Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 19, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/175/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7709214359
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:7709214359.50

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v spore žalobkyne C. E., B.. P., Y..

XX.X.XXXX, L. E. XXX XX N. Č..Z.. XXX, zastúpenej JUDr. Martinou Čelkovou, advokátkou so sídlom
Štefánikova 22, 066 01 Humenné proti žalovanému K. E., Y.. XX.X.XXXX, E. XXX XX E. XXX o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto

r o z h o d o l :

I. Do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného patrí majetok, ktorý súd zároveň v
y p o r i a d a v a tak, že

a) dovýlučnéhovlastníctvažalobkyneprikázalhnuteľnýmajetokato1. gramofón,2.vianočnýstromček,

3. videorekordér, 4. jedno nástenné svietidlo, 5. stolový ventilátor, 6. matrac do detskej postieľky, 7.
nástenné hodiny, 8. ručný elektrický šľahač všetko v hodnote ku dňu zániku manželstva, 103,- Eur,
pričom hodnota hnuteľných vecí bola určená na základe dohody účastníkov.

b) do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal hnuteľné veci: 1. osobné motorové vozidlo Škoda
Fabia, 2. autopoťahy, 3. autorádio Panasonic, 4. adaptér, 5. CD menič, 6. plechové disky, 7. zimné
pneumatiky Matador, 8. mraznička, 9. chladnička, 10. skrinka pod televízor, 11. skrinka pod akustickú

zostavu, 12. jedno nástenné svietidlo všetko v hodnote ku dňu zániku manželstvá 3.498,- Eur, pričom
hodnota hnuteľných vecí bola určená na základe dohody účastníkov s povinnosťou žalovaného uhradiť
žalobkyni sumu 1697,50 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovanému prikazuje do výlučného vlastníctva zostatky zo Zmluvy č.XXXXXXXXXX uzatvorenej
dňa XX.XX.XXXX so SLSP, a.s., zo Zmluvy č.XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX v Tatra
banke, a.s., zo Zmluvy na kreditnú kartu VISA zo dňa XX.X.XXXX v Tatra banke, zo Zmluvy č.XXXXXXX
karta ŽOLIK zo dňa XX.X.XXXX, zo Zmluvy č.XXXXXXX karta Triangel zo dňa XX.X.XXXX, zo Zmluvy

č.XXXXXXXXXX karta ORANGE zo dňa XX.X.XXXX, zo Zmluvy č.XXXXXXXXXX karta YES zo dňa
XX.X.XXXX a zo Zmluvy č.XXXXXXX spotrebiteľský úver QUATRO zo dňa XX.X.XXXX.

III. Žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

IV. Slovenskej republike náhradu trov konania vo vzťahu k žalobkyni a vo vzťahu k žalovanému
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa XX.XX.XXXX na súde návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, ktorým navrhla, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že do
výlučného vlastníctva odporcu prikáže veci uvedené pod bodom 1 až 16 návrhu, vec pod bodom 17
prikáže žalobkyni s tým, že žalovaného zaviaže žalobkyni zaplatiť polovicu hodnoty týchto vecí. Zároveňnavrhla, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť jej 50000,-Sk (1660,-eur) a náhradu za finančné prostriedky
vynaložené na investície (balkón, žumpa, pivnica, kotol na tuhé palivo) vo výške 664,-eur.
V návrhu uviedla, že žalovaný má údajne dlhy z pôžičiek, ku ktorým ona nedala súhlas, okrem jednej

pôžičky na zaplatenie vodičského kurzu na kamión, ktorá pôžička bola však už splatená. Vzhľadom na
to, že na to, aby žalovaný robil dlhy a bral si pôžičky nedala súhlas, tieto právne úkony sú neplatné,
nie som nimi viazaná.

2. Rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a

žalovaného tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal hnuteľné veci: 1. gramofón, 2. vianočný
stromček, 3. videorekordér, 4. jedno nástenné svietidlo, 5. stolový ventilátor, 6. matrac do detskej
postieľky, 7. nástenné hodiny, 8. ručný elektrický šľahač všetko v hodnote ku dňu zániku manželstva
103,-eur, pričom hodnota hnuteľných vecí bola určená na základe dohody účastníkov s povinnosťou
žalobkyne uhradiť žalovanému sumu 51,50 eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Do
výlučného vlastníctva žalovaného prikázal: hnuteľné veci: 1. osobné motorové vozidlo Škoda Fabia,

2. autopoťahy, 3. autorádio Panasonic, 4. adaptér, 5. CD menič, 6. plechové disky, 7. zimné pneumatiky
Matador, 8. mrazničku, 9. chladničku, 10. skrinku pod televízor, 11. skrinku pod akustickú zostavu,
12. jedno nástenné svietidlo, všetko v hodnote ku dňu zániku manželstva 3498,-eur, pričom hodnota
hnuteľných vecí bola určená na základe dohody účastníkov, s povinnosťou žalovaného uhradiť žalobkyni
sumu 1749,-eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd ďalej zaviazal žalovaného

vyplatiť žalobkyni na jej zaniknutom podiele sumu 848,75 eur, konanie o zaplatenie 1660,-eur a o
zaplatenie 664,-eur zastavil, návrh na vyporiadanie BSM k snubnému prsteňu, svadobnej obrúčke a
prsteňu zakúpenému pri príležitosti narodenia dieťaťa v roku 2000 zamietol a záväzky v celkovej výške
19626,92 eur, ktoré vznikli zo zmlúv uzatvorených žalovaným do dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva ale aj po tomto dni prikázal výlučného vlastníctva žalovaného. O trovách konania a náhrade

trov konania štátu rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

3. Krajský súd v Prešove uznesením sp.zn. XCo/XX/XXXX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil rozsudok
súdu 1.stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zastavení konania o zaplatenie 1.660,-eur a

664,-eur a výroku o zamietnutí návrhu na vyporiadanie BSM k snubnému prsteňu, svadobnej obrúčke
a prsteňu zakúpenému pri príležitosti narodenia dieťaťa v roku 2010 a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu
1.stupňa na ďalšie konanie.

4. Prvoinštančný súd opätovne rozhodol vo veci rozsudkom sp. zn. XXC/XXX/XXXX-XXXX zo dňa 11.

novembra, ktorým zamietol námietku relatívnej neplatnosti vznesenú žalobkyňou vo vzťahu k zmluvám
a pôžičkách, o spotrebiteľských úveroch a o platobných kartách, ktoré uzatvoril žalovaný bez jej vedomia
počas trvania manželstva. Súd ďalej vyporiadal hnuteľný majetok patriaci do BSM prikázaním do
výlučného vlastníctva strán sporu s tým, že žalovaného zaviazal vyplatiť žalobkyni na jej zaniknutom
podiele sumu 1697,50 eur a obe strany sporu zaviazal uhradiť bankám a nebankovým subjektom

každého po jednej polovici nesplatených zostatkov pôžičiek a úverov. Žalobkyňu i žalovaného zaviazal
uhradiť trovy štátu, každého v jednej polovici spočívajúcich v trovách znaleckého dokazovania.

5. Obe strany sporu sa proti tomuto rozsudku odvolali a Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. XCo/
X/XXXX-XXXX zo dňa 31. augusta 2017 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. V tomto zrušujúcom rozsudku odvolací súd uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude odstrániť
všetky odvolacím súdom vytýkané nedostatky, pri svojom novom rozhodnutí zohľadniť všetky aspekty
načrtnuté odvolacím súdom, vychádzať z už prezentovaného názoru odvolacieho súdu, v prípade

odklonu od neho, ten rozumným spôsobom zdôvodniť a následne znovu vo veci rozhodnúť, a
samozrejme svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods.2 CSP aj náležite odôvodniť.

6.1. Odvolací súd poukázal už na svoje predchádzajúce zrušujúce rozhodnutie zo dňa 19.11.2015,
v ktorom boli súdu prvej inštancie vytýkané nedostatky a súčasne dané záväzné pokyny na ich

odstránenie.IšlojednakonepreskúmateľnosťrozsudkuvotázkepodielovtejktorejstranynamaseBSM,
pričom boli súdu prvej inštancie jasne vysvetlené zásady a postup matematického výpočtu. Žalobkyňa
dostala hnuteľný majetok v celkovej sume 103,-eur a žalovaný dostal celkový hnuteľný majetok v sume
3498,-eur. Spolu táto suma, tak ako to správne vypočítal súd prvého stupňa činí 3601,-eur. Pokiaľmá každý z účastníkov nárok na 1/2 ako správne uzavrel súd prvého stupňa na strane 7 rozsudku v
dôvodoch, tak žalobkyňa i žalovaný majú dostať po 1800,50 eur buď ako hodnotu hnuteľných vecí alebo
ako náhradu za to, čo nedostali. Odvolací súd konštatoval, že matematicky pri podiele 1800,50 eur na

každého z účastníkov konania má žalobkyňa dostať ešte 1697,50 eur, lebo žalovaný namiesto 1800,50
eur dostal podľa výroku rozsudku 3498,-eur.

6.2. Odvolací súd opätovne poukázal na nepreskúmateľnosť rozsudku prvoinštančného súdu i do
ostatnej napadnutej časti a to čo sa týka pohľadávok vzniknutých z titulu pôžičiek uzatváraných

žalovaným počas trvania manželstva. Zo znaleckého dokazovania , teda z dokladov znalca vyplýva, že
do dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva boli uzatvorené zmluvy na čerpanie finančných
prostriedkov v celkovej výške pri ich vzniku v sume 276000,-Sk, t.j. 9161,52 eur. Ku dňu právoplatnosti
rozsudku o rozvode manželstva boli potvrdená zostatky jednotlivých pôžičiek v celkovej výške 10974,95
eur.Ododňaprávoplatnostirozsudkuorozvodemanželstvaboliuzavretézmluvynačerpaniefinančných
prostriedkov v celkovej výške pri ich vzniku 31785,31 eur.

6.3. Žalobkyňa namietala, že pôžičky neboli vynaložené na spoločný majetok a žalovaný ich spotreboval
výlučne pre svoju potrebu, prípadne pre potreby svojej rodiny. Žalovaný uvedené namietal a žiadal
žalobkyňu k vyplateniu 70% zo všetkých úverov v celkovej výške 19626,92 eur, prípadne na pravidelné
mesačné prispievanie na ich splácanie vo výške 50% z mesačných splátok. Žalovaný namietal, že

prvé pôžičky išli na domácnosť a na splácanie leasingu a nákladov spojených s autom. Tými ďalšími
pôžičkami sa snažil pokryť splátky na tie prvé, ale stále sa to nabaľovalo až do terajšieho stavu.
Súd prvého stupňa aj keď tvrdenia strán sporu boli rozporné a zistenia ako boli popísané vyššie, pokiaľ
ide o záväzky v celkovej výške 19626,992 eur, ktoré vznikli zo zmlúv uzavretých žalovaným do dňa
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva ale aj po tomto dni prikázal do výlučného vlastníctva

žalovaného.

6.4. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na právny názor NS ČR vyjadrený v rozsudku sp. zn. 8Cz
36/69, R 59/1970, podľa ktorého ak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden
z manželov, ktorý uzavrel vlastným menom zmluvu o pôžičke, ak boli takto získané peniaze použité

na kúpu určitej veci, t.j. bola za ne kúpená určitá majetková hodnota, patrí aj táto hodnota za splnenia
ostatných podmienok bez ohľadu na to, či bola zmluva o pôžičke uzavretá platne do bezpodielového
spoluvlastníctva. Záväzku manžela, ktorý takto zadovážil peniaze a povinný je ich vrátiť či už ako plnenie
zmluvy o pôžičke, či ako neoprávnený majetkový prospech v prípade, že zmluva o pôžičke nebola platne
uzavretá a ktorý ich vynaložil v skutočnosti na spoločný majetok zo svojho, sa prihliadne pri vysporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva.

6.5. Je nesporné, že počas trvania manželstva žalovaný uzavrel zmluvy o pôžičke. Z obsahu spisu
a žaloby žalobkyne sa javí, že táto namieta relatívnu neplatnosť právnych úkonov žalovaného pri
uzatváranízmlúvopôžičke,žalobkyňatvrdí,žeonichnevedela.Príkladyrelatívnejneplatnosti právneho

úkonu sú uvedené v ust. § 40a Občianskeho zákonníka. Ide aj o vybavenie veci, ktorá nie je bežná
a ktorá sa týka spoločnej veci jedným z bezpodielových spoluvlastníkov, teda jedným z manželov bez
súhlasu druhého bezpodielového spoluvlastníka, teda ide o ust. § 145 ods.1 Občianskeho zákonníka.

6.6. V zrušujúcom rozsudku zo dňa XX. A. XXXX Krajský súd v Prešove vo vzťahu k rozsudku

prvoinštančného súdu zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie pochybil,
ak do výroku pojal otázku relatívnej neplatnosti zmlúv z ktorých mali vzniknúť dlhy, pretože túto otázku
je potrebné riešiť ako otázku predbežnú, a vyporiadať sa s ňou iba v odôvodnení rozsudku.

6.7. Vo vzťahu k pôžičkám odvolací súd v rozhodnutí zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že súd prvého

stupňa sa riadne nezaoberal otázkou pôžičiek, ktoré vznikli za trvania manželstva. Zároveň tvrdenými
námietkami žalovaného, že časť z nich uhradil po rozvode manželstva z ďalších pôžičiek, ktoré si zobral,
pričom rozporoval, že zo spoločnej domácnosti odišiel až v roku 2007, pričom zo znaleckého posudku
sa dá presne zistiť v akej sume boli žalovanému poskytnuté po právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva.

6.8. Dôkazná povinnosť je na strane žalovaného. Tento musí preukázať, že skutočne použil finančné
prostriedky, ktoré si požičal na domácnosť prípadne na iné majetkové hodnoty, ktoré sú predmetom
BSM, tak ako to tvrdí.7. Po vrátení veci prvoinštančnému súd tento vyzval žalovaného, aby súdu oznámil, resp. doložil listiny o
tom, že použil finančné prostriedky, ktoré si požičal, skutočne na domácnosť, prípadne na iné majetkové

hodnoty (veci), ktoré sú predmetom BSM, ako to tvrdí a predložil súdu dôkaz o tom, že chladnička a
mraznička sú vlastníctvom jeho rodičov.

8. Žalovaný súdu oznámil, že všetky podklady a dôkazy z jeho strany sú už dávno v spise a iné dôkazy z
jeho strany nebudú predložené, lebo nimi nedisponuje. Trval na svojom odvolaní, ktoré podal na Krajský

súd v Prešove a svojich predchádzajúcich vyjadreniach. V spise (zápisnica z pojednávania konaného
dňa XX.X.XXXX) je výpoveď svedkyne Q. E., ktorá sa okrem iného vyjadrila aj k vlastníctvu chladničky a
mrazničky. Pokiaľ súd neberie do úvahy výpovede jeho a jeho svedkov a sú uprednostňované výpovede
svedkov proti strany, tak za to on nemôže.

9.V odvolaní zo dňa XX.XX.XXXX, na ktoré poukazoval uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu,

ktorým mi boli do výlučného vlastníctva prikázané chladnička a mraznička, pretože tieto patria jeho
rodičom. Pokiaľ ide o výroky týkajúce sa dlhov z pôžičiek prikázaných do výlučného vlastníctva strán
sporu, s týmito nesúhlasil z úverov poskytnutých mu počas trvania manželstva bol úver v SLSP, a.s.
č.XXXXXXXXXX predčasne splatený úverom od SLSP, a.s. zo dňa XX.XX.XXXX a tento bol následne
splatený hypotekárnym úverom z roku 2011. Žiadal zaviazať žalobkyňu na úhradu 1218,57 eur. Ďalší

úver v Tatra Banke, a.s. zo dňa 14.02.20078 bol tiež vyplatený v roku 2011 z hypotekárneho úveru v
sume 1606,30 eur a žiadal, aby súd zaviazal žalobkyňu zaplatiť sumu 803,15 eur. Kreditná karta VISA
z Tatrabanky z roku 2003, na ktorej je v súčasnosti dlh 3392,65 eur - žiadal zaviazať žalobkyňu zaplatiť
1696,325 eur. Karta Žolík - aktuálny dlh 3890,05 eur, žiadala zaviazať žalobkyňu zaplatiť sumu 1945,025
eur. Karta Triangel - aktuálny dlh 400,45 eur, žiadala zaplatiť 200,225 eur. Karta Orange - dlh z tejto karty

bol prevedený v roku 2009 na kartu QUATRO s aktuálnym dlhom 878,47 eur; žiadal zaplatiť 439,235
eur. Karta YES - v súčasnosti bol vydaný platobný rozkazom OS Michalovce, výška vymáhanej sumy
1159,72 eur, žiadal uhradiť 579,86 eur. Úver č.XXXXXXX T. použitý na splácanie predchádzajúcich
úverov, celková zaplatená suma bola 1546,02 eur, žiadal zaplatiť 773,01 eur.

10. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalobkyňu aj na úhradu ostatných úverov, ktoré boli čerpané
v dôsledku predchádzajúcich úverov z manželstva a to po rozvode manželstva vo výške 50% z
každého aktuálne zostatku. Navrhol, aby súd zaviazal žalobkyňu zaplatiť polovicu hypotekárneho úveru
uvedeného pod bodom 1 tohto jeho podania, pretože tento bol čerpaný pre potreby splácania úverov,
ktoré pochádzali z čias manželstva s tým, že suma bude upresnená po uhradení súm, ktoré uviedol v

predchádzajúcich bodoch a po podaní žiadosti v SLSP o oznámenie zostatku úveru. V odvolaní tiež
uviedol,ženesúhlasístým,abybolzaviazanýuhradiťtrovyštátuvjednejpolovicispočívajúcichvtrovách
znaleckého dokazovania, pretože bol zastupovaný Centrom právnej pomoci a jeho finančná situácia mu
to ani nedovoľuje, pretože je poberateľom iba invalidného dôchodku vo výške 235,40 eur a má súdom
určenú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu vo výške 30,-eur mesačne.

11.Žalobkyňauviedla,žežalovanýnepreukázalničztoho,čobolovytknutéKrajskýmsúdomvPrešovev
zrušujúcom uznesení zo dňa XX.X.XXXX a preto žiadala, aby súd vo veci rozhodol tak, že hnuteľné veci
vysporiada v súlade s predchádzajúcim rozhodnutí, ktoré bolo vykonané na základe dohody účastníkov
konania. Rovnako je ustálená hodnota týchto vecí, takže s povinnosťou na vyplatenie ako to bolo

v predchádzajúcom rozhodnutí Okresného súdu. Pokiaľ ide o vyporiadanie dlhov, navrhla, aby súd
rozhodol v intenciách rozhodnutia Krajského súdu a všetky tieto prikázal do výlučného vlastníctva
žalovaného bez povinnosti žalobkyne na akúkoľvek náhradu.

12. Žalobkyňa trvala na tom, že žalovaný v priebehu celého konania nezdokladoval ani nijako

nepreukázal, za akým účelom si jednotlivé pôžičky vzal a či ich použil na spoločný majetok a potreby
účastníkov konania za trvania manželstva, prípadne iba na svoje výlučné potreby. Žalovaný si pôžičky
bral úplne sám, bez jej súhlasu a tieto použil výlučne na svoje osobné potreby, nie na potreby
domácnosti. To, že žalobkyňa o pôžičkách žalovaného nemala vedomosť potvrdil aj sám žalovaný
na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX. Žalobkyňa o týchto pôžičkách nevedela, a v čase trvania

manželstva boli tieto pôžičky neopodstatnené, keďže príjem oboch bol viac než dobrý a ich výdavky
boli minimálne, keďže bývali v dome rodičov žalovaného. Keďže žiadne finančné prostriedky z pôžičiek
neboli vynaložené na spoločný majetok, má za to, že z týchto pôžičiek má byť zaviazaný výlučne
žalovaný.13. Žalobkyňa poukázala na to, že Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú
byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s bezpodielovým spoluvlastníctvom a

vznikli za jeho trvania. Vyporiadanie týchto spoločných práv a povinností sa však týka vzťahov medzi
manželmianezasahujedoprávapovinnostítretíchosôb,ktoréniesúúčastníkmikonaniaovyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ktorým zostávajú nedotknuté všetky ich práva a námietky
(rozhodnutie NS ČSSR z 03.02.1972, Cpj 86/1971, R 42/1972).
Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie súdu je podľa názoru žalobkyne nesprávne, keďže súd zaviazal

žalobkyňu a žalovaného k povinnosti pomerne uhradiť zostatky z jednotlivých zmlúv finančným
inštitúciám, ktoré neboli účastníkmi konania o vyporiadanie BSM.
Z uvedeného tiež možno vyvodiť, že finančné prostriedky, ktoré nadobudol žalovaný za trvania
manželstva, nepatria do BSM. Vyplýva to najmä z judikátu R 57/1970, v ktorom sa uvádza, že „....a ktorý
ich vynaložil v skutočnosti na spoločný majetok zo svojho, sa prihliadne pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva....“ Súd mal teda za to, že ide o vynaloženie prostriedkov zo svojho, ak si žalovaný

požičal výlučne sám finančné prostriedky. Ak by tieto prostriedky použil na kúpu vecí počas manželstva,
táto vec by patrila do BSM a na jeho vklad (t.j. peniaze, ktoré použila) by sa muselo prihliadať pri
vyporiadaní BSM a tieto peniaze by sa mu podľa § 150 Občianskeho zákonníka museli vrátiť. O spoločný
úver by išlo v prípade, ak by obaja účastníci zmluvu o pôžičke (úvere) podpísali. Zároveň z vyjadrení
žalovaného vyplynulo, že dávnejšie záväzky vzniknuté za trvania manželstva priebežne uhrádzal a

následne uhradil z ďalších pôžičiek, a preto má za to, že súd ju zaviazal na úhradu pôžičiek, ktoré v
čase rozhodovania už neexistujú.

14. V prvom rade sa súd zaoberal vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva k hnuteľným veciam
a to k predmetom, ktoré uviedla žalobkyňa v žalobe pod položkami 1 až 17 a do masy BSM

pojal iba hnuteľné veci uvedené v návrhu žalobkyne v celkovej hodnote 3.601,- Eur s tým, že do
výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal hnuteľný majetok a to 1. gramofón, 2. vianočný stromček,
3. videorekordér, 4. jedno nástenné svietidlo, 5. stolový ventilátor, 6. matrac do detskej postieľky, 7.
nástenné hodiny, 8. ručný elektrický šľahač všetko v hodnote ku dňu zániku manželstva, 103,- Eur,
pričom hodnota hnuteľných vecí bola určená na základe dohody účastníkov.

Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal hnuteľné veci: 1. osobné motorové vozidlo Škoda Fabia,
2. autopoťahy, 3. autorádio Panasonic, 4. adaptér, 5. CD menič, 6. plechové disky, 7. zimné pneumatiky
Matador, 8. mraznička, 9. chladnička, 10. skrinka pod televízor, 11. skrinka pod akustickú zostavu,
12. jedno nástenné svietidlo všetko v hodnote ku dňu zániku manželstvá 3.498,- Eur, pričom hodnota

hnuteľných vecí bola určená na základe dohody účastníkov s povinnosťou žalovaného uhradiť žalobkyni
sumu 1697,50 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

15 .Žalobkyňa teda dostala hnuteľný majetok v celkovej sume 103,- Eur a žalovaný dostal celkový
hnuteľný majetok v sume 3.498,- Eur. Spolu táto suma činí 3.601,- Eur. Keďže každý z účastníkov nárok

na 1/2, tak žalobkyňa i žalovaný majú dostať po 1.800,50 Eur buď ako hodnotu hnuteľných vecí alebo
ako náhradu za to, čo nedostali.
Ako to uviedol odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa XX.XX.XXXX matematicky pri
podiele 1.800,50 Eur na každého z účastníkov konania má žalobkyňa dostať ešte 1.697,50 Eur, lebo
žalovaný namiesto 1.800,50 Eur dostal podľa výroku rozsudku 3.498,- Eur.

Z toho dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie vlastníckeho podielu sumu
1697,50 eur a keďže žalovanému pripadlo viac, žalobkyňu nezaviazal na žiadnu úhradu žalovanému
na vyrovnanie vlastníckeho podielu.

16. Pokiaľ ide o skutočnosť, že súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovanému chladničku a
mrazničku, o ktorých žalovaný tvrdil, že sú vlastníctvom jeho rodičov súd tak rozhodol v dôsledku
toho, že žalovaný v tomto smere neukázal dôkazné bremeno na preukázanie, že predmetné hnuteľné
veci skutočne pôvodne nadobudli do vlastníctva jeho rodičia, resp. jeho matka Q. E.. Táto vo svojej
svedeckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 15.4.2011 uviedla, že túto chladničku a mrazničku

vyplatila ona a to cez účet žalovaného, ktorý pracoval vo firme, ktorá poskytovala zamestnancom 5%
zľavu na zakúpenie elektrospotrebičov. Žalovaný však túto skutočnosť nepreukázal žiadnym dokladom,
potvrdením o tom, že by mu spoločnosť, v ktorej v tom čase pracoval ako zamestnancovi poskytovala
zľavu, dokladom o vklade finančných prostriedkov svedkyňou na jeho účet, dokladom o výberefinančných prostriedkov z účtu svedkyne a pod. Žalovaný tvrdil, že tieto spotrebiče boli zakúpené z
prostriedkov na jeho účte a rodičia mu ich postupne splácali ale ani túto skutočnosť vyššie uvedeným
alebo obdobným spôsobom nepreukázal. Súd sa tiež stotožnil s argumentáciou žalobkyne, že v

prípade ak by aj boli nejakým spôsobom finančné prostriedky rodičmi žalovanému refundované, nemôže
toto spätné refundovanie peňazí, ktorých účel nie je presne preukázaný zabezpečiť nadobudnutie
vlastníckeho práva rodičov žalovaného k týmto spotrebičom. Z uvedených dôvodov pojal súd chladničku
a mrazničku do masy BSM a tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalovanému.

17. Podaniami doručeným súdu dňa XX.X.XXXX žalobkyňa navrhla vysloviť relatívnu neplatnosť zmlúv
o pôžičke, ktoré uzatvoril žalovaný počas trvania manželstva. V návrhoch na vyslovenie relatívnej
neplatnosti týchto zmlúv uviedla, že manželstvo so žalovaným uzatvorili dňa XX.X.XXXX a bolo
rozvedené rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX podala na súde návrh na začatie konania
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Do návrhu na vyporiadanie BSM zahrnula
iba hnuteľné veci a investície, keďže čo sa týka pôžičiek žalovaného, tak o týchto v čase rozvodu

nevedela a až postupom času sa dozvedela o tom, že tento má dlhy a pôžičky, no nevedela žiadne
podrobnosti. Podrobnosti o pôžičkách žalovaného sa dozvedela až v tomto konaní a to konkrétne z
vyjadrenia žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX.

18. Podľa právneho názoru vyjadreného odvolacím súdom v uznesení zo dňa XX.X.XXXX súd prvej

inštancie pochybil, ak do výroku rozsudku zo dňa XX.XX.XXXX pojal otázku relatívnej neplatnosti zmlúv,
z ktorých mali vzniknúť dlhy, pretože túto otázku je potrebné riešiť ako otázku predbežnú, a vyporiadať
sa s ňou iba v odôvodnení rozsudku.

20. V tejto otázke súd prvej inštancie zotrváva v celom rozsahu na odôvodnení rozsudku.

21. Podľa § 40a veta prvá a druhá Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu
podľa ust. § 145 ods.1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.

22. Podľa § 145 ods.1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

23. Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia

§ 40a Občianskeho zákonníka, sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho
vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená
osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá,
jeprávnyúkonneplatnýodsvojhozačiatku(extunc).Relatívnejneplatnostisatrebadovolať.Pridovolaní
sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho

úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti
právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným
účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú
svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti.

24. Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu
formu dovolania sa tejto neplatnosti. Osobami oprávnenými dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu sú dotknutí účastníci zmluvy (tí, ktorí sami neplatnosť zmluvy nespôsobili) a tiež tretie osoby,
pokiaľ sú z takého úkonu vo svojich právach a oprávnených záujmoch dotknuté (opomenuté).

25. Oprávnený sa môže v premlčacej dobe dovolať neplatnosti právneho úkonu mimosúdneho konania
prejavomvôleadresovanýmdruhémuúčastníkoviprávnehovzťahu.Pokiaľsaneplatnostidovolávatretia
osoba dotknutá úkonom, svoj prejav adresuje ostatným účastníkom právneho úkonu. Právne účinky
dovolania nastanú okamihom, keď prejav oprávneného dôjde druhému účastníkovi, resp. ostatným
účastníkom právneho úkonu; v takom prípade sa nevyžaduje výrok súdu o neplatnosti právneho úkonu.

26. Oprávnený sa môže dovolávať relatívnej neplatnosti i v občianskom súdnom konaní na návrh
(vzájomný návrh), prípadne na námietku ako súčasť svojej obrany proti uplatnenému právu (napr. na
plnenie); v takom prípade súd platnosť právneho úkonu posúdi ako prejudiciálnu otázku.27. Podľa ustálenej súdnej praxe k právnemu úkonu, ktorým má byť vec získaná do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, nepotrebuje manžel súhlas druhého manžela, i keď nejde o bežnú záležitosť.

Zmluva o úvere nie je právnym úkonom, ktorý by sa týkal spoločných vecí, t. j. vecí patriacich
do BSM a preto na uzavretie zmlúv o pôžičkách, o úveroch či o pôžičkových, debetných kartách
žalovaný nepotreboval súhlas svojej manželky - žalobkyne. Zmluva o úvere nepredstavuje dispozíciu so
spoločnými finančnými prostriedkami žalobkyne a žalovaného, keďže týmito zmluvami mali byť finančné
prostriedky iba získané do BSM.

28. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR (Rc) 3Cz/57/73, podľa ktorého pokiaľ za trvania
manželstva a BSM uzavrel zmluvu o pôžičke ako dlžník len jeden z manželov, nepotrebuje k tomu súhlas
druhého z manžela a to ani v prípade, že nejde o bežnú záležitosť. Touto zmluvou sú peniaze, ktoré boli
na základe zmluvy o pôžičke vyplatené, nadobudnuté do BSM. K platnosti tohto právneho úkonu nie je
potrebný súhlas druhého manžela podľa ust. § 145 ods.1 Občianskeho zákonníka. Z takejto zmluvy je

zaviazaný len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel, aj keď veriteľ by za podmienok uvedených v
ust. § 147 Občianskeho zákonníka mohol dosiahnuť v rámci súdneho výkonu rozhodnutia uspokojenie
svojej pohľadávky i z majetku patriaceho do BSM.

29. Z uvedených dôvodov preto súd námietky relatívnej neplatnosti vznesené žalobkyňou vo vzťahu

k Zmluve o pôžičke č.XXXXXXXXXX uzavretej odporcom s Tatrabankou, a.s. dňa XX.XX.XXXX na
sumu 50000,-Sk (1659,70 eur) vo vzťahu k Zmluve č.XXXXXXX, karta Žolík uzavretej žalovaným dňa
XX.X.XXXXnasumu75000,-Sk(2489,54eur),vovzťahukZmluveč.XXXXXXX,kartaTriangeluzavretej
žalovaným dňa XX.X.XXXX na sumu 6000,-Sk (199,16 eur), vo vzťahu k Zmluve č.XXXXXXXXXX,
karta ORANGE uzavretej žalovaným dňa XX.X.XXXX na sumu 20000,-Sk (663,88 eur), vo vzťahu k

Zmluve o spotrebiteľskom úvere QUATRO č.XXXXXXX uzatvorenej žalovaným dňa XX.X.XXXX na
sumu 30000,-Sk (995,82 eur), vo vzťahu k Zmluve o pôžičke č.XXXXXXXXXX uzatvorenej žalovaným
so SLSP, a.s. dňa XX.XX.XXXX na sumu 50000,-Sk /1659,70 eur) a vo vzťahu k Zmluve na kreditnú
kartu VISA uzavretej žalovaným s Tatrabankou, a.s. dňa XX.X.XXXX na sumu 20000,-Sk (663,87 eur)
zamietol a teda pohľadávky z týchto zmlúv patria do masy vyporiadavaného majetku.

30. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 148 ods.1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 148a ods. 1 Občianskeho zákonníka na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony
súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje.

Podľa § 149 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

Podľa § 149 ods.3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná na návrh
niektorého z manželov súd.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho osobný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov

staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.31. V priebehu konania bol ustálený skutkový stav v tom smere, že žalovaný opustil spoločnú domácnosť
v marci XXXX a manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX. Rozsudok o
rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

32. V priebehu konania bol tiež ustálený stav a výška záväzkov vzniknutých na základe úverových zmlúv,
zmlúv o pôžičkách či o debetných kartách uzavretých žalovaným počas trvania manželstva.

33. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonómia a manažment, odvetvie

účtovníctvoadaňovníctvo,kontroling,zaúčelomurčeniavakomrozsahužalovanýdodňaprávoplatnosti
rozsudku o rozvode manželstva čerpal finančné prostriedky z jednotlivých pôžičiek a aký bol ich zostatok
ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Znalec vo svojom znaleckom posudku a v
doplnkoch k nemu uviedol, že obe sporové strany požiadal o predloženie dokladov a zodpovedanie
otázok potrebných pre spracovanie doplnku k znaleckému posudku, okre, iného konkrétne žiadal
predložiť výpisy z účtov alebo prehľady o pohyboch na účte príslušnej pôžičky od jej vzniku do

XX.X.XXXX s vyčísleným kreditným a debetným obratom a zostatkom na účte za mesiac (prípadne
za rok), označiť na každej položke čerpanie konkrétnej pôžičky, či osobou, ktorá čerpala tieto finančné
prostriedky bol žalovaný, uviesť pri každej položke na čerpania na aký účel boli dané prostriedky
použité a predložiť výpisy z účtov pôžičiek a stavov zostatkov alebo vyúčtovaní jednotlivých pôžičiek
k XX.X.XXXX A. R. XX.X.XXXX. Znalec ďalej uviedol, z dôvodu dokladovej núdze nebolo možné

zodpovedať na otázky, kto čerpal finančné prostriedky z predmetných pôžičiek a na aký účel boli čerpané
finančné prostriedky použité.
Žalovaný však v priebehu konania nepoprel, že všetky predmetné zmluvy a to dňa XX.XX.XXXX so
SLSP, a.s., dňa XX.XX.XXXX s Tatra Bankou, a.s., dňa XX.X.XXXX o používaní VISA karty, dňa
XX.X.XXXX o používaní karty Žolík, dňa 08.7.2005 o používaní karty Triangel, dňa XX.X.XXXX o

používaní karty Orange, dňa XX.X.XXXX o používaní karty YES a dňa XX.X.XXXX o používaní karty
QUATROuzavrelonaboltoonktoznichčerpalfinančnéprostriedky.Všetkytietozmluvyboliuzatvorené
počas trvania manželstva strán sporu a to v období od mája 2003 do júla 2007.

34. V doplnku č.X zo dňa XX.X.XXXX k znaleckému posudku č.X/XXXX znalec skonštatoval, že

z predložených dokladov vyplýva, že do dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva boli
uzatvorené zmluvy na čerpanie finančných prostriedkov v celkovej výške pri ich vzniku v sume 276000,-
Sk, t.j. 9161,52 eur. Ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva boli potvrdené zostatky
jednotlivých pôžičiek v celkovej výške 10974,95 eur (viď strana 9 doplnku, prvý odsek).

35. V uznesení sp zn. XCo/XX/XXXX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX ako aj v rozsudku sp. zn. XCo/X/
XXXX-XXXX zo dňa 31.8.2017 odvolací súd opakovane poukázal na právny názor Najvyššieho súdu
ČR vyjadrený v rozsudku sp. zn. 8Cz 36/69, R 59/1970

O nadobudnutie veci za výlučné prostriedky len jedného z manželov nemožno uvažovať v prípade, že

je vec získaná za prostriedky získané pôžičkou, aj keď ju dojednal len ten manžel, ktorého výlučné
prostriedky boli neskôr na jej splatenie použité. Bývalý Najvyšší súd ČSR už v rozsudku z 28.11.1969,sp.
zn. 8 Cz 36/69, R 57/1970 zaujal právny názor, že „ak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol
zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napríklad uzavrel vlastným menom zmluvu o pôžičke, a ak boli
takto získané peniaze použité na kúpu určitej veci, t. j. bola za ne získaná určitá majetková hodnota,

patrí aj táto hodnota - za splnenia ostatných podmienok uvedených v § 143 OZ a bez ohľadu na to,
či bola zmluva o pôžičke uzavretá platne - do bezpodielového spoluvlastníctva. K záväzku manžela,
ktorý takto zadovážil peniaze a je povinný ich vrátiť (či už ako plnenie zo zmluvy o pôžičke či ako
neoprávnený majetkový prospech v prípade, že zmluva o pôžičke nebola platne uzavretá) a ktorý ich
vynaložil v skutočnosti na spoločný majetok zo svojho, sa prihliadne pri vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva. Pretože žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by finančné prostriedky získané
na základe uvedených zmlúv o pôžičke do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva strán sporu
využil na zakúpenie určitej veci, resp. bola za ne získaná určitá majetková hodnota, ktorá by mala
byť zahrnutá do bezpodielového spoluvlastníctva, súd rozhodol v prospech žalobkyne a tieto pôžičky
prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného.

36. Podľa § 253 ods.1 CSP ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky,
súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.Podľa § 255 ods. 1 zák. č . 160/2015 Z.z. SP (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. V danom prípade mali strany sporu vo veci úspech v pomerne rovnakej časti, preto súd vyslovil, že
žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

38. O trovách štátu spočívajúcich v nákladoch znaleckého dokazovania súd rozhodol tak, že Slovenskej
republike nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k stranám sporu nepriznal a to z dôvodu, že obe
strany sporu boli v konaní zastúpené Centrom právnej pomoci, čo sa stalo za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku účinného v čase začatia konania a čo v súlade s ust. § 148 ods.1 OSP vylučovalo, aby

ich súd zaviazal na náhradu trov konania štátu. Za účinnosti nového procesného kódexu by tak pripadala
do úvahy aplikácia § 257 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku, a keďže u žalobkyne i
žalovaného naďalej pretrvávajú predpoklady pre priznanie oslobodenia od súdneho poplatku, súd o
trovách štátu rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.