Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14CoE/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817201635
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8817201635.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a sudcov
JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Mareka Košča, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: C. L., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX Č. XXX, o vymoženie
300,- eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k.

11Er/253/2017-12 zo dňa 30.8.2017, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie v napadnutej časti o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd uvedeným uznesením, rozhodol v prvom výroku o nevylúčení súdneho exekútora L..
E. M. z vykonávania predmetnej exekúcie podľa § 30 v spojení s § 243h zákona č. 233/1995 Z.z.
Exekučného poriadku, účinného do 31.3.2017. V ďalšom zamietol žiadosť súdneho exekútora zo dňa

12.12.2016 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 cit. zákona v spojení s § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka a Smernicou č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

2. V odôvodnení rozhodnutia o nevylúčení súdneho exekútora okresný súd uviedol, že dôvodom
na vylúčenie exekútora pre zaujatosť nie je tvrdenie, že súdny exekútor je bývalým zamestnancom

oprávneného. Dospel k záveru, že nie sú dôvody na vylúčenie súdneho exekútora z vykonávania
predmetnej exekúcie. V tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť dňom
14.11.2017.

3. Pre rozhodnutie o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie okresný súd preskúmal
predložené listiny, z ktorých vyplýva, že oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice pred súdnym

exekútorom L.. E. M. domáhal vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnej
na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného F. E. F. zriadeným pri R. P.
R., so sídlom v V. pod sp.zn. F. XXXXX/XX zo dňa 5.4.2016. Súd skúmal exekučný titul v súlade s
ustanovením § 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v spojení s § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka. Po oboznámení sa s obsahom spisu, dokladov založených v spise,
najmä obsahom uvedeného rozhodcovského rozsudku a obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.

XXXXXXXXX zo dňa 22.11.2013 s jej neoddeliteľnými prílohami zistil, že medzi oprávneným a povinnou
bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorou sa povinná zaviazala splatiť poskytnutý úver vo výške 350,- eur,
navýšený o náklady na poskytnutie úveru vo výške 322,- eur, celkom do 28.11.2014.

4. V predmetnej exekučnej veci je vymáhané plnenie zo zmluvy o úvere, ktorá je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v

predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom (t.j.
fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,povolania alebo podnikania). Ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver (dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady

spojené so spotrebiteľským úverom. V posudzovanej veci sa oprávnený domáha žiadosťou na vydanie
poverenia a vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
vydaný rozhodcovským súdom na základe rozhodcovskej zmluvy, ktorej dojednanie vyhodnotil okresný
súdakoneprijateľnúzmluvnúpodmienku,ktorájevzmysle§53ods.5Občianskehozákonníkaneplatná.

5. Rozhodcovská zmluva je formulárová a oprávnený ju v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa
v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale predovšetkým
úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah, prípade poznať dosah
svojho konania. Najzávažnejším dôvodom je skutočnosť, že rozhodcovská zmluva v predmetnej veci,

ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu
na rozhodcovskom súde. Možnosť voľby je len zdanlivá. Nerovnováhu spôsobuje aj vzdialenosť
rozhodcovského súdu od sídla povinnej, ktorý určil v zmluve oprávnený. Napokon, rozhodcovský súd v
danom prípade priznal oprávnenému plnenie na základe úverovej zmluvy, súčasťou ktorého je odplata

za poskytnutý úver v bezmála v rovnakej výške a ročná percentuálna miera nákladov v danom prípade
predstavuje neprípustnú mieru 92 %. Podľa názoru súdu, dojednanie riešenia sporov rozhodcovským
súdom prostredníctvom rozhodcovskej zmluvy a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli
vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a Smernice 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd dospel

k záveru, že dojednanie tejto rozhodcovskej zmluvy je neprijateľnou podmienkou, preto ňou spotrebiteľ
nie je viazaný. Súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku, skúmal dôležité skutočnosti,
ktoré vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne
vyjednaná a núti ho podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu bez vedomia a dôsledkov tohto

konania, preto sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností odporuje dobrým mravom. Akékoľvek
plneniepriznanérozhodcomnazákladetejtorozhodcovskejzmluvy,ktorájevrozporesdobrýmimravmi,
je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Preto podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku o rozhodcovskom konaní okresný súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený elektronickým podaním zo dňa
16.11.2017. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a nesprávne skutkové
zistenia v zmysle § 365 ods. 1 písm. h), f) CSP. Žiadal zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. V dôvodoch odvolateľ namietal prekročenie rámca preskúmavanej právomoci exekučným súdom
v zmysle Exekučného poriadku a zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Aplikáciou
ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní súd na správne zistený skutkový stav aplikoval
nesprávny právny predpis. Exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko

samotné ustanovenie, o ktoré sa súd opiera v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na
zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu
nedovolenému. Súd ukrátil strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom
konaní alebo Občiansky súdny poriadok (Civilný sporový poriadok), a to hlavne právo na prejednanie
vecipredpríslušnýmsúdom.Postupomsúdudochádzaknahradzovaniukonaniaožalobáchnazrušenie

rozhodcovských rozsudkov podľa § 40 cit. zákona, čo je v rozpore s obsahom a účelom Zákona o
rozhodcovskom konaní. Odvolateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že s povinnou uzatvára rozhodcovskú
zmluvu podľa § 3 cit. Zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na
samostatnej listine. Exekučný titul tak bol vydaný oprávneným orgánom, vedeným osobitným právnym
predpisom. Na základe rozväzovacej podmienky v zmluve, povinnej nebola odňatá možnosť obrátiť sa v

akýchkoľvek sporných otázkach, spojených so zmluvou o úvere, na všeobecný súd. Odvolateľ poukázal
na § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je
cieľom úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci súd konal
nad rámec zákonných ustanovení.8. Povinná sa k odvolaniu oprávneného, rovnako ako ani k doterajšiemu exekučnému konaniu, nijako
nevyjadrila.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie podané oprávneným v
zmysle ustanovení § 378 a nasl. CSP v rozsahu odvolacích dôvodov, bez nariadenia pojednávania,
s tým, že na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v
odvolacích dôvodoch uplatnené. Odvolací súd pritom dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie

je možné vyhovieť. Rozhodnutie okresného súdu v časti, v ktorej nebol súdny exekútor z vykonávania
exekučného konania vylúčený, odvolaním napadnuté nebolo, preto nebolo predmetom preskúmania
odvolacím súdom a nadobudlo právoplatnosť.

10. Prvoinštančný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy pri záväzku zo

spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán a táto je v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice 93/13/EHS, ktorá je v spojení s ustanovením § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná.

11. Z predloženého spisu je zrejmé, že právny vzťah medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako
dlžníčkou vznikol dňa 22.11.2013 a mal formu spotrebiteľskej úverovej zmluvy. V rovnaký deň bola
povinnou podpísaná samostatná rozhodcovská zmluva, v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky
spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej

republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). V článku IV. rozhodcovskej zmluvy dlžník vyhlásil, že s
uzatvorením tejto zmluvy súhlasí, a že bol pred uzavretím tejto zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch
uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy.

12. Táto rozhodcovská zmluva bola urobená v písomnej forme, bola podpísaná oboma zmluvnými
stranami. Z hľadiska formálnych náležitostí spĺňa náležitosti rozhodcovskej zmluvy predpísané v § 3
zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoSRK).

13. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená medzi účastníkmi konania na samostatnom liste bez toho,

abytomalovplyvnatrvaniezmluvyoúvere,ponekonkretizovanompoučeníodôsledkochjejuzatvorenia
a nevyžadovala, aby sa vzniknuté spory riešili výlučne v rozhodcovskom konaní.

14. Skutočnosť, že nielen spotrebiteľská zmluva, t.j. zmluva o úvere, ale aj rozhodcovská zmluva bola
oprávneným vopred pripravená na predtlačenom formulári, neznamená, že dlžník ju nemal možnosť

žiadnym spôsobom ovplyvniť. Ak aj rozhodcovská zmluva bola oprávneným ako veriteľom vopred
pripravená pre povinnú ako dlžníka na samostatnom liste, mala povinná ako dlžník možnosť túto
odmietnuť bez toho, aby zmaril uzavretie zmluvy o úvere.

15. V prejednávanej exekučnej veci uzavretá rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi uplatniť svoje

práva pred všeobecným súdom z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným
spôsobom zabezpečuje spotrebiteľovi právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na všeobecný
súd.

16. Zásadnou vadou tejto rozhodcovskej zmluvy je chýbajúce konkrétne poučenie dlžníka o nevýhodách

rozhodcovského konania v porovnaní so súdnym konaním.

17. Rozhodcovská zmluva v článku V. obsahuje vyhlásenie dlžníka, že bol poučený o dôsledkoch
uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy. Nebolo preukázané, o akých konkrétnych dôsledkoch bol
dlžník poučený. Článok IV, obsahujúci všeobecné informácie o možnostiach rozhodcovského súdu a

konania pred ním, na možné dôsledky nepoukazuje. Za právne relevantné je možné považovať len
poučenie obsahujúce informácie o procesných nevýhodách rozhodcovského konania oproti súdnemu
konaniu pre dlžníka - spotrebiteľa. Len za predpokladu preukázania splnenia aj tejto podmienky by
bolo možné považovať rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú. Nepreukázanie relevantnéhoobsahu poučenia dlžníka - spotrebiteľa má za dôsledok vznik vyvrátiteľnej domnienky, že rozhodcovská
zmluva nebola individuálne dojednaná (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

18. Preto ani odvolací súd nepovažuje rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského
súdu vydať exekučný titul, za individuálne dohodnutú, na ktorú ako takú nie je možné aplikovať
ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej
zmluve, spôsobujúcich jej neplatnosť.

19. Nie je dôvodom pre zmenu takejto súdnej praxe rozhodnutie účinnosti zákona č. 335/2014 Z.z.
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Príloha č. 1 k tomuto zákonu obsahuje znenie poučenia
spotrebiteľa pri uzatváraní spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ktoré je ešte podrobnejšie, než to
požadovali súdy.

20. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom napadnutého uznesenia, že rozhodcovská zmluva

zakladá značnú nerovnováhu v procesných právach a povinnostiach dlžníka pri porovnaní občianskeho
súdneho konania s rozhodcovským konaním.

21. Pojem „značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán“, podmieňujúci záver o
neprimeranosti zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), vyložil Súdny dvor EÚ vo

svojom rozsudku zo dňa 14.3.2013 C-415/11 nasledovne: „Článok 3 ods. 1 Smernice 90/13 sa má
vykladať v tom zmysle, že:

- pojem „značná nerovnováha“ ku škode spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych
predpisov, uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť, či

a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie, než
právne postavenie zakotvené na platnom vnútroštátnom práve. Zároveň sa zdá, že na tieto účely je
relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska prostriedkov, ktoré má
podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovania nekalých podmienok, - na
účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery (dobrej viery - neoficiálny preklad),

treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne,
mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom
dojednaní“.

22. V prejednávanej veci značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

povinnej tvorí písomná forma, neverejnosť rozhodcovského konania, no predovšetkým neprípustnosť
riadneho opravného prostriedku, ktoré znevýhodňuje toho z účastníkov, ktorý má výrazne sťaženú
možnosť finančne si zabezpečiť kvalifikovanú právnu pomoc, ktorá je v rozhodcovskom konaní s typicky
písomnou formou zrejmou potrebou.

23. Zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadkuzdôvoduneplatnostirozhodcovskejdoložky,resp.zmluvyprejejneprijateľnosťmôžeexekučný
súd len v prípade záveru, že predmetom rozhodcovského rozsudku boli nároky uplatnené voči
spotrebiteľovi a existujú konkrétne dôvody, pre ktoré je dojednanie rozhodcovskej doložky pre povinnú
zjavne neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

24.Keďževdanomprípaderozhodcovskázmluvaneobsahujekonkrétnepoučeniedlžníkaoprocesných
nevýhodách rozhodcovského konania, nebola splnená podmienka individuálneho dojednania tejto
zmluvy. Súčasne platí, že dojednanie rozhodcovskej doložky spôsobilo značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej.

25. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v súlade s § 387 CSP potvrdil napadnuté
uznesenie v jeho odvolaním napadnutej časti vo výroku o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

26. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).