Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 1, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/49/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616209304
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2616209304.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s.,
IČO: 47 967 692, so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, so sídlom Bratislava, Martinčekova
13, proti žalovanému: W. B., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, o zaplatenie 996,07 Eur s príslušenstvom,

na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Senica č. k. 9Csp/152/2016-28 zo dňa 31. júla
2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zastavil konanie a žalovanému nepriznal
právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie okresný súd s použitím § 230, § 256 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení do
31.12.2014 (ďalej zákon o rozhodcovskom konaní) právne odôvodnil v podstate tým, že prejednaniu
veci bráni prekážka rozhodnutej veci, preto konanie zastavil. Nárok uplatňovaný žalobou bol prejednaný
a rozhodnutý rozhodcovským súdom, pričom rozhodcovský rozsudok v danej veci nebol zrušený.

Neexistoval objektívny dôvod na nepodanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku právnym
predchodcom žalobcu po jeho vydaní, pritom v čase vydania rozhodcovského rozsudku bola už
dlhšiu dobu rozšírená prax, resp. postup okresných súdov v otázkach posudzovania rozhodcovských
rozsudkov ako exekučných titulov v exekučných konaniach podporená aj judikatúrou NS SR /viď
uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2011). Zamietnutie návrhu na vydanie poverenia a následné
zastavenie exekúcie bolo predvídateľné. Zastavenie konania zavinil žalobca, keďže však žalovanému v

konaní žiadne trovy nevznikli a o ich náhradu nepožiadal, žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol
napadnuté uznesenie zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie s poukazom na § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e) f), g), h) Civilného sporového
poriadku. Argumentoval tým, že v konaní pred rozhodcovským súdom o zaplatenie 996,07 Eur sp. zn.

PV-A/0112/0066 bol žalobcom spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o. a v predmetnom konaní spoločnosť
BENCONT COLLECTION, a.s., je teda evidentné, že nie je naplnená požiadavka § 230 CSP, nejde
o totožnosť subjektov. V čase právoplatnosti (31.3.2014) a vykonateľnosti (4.4.2014) rozhodcovského
rozsudku podľa § 41 zákona č. 244/2002 Z. z. bolo možné podať žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku v lehote 30 dní od jeho doručenia. Právny predchodca žalobcu spravoval v roku 2014
tisíce pohľadávok, ktoré boli žalované na rozhodcovskom súde, preto je nemysliteľné, aby spoločnosť

spravujúca také množstvo pohľadávok, podala žalobu o zrušenie rozsudku, keď navyše súdny poplatok
bol vo výške 331,50 Eur. Prax súdov v čase vydania rozhodcovského rozsudku síce bola, že exekučnésúdy nevydávali poverenia na podklade rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, avšak toto
nebolo pravidlo. Okresný súd uznesením č. k. 6Er/406/2015 zo dňa 20.5.2015 rozhodol o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia, keď rozhodcovský rozsudok na účely exekúcie nepovažuje za spôsobilý

exekučný titul, naproti tomu v danej veci okresný súd identický rozhodcovský rozsudok považuje za
legitímny na účely naplnenia zásady res iudicatae.

3. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§385ods.1CSPacontrario),adospelkzáveru,žeodvolaniežalobcuniejedôvodnéapretonapadnuté

uznesenie ako vecne správne podľa § 387 CSP potvrdil.

5. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol,
ak zastavil konanie s ohľadom na odvolacie argumenty odvolateľa.

6. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu a zistil, že žalobca podal dňa 27.12.2016 žalobu
voči žalovanému na zaplatenie sumy 996,07 Eur s príslušenstvom titulom zmluvy o úvere zo dňa
19.6.2006 uzavretej medzi veriteľom Poštová banka, a.s. a žalovaným ako dlžníkom. Dňa 15.12.2014
uzavrela spoločnosť PRO CIVITAS, a.s. ako postupca a spoločnosť BENCONT INVESTMENT, s.r.o.,
ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávok a dňa 14.12.2015 uzavrela spoločnosť BENCONT

INVESTMENT, s.r.o. ako postupca a spoločnosť BENCONT COLLECTIONS, a.s. ako postupník zmluvu
o postúpení pohľadávok.

7. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

8. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.
9. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

10. Negatívna stránka materiálnej právoplatnosti sa prejavuje ako nezmeniteľnosť rozhodnutia a
spôsobuje tzv. prekážku právoplatne rozhodnutej veci (impedimentium rei iudicatae) a to znamená,
že o tej istej, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Ide o procesné
vyjadrenie ústavnoprávnej zásady nebis inidem, teda nikdy nie dvakrát o tej istej veci. Existencia
prekážky právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný

prihliadaťexofficio.Procesnéprávovymedzujeprekážkuprávoplatnerozhodnutejvecidvomakritériami,
a to totožnosťou osôb (sporových strán vrátane ich právnych nástupcov) a totožnosťou predmetu
konania (resp. totožnosť kauzy, zakladá ten istý nárok, o ktorom sa už právoplatne rozhodlo, ak sa opiera
o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu veci). O totožnosť osôb ide vtedy, ak sa
v konaní zúčastňujú tie isté osoby ako v konaní ukončenom právoplatným rozhodnutím súdu. Procesné

postavenie týchto osôb (žalobca a žalovaný) je v tejto súvislosti bez významu. Prevažná väčšina
predstaviteľov právnej teórie sa prikláňa k tomu, že predmet konania v širšom zmysle slova treba chápať
ako žalobný nárok, spolu so skutkovým odôvodnením, z ktorého by mal žalobný návrh vyplývať. Možno
teda zhrnúť, že v zmysle tejto prekážky sa nemôže o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, rozhodnúť
znova. Výklad pojmu „tá istá vec“ je taký, že musí ísť o tie isté subjekty práva, ktoré vystupovali v

pôvodnom konaní ako sporové strany a ten istý predmet konania (tzn., že ide o totožný nárok uplatnený z
totožného skutkového základu medzi totožnými subjektmi - nie je pritom rozhodujúce, či pôvodné strany
vystupujú v pôvodných procesných postaveniach). Ak sa teda konanie netýka tých istých subjektov,
nemožnohovoriťoprekážkeprávoplatnerozhodnutejveciavýrokprávoplatnéhorozhodnutiasúduniejev tomto prípade záväzný pre súd, ktorý prejednáva inú právnu vec (čo samozrejme neplatí v prípadoch,
ak subjektívne hranice záväznosti iného rozhodnutia sú rozšírené erga omnes, proti všetkých - typicky
statusové veci v mimosporoch, alebo rozsudok o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach).

Prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení rozsudku, nemôže tvoriť prekážku
právoplatne rozhodnutej veci.

11. Súd prvej inštancie konal správne, keď najprv skúmal podmienky konania a na základe vykonaného
dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto

správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Podstatnou nespochybniteľnou skutočnosťou v prejednávanej veci je tá skutočnosť, že nie sú
splnené podmienky pre konanie o nárokoch žalobcu (ako právneho nástupcu žalobcu) proti dlžníkovi
žalovanému, v dôsledku toho, že existujú neodstrániteľné nedostatky podmienok konania spočívajúce
v tom, že o nárokoch žalobcu (jeho právneho predchodcu) bolo už skôr právoplatne a vykonateľne
rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom sp. zn. PV-A/0112/006 zo dňa 27.1.2014 (právoplatný dňa

31.3.2014). V konaní nebola spochybnená ani ďalšia pre vec podstatná právna skutočnosť, že
na základe predmetného rozhodcovského rozsudku bol podaný návrh na vykonanie exekúcie, na
základe ktorého však bola žiadosť o vykonanie poverenia zamietnutá a následne bolo exekučné
konanie zastavené (sp. zn. 6Er/406/2015). Sám žalobca tieto skutočnosti nespochybňuje; rovnako
nespochybňuje totožnosť veci v prejednávanej veci a vo veci vedenej pred rozhodcovským súdom.

12.Snámietkoužalobcu,ženiejenaplnenápožiadavka§230CSP,nakoľkonejdeototožnosťsubjektov,
keď v konaní na rozhodcovskom súde sp. zn. PV-A/0112/0066 bol žalobcom spoločnosť PRO CIVITAS,
s.r.o. a v predmetnom konaní spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. sa odvolací súd nestotožnil. S
poukazom na žalobcom predložené zmluvy o postúpení pohľadávok (na č.l. 9-13) je žalobca právnym

nástupcom spoločnosti BENCONT INVESTMENT, s.r.o., ktorá je právnym nástupcom spoločnosti PRO
CIVITAS, s.r.o. v súvislosti s predmetnou pohľadávkou, pričom aj samotný žalobca poukazuje v žalobe,
že je aktuálnym veriteľom pohľadávky. Odvolací súd poukazuje na to, že typickým prípadom univerzálnej
sukcesie bez straty procesnej subjektivity sú prípady tzv. translačných zmlúv alebo zmlúv s translačnými
účinkami, teda zmlúv, ktoré svojou perfektnosťou a platnosťou spôsobujú prevod a prechod všetkých

práv a povinností z prechádzajúceho subjektu na nadobúdateľa, teda typickú univerzálnu sukcesiu,
ktorou je aj zmluva o postúpení pohľadávok (týkajúca sa predmetnej pohľadávky). Postupca stráca
postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Pohľadávku po jej
postúpení nie je oprávnený vymáhať a nie je oprávnený ani prijať plnenie od dlžníka. Keďže postúpením
pohľadávky (§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka) postupca prestal byť veriteľom, je povinný

postupníkovi vydať alebo na neho previesť všetky prostriedky právnej ochrany a
zabezpečovacie prostriedky, ktoré sa viažu k pohľadávke. Postupca stráca postúpenú pohľadávku so
všetkým príslušenstvom a právami s ňou spojenými.

13. Na základe uvedeného v odseku 11 a 12 súd prvej inštancie nemal inú možnosť, len konanie

postupom podľa ustanovenia § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 230 CSP zastaviť.

14. Odvolací súd zastáva ten právny názor, že v tomto sporovom súdnom konaní zákonodarca súdu
nezveruje oprávnenie skúmať nulitnosť rozhodcovského rozsudku, platnosť rozhodcovskej doložky
(zmluvy) ani ako otázku predbežnú. Ak by aj nebola podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského

rozsudku v samostatnom sporovom súdnom konaní, zákonodarca zveruje (len) exekučnému súdu
oprávnenieskúmať(napokonkaždé)rozhodnutiepredloženéakoexekučnýtitulzpohľadujehoformálnej
a materiálnej vykonateľnosti. Bez ohľadu na to, že exekučný súd zamietol žiadosť o vydanie poverenia a
následne exekučné konanie zastavil (tak to vyplýva zo žaloby ako aj z odvolanie žalobcu), resp. vyslovil
neexistenciu materiálnej, resp. formálnej (alebo súbežne) vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku,

bez ohľadu na dôvody, stále bude rozhodcovské konanie právoplatne skončené, bude nedotknuté pre
absenciu podania žaloby (resp. jej vyhovenia) o zrušenie rozhodcovského rozsudku a v neskoršom
období nebude môcť byť dotknuté vôbec; vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, resp. či nejde
o paakt, ani ako prejudiciálna otázka nebude môcť byť riešená v inom súdnom konaní. Exekučné
konanie je úplne iné konanie, je ovládané inými skutkovými a právnymi dôvodmi, zásadami, ktoré

nemôžu byť použité v inom ako exekučnom konaní (zákon č. 233/1995 Z.z. <.). Je notorietou,
že výlučne sám dodávateľ vytvoril a spotrebiteľovi (slabšej strane) predkladal právny úkon spolu srozhodcovskou doložkou (zmluvou), ku ktorým, k ich obsahu, spotrebiteľ nemal reálnu možnosť vznášať
svoje námietky, návrhy, pripomienky; mohol len predložené úkony prijať ako celok alebo odmietnuť. S
ohľadom na uvedené v tomto odseku je bez významu námietka žalobcu, že okresný súd uznesením č. k.

6Er/406/2015 zo dňa 20.5.2015 rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, keď rozhodcovský
rozsudok na účely exekúcie nepovažuje za spôsobilý exekučný titul, naproti v danej veci okresný súd
identický rozhodcovský rozsudok považuje za legitímny na účely naplnenia zásady res iudicatae.

15. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

16. Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, že jeho právny predchodca spravoval v roku 2014 tisíce
pohľadávok, ktoré boli žalované na rozhodcovskom súde a že súdny poplatok za žalobu o zrušenie
rozsudku bol 331,50 Eur, že prax súdov v čase vydania rozhodcovského rozsudku síce bola, že
exekučné súdy nevydávali poverenia na podklade rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu,

avšak toto nebolo pravidlo, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

17. S poukazom na vyššie uvedené, po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa,
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zastavení konania vrátane

správneho závislého výroku o náhrade trov konania (ktorého vecnú a právnu správnosť odvolací súd
nepreskúmaval, keďže žalobca odvolanie voči nemu nepodal) ako vecne správne s použitím § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

18. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov

konania odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o
ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací
súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom
prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

20. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných
ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa
obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

21. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona

(analogialegisalebojuris).OdvolacísúdpretospoužitímZákladnýchprincípovčl.4ods.2CSPaplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov
žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom
z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v
konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu

rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

22. Vzhľadom na uvedené odvolací súd žalovanému voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).