Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 21, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/73/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117010057
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6117010057.1

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica na verejnom zasadnutí konanom dňa 21. augusta 2018 v senáte zloženom
z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Juraja Babjaka,
o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3T/4/2017
zo dňa 19.01.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný K.. J. D. podľa § 285 písm. a) Tr. por.
oslobodený spod obžaloby prokurátora pre skutok obžalobou kvalifikovaný ako pokračovací zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. b) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

ako súrodenec od novembra roku 2013 do 20. októbra 2015 v D. D. na ul. J. č. XXXXX/XXD v byte
týral maloletého nevlastného brata I. J., nar. XX.XX.XXXX tak, že v čase neprítomnosti matky ho
opakovane bil rukami aj päsťami až do spôsobovania podliatín do oblasti brucha, hrudníka, chrbta a nôh,
bezdôvodne ho fackoval, kopal ho, prikazoval mu nosiť jedlo a pitie k televízoru a do jeho izby, nedovolil
mu jesť za spoločným stolom, slovne mu nadával do „debilov“, „hnusákov“, „hajzlov“, „kokotov“, tiež
mu vravel, že je „sprostý“ a „hlúpy“, kázal mu vyzliecť sa do trička a následne ho zamykal na balkóne

bytu aj v chladných mesiacoch roka, čím u neho vyvolal strach a stres, počas návštev u otca X.. A.
J. v R. - J., ktorý mal po rozvode súdom upravený styk s maloletým, tento vyjadroval obavy vrátiť sa
do obydlia k matke a súrodencom, plakal, pričom taký stav trval až do 20.10.2015, kedy na základe
uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/246/2015 o nariadení predbežného opatrenia
zo dňa 12.10.2015 maloletého zo školy prevzal jeho otec, ktorému bol maloletý dočasne odovzdaný do
starostlivosti,

so záverom, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor. V písomne odôvodnenom
odvolaní uviedol, že na rozdiel od okresného súdu obžaloba uverila tvrdeniam maloletého poškodeného
a jeho príbuzných. Z výsluchu maloletého vyplýva, že obžalovaný ho bil, kopal a udieral do rôznych častí

tela, musel obžalovanému nosiť jedlo, inak ho zbil. Nemohol tiež jesť pri stole, modriny ukázal otcovi
aj učiteľke. So situáciou otec poškodeného oboznámil sociálny úrad a na obžalovaného podal trestné
oznámenie. Triedna učiteľka otcovi maloletého potvrdila, že maloletý jej ukázal modriny a povedal jej,
že ho obžalovaný bije. Aj svedkyňa E. J. a K.. S. J. uvádzajú, že maloletý sa sťažoval na obžalovaného,
že ho tento bije a má z neho strach. Strach sa u neho prejavoval tak, že po návšteve otca sa nechcel
vracať domov. Odvolateľ ďalej uvádza, že konflikty medzi obžalovaným a poškodeným nikto nevidel

a nebol zistený dôvod, prečo by si mal maloletý popísané skutočnosti vymyslieť. Prokurátor navrholzrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a tiež konanie, ktoré im predchádzalo a dospel
k záveru, že odvolanie prokurátora nemožno označiť za dôvodné.

Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie,

starostlivo vyhodnotil dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a dospel k správnym skutkovým
záverom a z nich vyplývajúcich záverom právnym.

Hneď na úvod je potrebné uviesť, tak ako to uviedol aj prokurátor, že okrem obžalovaného a
poškodeného nikto nebol prítomný pri tom, keď sa mal obžalovaný voči poškodenému správať
nedovolene a násilne. Obžalovaný od počiatku uvádzal, že je nevinný, v žiadnom prípade poškodeným

popisovaného konania sa nedopustil.

V danej veci existujú dve skupiny dôkazov, na jednej strane tvrdenie poškodeného a jeho otca a
otcových príbuzných, že obžalovaný mal rôznymi formami týrať maloletého a na druhej strane tvrdenie
obžalovaného, že sa nesprával násilne voči poškodenému, čo je podporované najmä výpoveďou jeho

matky, rodiny a rodinných priateľov. Výpovede týchto dvoch skupín sa pritom vzájomne vylučujú.
Okresný súd si potom počínal správne, keď vychádzal z ďalších objektívnych dôkazov, ktoré posilňovali
tvrdenie jednej či druhej skupiny dôkazov.

Medzi nestranných svedkov patrila aj svedkyňa K. F. - bezprostredná suseda bytu, kde malo dochádzať

k neprípustnému konaniu. Táto svedkyňa nikdy nepočula hádky ani krik zo strany obžalovaného, ani
ďalšie podozrivé zvuky svedčiace o fyzickom konflikte. Nikdy nevidela, že by bol poškodený vymknutý
na balkóne.

Svedkyňa K.. K. J. - triedna učiteľka poškodeného uvádzala, že poškodený dosahoval v škole dobré

výsledky a jeho matka so školou spolupracovala. Na začiatku školského roka 2015 ju navštívil otec
poškodeného, ktorý jej uvádzal, že počas prázdnin si všimol na tele syna modriny, ktoré mu mal spôsobiť
obžalovaný. Ona si však nič také nevšimla. Neskôr na poškodenom zbadala dve nepatrné modriny,
pričom poškodený za ich pôvodcu označil obžalovaného. Ďalej uvádzala, že nikdy nenadobudla dojem,
že by mladistvý poškodený mal podstúpiť nejaké utrpenie, naopak bol aktívny a bez prejavov depresií

či strachu. Zmena nastala, keď sa mal presťahovať za otcom, kedy sa začal prejavovať agresívne.

Ani svedkyňa O. I. - vychovávateľka na škole, ktorú navštevoval poškodený, nespozorovala na
poškodenom žiadne zmeny a prejavy spojené s týraním. Uvádzala, že pre poškodeného chodil aj
obžalovaný, pričom sa voči maloletému poškodenému správal pekne. Podobne sa vyjadrila aj ďalšia

vychovávateľka K.. Q. J..

Svedok K.. K. O. - triedny učiteľ poškodeného, ale už v Základnej škole v R., poškodeného
charakterizoval pozitívne, sprostredkovane len vedel, že poškodený odmietal ísť s mamou z družiny.

Svedkyňa N.. K. I. - klinická psychologička, vyšetrovala poškodeného koncom roka 2013 a začiatkom
roka 2014, pričom nespozorovala na poškodenom žiadne náznaky zlého zaobchádzania.

Znalkyňa z odboru psychiatrie K.. S. D. uvádzala v znaleckom posudku, že nezistila prítomnosť
syndrómu týranej osoby u poškodeného. Znalkyňa však u neho zistila prejavy adaptačnej poruchy s

neurotickými obranami a únikovými mechanizmami.

Znalkyňa psychologička N.. K. D. v znaleckom posudku uviedla, že intelekt poškodeného zodpovedá
priemeru. V oblasti racionálneho spracovania podnetov je jeho osobný potenciál znížený, má tendencie
unikať zo záťažových situácií. Pristupuje k realite skôr intuitívne a emocionálne s ťažšou orientáciou

v zložitejších situáciách a z toho vyplývajúceho ovplyvnenia autoritami. V oblasti vnímania je schopný
vnímať len hrubé obrysy, často prehliada podstatné detaily vzniknutých situácií. Z povrchného alebo
nerealistického vnímania vzniká u neho chybný úsudok. Kontakt s realitou má oslabený. Nemožno
u neho vylúčiť skresľovanie reality vplyvom povrchného vnímania. Keďže je zainteresovaný naporozvodovomkonflikterodičov,inklinujeskôrkotcoviacezotcanegatívnevnímasvojumatku.Aktuálne
má na neho výrazný vplyv otec, znalkyňa uvádza, že ak by sa s poškodeným zaobchádzalo v rodine
matky tak, ako popisuje, boli by u neho prítomné výrazné poruchy pozornosti so sťaženým vzdelávaním

a agresívnymi prejavmi voči iným, či naopak bol by utiahnutý a bojazlivý. Maloletý vníma pozitívne otca,
matku vníma negatívne. Táto polarizácia je s vysokou pravdepodobnosťou skreslená a nereálna.

Na základe takto vykonaných dôkazov a ich zhodnotenia odlišne polarizovaných dôkazov a dôkazov
vykazujúcich objektivitu pre ich nezainteresovanosť v danej veci, správne dospel okresný súd k záveru,

že sú výrazné pochybnosti, či došlo ku konaniu popisovanému maloletým.

Správne potom okresný súd spod obžaloby obžalovaného oslobodil so záverom, že nebolo mimo
rozumných pochybností preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.