Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114220941
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8114220941.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: LONLER, s.r.o., so sídlom Nezábudova 31,
08301Sabinov,IČO:36454729protižalovaným:1./V.A.,nar.XX.X.XXXX,bytomN.XX,XXXXXB.,2./
H. A., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX, XXX XX B., o zaplatenie 1.407,59 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29C/385/2014-112 zo dňa 09.09.2016 takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje sa rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej v 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu 1407,59 Eur
s 5,15 % úrokom z omeškania ročne od 08.06.2014 do zaplatenia a vo výroku, ktorým bol žalobcovi
priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v 2. rade a konanie voči žalovanej v 2. rade

zastavuje.

II. V prevyšujúcej časti sa rozsudok potvrdzuje.

III. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol: „I. žalovaní
v l. a 2.rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.407,59 Eur s 5,15 %
úrokom z omeškania ročne od 8.6.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. p r i z n á v a žalobcovi voči žalovaným v l. a 2.rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 451, § 454, § 456 Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení uviedol, že Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.7.2014 žiadal zaviazať
žalovaných na zaplatenie 1.407,59 Eur s 5,15 % úrokom z omeškania ročne odo dňa nasledujúceho po
splatnosti faktúry č. XXXXXXXXX t.j. od 8.6.2014 do zaplatenia.

4. Žalovanú sumu vyčíslil ako náklady za nájomné a služby spojené s užívaním jeho priestorov, ktoré
žalovaní užívali ako byt za rok 2013.

5. Medzi stranami sporu sa viedli a vedú viaceré súdne spory. Žalovanému v 1.rade bol pridelený do
užívania jeho bývalým zamestnávateľom D. B. byt č. X nachádzajúci sa na prízemí stavby v B. na N.
č. XX. Išlo o budovu B. súp. č. XXX, zapísanú na LV č. XXXX, kat. územie B., ktorú nadobudol žalobca

kúpnou zmluvu zo dňa 24.7.1998.

6.KolaudačnýmrozhodnutímbývaléhoMNV,OdboruvýstavbyvB.zXX.X.XXXXbolopovolenéužívanie
predmetnej stavby ako dvestoposteľovej B..7. Najvyšší súd SR vo svojom uznesení 5 Cdo 113/2008 zo dňa 24.3.2010, ktorým zrušil rozsudok
Krajského súdu v Prešove v spore vedenom pod sp. zn. 8 C 290/2004 vyslovil právny názor, že pre

posúdenie toho či určité priestory sú bytom, je rozhodujúci kolaudačný stav - príslušné kolaudačné
rozhodnutie a nie stav fakticky, teda skutočný spôsob užívania miestnosti. Poukázal pritom na ust. §
118 ods. 2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že miestnosti, ktoré žalovaní užívajú nie sú
bytom, pretože v stavebnom konaní sa nerozhodlo o zmene charakteru stavby. Žalovaný v 1. rade teda
podľa Najvyššieho súdu SR nepreukázal, že sa stal nájomcom bytu, a preto nemôže používať zákonnú

ochranu nájmu bytu.

8. K podobnému záveru dospel aj súd v rozsudku pod sp. zn. 10 C 573/2000 zo dňa 18.5.2001, v ktorom
sa konštatuje, že žalovaní užívajú priestory neoprávnene a to práve z dôvodu, že sa nejedná o byt a
dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu je tak absolútne neplatná s poukazom na ust. § 39 Občianskeho
zákonníka.

9. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že žalobca je vlastníkom priestorov užívaných žalovanými a aj
to, že správcom objektu je Bytové družstvo v W..

10.PodľavyúčtovaniadodanýchenergiízostranyBytovéhodružstvaW.žalobcovizarok2013zasporný

priestor (označený výmerou XXX m2 - č. l. 6) toto vyúčtovalo za dodávku tepla 921,46 EUR, za TÚV
72,14 EUR a za vodné a stočné 80,68 EUR.
11. Žalobca tieto náklady uhrádzal Bytovému družstvu v W. zálohovite a podľa vyúčtovania mesačných
zálohových platieb a úhrad spojených s užívaním predmetných priestorov za rok 2013 žalobca mal
preplatok vo výške 52,47 EUR.

12. Žalovaní v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 226/2010 spochybňovali výmeru priestorov nimi
užívaných ako byt, preto súd v uvedenom konaní vyzval Bytové družstvo W. o premeranie predmetných
nebytových priestorov za prítomnosti žalovaných, v zmysle ktorého celková výmera podľa merania
predstavuje 101,19 m2. Zároveň Bytové družstvo W. uviedlo aj to, že v priestore je ústredné kúrenie a

základné príslušenstvo, takže ak by išlo o byt, bol by označený za byt prvej kategórie.

13. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaní užívajú sporné priestory patriace žalobcovi
bez právneho dôvodu, čo uzavreli aj súdy vo viacerých predchádzajúcich súdnych konaniach. Za ich
užívanie uhrádzajú ako nájomné nízku sumu, ktorú si určili samy napriek tomu, žeby mali uhrádzať sumu

zodpovedajúcu primeranému a obvyklému nájomnému v žalovanom období roka 2013.

14.Nespornévdanomprípadejeajto,žežalovaníužívajúpriestoryakobyt,pretosúdzisťovalprimerané
a obvyklé nájomné pri bytoch v danej lokalite s príslušným vybavením a popisom za rok 2013.

15. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k jednoznačnému záveru, že žalobca si voči
žalovaným uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom nájomného za užívanie jeho
priestorov ako bytovej jednotky v sume nižšej aké je obvyklé nájomné v čase a na mieste kde sa
priestory užívané žalovanými nachádzajú. Súd pri porovnaní vychádzal z ceny nájomného obecných
bytov nachádzajúcich sa v B. a v obci M. V. ako susediacej obce mesta B..

16. Kým žalobca si titulom nájomného uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 132,77 EUR, čo pri výmere
101 m2 predstavuje cenu 1,3 Eur za m2, v obci M. V. pri výmere 53,42 m2 je nájomné vo výške
127,18 EUR, čo predstavuje cenu nájomného 2,38 EUR za m2 pri výmere 26,30 m2 a cene nájomného
46,78 EUR, cena nájomného predstavuje 1,78 EUR za m2, čomu zodpovedá aj podiel výmery a výšky

nájomného pri jednoizbových bytoch pri výmere 33,58 m2 suma 59,77 EUR a pri dvojizbových bytoch
pri výmere 50,59 m2 suma nájomného 89,96 EUR.

17. Ďalej podľa zistenia súdu v meste B. v zmysle všeobecného záväzného nariadenia č. XX/XXXX pri
bytových domoch na N. B. č. XX, XX a XX bola cena nájomného určená vo výške 2,5 EUR/1 m2, pri

bytovom dome na ulici V. B. č. XX až XX vo výške 2,03 EUR/m2 a pri bytovom dome na ulici W. X. č.
X a č. X. vo výške 2,4 EUR/m2.18.Nazákladeuvedeného,pretosúddospelkzáveru,žežalobcompožadovanénájomnépripriestoroch
užívaných žalovanými ako bytovej jednotky o výmere 101 m2 vo výške 1.593,31 EUR za r. 2013 je
nájomným primeraným (12 mesiacov x 132,77 EUR), keďže jeho výška je nižšia aké bolo obvyklé

nájomné pri bytoch prenajímaných mestom, resp. obcou v lokalite kde sa priestory užívané žalovanými
nachádzajú.

19. V danom prípade mal súd za preukázané aj z predchádzajúcich konaní vedených proti žalovaným,
že žalobca si voči žalovaným uplatnil iba nároky na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške

obvyklého nájomného v čase a mieste kde sa priestory užívané žalovanými bez právneho dôvodu
nachádzajú.Dokoncajemožnékonštatovať,ženímpožadovanávýškanájomnéhozarozhodnéobdobie
je takmer o 50 % nižšia ako cena obvyklého nájomného požadovaná od nájomcov obecných bytov.

20. Zároveň bolo nesporne preukázané, že do priestorov užívaných žalovanými boli dodané služby ich
správcom Bytovým družstvom v Prešove a to dodávka tepla, teplej vody, vodného a stočného za rok

2013 v úhrnnej výške 1.074,28 EUR.

21. Za tieto služby zaplatil žalobca, hoci uvedené služby využili a spotrebovali žalovaní, a preto musia
žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia príslušnú sumu za tieto služby vrátiť.

22. Celkove teda žalovaní mali žalobcovi zaplatiť sumu 2.667,59 EUR s DPH, teda po započítaní úhrad
vo výške 1.260 EUR nedoplatok predstavuje sumu 1.407,59 EUR, preto súd žalobe v uvedenej časti
vyhovel, vrátane úrokov z omeškania určených v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v
znení účinnom od 1.2.2013 odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. XXXXXXXXX v predmete
vyúčtovania nájomného a nákladov za služby spojené s užívaním priestorov žalovanými za rok 2013.

23. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

24. Proti rozsudku podali odvolanie žalovaní. Namietali, že žalobca žalovanému 1/ spôsobil zdravotné
problémy tým, že vypol prívod elektrickej energie do bytu v roku XXXX-XXXX. Byt bol žalovanému 1/

pridelený jeho zamestnávateľom v roku 1986, ktorý ho užíval s rodinou bez problémov a ktorý je riadne
zapísaný a zakreslený v projektovej dokumentácii pod č. XXX, ktorá je doložená d spisu 25C/37/2007.
Súd prvej inštancie vedome neuviedol rozsudok 10C/573/00, v ktorom uviedol protichodné rozhodnutie
oproti konaniu 10C/574/00 a potvrdené rozsudkom KS 2Co/458/01-71. Konateľ žalobcu prevádzkuje
budovu bez zmeny charakteru stavby, bez projektovej dokumentácie a stavebného povolenia, čo je

v rozpore so zákonom. Prešovské súdy ako aj prokuratúra zvýhodňujú konateľa žalobcu. Súd prvej
inštancie nebral do úvahy žiadosť žalovaného o vykonanie výpočtu úhrady SOI. Byt nezodpovedá
kategórii, ktorú uvádza žalobca. Vo vykurovacom období byt dosahuje teplotu 7-14 stupňov. Žalovaný
nemôže podpísať druhú nájomnú zmluvu pokiaľ prvá nebola zrušená., pričom za byt podľa dohody s
bývalým zamestnávateľom odpracoval 10 rokov a doteraz platí za teplo a teplú vodu 105 Eur. Dňa

08.10.1999 podal žiadosť o odkúpenie bytu, tejto však nebolo vyhovené, keďže konateľ žalobcu si
svojvoľne zmenil na katastri dokumentáciu a z bytu urobil nebytový priestor. P. M. je bielym koňom,
nie vlastníkom nehnuteľnosti. Skutočnými vlastníkmi sú Q.. B. a Q.. C., sudca KS v W.. Z uvedených
dôvodov žalovaní navrhli napadnutý rozsudok zrušiť.

25. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že argumenty žalovaných uvedené v odvolaní sú
irelevantné. Z predchádzajúcich rozhodnutí súdov všetkých stupňov ako aj NS SR vyplýva, že žalovaní
užívajú nebytový priestor bez právneho titulu, vzťah k žalobcovi nie je založený nájomnou zmluvou a
preto nejde o chránený nájom.

26. Žalovaní v podaní zo dňa 26.01.2017 uviedli, že trvajú na argumentoch uvedených v odvolaní a
žiadajú o pripojenie originálu kúpno-predajnej zmluvy medzi D. B. a žalobcom.

27. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §
34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, (ďalej len „CSP“),

vzhľadom na včas podané odvolanie, po preskúmaní procesných podmienok zistil, že v danej veci nie
sú splnené zákonné podmienky na vecné prejednanie odvolania vo vzťahu k žalovanej v 2/ rade.28. Podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

29. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Odvolací súd zistil, že žalovaná v 2/ rade H. A., nar. XX.XX.XXXX zomrela dňa XX.XX.XXXX, v

priebehu odvolacieho konania, v dôsledku čoho stratila spôsobilosť na práva a povinnosti, spôsobilosť
na právne úkony, čím zanikla aj jej procesná subjektivita (§ 61 CSP). V zmysle uznesenia Okresného
súdu Prešov č.k. 26D/822/2017-26 zo dňa 27.09.2017 majetok nepatrnej hodnoty po poručiteľke bol
vydaný pozostalému manželovi V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, B. a dedičské konanie bolo
zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.10.2017. Súd v dedičskom konaní konal ako s
účastníkom s V. A., nar. XX.XX.XXXX - manželom žalovanej 2/, ktorý je jej právnym nástupcom.

31. V predmetnom konaní (vedenom na OS Prešov pod sp zn. 29C/385/2014) na strane žalovaných
ako žalovaný v 1/ rade vystupuje právny nástupca žalovanej 2/ - V. A.. Vzhľadom na skutočnosť, že
právnym nástupcom žalovanej 2/ je žalovaný 1/, odvolací súd nerozhodol o pokračovaní v konaní s
právnym nástupcom žalovanej 2/. Rozhodnutie o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalovanej

2/ by bolo nadbytočné, keďže v dôsledku takéhoto rozhodnutia by sa stranou sporu namiesto žalovanej
2/ nestal žiaden nový subjekt. Práva a povinnosti viažuce sa na žalovanú stranu splynuli v jednej osobe -
žalovanom 1/. Za tohto stavu, v dôsledku úmrtia žalovanej 2/ odvolací súd rozsudok v časti o povinnosti
zaplatiť žalobcovi 1407,59 Eur s príslušenstvom spolu s náhradou trov konania uloženej žalovanej 2/
zrušil a konanie voči nej zastavil s poukazom na ust. § 64 CSP. Postavenie žalovaného 1/ v konaní

zostáva zachované, preto súd odvolanie meritórne prejednal vo vzťahu k zostávajúcej časti rozsudku
týkajúcej sa žalovaného 1/.

32. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu

s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez
nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

33. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie na správne zistený skutkový stav použil správny právny
predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery.

Odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na vecne správne právne závery súdu prvej inštancie.

34. Žalovaní v odvolaní poukazujú na skutočnosť, že žalobca v rokoch XXXX-XXXX odpojil prívod
elektrickej energie do obydlia žalovaných. Uvedené tvrdenie nemá vo vzťahu k posúdeniu veci samej
relevanciu, nakoľko žalobca si v predmetnom konaní uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia za rok 2013, pričom súčasťou nároku nie sú náklady za elektrickú energiu.

35. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, skoršími rozhodnutiami súdov (ako to vyplýva z obsahu
spisu)boloustálené,žepriestorobývanýžalovanýmizprávnehohľadiskaniejebytomažalovaníužívajú
nehnuteľnosť bez právneho titulu.

36. Pokiaľ žalovaní žiadali o pripojenie kúpnej zmluvy uzavretej medzi bývalým zamestnávateľom
žalovaného 1/ - D. a žalobcom z roku XXXX, k tomuto odvolací súd uvádza, že predmetná zmluva bola
zohľadnená v konaní vedenom na NS SR pod sp. zn. 5Cdo 113/2008, pričom NS SR v uznesení zo
dňa 24.03.2010 uviedol, cit.: „Pokiaľ žalobca tvrdil, že predmetom jeho užívania bol byt, a toto tvrdenie

vyvodzoval zo skutočnosti mesačných zálohových platieb nájomného za podnikový byt, prípadne z
rozhodnutia o pridelení podnikového bytu, je potrebné uviesť, že rozhodujúcim nemôže byť označenie
predmetu užívania zo strany zmluvných strán, ale len
jeho účelové určenie zodpovedajúce účelu, ktorý vymedzil stavebný úrad rozhodnutím o povolení
užívania stavby - kolaudačným povolením stavebný úrad povolil užívanie ubytovne.

V predmetnej veci žalobca nepreukázal, že sa stal nájomcom bytu, ktorý nájom požíva zákonnú ochranu
i vo vzťahu k zákonu č. 656/2004 <. Z.z., a preto nebolo možné uložiť žalovanému povinnosť, ktorá mu
zo zákona nevyplýva.“37. Žalovaní v odvolaní tiež uviedli, že súd prvej inštancie opomenul zohľadniť rozsudok OS Prešov sp.
zn. 10C/573/00. S uvedeným sa nemožno stotožniť, keďže súd prvej inštancie v odseku 9. odôvodnenia
poukázal na závery vyslovené v rozsudku OS Prešov č.k. 10C/573/00 zo dňa 18.05.2001, z ktorých

následne aj sám vychádzal.

38. Skutočnosť, že žalovaní priestory užívajú reálne ako byt, bolo zohľadnené pri posudzovaní
primeranosti výšky bezdôvodného obohatenia požadovaného žalobcom za užívanie nehnuteľnosti,
keď súd prvej inštancie vychádzal z cien obvyklého nájomného pre byty v mieste, kde sa nachádza

nehnuteľnosť obývaná žalovanými.

39. Pokiaľ žalovaní namietajú, že súd nezohľadnil ich žiadosť o výpočet úhrad nájmu zo strany SOI, k
tomuto odvolací súd uvádza, že takáto žiadosť žalovaných z obsahu spisu nevyplýva. Výpočet nájmu
SOI by v danom prípade ani nebolo možné považovať za relevantný, nakoľko žalovaní priestory vo
vlastníctve žalobcu užívajú neoprávnene. Skutočnosť, že ak by priestory obývané žalovanými boli

bytom, išlo by o byt prvej kategórie, vyplýva z vyjadrenia Bytového družstva (bod 13. odôvodnenia).
Súd prvej inštancie sa náležite vyporiadal s námietkou žalovaných o nedostatočnej dodávke tepla
v bode 33. odôvodnenia rozsudku a odvolací súd sa s týmto záverom v plnom rozsahu stotožňuje.
Žalobcovi v súvislosti s dodávkou tepla, vody do priestorov užívaných žalovanými vznikli náklady vo
výške 1074,28 Eur, a keďže žalovaní priestory užívajú bez právneho dôvodu, sú povinní žalobcovi vydať

bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka pozostávajúce z nákladov sa dodané
služby (1074,28 Eur) a z obvyklého nájomného (1593,31 Eur) so zohľadnením už uskutočnených úhrad
zo strany žalovaných (1260 Eur).

40. Vo vzťahu k vlastníctvu nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza nebytový priestor obývaný žalovanými

odvolací súd uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaní nerozporovali, že vlastníkom
nehnuteľnosti je žalobca - spoločnosť LONLER s.r.o.. Pokiaľ žalovaní uvádzajú, že vlastníkom je p.
B. a C., toto svoje tvrdenie nijako nepreukázali, navyše ide o okolnosť, ktorá bola namietaná až v
odvolacom konaní, pričom z obsahu spisu nevyplýva, že by boli naplnené podmienky prípustnosti
novéhoprostriedkuprocesnejobranyvzmysle§366CSP.Katasternehnuteľností,vktoromsúevidovaní

vlastníci nehnuteľností okrem iného slúži ako informačný systém a pokiaľ nie je preukázaný opak, údaje
v ňom uvedené sa považujú za správne.

41. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľom na neplatnú rozhodcovskú zmluvu nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími
námietkami.

42. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

43. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného
1/ uhradiť žalobcovi sumu 1407,59 Eur s príslušenstvom a vo výroku o priznaní nároku na náhradu trov

konania žalobcovi voči žalovanému 1/ v rozsahu 100 %, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

44. V odvolacom konaní žalovaný 1/ nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalobca,
ktorému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP). Podľa obsahu spisu však žalobcovi žiadne trovy v odvolacom

konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcemu procesnú
ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní
nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania,
za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale
i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).