy v rozhodnom období tak v Slovenskej,
ako aj v Českej republike, Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí 35Odo101/2002, 29Odo689/2006,
ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí z 29.3.1995 sp. zn. 6Obdo/4/1994).

Súd prvej inštancie teda rozhodol správne pokiaľ mal za to, že žalobca nemá nárok na úrok z omeškania
s dohodnutých, ním kapitalizovaných úrokov z omeškania. Len pre úplnosť sa žiada sa uviesť, že nie
je vylúčená dohoda účastníkov záväzkového vzťahu o tom, že zmluvou dohodnuté úroky sa stanú
súčasťou istiny, čím by veriteľ mohol v prípade omeškania žiadať z istiny takto navýšenej úrok z
omeškania.Vtakomtoprípadebysaužúročilaibaistina,nieajpríslušenstvopohľadávky.Takátodohoda

zo záväzkového vzťahu strán sporu však zo spisu nevyplynula.

10. Z dôvodov, ktoré odvolací súd uviedol vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol správne pokiaľ v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol, jeho rozhodnutie je správne aj vo výroku o náhrade trov konania.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku a súvisiacom výroku o trovách

konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

11.Vodvolacomkonanížalobcanebolúspešný,nemápretonároknanáhradutrov,ktorémusodvolacím
konaním vznikli. Naopak, fakticky úplne úspešný bol žalovaný, ktorému v zmysle § 255 ods. 1 CSP v
spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu

spisu však vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril, náhradu
trov odvolacieho konania neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní
nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúceho procesnú ekonómiu
konania pred súdom. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o
priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov

konania za situácie keď úspešnej strane žiadne trovy nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale
aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného konania. Preto o nároku na náhradu trov odvolacieho
konania rozhodol tak, že žalovanému túto náhradu nepriznal.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 vo vzťahu k tej

časti zamietavého výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na úrok z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 96,06 eura od 3.10.2013 do zaplatenia z dôvodu anatocizmu
a v pomere hlasov 2:1 vo vzťahu k tej časti zamietavého výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie
nepriznal žalobcovi nárok na dohodnutý úrok z úveru po splatnosti úveru (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z.).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.