Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 12, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/134/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204325
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616204325.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu AZ KAPITAL, s.r.o.,

so sídlom Nová 19, Banská Bystrica, IČO: 46042237 proti žalovanému P. M., s trvalým pobytom D. P.,
zastúpenému JUDr. Dušanom Jančim, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Garbiarska 695,
Liptovský Mikuláš, o zaplatenie 1.374,01 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.374,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 1.3.74,01 eur od 10.9.2016 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške
tejto náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto výroku rozsudku
samostatným uznesením.

IV. Návrhy žalovaného na prerušenie tohto konania z 22.9.2016 a 5.12.2016 sa zamietajú.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 17.6.2016 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým

by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.374,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05% ročne zo sumy 1.374,01 eur od podania žaloby až do zaplatenia. Uvedený žalobný
návrh žalobca odôvodnil nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Žalobca sa stal vlastníkom
nehnuteľnosti zapísanej v katastrálnom území E., na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Správou
katastra Liptovský Mikuláš, byt č. XX, v bytovom dome súp. č. XXX, vchod X, X. poschodie, ulica
X., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu súp. č.
XXX vo veľkosti 6110/357320, a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 6110/357320 na pozemku -

parcela KNC č. 776/28 zastavané plochy a nádvoria, o výmere 681 m2, ďalej len „nehnuteľnosť“, a to
na základe príklepu na dobrovoľnej dražbe konanej 2.7.2013. Žalovaný od nadobudnutia vlastníckeho
práva žalobcom užíva nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, pričom neuhrádza náklady spojené s
užívaním tejto nehnuteľnosti ani neplatí žalobcovi zálohové platby spojené s bezdôvodným užívaním
nehnuteľnosti. Všetky platby spojené s užívaním nehnuteľnosti platí výlučne žalobca. Bezdôvodné
obohatenie žalovaného tak spočíva v tom, že užíva nehnuteľnosť žalobcu bez právneho dôvodu, pričom
neplatí úhrady spojené s jej užívaním ani trhové nájomné. Žalobca si preto uplatňuje voči žalovanému

náhradu zaplatených nákladov spojených s užívaním nehnuteľnosti za rok 2015 vo výške 1.374,01 eur,
ktoré mu vyúčtoval správca nehnuteľností - spoločnosť INTEN - EURA, správa domov, s.r.o. Z uvedenej
dlžnej sumy si žalobca uplatnil tiež zákonné úroky z omeškania v sadzbe 5,05% ročne za obdobie
od podania žaloby do zaplatenia. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca ako dôkazyoznačil: výpis z listu vlastníctva č. XXXX, vyúčtovanie správcu nehnuteľností za rok 2015, výpis z účtu
o odoslanej platbe a výpis z účtu žalobcu.

2. V písomnom vyjadrení k žalobe doručenom na tunajší súd 22.9.2016 žalovaný uviedol, že žalovaný
nárok je uplatnený predčasne, nakoľko doteraz nebolo rozhodnuté o žalobe o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby týkajúcej sa predmetnej nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené by mal súd toto
konanie prerušiť, a to až do času právoplatného rozhodnutia o platnosti resp. neplatnosti dobrovoľnej
dražby. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, či žalovaný predmetnú

nehnuteľnosť v uvedenom období užíval, a teda či žalovaná suma je dôvodná.

3. V replike doručenej na tunajší súd 3.11.2016 žalobca odmietol, že prebiehajúce konanie o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby je dôvodom na prerušenie tohto konania, nakoľko bez ohľadu na to, ako
dopadne konanie o neplatnosti dražby, je žalobca ako domnelý vlastník povinný platiť plnenia, ktoré
od neho správca bytu požaduje. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadne užívania resp. neužívania

predmetného bytu v roku 2015, žalobca ako dôkaz o tom, že žalovaný predmetný byt užíval označil
a priložil zápisnicu o trestnom oznámení - doplnenie z 9.7.2015 vyhotovenú na Obvodnom oddelení
PolicajnéhozboruLiptovskýMikuláš,ČVS:ORP-234/OO-LM-2015,anazávertohtopísomnéhopodania
poukázalnaskutočnosť,ženiejevôbecpodstatné,čisažalovanývdanombytereálnezdržoval,nakoľko
byt protokolárne ani ináč neodovzdal žalobcovi.

4.Vduplikedoručenejnatunajšísúd5.12.2016žalovanýzopakovalsvojužiadosťoprerušeniekonaniaz
dôvodu, ktorý už uviedol vo vyjadrení k žalobe, a vo vzťahu k žalobcom predloženému dôkazu o rozsahu
užívania bytu žalovaným poukázal na to, že v zápisnici o trestnom oznámení - doplnení z 9.7.2015 sa
presne neuvádza obdobie, po ktoré malo dôjsť k užívaniu bytu. Žalobcom uplatnený nárok tak nie je

jasne a určite vyčísliteľný a preukázateľný.

5. Na základe uvedených skutkových tvrdení strán sporu súd dospel k záveru, že nebolo sporné, že
žalobca je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník uvedeného bytu na základe príklepu udeleného
na dobrovoľnej dražbe konanej 2.7.2013, že medzi žalobcom a žalovaným nebola uzavretá nájomná

zmluva a neexistuje ani žiadny iný právny titul, ktorý by žalovaného oprávňoval užívať tento byt, a že
dobrovoľná dražba z 2.7.2013 je predmetom (doteraz právoplatne neskončeného) konania o neplatnosť
dobrovoľnej dražby vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn.: 5C/202/2013. Takisto
nebolo sporné, že žalobca uhradil správcovi bytu úhradu vyúčtovaných nákladov spojených s užívaním
tohto bytu za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015 v celkovej výške 1.374,01 eur. Rovnako nebolo medzi

stranami sporné, že žalovaný byt žalobcovi v roku 2015 neodovzdal.

6. Sporné medzi stranami bolo len to, či žalovaný v roku 2015 byt reálne užíval, a v akom rozsahu,
pretože žalobca tvrdil, že žalovaný byt užíval po celý rok 2015, a žalovaný tvrdil, že nebol preukázaný
rozsah jeho užívania bytu, a že teda nie je zrejmý rozsah nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného

obohatenia.

7. Nakoľko však pre ďalšie právne posúdenie neboli uvedené sporné skutočnosti podstatné, súd na
pojednávaní nevykonával dokazovanie, a ako zistený skutkový stav si osvojil skutkové tvrdenia strán,
ktoré neboli sporné. Takto zistený skutkový stav následne súd podrobil právnemu posúdeniu.

8. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov,
ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

9. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

11. Podľa § 456, prvej vety OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.12. Na základe dobrovoľnej dražby žalobca vydražil byt patriaci žalovanému a bol zapísaný v katastri
nehnuteľnosti ako jeho vlastník. Žalovaný však následne tento byt žalobcovi riadne neodovzdal a po celý
rok 2015 ho tak mal vo svojej faktickej moci. Bez ohľadu na to, či (objektívne) mal žalovaný vlastníckeho

právo k predmetnému bytu alebo nie, pokiaľ sa tento byt v uvedenom období nachádzal v jeho faktickej
držbe (nikto iný nemal k tomuto bytu prístup), ak vznikli nejaké náklady v súvislosti s užívaním tohto bytu
(voda, energie a podobne), tak tieto náklady idú na jeho vrub (on jediný mohol tieto služby využívať),
a nezáleží na tom, v akom rozsahu sa v byte žalovaný reálne zdržoval. Keďže uhrádzať odplatu za
poskytované služby bol povinný žalovaný, tak bez ohľadu na to, či je žalobca vlastníkom bytu, pokiaľ

uhradil cenu týchto služieb, došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu podľa § 454 OZ
(za žalovaného bolo (žalobcom) plnené to, čo mal podľa práva plniť sám), na vydanie ktorého má od
neho žalobca právo podľa § 451 a § 456 OZ, a to v rozsahu, v akom žalobca za žalovaného uhradil
odplatu za poskytnuté služby, teda vo výške 1.374,01 eur. Vzhľadom na uvedené súd vyhovel žalobe
o zaplatenie sumy 1.374,01 eur.

13. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

14.Podľa§517ods.2 OZakideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba B. I.Á. W. platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Žalobca si uplatňoval nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy 1.374,01 eur od dátumu podania
žaloby do zaplatenia. Vzhľadom na to, že žalobca nevyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy,
pričom splatnosť nevyplývala ani zo zákona, zmluvy alebo rozhodnutia súdu, považuje sa za deň
doručenia výzvy veriteľa (žalobcu) na zaplatenie dlžnej sumy, deň doručenia žaloby žalovanému súdom,
teda deň 8.9.2016. Nasledujúceho dňa bol žalovaný podľa § 563 OZ povinný žalobcovi vrátiť uvedenú

sumu, a ďalší deň sa tak dostal do omeškania, preto súd podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3
nariadenia priznal úrok z omeškania za obdobie od 10.9.2016 do zaplatenia, av úrokovej sadzbe o päť
percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba B. I. W. platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu (10.9.2016), teda v sadzbe 5% ročne z priznanej sumy 1.374,01 eur.
17. Vo zvyšnom rozsahu (pre úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne za obdobie od podania žaloby do

10.9.2016aúrokyzomeškaniaprevyšujúce5%ročnezosumy1.374,01eurod10.9.2016dozaplatenia)
súd žalobu zamietol.
18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca si totiž žalobe uplatňoval nárok na sumu istiny 1.374,01

eur s príslušenstvom, a súd mu v rozsudku priznal istinu vo výške 1.374,01 eur s príslušenstvom.
Žalobca bol tak v plnom rozsahu úspešný, a má preto podľa § 255 ods. 1 CSP právo na náhradu
trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania sa podľa § 262 ods. 2
CSP rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným rozhodnutím, ktoré vydá príslušný súdny
úradník. Vzhľadom na obsah uznesenia Najvyššieho súdu SR z 23.marca 2017 sp.zn. 6Cdo/222/2016,

v zmysle ktorého len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania, ktorá obsahuje uvedené
konštatovanie, bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov
konania v spojení o rozhodnutí o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým
exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti, súd uvedenú formuláciu výslovne
zahrnul aj do výroku o náhrade trov tohto konania.

19. Návrhy žalovaného na prerušenie konania z 22.9.2016 a 5.12.2016 súd podľa § 162 ods. 1 písm.
a) CSP zamietol, nakoľko mal za to, že nebolo nutné čakať na právoplatné skončenie konania vedené
na tunajšom súde pod sp.zn.: 5C/202/2013 (v ktorom sa rieši otázka platnosti dobrovoľnej dražby,
na základe ktorej mal žalobca nadobudnúť vlastnícke právo k bytu), pretože otázka, či je žalobca
(skutočným) vlastníkom tohto bytu alebo nie, je pre rozhodnutie tohto sporu irelevantná. Bez ohľadu na

to, či žalobca bol v rozhodnom období vlastníkom bytu, nebol požívateľom služieb spojených s užívaním
bytu, a teda nebol povinný platiť úhrady za tieto služby. Povinný zaplatiť tieto úhrady bol ten, kto tieto
služby v rozhodnom období vyžíval. Žalobca teda bez ohľadu na to, či bude rozhodnuté, že je vlastníkombytu alebo nie, je oprávnený požadovať od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle §
454 OZ spočívajúceho v tom, že plnil za žalovaného to, čo mal plniť podľa práva on sám.

Poučenie:

Proti výroku I. až III. tohto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na
Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.

Proti výroku IV. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku.)