Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 30, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/128/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616207683
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5616207683.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej

a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: M. M.,
nar. XX.XX.F., s trvalým pobytom S. XXX/X, T. B., zastúpeného JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom,
so sídlom Q. N. XX, H. proti žalovanému: Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš a.s., so
sídlom Partizánov 14, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 413 941, zastúpeným JUDr. Jaroslavom Kokavcom,
advokátom, so sídlom Ul. X. B. XX, T. B., o zaplatenie 6.789,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/209/2016-130 zo dňa 28. 11. 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému proti žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením.

Uplatňujúc sudcovskú koncentráciu podľa § 167 Civilného sporového poriadku, súd neprihliadal na
iné skutkové tvrdenia, než tie, ktoré boli prednesené stranami do uplynutia lehôt určených vo výzvach
súdu na vyjadrenia v zmysle § 167 CSP (repliky/dupliky.) Pokiaľ išlo o neskoršie skutkové tvrdenia
prednesené stranami na pojednávaní, ktoré bolo možné uviesť v rámci repliky resp. dupliky, súd na
ne v zmysle § 167 CSP neprihliadal. Rovnako súd postupoval vo vzťahu k návrhom na vykonanie
dôkazov, a preto odmietol vykonať dôkazy prednesené stranami na pojednávaní, ktoré bolo možné
navrhnúť v rámci repliky resp. dupliky. Súd poukazuje na to, že nový procesný poriadok (Civilný sporový

poriadok) účinný od 1.7.2016 už (na rozdiel od predchádzajúceho) neukladá súdu zisťovať skutočný
stav veci (objektívnu pravdu), ale len tzv. skutkový stav, teda stav, ktorý vyplýva zo skutkových tvrdení
a dôkazov, uvedených stranami k určitému prípustnému okamihu, o čom boli strany sporu vo výzvach
súdu na vyjadrenie podľa § 167 CSP riadne poučení. Keďže duplika žalovaného bola len odkazom na
vyjadrenie žalovaného k žalobe, kde bolo popreté zo skutkových tvrdení žalobcu len to, že žalobca
nebol zaradený a určený na súpisku seniorov pre rok 2014/2015, a že na tejto súpiske nebol ani v čase
zakúpenia brankárskej výstroje 2.7.2014, súd mal vo zvyšnom rozsahu skutkové tvrdenia žalobcu zo

žaloby a repliky (v zmysle § 151 ods. 1 CSP) za nepopreté, a tým za nesporné, a preto ich nebolo
potrebné dokazovať (súd si ich osvojil ako zistený skutkový stav.) Dokazovať by teda bolo potrebné
len vyššie uvedené sporné skutkové tvrdenia strán o tom, či bol žalobca pre sezónu 2014/2015, ako aj
dňa 2.7.2014 na súpiske družstva seniorov. Vzhľadom na ďalej uvedené právne posúdenie súdu, všakdokazovanie v tomto smere nebolo potrebné, a preto (z dôvodu hospodárnosti) ho súd ani nevykonával.
Súd tiež nevykonal dôkazy, ktoré navrhli strany v priebehu pojednávania, keďže išlo o návrhy dôkazov,
ktoré bolo možné navrhnúť v čase písomných vyjadrení strán (repliky resp. dupliky.). Hráčska zmluva

č. 073-J-01430-2013/2014 uzavretá 7.1.2014 medzi žalobcom a žalovaným napĺňa charakteristiku
nepomenovanej zmluvy v zmysle § 51 OZ. Žalobca v žalobe a ani v replike netvrdil, že uzatvoril zmluvu
ako podnikateľ. Naopak, tvrdil, že zmluva bola uzavretá v zmysle § 51 OZ, ktoré skutočnosti nepoprel ani
žalovaný, preto ich možno mať za nesporné, a tým preukázané, a na uvedenú zmluvu aplikovať režim
OZ, a nie OBZ (v zmysle § 261 ods. 1 OBZ), ako sa neskôr na pojednávaní dožadoval žalobca, kde

tvrdil, že uzatváral zmluvu ako osoba, ktorá vykonáva podnikanie. Keďže nebolo sporné, že 8.6.2015
žalobca (z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným) odstúpil od zmluvy, došlo v dôsledku
odstúpenia od zmluvy (podľa § 48 ods. 2 OZ) k zrušeniu zmluvy od počiatku, teda k zániku zmluvných
práv a povinností zo zmluvy (vrátane povinnosti žalovaného uvedenej v čl. II ods. 10 hráčskej zmluvy.)
Zánikom zmluvy od počiatku však nezanikli všetky právne vzťahy medzi účastníkmi tejto zmluvy. Zostali
zachované najmä zodpovednostné vzťahy (nároky zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie a

nároky zo zodpovednosti za škodu.) Súd nebol viazaný právnym posúdením žalobcu, a preto mohol
právne prekvalifikovať právne posúdenie skutkových tvrdení uvedených žalobcom (v žalobe a replike),
a posúdiť ho ako nárok žalobcu z titulu zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle § 420 a nasl. OZ.
Predpokladmi vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu sú : 1.) vznik škody, 2.) porušenie právnej
povinnosti (protiprávne konanie škodcu), 3.) príčinná súvislosť medzi škodou a porušením právnej

povinnosti, a 4.) zavinenie škodcu (ktoré sa zo zákona predpokladá.) V danom prípade však súd nemal
preukázaný (ani tvrdený) predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalovaného spočívajúci
v porušení právnej povinnosti. Žalovaný bol síce v čase vzniku škody, teda v čase kúpy brankárskeho
výstroja žalobcom (2.7.2014) povinný v zmysle čl. II ods. 10 hráčskej zmluvy poskytnúť (zapožičať
na protipodpis) základnú hokejovú výstroj v bežnej kvalite a potrieb hráča a mužstva s prihliadnutím

na výber športovej značky, ktorú si hráč vyžiadal, avšak tým, že žalobcovi nepreplatil ním zakúpenú
brankársku výstroj, nedošlo k porušeniu tejto zmluvnej povinnosti, nakoľko čl. II. ods. 10 hovorí o
povinnosti žalovaného poskytnúť (zapožičať) hokejovú výstroj, a nie preplatiť hokejovú výstroj kúpenú
hráčom za vlastné finančné prostriedky podľa vlastného výberu. Žalobca poukazoval na obvyklú prax,
ktorú žalovaný nepoprel, a preto súd považuje za nesporné, že existovala prax medzi hokejovými klubmi

a hráčmi v zmysle ktorej, pokiaľ klub nezabezpečí hráčovi potrebnú výstroj, hráč si ju zabezpečí v
rozsahuakvalitepodľazmluvnedohodnutýchpodmienokvhráčskychzmluváchnavlastnénákladysám,
a následne mu tieto náklady preplatí jeho hokejový klub. Táto prax, ktorej existenciu súd nespochybňuje
(a ani žalovaný), však nie je prameňom práva (obyčajové právo sa už neuplatňuje.) Právna povinnosť
žalovaného, preplatiť žalobcom zakúpenú výstroj podľa vlastného výberu, v prípade ak nezabezpečí

túto výstroj vo forme vypožičania hokejový klub hráčovi, teda nevyplýva z uzavretej hráčskej zmluvy,
a nemôže prameniť ani z obvyklej praxe ako prameňa práva. Keďže v lehotách vyplývajúcich z výziev
súdu na vyjadrenia podľa § 167 CSP (sudcovská koncentrácia) žalobca nielenže nepreukázal, ale ani
len netvrdil, že by uzatvoril nejakú formu ústnej dohody so žalovaným, ktorá by zakladala pre žalovaného
povinnosť, že ak nezapožičia žalobcovi hokejovú výstroj, že žalobca je oprávnený kúpiť si za vlastné

prostriedky takúto výstroj podľa vlastného výberu, a žalovaný je mu povinný túto výstroj preplatiť v
plnej výške, tak možno konštatovať, že vo vzťahu k tomuto nároku žalobcu (povinnosti žalovaného)
žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, a v takom prípade nemožno hovoriť o nejakom právnom základe
pre žalobou uplatnený nárok. Uvedené by platilo aj pre prípad preukázania (spornej) skutočnosti, že
žalobca bol zapísaný na súpiske družstva seniorov. Pokiaľ by aj bol správny názor žalobcu o tom,

že daný vzťah treba posudzovať ako obchodnoprávny vzťah, a odstúpenie od zmluvy by sa riadilo
Obchodným zákonníkom, v zmysle ktorého účinky odstúpenia od zmluvy (zrušenie zmluvy) by nastalo
nie od počiatku, ale od okamihu odstúpenia od zmluvy, čím by všetky zmluvné povinnosti žalovaného
zostali zachované, aj tak by žaloba musela byť zamietnutá, nakoľko z obsahu zmluvy nie je možné
vyvodiť povinnosť žalovaného, aby preplatil žalobcovi ním zakúpenú výstroj vybranú podľa vlastného

výberu, a iný právny titul pre uplatnenie tohto nároku nebol tvrdený (ústna dohoda) alebo neprichádza
do úvahy (obvyklá prax ako obyčajové právo.) Či už by teda bola predmetná zmluva posúdená podľa OZ
alebo OBZ výsledok by bol rovnaký, žaloba by bola zamietnutá. Žalobca síce na pojednávaní naznačil
určité nové skutkové tvrdenia, ktoré akoby smerovali k tvrdeniu, že tu mohla byť uzavretá ústna dohoda
o tom, že v prípade, keď žalovaný nedokáže žalobcovi zapožičať potrebnú hokejovú výstroj, žalobca si

môže zabezpečiť formou zakúpenia takúto výstroj, a následne mu ju žalovaný preplatí (k čomu navrhol
na pojednávaní žalobca ako dôkaz vykonať dokazovanie výsluchom svedka - otca žalobcu), na tieto
nové skutkové tvrdenia (ako aj nový návrh na vykonanie dôkazu) uskutočnené až na pojednávaní, súd
však uplatňujúc sudcovskú koncentráciu vyplývajúcu z ust. § 167 CSP neprihliadal, keďže nič nebrániložalobcovi takéto tvrdenie a návrh dôkazu predniesť už skôr (v rámci žaloby a repliky.) Nerešpektovanie
sudcovskejkoncentráciebynadruhejstranezase(vsúladesozásadourovnostistrán)umožňovalosúdu
prihliadať na vyjadrenia a dôkazy žalovaného (z pojednávania) o tom, že klub pod bývalým vedením

preplatil žalobcovi z nákladov na zakúpenie výstroja sumu 2.700 eur a iné vyjadrenie prednesené až na
pojednávaní. V každom prípade by to však bolo v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania,
ku ktorému zmena procesného kódexu smerovala. V tejto súvislosti súd upozorňuje aj na skutočnosť,
že samotný žalobca (v žalobe) pri odkaze na bežnú hokejovú prax medzi hokejovými klubmi a hráčmi, v
zmysle ktorej, pokiaľ klub nezabezpečí hráčovi potrebnú výstroj, hráč si ju zabezpečí v rozsahu a kvalite

podľa zmluvne dohodnutých podmienok v hráčskych zmluvách na vlastné náklady sám, a následne tieto
náklady preplatí jeho hokejový klub, uvedené podmieňuje tým, že to má platiť za zmluvne dohodnutých
podmienok v hráčskych zmluvách. Takéto zmluvne dohodnuté podmienky hráčska zmluva neobsahuje.
Keďže nebol preukázaný právny základ nároku uplatneného v žalobe, súd zamietol žalobu v celom
rozsahu. Pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov konania, vzhľadom na to, že plne úspešným v konaní
bol žalovaný, keďže žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu, súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a taktiež z dôvodu, že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj z dôvodu že súd prvej

inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a nakoniec aj
z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci.
Napadnutýrozsudokpovažuježalobcazanespreskúmateľný,keďževňomsúdprvejinštancieneuviedol
dostatočné odôvodnenie, na základe ktorého by bol zrejmý myšlienkový pochod na základe ktorého súd
prvej inštancie dospel k svojmu rozhodnutiu, a to najmä vo vzťahu k tomu, akým právnym predpisom

sa vlastne zmluva spravuje, kedy z napadnutého rozsudku nevyplýva jasný záver o tom, či ide o
obchodnoprávny alebo občianskoprávny vzťah (odkaz na ust. § 51 OZ uvedené v hráčskej zmluve,
nemôže byť podstatné a pre súd záväzné). Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu
si súd prvého stupňa vyslovene prispôsobil zásadu koncentrácie sporového konania. V tomto prípade
nejde o vec, ktorú súdy prejednávajú bežne a možno konštatovať, že aj súd prvej inštancie nutne

potreboval poznať okolnosti, ktoré nemožno vyjadriť iba písomne, ale vyplynú práve z priebehu ústneho
pojednávania na ktorom sa vec prejednáva a na ktorom vznikne diskusia o uplatnenom nároku, kedy
sa súd prvej inštancie má aj vo veci nie bežnej, primerane zorientovať. Dňa 07. 01. 2014 žalobca so
žalovaným uzatvoril hráčsku zmluvu č. 073-J-01430-2013/2014 na dobu 5 rokov so záujmom pôsobiť
v materskom klube dlhodobo. Pred začiatkom hokejovej sezóny 2014/2015 bol žalobca materským

klubom zaradený na predsezónnu súpisku „A“ mužstva v rámci 1. Ligy seniorov, v dôsledku ktorej
skutočnosti požiadal o povolenie štúdia podľa individuálneho učebného plánu na gymnáziu, ktoré v tom
čase navštevoval. Nakoľko zaradením žalobcu na predsezónnu súpisku mužstva „A“ 1. Ligy seniorov k
splneniu podmienky uvedenej v čl. II ods. 10 zmluvy, zakúpil si žalobca u predajcu Gyromitra company
s.r.o., Tyršova 1834/11, Praha 2 - Nové Město, 120 00, potrebnú brankársku výstroj v základnom a

nevyhnutnom rozsahu, ktorá bola svojou kvalitou primeraná bežnej kvalite brankárskej výstroji určenej
pre brankárov na úrovni juniorskej hokejovej ligy a 1. Ligy seniorov v podmienkach súťaží riadených
Slovenským zväzom ľadového hokeja. Je bežnou praxou medzi hokejovými klubmi a hráčmi, že pokiaľ
klub nezabezpečí svojmu hráčovi potrebnú výstroj, hráč si ju zabezpečí v rozsahu a kvalite podľa
zmluvne dohodnutých podmienok v hráčskych zmluvách na vlastné náklady sám a následne mu tieto

náklady preplatí jeho hokejový klub. Po zakúpení si novej brankárskej výstroje žalobca opakovane
ústnou formou žiadal materský klub o preplatenie kúpnej ceny v zmysle splnenia podmienky v čl. II
ods. 10 hráčskej zmluvy. Dňa 20. 05. 2015 žalobca materskému klubu zaslal „Výzvu na plnenie si
povinností vyplývajúcich z hráčskej zmluvy“, ktorú materský klub prevzal dňa 20. 05. 2015. Nakoľko
žalobca neobdržal od žalovaného žiadnu odpoveď a žalovaný si naďalej odmietal splniť svoju povinnosť

zakotvenú v čl. II ods. 10 hráčskej zmluvy, žalobca dňa 08. 06. 2015 od hráčskej zmluvy platne písomne
odstúpil. Ani po zaslaní písomného odstúpenia od zmluvy žalobca nedostal žiadnu písomnú odpoveď
zo strany žalovaného ohľadom splnenia si svojej zmluvnej povinnosti vyplývajúcej z čl. II ods. 10
hráčskej zmluvy. Následne zaslal písomnú žiadosť o poskytnutie stanoviska k odstúpeniu od hráčskej
zmluvy. Žalovaný žiadne stanovisko žalobcovi neposkytol a tvrdil, že žalobca je aj naďalej hráčom

materského klubu pod platnou hráčskou zmluvou. Dňa 27. 07. 2015 sa žalobca dostavil na tréningovú
jednotku v rámci predsezónnej prípravy na hokejovú sezónu 2015/2016 na zimný štadión materského
klubu, kde ho predstavitelia materského klubu nevpustili, čím porušili čl. II ods. 2 hráčskej zmluvy.
Žiadosti žalobcu o absolvovanie predsezónnej hokejovej prípravy na hokejovú sezónu 2015/2016vyhovel SPORTOVNÍ KLUB KARVINÁ, s.r.o. podľa Dohody o predsezónnej príprave hráča zo dňa 28.
7. 2015. Hokejový klub Karviná následne požiadal materský klub žalobcu o podpísanie transferu, ktorý
bol potrebný na uskutočnejie prestupu. Materský klub transfer odmietol podpísať. Následne HK Karviná

sa obrátil prostredníctvom Českého svazu ledního hokeje na SZĽH so žiadosťou o prešetrenie postupu
materského klubu. Výkonný výbor SZĽH po dôkladnom prešetrení celej situácie rozhodol, že žalobca
platne odstúpil od hráčskej zmluvy a nahradil prejav vôle materského klubu a transfer do HK Karviná
žalobcovi podpísal. Žalobca ďalej v odvolaní poukazoval na osobitosť prejednávanej veci a skutočnosť,
že základnú brankársku hokejovú výstroj nie je možné zapožičať, a to z dôvodu jej jedinečnosti, čo

dokladoval dôkazmi predloženými na pojednávaní, ktoré súd opätovne nebral do úvahy, hoci by to
nespôsobilo nutnosť odročenia pojednávania. Pokiaľ žalovaný základnú branskársku výstroj žalobcovi
nezapožičal, teda nezabezpečil potom čo by ju sám na základe vlastných požiadaviek žalobcu musel
najskôr kúpiť, žalovaný tak ušetril náklady na brankársku výstroj, teda ušetril žalovanú sumu, ktorú
žalobcovialenikdynenahradil,napriekprísľubu,ktorýchcelžalobcapreukázaťvýsluchomM.M.,ktorého
výsluch súd odmietol vykonať, hoci by to neznamenalo nutnosť odročenia pojednávania a nespôsobilo

by to žiadne prieťahy v konaní. Vzhľadom na uvedené žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý len uviedol, že rozsudok
okresného súdu považuje za vecne správny a zákonný.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP

potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220
ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k
vydaniurozhodnutiaavyporiadalsasrozhodujúcimi skutočnosťami.Rozhodnutieprvostupňovéhosúdu
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
záveryprimeranevysvetlil.Odvolateľvpodanomodvolaníneuviedol skutočnosti,sktorýmbysaokresný
súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne

závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň
poukazuje aj krajský súd.

9. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, súdneho spisu a toho, čo strany uviedli v odvolacom konaní
musel odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie konštatovať, že zo strany žalovaného nedošlo

k porušeniu povinnosti s odkazom na čl. II ods. 10 Hráčskej zmluvy č. 073-J-01430-2013/2014 zo
dňa 07. 01. 2014. Žalobca pritom v priebehu konania ako aj v podanom odvolaní trval na tom a
svoj nárok vo vzťahu k žalovanému odvodzoval od tej skutočnosti, že žalovaný sa v hráčskej zmluve
zaviazal k poskytnutiu zodpovedajúcej výstroji a za predpokladu, že ju hokejový klub sám nezabezpečík úhrade nákladov, ktoré žalobca vynaloží na zabezpečenie si potrebnej výstroje. V tejto súvislosti
však treba poukázať jednoznačne uviesť, že zo znenia dotknutého článku hráčskej zmluvy nevyplýva
pre žalovaného povinnosti preplatiť žalobcom zakúpenú výstroj, čoho sa žalobca v predmetnej veci

domáhal. Zároveň žalobca nepreukázal ani bežnú prax o preplácaní zakúpenej výstroje vo vlastnej
réžií hokejistov žiadnou písomnou listinou či dodatkom zmluvy. Vzhľadom na chýbajúce preukázanie
zodpovednosti žalovaného za údajne vzniknutú škodu žalobcovi, nebolo možné konštatovať správnosť a
dôvodnosť žaloby a vyhovieť jej. Žiadne ďalšie okolnosti uvedené v odvolaní žalobcu, ktoré sa mali týka
vzájomného vzťahu žalobcu a žalovaného, ako aj okolností ďalšieho pôsobenia žalobcu u žalovaného

sú v prejednávanej veci pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu irelevantné.

10. S poukazom na skutkové okolnosti prejednávanej veci a vykonané dokazovanie odvolací súd sa
stotožnil so súdom prvej inštancie a jeho postup považoval za plne v súlade so zákonom. Odvolací
súd neuznal opodstatnenosť argumentov odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto
napadnutý rozsudok okresného súdu, potvrdil ako vecne správny.

11. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že súd svojvoľne uplatnil sudcovskú koncentráciu, s uvedeným
tvrdením odvolací súd nesúhlasí, nakoľko obe strany konania boli riadne o možnom použití sudcovskej
koncentrácie poučené a bolo im umožnené uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany
riadne a včas.

12. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda najmä skutkové tvrdenia, popretia
skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky) nie
sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť

a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené
včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla
predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti
a dôkazy.
Ak strana nepredložila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, súd nemusí

(fakultatívne) na ne prihliadnuť, pričom Civilný sporový poriadok demonštratívnym výpočtom uvádza, že
môže ísť napríklad o situáciu, ak by prihliadnutie na tieto prostriedky vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ide napríklad o situáciu, keď by strana podala návrh
na vykonanie dôkazu výsluchom svedka až v rámci záverečnej reči (§ 182 CSP), pričom tento dôkaz
mohla navrhnúť vykonať už skôr, napríklad vo vyjadrení podľa § 167 CSP. Práve z tohto dôvodu je súd

povinný poučiť v prípadoch podľa § 167 ods. 3 a 4 CSP o sudcovskej koncentrácii konania. V prípade, ak
súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany z dôvodu aplikácie sudcovskej
koncentrácie konania neprihliadol, musí to uviesť v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenie
§ 153 ods. 3 CSP teda dopĺňa povinné náležitosti odôvodnenia rozsudku uvedené v § 220 ods. 2 CSP.

13. Odvolací súd má zato, že zo strany súdu bol dodržaný postup pri aplikácii sudcovskej koncentrácii
konania v súlade s ust. § 153 ods. 1, 2, 3 a § 167 CSP a zároveň aj v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia súd jasne, určito a zrozumiteľne svoj postup odôvodnil, pričom uviedol dôvody, na ktoré
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany neprihliadol.

14. S vyššie uvedeným potom súvisí aj vykonávanie dôkazov, kde žalobca rovnako v rámci odvolania
vzniesol námietku. V rámci sporového konania súd v zásade bez návrhu nevykoná žiadne dôkazy,
pokiaľ zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, je pritom v
plnej kompetencii zákonného sudcu. Ak niektorý z riadne a včas navrhnutých dôkazov súd nevykoná,
je povinný daný postup v rozsudku zdôvodniť (§ 220 ods. 2 CSP). Rovnako ani v tomto postupe súdu

odvolací súd pochybenie nezistil.

15. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalobcovi v plnom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427
ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)