Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 20, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 24C/140/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2105206895
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:2105206895.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Petrom Hvizdošom, v právnej veci navrhovateľov: 1/ I. U., bytom

Q., W. kríčok 1, 2/ L. M., bytom Q., W. kríčok 1, 3/ D.. Q. T., bytom Q., W. kríčok 1, 4/ E.. E. T., bytom
Q., W. kríčok 1, 5/ W. C., bytom B., C. XXX/X, 9/ T. C., bytom Q., W. kríčok 1, XX/ J. vlastníkov bytov,
O. XX XXX XXX, so sídlom Q., W. kríčok 1, XX/ E. R., bytom Q., W. kríčok 1, navrhovatelia X/, X/, X/,
X/, 9/ zastúpení navrhovateľom 3/ D.. Q. T., bytom Q., W. kríčok X proti odporcom: 1/ P. R., bytom Q.,
W. kríčok 1, 2/ O.. L. H., bytom Q., U. XX, odporcovia zastúpení D.. D. B., advokátom so sídlom v H.,
S. 9, v konaní o určenie, že plochá strecha s terasovou úpravou je spoločnou časťou bytového domu
a o jej vypratanie, takto

r o z h o d o l :

I. J. návrh zamieta.

II. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia 1/ až 5/, 9/, 10/, 11/ sa domáhali, aby súd určil, že plochá strecha s terasovou úpravou
nad sociálnymi zariadeniami bytového domu, súpisné číslo XXX na ul. W. kríčok č. X v Q., je spoločnou
časťou tohto bytového domu zapísaného J. katastra Q. pre k.ú. Q. na LV č. XXXX. J. žiadali, aby súd
uložil povinnosť odporcom vypratať plochú strechu s terasovou úpravou nad sociálnymi zariadeniami
bytového domu, súpisné číslo XXX, na ul. W. kríčok č. 1, bytového domu zapísaného J. katastra

Q. pre k.ú. Q., na LV č. XXXX. F. odôvodnili tým, že predmetná terasa je neudržiavaná, zateká do
sociálnych zariadení, ktoré sa pod touto terasou nachádzajú a odporcovia im znemožňujú prístup na
terasu. Navrhovatelia majú záujem predmetnú terasu zrekonštruovať - opraviť, aby zbytočne nevznikali
následné škody ostatným obyvateľom obytného domu.

Pôvodný navrhovateľ E. U., bytom Q., W. kríčok X označený v návrhu ako navrhovateľ 1/ zomrel dňa
X.X.XXXX, pričom vlastnícke právo k bytu č. X v predmetnom bytovom dome nadobudla na základe

osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXD XXX/XXXX, XDnot XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX jeho manželka I.
U., ktorá je navrhovateľkou 1/ v tejto veci.

NávrhpodalaajC.E.,bytomQ.,W.kríčok1,akonavrhovateľkaX/,ktorásvojnávrhvzalaspäťpísomným
podaním doručeným súdu dňa XX.X.XXXX a preto súd podľa § 96 ods. X O.s.p. zastavil konanie o
návrhu navrhovateľky 6/ uznesením č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, právoplatného dňa
XX.X.XXXX.

Uznesením súdu č.k. 24C 140/2005-72 zo dňa 22.3.2006, právoplatným dňa 5.5.2006 súd podľa §
92 ods. 3 O.s.p. pripustil, aby namiesto pôvodných navrhovateľov 8/ R. T., 9/ P. T., obaja bytom Q.,
W. kríčok 1, do konania vstúpil ako navrhovateľ E. T., bytom Q., W. kríčok 1, ktorý počas konanianadobudol vlastnícke právo k bytu č. X bytového domu, ktorého sa konanie týka darovaním od R. T.,
a P. T.. E. T. počas konania uvedený byt previedol na W. Z. a Q. Z., a preto súd podľa § 92 ods. 3
O.s.p. uznesením č.k. 24C XXX/XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX, právoplatným dňa X.X.XXXX pripustil,

aby namiesto navrhovateľa E. Baláža do konania vstúpili ako navrhovateľ 7/ W. Z. a navrhovateľka 8/ Q.
Z.. F. W. Z. a Q. Z. vzali návrh v priebehu konania späť, a preto súd podľa § 96 ods. X O.s.p. uznesením
č.k. XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným XX.X.XXXX zastavil konanie o návrhu
týchto navrhovateľov.

Na návrh navrhovateľa 10/ súd uznesením č.k. XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, právoplatného
dňa XX.X.XXXX podľa § 92 ods. X O.s.p. pripustil, aby do konania na stranu navrhovateľov vstúpil E.
R., bytom Q., W. kríčok X ako navrhovateľ XX/.

Pôvodná odporkyňa 1/ Q. R. a odporkyňa 2/ sa písomne k podanému návrhu vyjadrili tak, že nesúhlasia
s podaným návrhom a žiadajú zachovať súčasný právny stav z dôvodu, že pôvodná odporkyňa 1/ v

obytnom dome býva viac ako XX rokov a celý tento čas terasu aj s rodinnými príslušníkmi užívala.
Odporkyňa 2/ uviedla, že to, že na spornú terasu je vchod zo spoločného schodiska nie je dôvod na
to, aby bola zaradená ako spoločná časť obytného domu. Ďalej uviedla, že okno z ich bytu vyúsťuje
priamo na dotknutú terasu v takej výške, ktorá by nezabezpečovala súkromie, ak by sa stala spoločnou
časťou bytového domu. Zároveň poukázala na uzatvorenú zmluvu o prevode vlastníctva bytu, kde je v

predmete zmluvy uvedená aj táto terasa. V čase prevodu všetkých bytových jednotiek v bytovom dome
nikto túto skutočnosť nenamietal.

Odporkyňa 1/ Q. R. zomrela dňa X.X.XXXX, pričom spoluvlastnícky podiel X/X k bytu č. X v bytovom
dome, ktorého sa týka konanie nadobudol jej syn O.. P. R. na základe osvedčenia o dedičstve notára

D.. H. Z. č.k. XXD/XXX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX, a O.. P. R. tým podľa § 107 ods. 1, ods. 3 O.s.p.
vstúpil do procesného postavenia odporkyne a súd s ním konal ako s odporcom 1/.

Okresný súd Trenčín po vykonanom dokazovaní rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 24C/140/2005-129
zo dňa XX.X.XXXX, ktorým návrh zamietol z dôvodu, že pôvodná odporkyňa 1/ s manželom nadobudli

vlastníctvo k bytu č. X aj s terasou podľa § 132 Z. zákonníka zmluvou o prevode vlastníckeho práva.

Na základe odvolania navrhovateľov Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX
zo dňa X.X.XXXX rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa XX.X.XXXX zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Krajský súd uložil okresnému súdu , aby nariadil vo veci znalecké dokazovanie na zistenie,

či predmetná terasa má charakter spoločných častí bytového domu a z tohto dôvodu či kúpna zmluva,
ktorou nadobudli v dome byt pôvodná odporkyňa 1/ s manželom je v časti prevodu terasy neplatná,
alebo ide o príslušenstvo predmetného bytu odporcov.

Okresný súd Trenčín doplnil dokazovanie znaleckým posudkom č. XX/XXXX znalca O.. R. R. a vo

veci rozhodol rozsudkom č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX, ktorým návrh zamietol. Návrhu
o určenie, že terasa je spoločnou časťou bytového domu nevyhovel z dôvodu, že navrhovatelia sa
domáhali určenia existencie právnej skutočnosti, ktoré určenie rozhodnutím súdu prichádza do úvahy
jedine v prípade, pokiaľ to zákon pripúšťa, pričom zákon č. XXX/XXXX Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov takýto žalobný návrh neumožňuje. Požadovaný výrok by neviedol k vyriešeniu

sporu, keďže by neovplyvnil postavenie účastníkov, ale by vyvolal medzi nimi spor o tom, aký právny
význam má určenie, že sporná terasa je spoločnou časťou domu. K tomu, aby rozhodnutie o existencii
určitej právnej skutočnosti bolo rovnocenné s rozhodnutím o petite výslovne predvídanom v O.s.p.,
chýba zhodnotenie právneho významu deklarovanej existencie, či neexistencie právnej skutočnosti.
Okresný súd nezistil ani čiastočnú neplatnosť zmluvy o prevode vlastníctva k bytu medzi predávajúcim

Poľnonákup Trnava, a.s., so sídlom v Trnave a kupujúcim P. R. a Q. R., uzavretej XX.X.XXXX pre rozpor
so zákonom XXX/XXXX Z.z.. H. návrh zamietol aj v časti o uloženie povinnosti odporcom vypratať
predmetnú terasu.

Na základe odvolania navrhovateľov Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo

dňa XX.X.XXXX rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa X.X.XXXX zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Požadované rozhodnutie súdu o tom, či terasa je spoločnou časťou bytového domu má právny význam,
pretože takéto kladné súdne rozhodnutie by deklarovalo, že vlastnícke právo navrhovateľov prešlo spolu
s prevodom vlastníckeho práva k bytu aj k tejto spoločnej časti, ktorá podľa posudku O.. R. R. je vlastnestrechou s terasovou úpravou, čím by sa vlastne kvôli sporu konkretizovala, bližšie popisovala spoločná
časť domu, čím by sa odstránil aj spor medzi účastníkmi, či strecha s terasovou úpravou je spoločnou
časťou bytového domu a prešlo k nej spoluvlastníctvo podľa § 19 ods. 1 prvej vety zák. č. 183/1993 Z.z..

Zároveň je potrebné vyriešiť predbežnú otázku, či predmetná časť strechy bytového domu s terasovou
úpravou, sa stala platne vlastníctvom manželov R., keďže v zmluve o prevode vlastníctva bytu v čl. II
bod X byt č. X popísaný ako skladajúci sa z dvoch obytných miestností, terasy s výmerou XX mX a
príslušenstva. Krajský súd preto uložil okresnému súdu, aby vyhodnotil znalecký posudok a vysporiadal
sa s námietkami odporcov k záverom znalca O.. R. R. i prípadným vypočutím tohto znalca a znovu

o návrhu navrhovateľov rozhodol, a to o oboch uplatnených nárokoch. Krajský súd poukázal aj na
skutočnosť, že navrhovateľka 6/ C. E. v odvolacom konaní vzala svoj návrh späť a preto je potrebné
rozhodnúť aj o tomto procesnom návrhu a prihliadnuť aj na ust. § 91 ods. 2 O.s.p..

Vec bola prejednaná a rozhodnutá na pojednávaní dňa XX.X.XXXX podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v
neprítomnosti navrhovateľov X/, X/, X/, X/, X/, ktorých zastupuje navrhovateľ X/, v neprítomnosti odporcu

1/, ktorého v konaní zastupoval jeho právny zástupca. F. účastníci ani ich zástupcovia nežiadali odročiť
pojednávanie. Navrhovateľ 11/ súhlasil s vykonaním pojednávania napriek tomu, že v jeho prípade
nebola dodržaná 5 dňová lehota na prípravu na pojednávanie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov X/, X/, X/, X/, C. E., R. T., Q. Z., W. Z., pôvodnej

odporkyne 1/ Q. R., odporkyne X/, znalca O.. E. R. za N. súdneho inžinierstva W. univerzity v W.,
oboznámením výpisov z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. Q. zo dňa XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX, W. o
spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa XX.X.XXXX, Zmlúv o prevode vlastníctva
bytu zo dňa XX.X.XXXX, odpovede E. Q. zo dňa XX.X.XXXX, znaleckého posudku O.. R. R. č.
XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, písomného vyjadrenia odporcov zo dňa XX.X.XXXX k znaleckému

posudku O.. R. R., písomného stanoviska odporkyne Q. R. zo dňa XX.X.XXXX, predložených fotografií
ohľadom predmetnej terasy, písomných vyjadrení navrhovateľa XX/ zo dňa XX.XX.XXXX, XX.X.XXXX,
písomného vyjadrenia navrhovateľky 2/ z č.l. XXX a jeho príloh, vyhlásenia O.. R. U. zo dňa XX.X.XXXX
a náčrtku z č.l. XXX, osvedčenia o dedičstve notára D.. H. Z. č.k. XXD/XXX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX,
znaleckého posudku N. súdneho inžinierstva W. univerzity v W. č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,

písomných vyjadrení navrhovateľov a odporcov k znaleckému posudku č. XXX/XXXX, písomného
vyjadrenia N. súdneho inžinierstva W. univerzity v W. zo dňa XX.X.XXXX, písomného vyjadrenia
navrhovateľov zo dňa X.XX.XXXX, internetového výpisu z LV č. XXXX k.ú. Q. zo dňa XX.XX.XXXX,
písomných podaní navrhovateľa XX/ zo dňa X.XX.XXXX, XX.X.XXXX, výpisov z registra spoločenstiev
vlastníkov bytov zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX súhlasu E. R. so vstupom do konania zo dňa

XX.XX.XXXX, zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov bytov konaného X.XX.XXXX.

Q. R., rod. H. a jej manžel P. R., obaja bytom Q., W. kríčok X uzatvorili dňa XX.X.XXXX W. o prevode
vlastníctva bytu s predávajúcim H. Q. a.s., T. 8, Q. zastúpeným O.. H. J. správcom konkurznej podstaty.
H. čl. I, II predmetom zmluvy o prevode vlastníctva bytu bol byt č. XX, nachádzajúci sa na 1. nadzemnom

podlaží bytového domu súp. č. XXX na parcele č. XXXX/XX v Q., ktorý byt pozostáva z dvoch obytných
miestností, terasy o výmere XX mX a príslušenstva. H. bytu je vymedzené: kuchyňa, predsieň, chodba,
komora, kúpeľňa, pivničná kobka č. XX o výmere X,XX m2, na 1. nadzemnom podlaží domu. V článku
O.. sú vymedzené spoločné časti domu: základy domu, strecha, chodby, obvodové múry, priečelia,
vchody, schodištia, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie a ako spoločné

zariadenia domu sú vymedzené bleskozvod, miestnosť pre bicykle, spoločná plynová kotolňa, sociálne
zariadenia, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, plynové a elektrické domové prípojky a to aj v prípade,
ak sú umiestnené mimo domu ale slúžia výlučne tomu domu. H. znenia zmluvy bol predmetom prevodu
aj spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXX k spoločným častiam a zariadeniam domu a pozemku parc. č.
XXXX/XX. Vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúcich bol povolený J. katastra Q. pod V XXXX/XX

dňa XX.X.XXXX s tým, že právne účinky vkladu nastali X.X.XXXX. H. predmetnej zmluvy je aj náčrt 2.
nadzemného podlažia, v ktorom je zakreslené rozmiestnenie miestností bytov č. X a X a vstup na terasu
je zakreslený z kuchyne bytu č. 4.

F. X/, 4/ uzavreli dňa XX.X.XXXX s predávajúcim H. Q. a.s., T. 8, Q. zastúpeným O.. H. J. správcom

konkurznej podstaty W. o prevode vlastníctva bytu, ktorej predmetom bol prevod bytu č. X na 2.
nadzemnom podlaží bytového domu súp. č. XXX na parcele č. XXXX/XX v Q., ktorý byt pozostáva z
troch obytných miestností, loggie o výmere X,XX mX a príslušenstva. H. bytu je vymedzené: kuchyňa,
predsieň, chodba, komora, kúpeľňa, WC, pivničná kobka č. XX o výmere X,XX m2, na 1. nadzemnompodlaží domu. V článku O.. sú vymedzené spoločné časti domu: základy domu, strecha, chodby,
obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné
konštrukcie a ako spoločné zariadenia domu sú vymedzené bleskozvod, miestnosť pre bicykle, spoločná

plynová kotolňa, sociálne zariadenia, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, plynové a elektrické domové
prípojky a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu ale slúžia výlučne tomu domu. H. znenia zmluvy
bol predmetom prevodu aj spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXX k spoločným častiam a zariadeniam
domu a pozemku parc. č. XXXX/XX. R. vlastníckeho práva v prospech kupujúcich bol povolený J.
katastra Q. pod V XXXX/XX dňa XX.X.XXXX s tým, že právne účinky vkladu nastali X.X.XXXX. H.

predmetnej zmluvy je aj náčrt 2. nadzemného podlažia, v ktorom je zakreslené rozmiestnenie miestností
bytov č. X a X a vstup na terasu je zakreslený z kuchyne bytu č. 4.

F. X/, a E. U. uzavreli dňa XX.X.XXXX s predávajúcim H. Q. a.s., T. 8, Q. zastúpeným O.. H. J.
správcom konkurznej podstaty W. o prevode vlastníctva bytu, ktorej predmetom bol prevod bytu č. X na
1. nadzemnom podlaží bytového domu súp. č. XXX na parcele č. XXXX/XX v Q., ktorý byt pozostáva z

troch obytných miestností, a príslušenstva. H. bytu je vymedzené kuchyňa, predsieň, chodba, komora,
kúpeľňa, WC, pivničná kobka č. XX o výmere XX,XX m2, na 1. nadzemnom podlaží domu. V článku
O.. sú vymedzené spoločné časti domu: základy domu, strecha, chodby, obvodové múry, priečelia,
vchody, schodištia, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie a ako spoločné
zariadenia domu sú vymedzené bleskozvod, miestnosť pre bicykle, spoločná plynová kotolňa, sociálne

zariadenia, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, plynové a elektrické domové prípojky a to aj v prípade,
ak sú umiestnené mimo domu ale slúžia výlučne tomu domu. H. znenia zmluvy bol predmetom prevodu
aj spoluvlastnícky podiel XXXXX/XXXXX k spoločným častiam a zariadeniam domu a pozemku parc.
č. XXXX/XX. R. vlastníckeho práva v prospech kupujúcich bol povolený J. katastra Q. pod V XXXX/XX
dňa XX.X.XXXX s tým, že právne účinky vkladu nastali X.X.XXXX, ako vyplýva aj z výpisu z LV č. XXXX

k.ú. Q. zo dňa XX.X.XXXX.

Správa predmetného bytového domu je vykonávaná formou spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových
priestorov s názvom J. vlastníkov bytov, O.: XX XXX XXX, so sídlom Q., W. kríčok 1, ktoré bolo zriadené
na základe W. o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov uzatvorenej dňa XX.X.XXXX.

Spoločenstvo bolo do registra spoločenstiev zapísané na základe rozhodnutia Z. úradu v Q. č. A XXXX/
XXXXX zo dňa XX.X.XXXX s dátumom jeho vzniku dňa XX.X.XXXX, s predsedom spoločenstva D.. Q.
T., nar. XX.X.XXXX. H. výpisov z registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa
XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX bol v registri ku dňu výpisov zapísaný D.. Q. T. ako predseda J. vlastníkov
bytov, so sídlom Q., W. kríčok 1. Zo zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov bytov zo dňa X.XX.XXXX

vyplýva, že na tomto zhromaždení vlastníkov bytov bol za predsedu spoločenstva opäť zvolený D.. Q. T..

H. internetového výpisu z LV č. XXXX k.ú. Q. zo dňa XX.XX.XXXX boli vlastníkmi bytov v bytovom dome
súp. č. XXX k dátumu výpisu: navrhovateľka X/ (byt č. 1 na 1. poschodí) v celosti, navrhovateľ XX/ (byt
č. X na 1. poschodí) v celosti, navrhovatelia X/ a 4/ (byt č. 3 na 2. poschodí) v celosti, odporcovia 1/

a 2/ každý v podiele po X/X-ici (byt č. X na 2. poschodí), navrhovateľka X/ (byt č. 5 na X. poschodí) v
celosti, C. E., rod. J. byt č. X na 3 poschodí) v celosti, W. Z., Q. Z., rod. R. (byt č. X na 3. poschodí) v
celosti, navrhovateľ 9/ (byt č. X na 4. poschodí) v celosti. W. navrhovateľov a právny zástupca odporcov
na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedli, že predmetný výpis z LV zodpovedá skutočnosti, pričom
na poslednom pojednávaní , na ktorom bol vyhlásený rozsudok zástupcovia sporových strán uviedli,

že od pojednávania konaného dňa XX.XX.XXXX nedošlo k ďalšiemu prevodu niektorého z bytov v
predmetnom bytovom dome.

J. ustanovil znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby O.. R. R., ktorému uložil posúdiť,
či plochá strecha s terasovou úpravou nad sociálnymi zariadeniami bytového domu, súp. č. XXX na

ulici W. kríčok X v Q. má charakter spoločných častí domu a je určená na spoločné užívanie, alebo
uvedená terasa takýto charakter nemá a je súčasťou bytu č. 4. W. po oboznámení sa so spisom,
ohliadke na mieste samom vypracoval dňa XX.X.XXXX posudok č. XX/XXXX. V ňom znalec uviedol,
že plochá strecha s terasovou úpravou je situovaná mimo hlavného pôdorysu bytového domu, ale je
konštrukčneidispozičnenapojenánabytovýdom.Jeprístupnázospoločnéhoschodišťa,ktoréjejednou

zo spoločných časti bytového domu, a to z jeho medzipodesty medzi prvým a druhým nadzemným
podlažím. Je to jediné napojenie a výškovo aj jediné možné napojenie. H. znalec uzavrel, že z hľadiska
stavebnotechnického má posudzovaný prvok charakter spoločných častí domu, a plochá strecha s
terasovouúpravoumôžebyťužívanáspoločnealebonazákladesúhlasuvšetkýchvlastníkovbytovdanádo užívania len jednému z vlastníkov bytov podľa § 5 ods. X písm. c/ zákona č. XXX/XXXX Z.z.. H. terasa
nie je súčasťou bytu č. X v predmetnom bytovom dome, pretože nie je miestnosťou a stavebnotechnicky
nemá nijakú väzbu na uvedený byt, terasa patrí do skupiny spoločných častí podľa § 2 ods. X zákona

č. XXX/XXXX Zb..

Navrhovatelia k posudku č. XX/XXXX znalca O.. R. R. nemali výhrady.

Odporcovia s posudkom O.. R. R. nesúhlasili. V písomnom podaní zo dňa XX.X.XXXX, súdu doručeným

dňa XX.X.XXXX poukázali na to, že znalec O.. R. R. rieši vo svojom posudku právne otázky a preto by
nemal súd na neho prihliadať. H. na to, že v texte zmluvy o prevode vlastníctva bytu je uvedené, že
predmetom prevodu je byt č. X pozostávajúci z dvoch obytných miestností, terasy o výmere XX m2, z
čoho vyplýva jednoznačná vôľa zmluvných strán previesť aj terasu. H. odporkyňa Q. R. v písomnom
podaní zo dňa XX.X.XXXX vyčítala znalcovi O.. R. R., že vo svojom posudku vôbec nezdôvodnil, ako
dospel k záveru, že terasa je spoločnou časťou bytového domu. I. jediný argument uviedol, že terasa

je prístupná zo schodišťa. R. sa však nezaoberal tým, že terasa susedí s bytom odporkyne, že okno z
kuchyne priamo vyúsťuje na terasu a že používaním terasy neobmedzuje odporkyňa ďalších bývajúcich,
ale naopak, že spoločné užívanie terasy by silno obmedzovalo priamo odporkyňu.

J. ustanovil znalecký ústav z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby N. súdneho inžinierstva

W. univerzity v W. (ďalej len „N. v W.“ alebo „znalecký ústav“), ktorému uložil vypracovať kontrolný
znalecký posudok, ktorým bude preskúmaný znalecký posudok znalca O.. R. R. č. XX/XXXX s ohľadom
na námietky vznesené odporcami k znaleckému posudku O.. R. R.. Ak znalecký ústav dospeje k
odlišnému stanovisku ako znalec O.. R. R. v znaleckom posudku č. XX/XXXX, mal uviesť, z akých
dôvodov a špecifikuje, v čom spočívajú zistené rozdiely. N. znaleckého ústavu bolo zodpovedať

otázku, či predmetná terasa, resp. plochá strecha s terasovou úpravou nad sociálnymi zariadeniami
z hľadiska definície podľa § 2 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. spĺňa charakter spoločnej časti domu
alebo je príslušenstvom bytu č. X nachádzajúceho sa na 2. nadzemnom podlaží predmetného bytového
domu, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve odporcov. W. ústav po oboznámení sa so spisom, vykonaní
ohliadky na mieste samom vypracoval dňa XX.XX.XXXX posudok č. XXX/XXXX. V posudku vysvetlil,

že smerom zhora nadol sa terasa skladá z konštrukčných vrstiev: 1/ pôchodzná a ochranná vrstva,
ktorá podľa určeného užívania môže prináležať ku konkrétnemu bytu alebo môže byť spoločná časť
bytového domu, 2/ izolačné vrstvy, 3/ nosná konštrukcia, ktoré sú spoločnou časťou bytového domu. V
závere posudku znalecký ústav uviedol, že v spise sa nenachádza pôvodná projektová dokumentácia
schválená stavebným úradom použitá na kolaudačné konanie bytového domu, v ktorej by bol určený

spôsob užívania posudzovanej terasy. H. na ustanovenie § X04 ods. 1 zákona č. XX/XXXX Zb. J.
zákona, podľa ktorého ak sa doklady, predovšetkým overená dokumentácia, z ktorých by bolo možné
zistiť účel, na aký bola stavba povolená, nezachovajú, platí, že stavba je určená účelu, na ktorý je
svojim stavebnotechnickým usporiadaním vybavená. V kúpnej zmluve ohľadom bytu č. X nie sú uvedené
skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné predmetnú terasu označiť ako spoločnú časť bytového

domu, v zmluve je uvedené, že byt č. X sa kupuje vrátane terasy o výmere XX m2. H. terasa je teda
určená na užívanie k bytu č. 4, tak ako tomu bolo doteraz. H. je znalecký ústav toho názoru, že terasa
nie je spoločnou časťou bytového domu.

F. XX/ na výzvu súdu v písomnom podaní zo dňa XX.X.XXXX oznámil, že projektová dokumentácia k

bytovému domu a záznamy o kolaudačnom konaní nie sú k dispozícií, pretože bytový dom bol stavaný
počas 2. svetovej vojny , a bol dokončený v roku XXXX. T. dom pôvodne patril E., následne prešiel
na H., a.s., ktorý bytovku založil z dôvodu úveru, a v roku XXXX došlo v rámci konkurzného konania k
odpredaju bytov ich užívateľom a k odpredaju bytov užívateľom boli použité náčrty, pretože pátranie po
projektovej dokumentácii bolo bezvýsledné.

F. so závermi znaleckého ústavu v posudku č. XXX/XXXX nesúhlasili. V písomnom podaní zo dňa
X.X.XXXX a X.XX.XXXX uviedli, že znalecký ústav nevysvetlil z akých dôvodov dospel k odlišnému
záveru ako znalec O.. R. R.. F. majú za to, že nie je rozhodujúce, čo je uvedené v kúpnej zmluve ale to,
či tzv. terasa má byť súčasťou bytu. H. odpredaji bytov v konkurznom konaní ich užívateľom podklady

k odpredaju bytov pre správcu konkurznej podstaty pripravoval O.. R. U., G., T., ktorý v podkladoch k
predaju bytu č. X (byt odporcov) v predmetnom dome vyznačil, že na terasu sa vchádza z kuchyne
bytu č. 4, čo však nezodpovedá skutočnosti, pretože na terasu sa vchádza zo spoločného schodišťa v
dome. W. O.. R. R. uviedol, že terasa patrí do spoločných častí bytového domu práve z dôvodu, že sana ňu vchádza zo schodišťa bytovky, teda zo spoločných priestorov. F. ďalej poukázali na to, že sociálne
zariadenia pod terasou sú v dezolátnom stave, ktorý môže ohroziť aj ďalšie osoby ako aj E. R., ktorého
vchod do bytu priamo s nimi susedí. H. navrhovatelia položili otázky znaleckému ústavu a to či v tejto

veci význam skreslenia náčrtu bytu odporcov pri uzatváraní kúpnej zmluvy, že na terasu sa vchádza zo
schodišťa, či možno odstrániť sociálne zariadenia pod tzv. terasou bez poškodenia terasy, a v čom sú
nesprávne závery znalca O.. R. R.. E. navrhovatelia uviedli, že podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX
izolačné vrstvy a nosné konštrukcie sú spoločnými časťami domu, pochôdzná a ochranná vrstva môže
alternatívne prináležať k bytu alebo môže byť spoločnou časťou bytového domu a z toho vyplýva, že

podstatná časť terasy patrí do spoločných častí domu.

O.. R. U., G., T. vo vyhlásení zo dňa XX.X.XXXX uviedol, že na základe splnomocnenia H. Q., a.s.
zabezpečoval prípravu zmlúv o prevode vlastníctva bytov na ul. W. kríčok X v Q.. F. rozmiestnenia
miestnostíbytu,ktorýmalbyťpredanýmanželomP.aQ.R.nezodpovedalskutočnosti,pretožeskutočný
stav bol taký, že na terasu sa vchádzalo z medziposchodia medzi prízemím a prvým nadzemným

podlažím. V tom čase manželia R. obývali byt vrátane terasy a v tom duchu bola uzatvorená aj zmluva
o prevode bytu. B. nebola úmyselná, neovplyvnila zápis do katastra nehnuteľností.

ÚSI v W. v písomnom vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX uviedol, že v stavebnej praxi sa pri bytoch aj
nebytových priestoroch bežne vyskytuje príslušenstvo patriace k bytom, resp. nebytovým priestorom,

ktoré je prístupné zo spoločných priestorov. Z hľadiska účelového využitia tvoria takéto príslušenstvo
najmä: komory a špajzy (môžu byť umiestnené na rovnakom podlaží ako je byt, ale prístup je cez
spoločné priestory - chodbu), pivnice (sú spravidla umiestnené v podzemnom podlaží domu, prístupné
zo spoločných priestorov), ďalším príslušenstvom môžu byť aj vonkajšie terasy, balkóny, lodžie. H.
názoru N. v W. pre rozhodnutie o tom, či terasa je alebo nie je spoločnou časťou bytového domu nemá

vplyv náčrt bytu odporcov zhotovený pri uzatváraní kúpnej zmluvy.

Na pojednávaní znalec O.. E. R., ktorý posudok znaleckého ústavu N. v W. č. XXX/XXXX vypracoval
trval na záveroch tohto posudku. W. ústav pri podávaní znaleckého posudku č. XXX/XXXX vychádzal z
podkladov, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise, zo zistení a skutočností, ktoré vyšli najavo pri miestnej

ohliadke, ktorá bola vykonaná za prítomnosti niektorých účastníkov, pričom o termíne ohliadky boli
upovedomení všetci účastníci konania. H. názoru znaleckého ústavu terasa nad prístavbou k bytovému
domu nie je určená na spoločné užívanie, nie je možné ju teda považovať za spoločnú časť bytovému
domu. H. znalec O.. R. R. v znaleckom posudku č. XX/XXXX na strane X a 5, uzavrel, že na základe
skutočnosti, že terasa je prípustná zo spoločného schodiska, by táto terasa mala patriť medzi spoločné

časti bytového domu, s týmto záverom nemožno súhlasiť, a to z dôvodu, že prevažne všetky časti
bytového domu sú prístupné zo spoločných častí bytového domu. K druhému čiastkovému záveru
znalca O.. R. na strane X posudku znalec O.. E. R. uviedol, že v zmysle § 5 ods. X písm. c/ zák.
č. XXX/XXXX Z.z. je náležitosťou zmluvy o prevode vlastníctva bytu aj popis a určenie spoločných
častí a spoločných zariadení bytového domu, prípadne určenie, ktoré spoločné časti sú určené na

užívanielenniektorýmvlastníkombytov.Vdanomprípadezkúpnychzmlúv,ktorésanachádzajúvspise,
jednoznačne vyplýva, že predmetná terasa nebola v zmluvách označená ako spoločná terasa, nebola
zaradená medzi spoločné časti bytového domu, ale bola zahrnutá ako súčasť, resp. príslušenstvo k bytu
č. X a určená na užívanie s týmto bytom. O. však o právnu otázku. V zmysle technických noriem terasa
v bytovom dome nie je nevyhnutnou stavebnou súčasťou domu. H. terasa môže slúžiť tak všetkým

vlastníkom bytov na užívanie, ako aj môže byť priradená k niektorému bytu. Projektová dokumentácia
bytového domu ohľadom kolaudačného konania sa v spise nenachádza. I. v projektovej dokumentácii k
bytovémudomunemusíbyťvzmysleprávnychpredpisovuvedené,čisajednáoterasuspoločnúaleboo
terasu výlučne patriacu k jednotlivému bytu. V prípade, ak by bolo napríklad v projektovej dokumentácii
uvedené, že terasa je určená na sušenie bielizne, tak účastníci právnych vzťahov pri vyhotovovaní

zmluvy o prevode vlastníctva by boli týmto viazaní, pričom všetci vlastníci bytov v dome by sa mohli
dohodnúť aj na tom, že niektoré časti bytového domu, ktoré boli v projektovej dokumentácii určené ako
spoločné, budú patriť len niektorému vlastníkovi. Ústav súdneho inžinierstva v Žiline nesúhlasí ani s
tretím čiastkovým záverom znalca O.. R. R., podľa ktorého vzhľadom na citáciu ust. § 2 ods. 4 zák.
č. 182/1993 Z.z. medzi spoločné časti patrí spoločná terasa, a to z toho dôvodu, že ide o príkladmé

vymedzenie, ktoré časti v dome sa považujú za spoločné časti, a môže sa v praxi stať, že niektoré časti,
ktoré sú tam vymenované, sa na stavbe ani nenachádzajú a je predovšetkým na účastníkoch zmlúv,
aby si spoločné časti domu presne zadefinovali v zmluvách, ktorými prevádzajú vlastníctvo k bytom.
Q. nie je možné z hľadiska technického považovať za miestnosť, ale môže byť prevádzaná spolu sbytom do vlastníctva kupujúceho, obdobným spôsobom ako balkón alebo lodžia. F. v prípade prevodu
vlastníctva k bytu č. X v bytovom dome sa prevádzala aj lodžia, ktorá je takisto umiestnená na spoločnej
stropnej konštrukcii a aj pod podlahou tejto lodžie sa nachádzajú izolačné vrstvy, ktoré sú spoločnými

časťami bytového domu. Jediný rozdiel medzi lodžiou a predmetnou terasou je, že na lodžiu, ktorá
patrí k bytu č. 3, sa vchádza z predmetného bytu a na terasu sa vstupuje zo spoločného schodišťa.
Kritérium prístupu na časť domu nemožno považovať za rozhodujúce kritérium pre stanovenie, či sa
jedná o spoločnú časť bytového domu, pretože v praxi sa vyskytujú prípady, kedy spoločná časť domu
je prístupná z bytu alebo nebytového priestoru v dome, pričom vlastník bytu má zo zákona povinnosť

umožniť prechod cez svoj byt na túto spoločnú časť domu. V prípade, že sa vyskytne potreba opravy
alebo údržby spoločnej časti domu, napríklad fasády, je vlastník bytu povinný umožniť vstup zástupcovi
spoločenstva alebo inej osobe, ktorá vykonáva opravy za účelom ich vykonania. Pochôdznu vrstvu
predmetnej terasy podľa názoru znalca O.. E. R. je možné odstrániť, pričom by bolo potrebné vykonať
nejaké stavebné úpravy, a odstránenie pochôdznej vrstvy sa nedotkne a nebude mať vplyv na stabilitu,
statiku, bezpečnosť bytového domu. Ďalej uviedol, že nosné konštrukcie a izolačné vrstvy patria do

spoločných častí bytového domu a pochôdzna vrstva môže prináležať ku konkrétnemu bytu alebo
môže byť spoločnou časťou bytového domu, a to podľa toho, ako je to určené v zmluve o prevode
vlastníctva bytu. Pokiaľ by spoločenstvo chcelo zlikvidovať sociálne zariadenia pod terasou, tak, že by
pri odstraňovaní sociálnych zariadení boli ponechané zvislé a vodorovné nosné konštrukcie, terasa by
mohlanaďalejexistovať.Pokiaľbyboliodstránenézvisléavodorovnénosnékonštrukcie,vtedybyterasa

nemohla existovať. Plocha balkónov, lodžií a terás sa nezarátava pri učení výšky spoluvlastníckeho
podielu vlastníkov k spoločným častiam, spoločným zariadeniam domu a pozemku.

Navrhovateľ 3/ trval na tom, že znalecký posudok č. XXX/XXXX N. súdneho inžinierstva v W. je málo
odborný, znalec sa v posudku vyjadruje k právnym otázkam, a k obsahu zmlúv, čo mu neprináleží.

P. znalecký ústav na strane 4. svojho posudku uviedol, z akých častí a vrstiev sa skladá terasa,
pričom dve spodné vrstvy priradil k spoločným častiam domu a vrchnú vrstvu uviedol, že môže byť
spoločnou časťou domu alebo patriť k bytu, navrhovateľ 3/ má za to, že ide v celosti o strechu sociálneho
zariadenia, teda ide o spoločnú časť domu. Žiadal, aby súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel, odporcov
zaviazal k náhrade trov konania. V konaní boli podané dva znalecké posudky, ktoré treba považovať za

rovnocenné. Správny je záver v posudku znalca O.. R. R., podľa ktorého je terasa spoločnou časťou
domu. Navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na požadovanej určovacej žalobe. V tejto súvislosti
poukázal na to, že nie je možné vykonať rekonštrukciu sociálnych zariadení, ktoré sa nachádzajú pod
terasou, bez toho, aby sa to nedotklo samotnej terasy, s tým, že z predmetnej terasy do určitej doby
zatekalo do bytu, ktorý sa nachádza na prízemí vedľa sociálnych zariadení. Terasa bola v minulosti v

dezolátnomstave.Právnipredchodcoviaodporcovsaoňunestaralidostatočne,začalotamznejzatekať
a po rozhodnutí MsÚ Trnava sa rekonštruovala. V súčasnosti je potrebná údržba sociálnych zariadení,
nad ktorými sa nachádza predmetná terasa. Spoločenstvo chce prenajímať bývalú vrátnicu, a na to je
potrebné, aby boli prevádzky schopné sociálne zariadenia pod terasou.

Navrhovateľ 10/ v písomnom vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX, súdu doručeným XX.X.XXXX uviedol, že D..
Q. T. bol predsedom spoločenstva počas celej doby trvania tohto súdneho konania. Namietol argument
znaleckého ústavu, že prevažne všetky časti bytového domu sú prístupné zo spoločných častí bytového
domu. Nie je to pádny argument. Rozhodujúce je, že vchod na terasu je z chodby, zo spoločných
priestorov bytového domu. Skutočnosť, že terasa bola uvedená ako predmet prevodu v kúpnej zmluve

nemôže odôvodňovať záver, že terasa naozaj patrí k bytu odporcov. Vlastnícke právo navrhovateľov je
nepremlčateľné. Navrhovateľ 10/ nemá vedomosť na základe akých skutočností bola terasa zahrnutá
k bytu odporcov; zrejme to bolo na základe skresleného náčrtku Ing. U., na ktorom bolo nesprávne
vyznačené, že na terasu sa vchádza z kuchyne bytu odporcov. Podľa znaleckého ústavu terasa môže
slúžiť všetkým vlastníkom bytov ako aj len niektorému z bytov. Zo žiadneho z materiálov z minulosti

nevyplýva, žeby terasa bola určená jedine odporcom. Znalecký ústav nesprávne porovnáva byt č. X s
bytom odporcov, pretože k bytu č. 3 patrí lodžia, na ktorá sa však vchádza z obývacej izby a bolo by
absurdné tvrdiť, že by ju mohli užívať aj ďalší vlastníci bytov. WC pod terasou sú v dezolátnom stave.
V prípade odstránenia zvislých a vodorovných konštrukcií sociálnych zariadení by podľa vyjadrenia
znalca znaleckého ústavu terasa nemohla existovať. Keďže plocha balkónov, lodžií a terás sa do výšky

spoluvlastníckeho podielu nezapočítava, v prípade opodstatnenosti žaloby, nie je potrebné robiť žiadne
prepočty podielov.Navrhovateľ 11/ na pojednávaní žiadal, aby súd návrhu vyhovel. Chcel, aby sa tento spor už ukončil.
Vlastníci bytov sa na schôdzach kvôli tomu sporu hádajú. Navrhovateľ 11/ osobne nechce tento priestor
užívať. Má za to, že odporcovia resp. ich právni predchodcovia sa o predmetnú terasu nestarali, zatekalo

z nej do sociálnych zariadení pod terasou, opäť z predmetnej terasy zateká do sociálnych zariadení. Z
predmetnej terasy zateká aj do jeho bytu č. 2. Keď navrhovateľ 11/ predmetný byt kúpil od L. M., múr
v byte, ktorý susedí so sociálnymi zariadeniami bol celý žltý vo vrchnej časti, bola tam pleseň, ktorú
nemohol odstrániť. H. ako byt od pani M. kúpil, bol ho ohliadnuť, videl v akom bol stave a rozhodol sa ho
kúpiť, bol si vedomý toho, že byt bude prerábať. V súčasnosti je stav sociálnych zariadení pod terasou

taký, že sú tam vypadané elektrické káble zo steny, vypadaná omietka, priestory sú zhnité, vyskytujú
sa tam potkany, ktoré musí chytať do pascí. Má pocit, že je to tam zrelé na zrútenie. H. súdu farebné
fotografie v počte kusov XX a uviedol, že tieto zachytávajú stav terasy do roku XXXX, následne uviedol,
že mohli byť vyhotovené asi v roku XXXX. Ďalej uviedol, že by bolo spravodlivé, aby sa terasa vrátila
do spoločného vlastníctva všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome.

Odporkyňa 2/ na pojednávaní uviedla, že odporcovia nedisponujú projektovou dokumentáciou ohľadom
predmetného bytového domu. Poukázala na to, že odporcovia terasu zrekonštruovali. V súčasnosti z
nej nezateká ani do sociálnych zariadení a ani do bytu E. R.. Z. 2/ zdôraznila, že byt č. X spolu s terasou
užívala jej matka od roku XXXX nepretržite. Bytový dom je starý. V byte, ktorý kúpil E. R. boli pôvodne
umyvárky pre robotníkov, ktorí pracovali v mlyne a E. R. si bol vedomý toho v akom stave a za akej

situácie byt kupuje. Od neho odporkyňa 2/ vie, že mu niekto sľúbil, že terasa sa zbúra. Terasa bola
nadobudnutá do vlastníctva na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu.

Právny zástupca odporcov uviedol, že navrhovatelia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom
určení. F. je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľmi a odporcami, ktorý je

ohrozením právneho postavenia všetkých navrhovateľov a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom
odstrániť. Nedomáhajú sa určenia, že terasa je ich spoluvlastníctvom. Poukázal na to, že predmetom
konania je určenie, že terasa je spoločnou časťou bytového domu. Navrhovatelia od odporcov nežiadajú
opravu spoločných častí bytového domu. Pokiaľ by aj súd určil, že predmetná terasa je spoločnou
časťou bytového domu, nemohol by súd odporcom uložiť povinnosť terasu vypratať, pretože odporcovia

by boli spoluvlastníkmi aj tejto spoločnej časti bytového domu. Namietol aktívnu vecnú legitimáciu
navrhovateľov v tomto konaní, pretože účastníkmi konania by mali byť všetci vlastníci bytov v bytovom
dome. Podľa názoru právneho zástupcu odporcov treba vychádzať zo znaleckého posudku Ústavu
súdneho inžinierstva v Žiline, ktorý jednoznačne znegoval závery znalca O.. R. R., keďže neexistuje
projektová dokumentácia k bytovému domu a vzhľadom na ostatné dôkazy je nutné konštatovať, že

terasa nie je spoločnou časťou bytového domu, ale patrí odporcom. Pokiaľ namietajú navrhovatelia, že
sociálne zariadenia sú v dezolátnom stave, bolo predovšetkým povinnosťou spoločenstva vlastníkov
bytov sa o tieto starať, keďže ide o spoločné časti bytového domu. Poukázal na rozhodnutie E. Q.
zo dňa XX.X.XXXX, v zmysle ktorého vlhkosť v byte č. X predmetného bytového domu nemá nič
spoločné s predmetnou terasou. Ďalej uviedol, že v zmysle § 7c ods.X zákona č. XXX/XXXX Z.z. sa

predseda spoločenstva vlastníkov bytov volí na obdobie X rokov. D. funkčné obdobie teda nemôže
trvať dlhšie, musí byť po uplynutí funkčného obdobia zvolený nový predseda. Navrhovateľ 3/ prestal byť
štatutárnym zástupcom spoločenstva uplynutím troch rokov funkčného obdobia počítaného od kedy bol
zvolený, pričom opätovne bol zvolený na schôdzi vlastníkov bytov v decembri XXXX, avšak úkony ktoré
v tomto medzi období vykonal, nemôžu byť platné. Ponechal na zvážení súdu, či predvolá a vypočuje

navrhovateľov v tejto veci za účelom zistenia, či trvajú na podanom návrhu. Z uvedených dôvodov žiadal
právny zástupca odporcov, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol a zaviazal navrhovateľov okrem
navrhovateľa 10/ na náhradu trov konania

Navrhovateľ 3/ na pojednávaní uviedol, že v XXXX alebo v XXXX bol zvolený za predsedu spoločenstva,

a po uplynutí 3 ročného funkčného obdobia nikto z vlastníkov bytov na schôdzi nechcel vykonávať
funkciu predsedu spoločenstva, nebol zvolený nový predseda spoločenstva vlastníkov, a preto túto
funkciu vykonával navrhovateľ X/, ktorý bol opäť zvolený za predsedu spoločenstva na schôdzi
vlastníkov bytov X.XX.XXXX. F. X/ bol oprávnený za navrhovateľa XX/ vykonávať úkony, aj potom čo
mu uplynulo funkčné obdobie 3 rokov, pričom uvedené vyplýva z ust. § 32e zákona č. XXX/XXXX Z.z.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom
do 30.6.2004 /ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“/ Bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosťalebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na
tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.

Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. Spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú
časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť a sú určené na spoločné užívanie, najmä základy
domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly,
vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. Vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome sa
nadobúda
a) na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu
alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu, s vlastníkom bytu alebo nebytového
priestoru,
b) na základe zmluvy o výstavbe domu, vstavbe alebo nadstavbe,

c) dedením,
d) rozhodnutím štátneho orgánu.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia Byt alebo nebytový priestor v dome môže byť vo vlastníctve fyzickej
osoby alebo právnickej osoby, v podielovom spoluvlastníctve fyzickej osoby alebo právnickej osoby
alebo v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o Zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode
vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí musí
obsahovať
a) popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu, vymedzenie polohy bytu alebo

nebytovéhopriestoruvdomeoznačenímčíslabytu,číslavchoduaopisomnebytovéhopriestoru,určenie
rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome,
b) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na
spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom
domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom

podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a
nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e),
c) určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého
pozemku a prípadné určenie, ktoré časti domu, príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú len niektorí
vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov,

d) úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku,
e) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou nadobúdateľa bytu
alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu,
f) zistenie technického stavu bytu a nebytového priestoru podľa znaleckého posudku s uvedením opráv,
ktoré treba nevyhnutne vykonať v najbližších dvanástich mesiacoch, ak o to nadobúdateľ bytu alebo

nebytového priestoru požiada,
g) vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o
spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy,
h) úpravu práv k účelovým objektom civilnej ochrany obyvateľstva, ak sú také objekty v dome, po
predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov.

Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. Vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome,
spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach domu, na spoločných zariadeniach domu a na
príslušenstve a spoluvlastnícky podiel na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku sa
nadobúdajú vkladom do katastra nehnuteľností..

Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. S návrhom na zápis vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností sa predloží dokumentácia, z ktorej je zrejmá poloha a plocha bytu a nebytového priestoru
v dome, spoločných častí domu a príslušenstva. K prvej zmluve o prevode vlastníctva bytu alebo
nebytového priestoru v dome sa pripoja situačné plány jednotlivých poschodí domu s vyznačením

jednotlivých bytov a nebytových priestorov v dome, ich čísiel a identifikácia pozemku. Návrh na zápis a
dokumentáciu je povinný predložiť predávajúci.Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. S vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je
nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva
a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. Spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu a
príslušenstvo sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa nedohodnú
vlastníci inak. S prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome prechádza
aj spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva, ako aj

spoluvlastnícke alebo iné spoločné práva k pozemku, prípadne ďalšie práva a povinnosti spojené s
vlastníctvom bytu a nebytového priestoru.

Navrhovatelia sa domáhali určenia existencie právnej skutočnosti, a to určenia, že predmetná terasa
je spoločnou časťou bytového domu podľa § 2 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov. Podľa pokynu odvolacieho súdu bolo potrebné túto otázku vyriešiť, vzhľadom na

dôsledky , ktoré by podľa § 19 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. malo deklaratórne rozhodnutie súdu o tom,
či terasa je spoločnou časťou bytového domu. V prípade kladného rozhodnutia by totiž k predmetnej
terase patrilo spoluvlastnícke právo všetkým vlastníkom bytov v dome.

Zároveň Krajský súd v Trenčíne v závere uznesenia zo dňa XX.X.XXXX poukázal vzhľadom na

späťvzatie návrhu navrhovateľkou 6/ C. E. na potrebu pri rozhodovaní o uplatnenom návrhu prihliadnuť
na ustanovenie § 91 ods. X O.s.p.. V uvedenom ustanovení je upravené nerozlučné procesné
spoločenstvo. Procesné spoločenstvo sa rozlišuje na spoločenstvo samostatné a spoločenstvo
nerozlučné. Účastníctvo pre každú vec vyplýva z povahy predmetu konania, ktorý spravidla vymedzuje
hmotné právo, ale aj procesné právo, a ktorému sa účastníci konania musia podriadiť, ak chcú dosiahnuť

vo veci kladné rozhodnutie. O nerozlučné procesné spoločenstvo ide tam, kde účastníci majú také
spoločné práva a povinnosti, že sa rozhodnutie vo veci samej musí vzťahovať na všetkých účastníkov,
ktorí vystupujú na jednej, či druhej strane. S poukazom na vyššie uvedené dôsledky rozhodnutia súdu
o tom, že terasa je spoločnou časťou bytového domu je zrejmé, že účastníkmi konania či už na strane
navrhovateľov alebo odporcov musia byť všetci vlastníci, resp. spoluvlastníci bytov v bytovom dome,

pretože výrok súdu o tom, že terasa o výmere XX mX je spoločnou časťou domu sa nevyhnutne dotkne
ich spoluvlastníckych práv. V konaní sa teda jedná o nerozlučné procesné spoločenstvo podľa § 91 ods.
2 O.s.p., ktoré vyplýva z ustanovení § 13 ods. 1, § 19 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., podľa ktorých
spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu a príslušenstvo sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome. Nestačí, že účastníkom konania je aj Spoločenstvo vlastníkov bytov

predmetnéhodomu,pretožespoločenstvovykonávasprávudomu,noniejespoluvlastníkomspoločných
častí a spoločných zariadení domu. Navrhovateľka X/ L. M., rod. R. predala počas konania byt č. 2 v
bytovom dome E. R., návrh nevzala späť, no predajom bytu stratila aktívnu vecnú legitimáciu v tomto
konaní. J. pripustil vstup E. R. do konania ako ďalšieho navrhovateľa, no podľa výpisu z listu vlastníctva
č.XXXXk.ú.Q.zodňaXX.XX.XXXXazhodnýchprednesovsporovýchstránjezrejmé,ževpredmetnom

bytovom dome okrem navrhovateľov vlastnia byty aj manželia W. a Q. Z., a C. E., ktorí však účastníkmi
tohto konania nie sú. I. sa rozsudok o určení , že predmetná terasa je spoločnou časťou bytového domu
podľa § 159 ods. X O.s.p. vzťahoval na všetkých vlastníkov/spoluvlastníkov bytov, musia byť účastníkmi
konania všetci vlastníci/spoluvlastníci bytov v bytovom dome. Táto podmienka v konaní splnená nebola.

Pokiaľ právny zástupca odporcov namietal, že navrhovateľ 3/ po uplynutí jeho trojročného funkčného
obdobia od jeho zvolania za predsedu spoločenstva v roku XXXX, prestal byť predsedom navrhovateľa
10/ (spoločenstva vlastníkov bytov) a jeho úkony až do znovuzvolenia v decembri 2015 nemôžu byť
platné, je pravda, že zákon č. 182/1993 Z.z. takúto situáciu výslovne nerieši. Súd je toho názoru, že v
takom prípade je na mieste, aby funkciu predsedu vykonával naďalej predseda spoločenstva, ktorému

sa skončilo funkčné obdobie, a to až do zvolenia nového predsedu. Činnosť spoločenstva by nemala byť
ochromená tým, že funkčné obdobie sa z tohto dôvodu predčasne skončí. Predseda, ktorému uplynulo
funkčné obdobie by mal naďalej konať za spoločenstvo. Zároveň sa tým chráni aj dobrá viera tretích
osôb v zápis v registri spoločenstiev, v ktorom je zapísaný predseda spoločenstva. Z výpisov z registra
spoločenstiev vyplynulo, že navrhovateľ 3/ bol v čase začatia tohto súdneho konania ako aj po uplynutí

trojročného funkčného obdobia zapísaný v registri spoločenstiev (odporcovia netvrdili iné). Preto súd
konal s navrhovateľom 3/ ako štatutárom navrhovateľa 10/.Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že by prvému nároku nemohol vyhovieť ani pokiaľ by bol okruh
účastníkov správny a taktiež mal za preukázané, že nárok o uloženie povinnosti odporcom vypratať
predmetnú terasu nie je dôvodný. V konaní bolo preukázané, že sporná terasa o výmere 1X mX bola

spolu s bytom č. 4 na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa XX.X.XXXX predaná pôvodným
vlastníkom bytového domu Poľnonákup Q., a.s., zastúpeným správcom konkurznej podstaty právnym
predchodcom odporcov Q. a P. R. ako kupujúcim, s tým, že právni predchodcovia odporcov byt s
predmetnou terasou už predtým užívali. Taktiež aj zvyšné zmluvy o prevode vlastníctva bytov č. 1,
č. X uzavreté s vlastníkom domu H. Q., a.s. sú z rovnakého dátumu XX.X.XXXX. Z výpisu z listu

vlastníctva č. XXXX k.ú. Q. zo dňa XX.X.XXXX, z tam vyznačených nadobúdacích titulov je zrejmé,
že vlastník bytového domu v tomto období prevádzal všetky byty do vlastníctva ich užívateľom. H. §
5 ods. X písm. a/, c/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. Zmluva o prevode vlastníctva bytu v dome musí byť
písomná a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať aj popis bytu, príslušenstva bytu, ako aj
určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku
a prípadné určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, časti príslušenstva a

priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov. Podľa
názoru súdu je podstatná tá skutočnosť, že v žiadnej z týchto zmlúv o prevode vlastníctva bytu nie je ako
spoločná časť bytového domu uvedená predmetná terasa o výmere XX mX nad sociálnymi zariadeniami
bytového domu. W. otázky, ktoré časti bytového domu sa považujú za spoločné ponecháva zákon
č. XXX/XXXX Z.z. zmluvnej úprave vlastníkov bytov. Zákon v § 2 ods. 4 demonštratívne vymedzuje,

ktoré časti domu sa považujú za spoločné, no prenecháva na účastníkov zmlúv vyriešenie tejto otázky
vzhľadom na špecifiká v zmluve. Zohľadnia sa aj stavebnotechnické determinanty a účelové určenie
častí, ktoré môžu ale aj nemusia byť spoločnými. R. domu H. Q., a.s., zastúpeným správcom konkurznej
podstaty, ktorý v roku XXXX prevádzal po X krát byty v dome do vlastníctva jednotlivým účastníkom
v rámci svojho vlastníckeho oprávnenia bol oprávnený rozhodnúť sa, ktorému užívateľovi prevedie do

vlastníctva spolu s bytom aj predmetnú terasu o výmere XX m2. H. názoru súdu nič nebráni takému
výkladu zákona č. 182/1993 Z.z., že pôvodný vlastník bytového domu sa sám môže rozhodnúť pri
právnom rozdelení domu na byty a nebytové priestory a ich súčasti, ktoré časti domu, budú patriť
len niektorým osobám, s ktorými uzatvára prvú zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Podľa ustanovenia
§ 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 182/1993 Z.z. platí, že spoločné časti domu a spoločné zariadenia

domu a príslušenstvo sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa
nedohodnú vlastníci inak. Z tohto ustanovenia vyplýva, že všetci vlastníci bytov sa môžu dohodnúť,
ktoré spoločné časti bytového domu vyjmú z režimu spoluvlastníctva všetkých vlastníkov bytového
domu a ostanú iba vlastníctvom niektorého z nich. Ak takúto dohodu môžu prijať všetci vlastníci bytov
v dome, súd nevidí zákonnú prekážku, ktorá by bránila tomu, aby sa pôvodný vlastník celého domu

nemal právo pri právnom rozdelení domu na byty a nebytové priestory rozhodnúť, že predmetná
terasa, bude patriť len k niektorému z bytov. Uvedené rozhodnutie pôvodného vlastníka domu ako aj
dohoda vlastníkov bytov o vyňatí časti domu z režimu spoluvlastníctva majú svoje limity vyplývajúce
zo zákona č. 182/1993 Z.z., pretože z hľadiska stavebnotechnického si musia niektoré prvky domu
vždy zachovať kvalifikáciu spoločných častí domu a ostať spoluvlastníctvom vlastníkov bytov. Jedná sa

napríklad o základy domu, strechu, vodorovné a nosné konštrukcie, pretože sú nevyhnutne potrebné
pre podstatu, stabilitu a bezpečnosť domu a nemôžu byť oddelené bez toho, aby sa dom neznehodnotil
z hľadiska technického a funkčného. Zároveň sa musí rešpektovať aj účelové určenie niektorých častí
domu (napr. chodby, schodišťa), ktoré musia ostať v spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytu, aby
všetci vlastníci mohli nerušene užívať svoj byt v dome. Znalca O.. R. R. sa súdu nepodarilo vypočuť

vzhľadom na jeho nepriaznivý zdravotný stav po vykonanej operácii. Aj bez jeho výsluchu ale súd mohol
vo veci rozhodnúť. Súd vychádzal z kontrolného znaleckého posudku znaleckého ústavu N. W., ktorý
dostatočne vysvetlil, prečo dospel k odlišným záverom ako znalec O.. R. R.. V danom prípade nebola
k dispozícii projektová dokumentácia ohľadom bytového domu, z ktorej by bolo možné zistiť pôvodné
účelové určenie predmetnej terasy. H. znaleckého ústavu pre určenie, či ide o spoločnú časť domu nie

je rozhodujúce kritérium vstupu na predmetnú časť domu, a teda nie je možné na základe toho, že sa na
terasu vstupuje zo spoločného schodiska ustáliť záver, že je spoločnou časťou domu. W. O.. E. R. ďalej
argumentoval tým, že prevažne všetky časti bytového domu sú prístupné zo spoločných častí bytového
domu.Vzmysletechnickejnormyterasavbytovomdomeniejenevyhnutnoustavebnousúčasťoudomu.
Pochôdznu vrstvu predmetnej terasy je možné podľa znalca O.. E. R. odstrániť, pričom by bolo potrebné

vykonať nejaké stavebné úpravy, no odstránenie pochôdznej vrstvy nebude mať vplyv na stabilitu,
statiku, bezpečnosť bytového domu. W. O.. E. R. ďalej uviedol, že z hľadiska stavebnotechnického
predmetná terasa môže slúžiť všetkým vlastníkom bytov v dome alebo môže byť priradená k niektorému
bytu. H. vyjadrenia znalca O.. Mariána R. terasu nie je možné z hľadiska technického považovať zamiestnosť. W. č. XXX/XXXX Z.z. počíta s tým, že terasu, balkóny, lodžie možno prevádzať spolu s
bytmi. Terasu je v danom prípade treba chápať ako priestor, ktorý je určený na to, aby sa užíval spolu
s bytom, teda terasa je súčasťou bytu. Tvrdenia navrhovateľa X/, že návrhu je potrebné vyhovieť aj

z toho dôvodu, že dve z troch konštrukčných vrstiev terasy, a to nosné konštrukcie a izolačné vrstvy
patria do spoločných častí domu, a iba jedna vrstva terasy - pochôdzna mohla byť určená na užívanie
k jednému bytu, neobstojí. Takýto záver nezodpovedá skutkovému stavu, ktorý súd zistil v konaní a
nezohľadňuje špecifiká bytového spoluvlastníctva v bytovom dome. V danom prípade je nesporné a
nepochybné, že táto časť bytového domu plní jednak funkciu strechy sociálnych zariadení ale zároveň

slúži ako terasa vzhľadom na jej stavebnotechnické vybavenie (podľa zistení znaleckého ústavu má
pochôdznuvrstvu,vybudovanékovovézábradlie,ohraničenájeajmúrikom).W.O..E.R.vtejtosúvislosti
poukázal na to, že napríklad v prípade prevodu vlastníctva k bytu č. X v bytovom dome sa prevádzala
aj lodžia, ktorá je takisto umiestnená na spoločnej stropnej konštrukcii a aj pod podlahou tejto lodžie sa
nachádzajú izolačné vrstvy, ktoré sú spoločnými časťami bytového domu. Jediný rozdiel medzi lodžiou a
predmetnou terasou je, že na lodžiu, ktorá patrí k bytu č. 3, sa vchádza z predmetného bytu a na terasu

sa vstupuje zo spoločného schodišťa. Súd sa s týmto logickým vysvetlením znalca stotožňuje. Pokiaľ
navrhovatelia poukazovali na to, že sociálne zariadenia pod predmetnou terasou sú v dezolátnom stave,
a vyžadujú opravu, znalec O.. E. R. konštatoval, že je možné zrekonštruovať sociálne zariadenia, ak sa
neodstránia vodorovné a zvislé nosné konštrukcie. Zákon č. 182/1993 Z.z. vo svojom ustanovení § 11
ods. 3 upravuje aj situácie, keď je nevyhnutné vykonať opravu spoločných častí domu alebo spoločných

zariadení domu prístupných z bytu iba jedného vlastníka, tak ukladá povinnosť tomuto vlastníkovi
umožniť na požiadanie na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup do bytu zástupcovi spoločenstva,
správcovi a osobe oprávnenej vykonávať opravu a údržbu za účelom vykonania obhliadky alebo opravy
a uvedené ustanovenie je možné podľa názoru súdu aplikovať aj na predmetnú terasu, od ktorej majú
kľúče odporcovia. Pôvodná odporkyňa Q. R. terasu užívala XX rokov a aj s rodinnými príslušníkmi, t.j.

aj pred tým, ako vlastník domu previedol jej a jej manželovi byt č. X spolu s terasou do vlastníctva.
Aj navrhovatelia X/, 3/ potvrdili, že predmetná terasa bola takýmto spôsobom právnymi predchodcami
odporcov dlhšiu dobu užívaná. O.. R. U., G., T. vo vyhlásení zo dňa XX.X.XXXX uviedol, že na náčrte k
zmluve o prevode vlastníctva bytu manželov R. nesprávne zakreslil, že na terasu sa vstupovalo z bytu,
ktorý obývali P. a Q. R., pričom v skutočnosti sa na terasu vchádzalo zo spoločného schodiska domu a

zároveň uviedol, že v tom čase manželia R. obývali byt vrátane terasy a v tom duchu bola uzatvorená aj
zmluva o prevode bytu. Q. sa kúpnou zmluvou, ktorou bola prevedená terasa s bytom č. X do vlastníctva
právnym predchodcom odporcov zohľadnil dlhé roky trvajúci užívací stav. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že predmetná terasa nie je podstatným prvkom domu, ktorý by musel nevyhnutne ostať v
spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov, aby mohol dom slúžiť svojmu účelu, teda aby vlastníci mohli

užívať svoje byty v bytovom dome a spravovať spoločné časti a zariadenia domu. Zmluva o prevode
vlastníctva bytu, od ktorej odvíjali svoje vlastnícke právo odporcovia mala všetky náležitosti vyžadované
ustanovením § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. S poukazom na uvedené dôvody súd uzavrel, že
pôvodný vlastník domu v súlade s ust. § 4 ods. 1, písm. a/, zákonom č. 182/1993 Z.z. na základe
zmluvy o prevode vlastníctva bytu platne previedol právnym predchodcom odporcov do vlastníctva s

bytom č. 4 aj predmetnú terasu. Terasa je na základe uvedenej právnej skutočnosti súčasťou bytu č.
4, ktorý následne zdedili odporcovia. Navrhovatelia, ktorých v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno,
nepreukázali opak.

Keďže terasa nepredstavuje podľa § 2 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. spoločnú časť bytového domu,

ale ako priestor tvorí súčasť bytu odporcov, majú právo užívať ju odporcovia, a súd nemohol vyhovieť
návrhu navrhovateľov na ich vypratanie.

Z týchto dôvodov súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Súd dodáva, že ani v prípade, ak by súd na základe vykonaného dokazovania určil , že predmetná
terasa je spoločnou časťou domu, nemohol by zároveň uložiť odporcom 1/, 2/ povinnosť vypratať terasu.
Takýmto rozsudkom súdu by sa totiž deklarovalo, že nielen navrhovateľom, ale aj odporcom patrí podľa
§ 19 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. spoluvlastnícke právo k predmetnej terase, a keďže ide o ideálny
spoluvlastnícky podiel, odporcovia by boli oprávnení spolu s ostatnými vlastníkmi bytov v dome užívať

celú terasu. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka by bolo potrebné zohľadniť režim rozhodovania
o hospodárení so spoločnou vecou, v zmysle ktorého o tom, ako bude s terasou naložené rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov a aplikovať bolo treba osobitné ustanovenia
§ 14 zákona č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého má každý vlastník bytu právo a povinnosť zúčastňovať sana správe domu a na schôdzi vlastníkov hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach,
ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu, s tým, že prehlasovaný vlastník má právo sa obrátiť
na súd, aby vo veci rozhodol a prijaté platné rozhodnutie je záväzné pre všetkých vlastníkov bytov v

dome. V konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, žeby tento proces rozhodovania spoluvlastníkov o
užívaní terasy prebehol a preto by návrh v tejto časti musel byť ako predčasne podaný zamietnutý.

Súdpodľa§151ods.3O.s.p.vyslovil,žeotrováchkonaniazdôvoduväčšiehopočtuúčastníkovkonania
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 10 vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným

počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.