Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 13, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Er/1576/1998

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6198893905
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Svetlana Novysedláková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6198893905.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Železiarne Podbrezová a.s., so sídlom
Kolkáreň 35, 976 81 Podbrezová, IČO 31 562 141 proti povinnému JUDr. Jaroslav Jakubčo, so sídlom
kancelárie Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu
Vlkanovské strojárne, a.s. „v konkurze", so sídlom Továrenská 1, 974 31 Vlkanová, IČO 31 560 458,
o vymoženie 335,82 eur (10.117,- Sk) s prísl. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom,

Exekútorský úrad Banská Bystrica, Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica takto

r o z h o d o l :

Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a

o d ô v o d n e n i e :

1. Doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 14.09.1998 začalo
exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 335,82 eur (10.117,- Sk) s prísl. na základe exekučného
titulu platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Rob/2303/1997 zo dňa 10.11.1997.

Súdvydalsúdnemuexekútorovipoverenienavykonanieexekúciepodč.5601*007033dňa17.09.1998.

2. Dňa 10.02.2016 súdny exekútor súdu vrátil poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu vyhlásenia
konkurzu na povinného.

3. Súd zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2K/76/2015 zo dňa 21.01.2016 bol

na majetok povinného vyhlásený konkurz a správcom konkurznej podstaty je ustanovený JUDr. Jaroslav
Jakubčo.

4. Podľa § 48 z. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo
exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením

konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu
majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva
súčasťoupríslušnejpodstatyatrovykonaniasúpohľadávkouprotipríslušnejpodstate;akjeoprávneným
veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok sa vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho
zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.

5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

6. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa
dokončia podľa doterajších predpisov.7. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 01.02.2002 účastníkmi exekučného
konania sú oprávnený a povinný.

8. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 za výkon exekučnej činnosti podľa
tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

9.Podľa§197ods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.01.2002nákladypodľa§196uhrádza
povinný.

10. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 trovami exekúcie sú
odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

11. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 trovy exekúcie vymôže

exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na
úhradu trov exekúcie.

12. Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie,
môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval

oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia
exekúcie.

13. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2012 ak sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený

a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

14. Súd mal preukázané, že na majetok povinného bol po začatí exekúcie vyhlásený konkurz. Z
citovaného § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že začatie konkurzu vyhláseného podľa
z. č. 7/2005 Z. z. spôsobuje zastavenie exekučného konania na majetok podliehajúci exekúcii. Pojem

„exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú“ upravuje zastavenie exekúcie ex lege, t. j.
zastavenie exekučného konania nastáva vyhlásením konkurzu bez toho, aby exekučný súd vydával
osobitné uznesenie o zastavení exekúcie. Keďže nemožno platne a účinne zastaviť už raz zastavené
konanie, súd nerozhodoval o zastavení exekúcie, nakoľko táto bola zastavená priamo zo zákona.

15. Aj keď súd pri zastavení exekúcie ex lege vyhlásením konkurzu nevydal rozhodnutie o zastavení
exekučného konania, rozhodoval o trovách exekúcie. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie si
musel ujasniť, ktorú právnu úpravu použiť, nakoľko exekučné konanie začalo pred účinnosťou zákona
č. 348/2011 Z. z., ktorý upravil rozhodovanie o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na povinného,
pričom tento zákon neupravil prechodné ustanovenia k tejto otázke. I keď zákonodarca nedal odpoveď

na túto otázku formou intertemporálneho ustanovenia, exekučný súd je toho názoru, že vzhľadom
na to, že exekučné konanie začalo pred 01.01.2012, je potrebné použiť právnu úpravu účinnú do
31.12.2011, v danom prípade v súlade s ust. 235 ods. 2 Exekučného poriadku právnu úpravu účinnú
do 01.02.2002, nakoľko i pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie síce procesného
práva, ktoré má však materiálnu povahu. Charakter tohto práva pri absencii prechodného ustanovenia

znemožňuje použitie všeobecnej intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné
predpisy uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaných znení procesných
predpisov. Túto zásadu možno aplikovať pri procesných pravidlách, len pokiaľ jej použitie nenaráža na
princíp zákazu retroaktivity, ktorý platí aj v procesnom práve. Podstata tohto princípu, ktorý je jedným
zo základných princípov právneho štátu v materiálnom ponímaní, spočíva v tom, že nová práva úprava

nesmie zhoršiťmateriálnepostaveniesubjektupráva,vtomtoprípadeúčastníkakonania.Inýmislovami,
že účastník konania vstupuje do konania s dôverou v právo s tým uvedomením, že len pri právom
predvídateľných okolnostiach jasných mu už pri začatí konania bude materiálne znášať neúspešnosť
konania (exekúcie) a že tieto nebudú menené, resp. až budú menené, nebudú sa vzťahovať na neho.
Táto jeho dôvera nesmie byť narušená a teda nová práva úprava nesmie rozšíriť tieto prípady a tak

zhoršiť jeho pozíciu. S týmto vedomím musel vstúpiť do konania aj súdny exekútor (v časti trov konania
účastník) a preto jeho pozícia pri aplikácia staršej právnej úpravy v zmysle ustálenej rozhodovacej
činnosti súdov musí zostať nezmenená. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 568/2016 zo dňa 13.09.2016, v zmysle ktorého: „Hoci pri rozhodovanío náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie procesného práva, ktoré má však materiálnu povahu, práve
tento charakter tohto práva pri absencii prechodného ustanovenia znemožňuje použitie všeobecnej
intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré

boli začaté pred prijatím novelizovaných znení procesných predpisov.“ V súlade s tým súd o náhrade
trov exekúcie rozhodol podľa právnej úpravy účinnej do 31.01.2002.

16. Nakoľko otázku náhrady trov exekúcie po vyhlásení konkurzu nerieši ani zákon o konkurze a
reštrukturalizácii, ani Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.12.2011, resp. do 31.01.2002 podľa

ktoréhosúdrozhodoval(t.j.Exekučnýporiadokvzneníúčinnomvčasezačatiaexekučnéhokonania),na
základe analógie procesného práva postupoval podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku a rozhodoval
o tom, kto a v akej výške nahradí trovy exekúcie (analogicky ako v prípade zastavenia exekúcie
rozhodnutím súdu). Súd nepopiera, že súdny exekútor má vždy nárok na náhradu skutočných výdavkov,
ktoré mu vznikli s výkonom exekučnej činnosti a odmenu za úkony, ktoré už vykonal. Nič na tom nemení
ani zastavenie exekučného konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného. Pri náhrade

trov exekúcie v zásade platí, že ich znáša povinný a exekútorovi vzniká proti povinnému pohľadávka.
Vyhlásením konkurzu však už súdny exekútor nemá možnosť si pohľadávku v exekučnom konaní
uspokojiť podľa § 200 ods. 3 Exekučného poriadku. Pohľadávka exekútora tak nadobúda charakter
pohľadávky konkurznej, ktorú si exekútor musí prihlásiť do konkurzu. Pokiaľ teda v danom exekučnom
konaní exekútorovi vznikla proti povinnému, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, pohľadávka

titulom trov exekúcie, súdny exekútor si ju mal prihlásiť ako pohľadávku proti podstate v konkurznom
konaní (per analogiam § 48 druhá veta z. č. 7/2005 Z. z.) a nie požadovať náhradu vyčíslených trov
exekúcie od oprávneného.

17. Súd skúmal, či v konaní nie sú splnené podmienky ustanovené Exekučným poriadkom na výnimočné

zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie. Súd by mohol podľa § 203 Exekučného poriadku
zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie v prípade jeho zavinenia. Oprávnený nenesie žiadnu
zodpovednosť, že sa povinný počas exekúcie dostal do konkurzu a keďže oprávnený zastavenie
exekúcie nezavinil, nie je možné mu uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Vzhľadom na
uvedené súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi ani náhradu trov exekúcie oprávneným.

18. Súd nepopiera, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky
nároky exekútora, toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a kompenzované jeho v podstate
monopolným postavením pri výkone exekúcie, pri ktorom vystupuje v postavení podnikateľa. Základnou
charakteristikou podnikania je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na

vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešne vykonávanej exekúcie zisk (odmenu), ale súčasne nesie
aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného,
resp. trov exekúcie, toto riziko je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom profesie
súdneho exekútora, pričom uvedené riziko nie je možné bezdôvodne prenášať na oprávneného. V
tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele

proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983. séria A, č. 70, mutatis mutandis aj I. ÚS 191/06, I. ÚS
199/07, III. ÚS 351/07, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Mihál proti Slovenskej republike
č. 31303 a č. 23360/08, či uznesenie Ústavného súdu SR z 16.12.2008, sp. zn. II. ÚS 423/2008, v ktorom
bolo okrem iného uvedené, že „sťažovateľ funkciu súdneho exekútora a s ňou spojené povinnosti na
seba prevzal dobrovoľne. Činnosti, ktoré vykonal sťažovateľ, nevybočovali z bežného rámca povinností

súdneho exekútora a mali protihodnotu vo výhodách súvisiacich s jeho profesiou (profesijný monopol
na vykonávanie exekúcií).“

19. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a
náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.