Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 21, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/136/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516201513
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8516201513.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobkyne: Q. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
N. C. č. XXX, zastúpená JUDr. Vladimír Filičko, PhDl, advokát so sídlom Palárikova 1, 064 01 Košice,
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO:
35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Pribinova 25,
810 11 Bratislava, P.O.BOX 41, IČO: 47 233 516 v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2C/92/2016-
183 zo dňa 27.04.2017 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:
„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1 771,89 eur do troch dní od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

2. V odôvodnení uviedol, že, tak ako súd ustálil skutkový stav už v rozsudku č.k. 2C/47/2014-42 zo

dňa 9.9.2014, strany sporu uzatvorili úverovú zmluvu (č.l.7-8 spisu), žalobkyňa ju podpísala dňa
XX.X.XXXX, žalovaný dňa XX.X.XXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni ako dlžníkovi
úver vo výške 896,24 eur. Z písomného vyhotovenia zmluvy vyplýva, že žalobkyňa sa zaviazala
splatiť úver 30 mesačnými splátkami, splatnými k 21. dňu v kalendárnom mesiaci po 54,77 eur, so
zmluvnou odmenou 746,86 eur, predpokladanou RPMN 68,83 % pri žiadosti a pri schválení 69,10 %,
ročnou úrokovou sadzbou 68,83 %, priemernou RPMN za úver 37,93 % pri žiadosti a pri schválení
443,64 % , poskytnutou čiastkou revolvingu 443,64 eur pri žiadosti, pri schválení 13 365 eur, zmluvnou

odmenou 542,22 eur, predpokladanou RPMN po poskytnutí úveru 58,70 %, ročnou úrokovou sadzbou
revolvingu 67,54 %.

3. Žalovaný formulár podpísal dňa XX.X.XXXX a preukázateľne do formulára v bode 6. doplnil - zmenené
údaje o predpokladanejRPMNzaúver,priemernej RPMNzaúver apredpokladanejčiastkerevolvingu
a to až po podpísaní formulára žalobkyňou (keďže táto bod 6 nemala vyplniť).

4. Na základe uvedeného je nepochybné, že žalovaný v bode 6 zmluvy uviedol iné údaje oproti
bodu 5 - zmenil údaje do znenia zmluvy a žalobkyňa správne takúto zmenu návrhu (§ 44 ods. 2
Občianskeho zákonníka) mala následne prijať, mala formulár opäť opatriť svojím podpisom a následne
rovnopis doručiť do dispozičnej sféry žalovaného. Tento postup pri uzavretí zmluvy nebol pred súdompreukázaný a preto tento právny úkon súd z dôvodu nedodržania zákonom vyžadovanej písomnej
formy a nedodržania zákonom predpísaného postupu (návrh zmluvy - akceptácia návrhu zmluvy bez
výhrad, zmien či doplnkov) v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka považuje za neplatný.

5. Pokiaľ by aj k platnému uzatvoreniu tejto úverovej zmluvy písomnou formou došlo, k čomu z vyššie
uvedených dôvodov nedošlo, je nepochybné, že zmluva o úvere má spotrebiteľský charakter.

6. Stranami sporu dojednaná úroková sadzba úveru 68,83 % ročne a revolvingu 67,54 % podľa

názoru súdu neobstojí pri posudzovaní súladu jej výšky so zákonným znením ustanovenia § 53 ods.
6 Obč. zák. ktorý síce nadobudol účinnosť až 01.06.2010 ale ani súladu s poukazom na citované
ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 238/2008 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie
prevýšiť odplata za poskytnutie úveru, ktoré bolo zrušené k 11.6.2010.

7. V zmluve absentuje údaj podľa § 4 ods. 2 písm. g) citovaného zákona a to údaj o konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru. V zmluve je len uvedených počet splátok a deň splatnosti v mesiaci. Z takéhoto
znenia však nevyplýva termín konečnej splatnosti úveru. Rovnako v zmluve o revolvingovom úvere
chýba údaj o výške počte a termínoch splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov - v zmluve je uvedený
len údaj o výške mesačnej splátky vrátane úrokov bez špecifikácie koľko činí mesačná istina, úrok a
iné poplatky, § 4 ods. 2 písm. 1/ zákona č. 258/2001 Z.z.. Absenciu týchto údajov zákon č. 258/2001

Z.z. sankcionuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda dlžník je povinný vrátiť
veriteľovi iba sumu, ktorá mu bola poskytnutá (§4 ods. 3 citovaného zákona).

8. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný poskytol žalobkyni sumu 515,31 eur,
pričom od žalobkyni prijal plnenie v celkovej sume 2 287,20 eur, plnenie nad sumu 515,31 eur

predstavuje v zmysle § 451 ods. 2 Obč. zák. plnenie bez právneho dôvodu, ktoré je žalovaný v zmysle
§ 451 ods. 1 Obč. zák. povinný žalobkyni vydať.

9. O trovách konania rozhodol podľa § 255, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

10. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal nesprávnosť
právnych záverov súdu prvej inštancie o nedodržaní požiadavky na uvedenie konečnej splatnosti
úveru a požiadavky na rozpis splátok. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva z Oznámenia
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré bolo súdu predložené a tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Skutočnosť, že slovenská prax niektorých súdov ohľadne údajnej povinnosti rozlišovať splátku na časť

istiny, úrokov a poplatkov bola a je nesprávna, potvrdzuje rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v rozhodnutí
C-42/15 týkajúceho sa výkladu smernice 2008/48/ES. Súd prvej inštancie neoprávnene nerešpektoval
výklad podaný Súdnym dvorom EÚ. Súd prvej inštancie tiež nesprávne a nedôsledne posúdil otázku
vzniku zmluvného vzťahu. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie
akceptácie predloženého návrhu na uzatvorenie zmluvy ale je aj súčasťou zmluvy ako takej. Maximálna

odplata bola stanovená vo výške 69,70 % ročne. Súd vypočítal odplatu vo výške 144,93 % ale za celé
obdobie trvania zmluvy, t.j. 30 mesiacov, teda za dva a pol roka, nie za jeden rok, čo o ročnej odplate
nehovorí nič. Keď chcel súd dospieť k správnemu výsledku, mal vypočítanú odplatu 144,93 % vydeliť
počtomrokov(2,5)atakbydospelkročnejúrokovejsadzbe.Zuvedenýchdôvodovnavrhol,abyodvolací
súd zrušil napadnutý rozsudok a žalobu zamietol alebo aby po zrušení rozsudku vec vrátil na ďalšie

konanie súdu prvej inštancie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s obsahom Oznámenia veriteľa o schválení úveru v
čase podpisovania zmluvy oboznámená nebola. Nedošlo ani k platnému uzatvoreniu zmluvy vzhľadom
na odlišnosť niektorých údajov uvedených v bode 5. a bode. 6 zmluvy (RPMN, priemerná RPMN,

poskytnutá čiastka revolvingu, RPMN revolvingu). Navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a
priznať jej náhradu trov konania.

12. Žalovaný v podaní, ktorým reagoval na vyjadrenie žalobkyne, zotrval na argumentoch
prezentovaných v odvolaní.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až § 381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudkubolo zverejnené na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej stránke. Odvolací súd dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

14. Súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že úverová zmluva č. XXXXXXXXXX nevznikla pre nesúlad
údajov uvedených v návrhu a v akceptácii návrhu vyjadrených v bode 5. a 6. Žiadosti / zmluvy (RPMN,
priemerná RPMN, výška revolvingu). Odvolací súd sa s uvedeným záverom nestotožňuje.
15. Spotrebiteľským úverom je okrem iného úver, pôžička, či iná odložená platba (§ 2 písm. a) zákona
č. 258/2001 Zz. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady

č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov; ďalej aj ,,ZoSÚ"). V
predmetnej úverovej zmluve boli esenciálne náležitosti stanovené Obchodným zákonníkom (§ 497)
schválené; výška úveru 896,24 Eur, akceptovaná výška 896,24 Eur, navrhnutá úroková sadzba 68,83
%, akceptovaná 68,83 %, navrhnuté úverové obdobie 30 mesiacov, akceptované 30 mesiacov. Ak
sú všetky vstupné údaje pre celkové náklady (tzv. RPMN) dohodnuté, je problematické sa stotožniť s
názorom, že zmluva nevznikla.

16. Údaj o RPMN je síce dôležitý, no podľa názoru odvolacieho súdu v prípade chybného uvedenia
RPMN, treba vyvodiť opatrenie, ktoré pre tento inštitút reguluje osobitný predpis (lex specialis; ZoSÚ), a
to až po prípadnú bezúročnosť pre neuvedenie RPMN. Inak by mohli nastať situácie, že spotrebiteľský
úver by mal všetky náležitosti, ktoré Obchodný zákonník stanovuje, no pre stotinu percenta v RPMN

by sa zmluva považovala za neuzavretú, čo v konečnom dôsledku by bolo v rozpore so záujmami
spotrebiteľov, pretože by museli úverové prostriedky jednorazovo vrátiť, kým napríklad pri bezúročnosti
zostávajú splátky zachované.

17. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožňuje s tvrdením žalovaného, že zmluva vznikla, no

má inú a podstatne závažnejšiu chybu (vadu).

18. Žalovaným požadovaná sadzba úrokov takmer 70 % ročne je úplne drastická a v demokratickej
spoločnosti neakceptovateľná.

19. Súdy vrátane najvyšších súdnych inštancií všeobecného a ústavného súdnictva sa otázkou úžernej
ceny úverového právneho úkonu už v minulosti zaoberali. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že
v demokratickej spoločnosti sú úžernícke úroky v úverových vzťahoch absolútne netolerovateľné a že
odporujú dobrým mravom (porov. „Nemohou byt žádné pochybnosti o tom, že nepřiměřeně vysoké úroky
sjednané při peněžité půjčce jsou považovaný za odporující obecně uznávaným pravidlům chování“ NS

ČR 21Cdo1484/04)“. Za určitých okolností dokonca problém nadobúda trestnoprávny rozmer (porov.
NS ČR sp. zn. 3 Tdo 225/2012).
20. Rovnako by nemali existovať pochybnosti o tom, že na absolútnu neplatnosť úžerného právneho
úkonu alebo v časti úžerného plnenia sa pre rozpor s dobrými mravmi prihliada aj bez návrhu (porov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci 1MCdo 1/09 pri úrokoch 60 % ,,Dohoda o výške úrokov musí

byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom.
Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný“.)
21. Obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci 5Cdo26/11 pri úrokoch 48 % uviedol,
že ,,Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda
nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný.“

22. Pre zmenu z českého právneho prostredia Ústavný súd Českej republiky vo veci US ČR I.ÚS
3308/16 uviedol ,, Při posuzování, zda v tom kterém případě došlo k nepřípustné lichvě, musí civilní
soudy do svého rozhodování promítnout ústavní principy spravedlnosti, přiměřenosti a ochrany slabší
smluvní strany. V projednávané věci však Ústavní soud konstatuje, že závěry, k nimž okresní a krajský
soud v napadených rozhodnutích dospěly, navíc bez náležitého vysvětlení, tyto principy neodrážejí a

neposkytují stěžovatelce ochranu před společensky nebezpečnou lichvou.
23. Napriek tomu, že výška úrokov pri poskytnutí úveru nie je stanovená a úroky sú predmetom voľného
zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, táto skutočnosť neznamená, že možno
dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ustanovením § 39
Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Otázky neprimeraných úrokov sa

dotýkajú aj právoplatné rozsudky vo veciach tunajšieho súdu (porov. rozsudok vo veci 16Co 97/2016
alebo3Co/151/2013,vktoromsúd konštatovalcit.,,Prinebankovýchspoločnostiachsadajúakceptovať
vyššie úroky, rozhodne nie viac ako 100% oproti priemeru bánk").24. Súdy sa značne kriticky vyjadrili už aj k nižším úrokovým sadzbám (5Cdo26/2011 (48 %), 1MCdo
1/09 (60 %), Krajský súd v Prešove vo veci 3Co 67/2008 (25 %). Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3.
1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s rozdielom o 12 % percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu

pre obdobný úver za nemravný .
25. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody považuje úverovú zmluvu najmenej v časti
o úrokoch za neprijateľnú ( §53 ods.1 OZ), odporujúcu dobrým mravom, a preto podľa § 39 OZ za
absolútne neplatnú a právo na vydanie úrokov z dôvodu bezdôvodného obohatenia za existujúce.

26. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o absencii obligatórnych náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

27. Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v § 4 ods. 2 presne definuje, aké náležitosti,
okrem všeobecných (§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať.

28. Zákonodarca v ustanovení § 4 ods. 3 ZoSÚ jasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou
obligatórnych náležitostí uvedených v § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ a odvolací súd nevidí dôvod na odklon
od vnútroštátneho predpisu účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy.

29. V danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje výšku,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom z ust. § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ vyplýva,
že pri stanovení výšky mesačnej splátky, má dodávateľ v úverovej zmluve presne stanoviť mesačnú
výšku splátky istiny, úrokov a poplatkov (oddelene), pričom za naplnenie tejto náležitosti nie je možné
považovať uvedenie mesačnej splátky bez špecifikácie istiny, úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ má
právo na informácie o tom, v akej sume splatí samotnú istinu úveru v mesačných dohodnutých splátkach,

akú sumu z toho platí na úroky a v akej výške tieto úroky platí.

30. Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/2015, na ktoré žalovaný v odvolaní poukazuje sa
týka výkladu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere. Smernica 2008/48/ES bola do právneho poriadku SR transponovaná zákonom

č. 129/2010 Z.z. (podľa čl. 27 smernice 2008/48/ES členské štáty prijmú a uverejnia do 12. mája 2010
opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne o tom informujú Komisiu).
Zákon č. 258/2001 Z.z. vzťahujúci sa na predmetnú úverovú zmluvu uzavretú dňa 22.09.2009 však
vychádza zo smernice Rady 87/102/EHS, ktorá bola zrušená smernicou 2008/48/ES s účinnosťou k
12.05.2010.

31. V zmluve tiež absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ a tento
nemožno určiť ani na základe ostatných údajov uvedených v zmluve, keďže v zmluve je uvedený len
počet splátok a periodicita ich splácania, absentuje však uvedenie dátumu prvej splátky. Keďže nie je
zrejmý dátum počiatku povinnosti splácania úveru, nemožno určiť ani jeho konečnú splatnosť. Konečná

splatnosť úveru nevyplýva ani zo Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere.

32. Uvedenie údaja o konečnej splatnosti úveru, termíne prvej a poslednej splátky v listine označenej ako
Oznámenie veriteľa o schválení úveru zo dňa 22.09.2009 nie je postačujúce, nakoľko predmetnú listinu
nie je možné považovať za súčasť zmluvy o úvere, keďže predstavuje jednostranné oznámenie veriteľa,

ktoré žalobkyňa písomne neodsúhlasila a o jeho obsahu v čase podpisovania zmluvy (XX.XX.XXXX)
nemala vedomosť.

33. Termín konečnej splatnosti úveru musí byť spotrebiteľovi známy najneskôr v čase, kedy vstupuje do
zmluvného vzťahu (v predmetnom prípade teda dňa XX.XX.XXXX). V opačnom prípade by sa minulo

účinku ust. § 4 ods. 2 ZoSÚ účinného v rozhodnom čase, ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby bol
spotrebiteľ v potrebnom rozsahu informovaný o základných skutočnostiach týkajúcich sa zmluvného
vzťahu už v čase jeho vzniku.

34. Vzhľadom na absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy v zmysle § 4 ods. 2 ZoSÚ sa úver pre prípad,

žaby boli úroky platne dohodnuté, považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 ZoSÚ). Suma
plnená žalobkyňou žalovanému nad rámec istiny úveru tak predstavuje plnenie bez právneho dôvodu,
teda bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktoré je žalovaný povinný vydať
žalobkyni (§ 451 ods. 1, § 456 Občianskeho zákonníka).35. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje tiež na skutočnosť, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku
bola vyhlásená zmluvná podmienka, ktorou žalovaný pri uzatváraní zmluvy určil poplatok za možnosť

odkladu splatnosti splátok úveru (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 20Co/99/2014,
15Co/70/2015, 17Co/294/2014), v dôsledku čoho je žalovaný podľa § 53a ods. 1 OZ povinný zdržať
sa používania takejto podmienky v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi, a teda nie je ani oprávnený
požadovať plnenie na základe predmetnej neprijateľnej podmienky.

36. Predmetná zmluvná podmienka je obsiahnutá aj v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX v bode 8. Predmetom dohody obsiahnutej v bode 8 je možnosť odkladu splatnosti
splátok úveru za odplatu 88,73 Eur. Poskytnutá služba zo strany žalovaného sa poskytuje vopred,
pred poskytnutím samotného úveru, nakoľko v zmysle bodu 8.4 si cenu služby žalovaný započítava
na poskytnutie schválenej výšky úveru. Túto skutočnosť súd považuje za hrubú nerovnováhu a
neprimeranosť služby voči odplate, ktorú žalobkyňa zaplatila vopred, pričom ju môže a nemusí využiť.

Prax žalovaného je v evidentnom rozpore aj s únijným právom, ktoré veriteľovi neumožňuje krátenie
úveru o žiadne náklady (porov. rozsudok SD EÚ vo veci C-377/14).
37. Žalovaný pri výpočte výšky RPMN a výšky úrokovej sadzby vychádzal z istiny aká je uvedená v
zmluve, t. j. 896,24 Eur, a nie 515,31 Eur, teda reálnej sumy, ktorá bola žalobkyni zo strany žalovaného
poskytnutá. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyvstávajú pochybnosti o správnosti údaja o RPMN a

úrokovej sadzbe uvedených v zmluve o revolvingovom úvere, ktoré, zdá sa, reálne dosahovali vyššiu
hodnotu.

38. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

39. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§
387 ods. 1 CSP).

40. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho

konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).