Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/73/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315207289
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8315207289.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsednícky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: CRIF - Slovak Credit
Bureau, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 14, 821 09 Bratislava, IČO: 35 886 013, zastúpeného Advokátska
kancelária KUHAJDA, s.r.o., so sídlom Karadžičova 47, Bratislava, p r o t i žalovanej: D. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. X/X, H., v konaní o zaplatenie 95,99 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 15C/328/2015-32 zo dňa 27.11.2015 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania sa zamieta.

II. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

III. Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa náhrada trov odvolacieho
konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1) Žalobca sa žalobou podanou voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 95,99 eur spolu s
príslušenstvom titulom poskytnutých elektronických komunikačných služieb na základe zmluvy o
pripojení. Žalobca navrhol prerušiť konanie do ukončenia konania na Ústavnom súde SR sp. zn. RVP
12672/2015 o vyslovenie nesúladu ust. § 5b zákona č. 250/2007 ods. 1 s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

Obsah napadnutého rozhodnutia

2) Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu
zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

3) Rozsudok právne odôvodnil ust. §§ 5 a 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických

komunikáciách, §§ 52 ods. 1 a 4, 100 ods 1 a 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a § 5b
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

4) Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou bola uzatvorená dňa 19.07.2011 Zmluva o pripojení (ďalej len „zmluva“). Túto
zmluvu súd prvej inštancie posúdil podľa jej obsahu ako zmluvu spotrebiteľskú, a to vzhľadom na

povahu účastníkov. Žalobca si fakturoval cenu služieb faktúrami č. XXXXXXXXXX na sumu 21,95 eur
so splatnosťou dňa 29.03.2012, č. XXXXXXXXXX na sumu 25,90 eur so splatnosťou dňa 30.04.2012
a č. XXXXXXXXXX na sumu 42,14 eur so splatnosťou dňa 29.05.2012. Súd prvej inštancie vzal na
zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zospotrebiteľskej zmluvy“ a prihliadol v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 12/2014
na dôvod ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobcom. Splatnosť jednotlivých faktúr nastala dňa
29.03.2012, 30.04.2012 a 29.05.2012, trojročná premlčacia lehota uplynula dňa 30.03.2015, 01.05.2015

a 30.05.2015. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná na súd až dňa 10.06.2015, po uplynutí
premlčacej doby súd prvej inštancie žalobu zamietol. Premlčacia doba začala plynúť keď sa právo mohlo
vykonať po prvý raz, už deň nasledujúci po splatnosti jednotlivých faktúr nezávisle od odstúpenia od
zmluvy. Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie sumy 6 eur za upomienku vyúčtovanou faktúrou č.
1036834433 uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia o oprávnenosti výšky

uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatku za upomienku. V prípade ak sa tak aj stalo súd prvej
inštancie by upomienku považoval za neprimeranú spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa.

5) O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v
znení do 30.06.2016 (ďalej len ,,O.s.p.“), keď úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania, keď

jej v konaní žiadne trovy nevznikli ani si žiadne neuplatnila.

Obsah odvolania

6) Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca. Namietal, že zákon

č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách je zákonom „lex specialis“ vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku a tým pádom sa na predmetný zmluvný vzťah majú aplikovať ustanovenia zákona o
elektronických komunikáciách. S poukazom na ust. § 44 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. uviedol,
že právny predchodca žalobcu uviedol neskorší deň odstúpenia od zmluvy, a to ku dňu 12.06.2012,
tým pádom premlčacia lehota začala plynúť dňa 13.06.2012 a žalobcovo právo by sa premlčalo dňa

13.06.2015. Návrh na začatie konania bol súdu prvej inštancie doručený dňa 10.06.2015, nárok žalobcu
nie je premlčaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
súdu prvej inštancie.

Obsah návrhu na prerušenie konania

7) Podaním doručeným v priebehu odvolacieho konania dňa 05.01.2016 označeným ako návrh na
prerušenie odvolacieho konania žalobca navrhol prerušiť konanie do ukončenia konania na Ústavnom
súde SR sp. zn. RVP 12672/2015 podľa § 109 ods. 1 písm. b a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. Navrhol,
aby odvolací súd do ukončenia tohto konania neaplikoval § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa. Uviedol, že zákonodarca prijatím § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
uložil súdom povinnosť vyhľadávať dôvody, pre ktoré by mohol nárok veriteľa zamietnuť, resp. nepriznať
veriteľovi uplatnený nárok v plnej výške, čím zákonodarca de facto zlegalizoval postavenie súdu ako
advokáta dlžníka. Porušil tým Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami garantované právo prístupu k
nestrannému súdu a tiež zásadu rovnosti účastníkov konania. Obdobný právny názor zaujal aj Okresný

súd Košice II, ktorý dňa 08.09.2015 podal na Ústavný súd SR návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenia
§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. s článkom 1 ods. 1 a článkom 46 ods. 1 Ústavy SR. Podľa názoru
Okresného súdu Košice II, zásadný rozpor ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa s Ústavou
SR je daný skutočnosťou, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia jednostranne zvýhodňuje dlžníka
- spotrebiteľa a to tým, že „nestranný“ súd má povinnosť prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho

voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod,
ktoré bránia uplatniť alebo nepriznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi. Takáto ochrana jedného
z účastníkov občianskeho súdneho konania je podľa názoru Okresného súdu Košice II v rozpore s
princípom nestrannosti súdu a teda aj s princípom právneho štátu.

Hodnotenie odvolacieho súdu

8) Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p“) v zmysle pravidiel uvedených v § 470 ods.
1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p, bez nariadenia pojednávania,
ako aj návrh na prerušenie konania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránkenajmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu a jeho návrh na prerušenie konania
nie sú dôvodné.

Podľa§109ods.1písm.b)O.s.p.(účinnéhovčasepodanianávrhu)súdkonaniepreruší,akrozhodnutie
závisíodotázky,ktorúniejevtomtokonaníoprávnenýriešiť.Rovnakopostupuje,aktupredrozhodnutím
vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou,
zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi
návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Podľa § 162 ods. 1 C.s.p., súd konanie preruší, ak

a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh
na začatie konania,
c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

Podľa § 164 ods. C.s.p., ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo

ak súd dal na také konanie podnet.

9) Konanie na Ústavnom súde SR, na ktoré žalobca poukazuje sa týka súladu § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom odvolací súd pochybnosť o súlade danej právnej normy s Ústavou SR nemá, ide
o platné a účinné ustanovenie, ktoré je za splnenia podmienok stanovených v jeho hypotéze možné a

zároveň nutné (viazanosť sudcu zákonom v zmysle čl. 144 ods. 1 Ústavy SR) pri rozhodovaní súdu vo
veci samej aplikovať. Odvolací súd preto nevidí dôvod na prerušenie konania, a to ani podľa § 109 ods.
1 písm. b) O.s.p. ani podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. (od 01. 07. 2016 podľa § 162 ods. 1 C.s.p a
§ 164 C.s.p.)

10) Podľa čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť
vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych
záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na
ochranu ich záujmov.

11) Charta základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta ZP EÚ“) uznáva rovnaké hodnoty ako
Ústava SR, oblasťou, v ktorej však poskytuje ochranu práv nad rámec Ústavy SR je práve oblasť
spotrebiteľských právnych vzťahov. V tomto smere je potrebné poukázať na čl. 38 Charty ZP EÚ, podľa
ktorého politiky štátov zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. Vzhľadom na znenie čl. 7 Ústavy
SR je Charta ZP EÚ vo svetle Lisabonskej zmluvy súčasťou právneho poriadku SR. Charta ZP EÚ

tak Slovenskej republike ako členskému štátu EÚ uložila povinnosť zabezpečiť vysokú úroveň ochrany
spotrebiteľov a odvolací súd má za to, že ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa patrí medzi právne
normy, ktorými dochádza k naplneniu čl. 38 Charty ZP EÚ.

12) Povinnosť súdu prihliadať ex offo na oslabenie nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi sa na prvý

pohľad môže javiť ako kontroverzná vo vzťahu k zásade rovnosti účastníkov konania. Nie je však
možné konštatovať, že aplikáciou ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa reálne dochádza k narušeniu
rovnosti účastníkov, pretože takáto právna úprava prispieva práve k docieleniu rovnosti účastníkov,
ide o vyvažovanie postavenia spotrebiteľa a dodávateľa v konaní pred súdom, pretože spotrebiteľ je v
porovnanísdodávateľomvzáväzkovomvzťahuzaloženomspotrebiteľskouzmluvouslabšoustranou.Je

to práve dodávateľ, ktorý v rámci záväzkového vzťahu dominuje nad spotrebiteľom, súdu na rozhodnutie
predkladá vec s oslabeným právom a spolieha sa na nízku osvetu spotrebiteľa.13) Komisia pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík
predávajúcich v odpovedi na žiadosť Krajského súdu v Prešove o spoluprácu v rámci konania
6Co/213/2015 zo dňa 23.03.2016 uviedla, že motiváciou prijatia ustanovenia § 5b zákona o ochrane

spotrebiteľa boli predovšetkým zásadné poznatky z aplikačnej praxe zameranej na cielené porušovanie
práv spotrebiteľov využívaním súdneho procesu a nespôsobilosti spotrebiteľov brániť svoje práva.
Zákonodarca sledoval aj vysoký záujem na ochrane spotrebiteľa (čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ,
čl. 38 Charty základných práv európskej únie). Komisia má za to, že uvedené ustanovenie je plne
v súlade s Ústavou SR a má ambíciu ochrániť práva spotrebiteľov pred ich porušením, pričom za

najdôležitejší aspekt je potrebné považovať jeho prevenčnú funkciu (eliminovanie nápadu premlčaných
vecí a nepriznávanie zlomyseľne uplatňovaných premlčaných pohľadávok).

14) Odvolací súd vo vzťahu k nazeraniu súdov SR na ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa poukazuje
na niektoré rozhodnutia:

„Súd uvedený návrh žalobcu zamietol, keď nemá pochybnosť o ústavnosti ustanovenia § 5b zákona č.
250/2007 Z.z. (Okresný súd Komárno sp. zn. 13C 295/2015).

Súd nenarušil rovnosť účastníkov konania, je totiž vecou veriteľa, aby si chránil svoje záujmy a
nespoliehal sa na právnu nevedomosť účastníka v postavení spotrebiteľa, v dôsledku ktorej sa nedovolá

premlčania (Krajský súd v Trenčíne sp. zn. 6Co 17/2015).

Pokiaľ ide o návrh na iniciovanie konania pred Ústavným súdom SR vo veci súladu ustanovenia §
5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s Ústavou SR, ani tomuto krajský súd nevyhovel,
keďže nevidel pre takýto postup dôvod; mal za to, že tu neexistuje ústavnoprávny rozpor, pričom v

podrobnostiach poukazuje na vyššie formulovaný výklad. Obzvlášť poukazuje na nedôvodné tvrdenie
navrhovateľa o porušení princípu právnej istoty, ak tento účastník musel mať vedomosť, že podáva na
súd návrh na priznanie premlčanej pohľadávky. (Krajský súd v Žiline sp. zn. 6Co 261/2015).“

15) Za daného stavu odvolací súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

16) Vo veci samej sa odvolací súd nestotožňuje s názorom žalobcu, že jeho nárok na zaplatenie sumy
vo výške 95,99 eur s príslušenstvom za vyfakturované poskytnuté elektronické komunikačné služby a
poplatok za upomienku je dôvodný. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a
zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na

týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k
odvolacím námietkam uvádza (§ 387, ods. 2 C.s.p.).

17) Súd prvej inštancie správne posúdil zmluvu o pripojení uzatvorenú medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovanou dňa 19.07.2011 ako štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu, keďže právny
predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy
konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľ,
keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné

aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

18) Odvolací súd nenašiel dôvod na odklon od svojej doterajšej judikatúry v prípade použitia právnej
úpravy o občianskych právach a nie podnikateľských, a to pokiaľ ide o oblasť spotrebiteľských vzťahov,
napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove 6Co/27/2012, 6Co/81/2012, 6Co/2/2013, 6Co/105/2013).

Odvolací súd tak nemá dôvod odchyľovať sa od týchto záverov. V predmetnej veci je preto dôvodné
posudzovať premlčanie nároku v zmysle Občianskeho zákonníka.

19) Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že záväzky žalovaného vyúčtované
žalobcom faktúrami boli splatné nasledovne: č. XXXXXXXXXX dňa 15.03.2012 na sumu 21,95

Eur, splatnosť 29.03.2012, č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.04.2012 na sumu 25,90 eur, splatnosť dňa
30.04.2012, č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.05.2012 na sumu 42,14 Eur, splatnosť dňa 29.05.2012 a č.
XXXXXXXXXX zo dňa 16.07.2012 na sumu 6 Eur, splatnosť 30.07.2012. Žalobca podal žalobu dňa
10.06.2015, t.j. viac ako tri roky po dátume splatnosti faktúr č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX ač.XXXXXXXXXX, pričom v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. je súd povinný ex offo prihliadať na
premlčanie nároku dodávateľa. Záver súdu prvej inštancie o premlčaní pohľadávky žalobcu v časti 89,99
eur bol správny.

20) Na predmetnú vec nie je možné aplikovať zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách,
na ktorý žalobca poukazuje v odvolaní, keďže uvedený zákon v čase uzatvorenia Zmluvy o pripojení
(19.07.2011) nebol platný a účinný (platný od 22.10.2011 a účinný od 01.11.2011). Zo samotnej zmluvy o
pripojení vyplýva, že táto bola uzavretá podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách.

Zákon č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách následky odstúpenia od zmluvy neupravoval. Je
však potrebné poukázať na skutočnosť, že právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa zakotvená
v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka je vo vzťahu k obom vyššie uvedeným zákonom o elektronických
komunikáciách špeciálnou právnou úpravou a pri spotrebiteľských vzťahoch je potrebné aplikovať ju
prednostne. Preto aj v prípade odstúpenia od zmluvy o pripojení, ktorá má spotrebiteľský charakter sa s
poukazom na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplatní § 48 Občianskeho zákonníka v spojení s §

457 Občianskeho zákonníka, ktorý v porovnaní či už s Obchodným zákonníkom (§ 349) alebo zákonom
č. 351/2011 Z.z. (§ 44 ods. 12) upravuje následky odstúpenia od zmluvy vo vzťahu k spotrebiteľovi
výhodnejšie. Odstúpením od zmluvy sa podľa Občianskeho zákonníka zmluva od počiatku zrušuje a
nastupuje režim bezdôvodného obohatenia (t.j. zmluvné strany si musia navzájom vrátiť len to, čo podľa
zmluvyplnili),pričomprávonavydaniebezdôvodnéhoobohateniasapremlčujevdvojročnejsubjektívnej

lehote (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pri zohľadnení tvrdenia žalobcu o odstúpení od zmluvy
ku dňu 12.06.2012 by tak s poukazom na vyššie uvedené bolo nutné vyhodnotiť pohľadávku žalobcu
ako v celom rozsahu premlčanú, keďže subjektívna lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia by
žalobcovi uplynula dňom 12.06.2014.

21) Vo vzťahu k uplatneniu sumy 6 Eur za upomienku v zmysle faktúry č. XXXXXXXXXX odvolací
súd uvádza, že cenník, v ktorom v zmysle vyjadrenia žalobcu mala byť stanovená výška poplatku za
upomienkuniejeobsahomspisu.Žalobcajezaúčelompreukázaniaopodstatnenostinímuplatňovaného
nároku podľa § 79 ods. 2 O.s.p. resp. § 131 ods. 3 C.s.p od 01.07.2016 povinný k návrhu pripojiť dôkazy,
na ktoré sa odvoláva. Súd v sporovom konaní nie je povinný žalobcu vyzývať na predloženie dôkazov,

resp. sám si iniciatívne zaobstarávať dôkazy. Odvolací súd zároveň uvádza, že upomienka nemôže mať
sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu
k spotrebiteľovi nečestné, netransparentné a dodávateľovi umožňuje voči spotrebiteľovi za porušenie
zmluvných povinností požadovať viacnásobný postih (zmluvná pokuta, poplatok za upomienku, úroky z
omeškania a pod.) a takýto stav spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu,
plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok
Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/350/2012 zo dňa 22.05.2014, v ktorom krajský súd uviedol:
„Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za upomienky)
predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky - navrhovateľa spočívajúce

v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Preto s
poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné
spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné
protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa.“ Odvolací súd sa s týmito
závermi v plnom rozsahu stotožňuje. Z uvedeného teda vyplýva, že za upomienku by bolo možné

žalobcovi priznať len preukázateľne vynaložené náklady, ktoré mu v súvislosti s vystavením a zaslaním
upomienky vznikli. V konaní žalobca vynaloženie takýchto nákladov nijako nepreukázal.

22) Odvolací súd tak v zmysle uvádzaných dôvodov napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

23) O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p v spojení s ust. §
255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní nebol úspešný žalobca, preto mu nevznikol nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Naopak fakticky plne úspešná bola žalovaná, ktorej vznikol zásadne nárok na
náhradu trov odvolacieho konania, o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p

musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí.
Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná v odvolacom konaní pasívna, nevykonala
žiaden procesný úkon, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu
spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd preto v súlade s čl. 17 Základnýchprincípov C.s.p zakotvujúcim procesnú ekonómiu a za použitia pomyselnej normy podľa čl. 4 ods. 2
Základných princípov C.s.p, podľa ktorej ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa
obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, môže súd rozhodnúť priamo tak, že náhrada trov odvolacieho

konania neprizná, rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

24) Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).