Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 30, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116205533
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116205533.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobkyne P. S., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom XXX XX W. 1, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko, advokát
so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: JUDr. Andrea Cviková so sídlom
Kubániho 16, 811 04 Bratislava, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300 eur, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 13.10.2017, č. k. 14C/93/2016 -40,
takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 300 eur v
lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Mení rozsudok vo výroku v časti priznávajúcej úrok z omeškania tak, že žalobu v tejto časti zamieta.

III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %

o d ô v o d n e n i e :

Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) vo výroku I. uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 300 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od
08.04.2016 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku II. v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol a vo výroku III. žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v
rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 3 ods. 5, § 7 ods. 1 až 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, ustanovenia § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 4 a 5 Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení uviedol, že na základe dokazovania mal za nepochybne, že žalobkyňa si v
konaní vedenom tamojším súdom pod sp. zn. 17C/316/2014 úspešne uplatnila porušenie povinností
žalovaného ako veriteľa vo vzťahu k nej ako k dlžníčke tým, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahovala všetky zákonné náležitosti, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práv žalobkyne tým, že

táto zaplatila žalovanému celé ním požadované plnenie, aj keď v zmysle zákona bola povinná vrátiť iba
poskytnutú istinu. Z tohto dôvodu má preto žalobkyňa právo žiadať od žalovaného, ktorý porušil svoje
povinnosti,primeranéfinančnézadosťučinenie.Súdvpôvodnomkonaníkonštatoval,žeúrokovásadzba
vo výške 79,48 % ročne niekoľkonásobne prevyšuje odplatu požadovanú obvykle na finančnom trhu az tohto hľadiska je preto táto zmluvná podmienka neprijateľná a neplatná pre rozpor s dobrými mravmi.
Zároveň skutočnosť, že žalovaný v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuviedol zákonné obligatórne
náležitosti, súd považoval za nekalú praktiku, ktorá je zakázaná, keďže je v rozpore s požiadavkou

odbornej starostlivosti. Súd prvej inštancie považoval výšku požadovaného primeraného finančného
zadosťučinenia (300 eur) v pomere k povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie
1.286,36eurzaprimeranúaprežalobkyňuadekvátnu.Podľanázorusúdujenaplnenýúčelpredmetného
zákonného ustanovenia z hľadiska odškodnenia žalobkyne z titulu jej zadosťučinenia a zároveň je
naplnená jej výchovná funkcia priznaného nároku, ktorý má na žalovaného vplývať tak, aby v budúcnosti

vypracovával perfektné zmluvy, ktoré budú samozrejme obsahovať všetky obligatórne náležitostí, resp.
aj primeraný úrok. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti príslušenstva z uplatneného nároku
vo výške 8,5 % ročne a priznal vo výške 5 % ročne odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby
žalovanému tak ako počiatok plynutia omeškania navrhla žalobkyňa v žalobe.

4. O trovách strán súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. žalobkyni, ktorá bola v konaní

úspešná, priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Obsah odvolania

5. Proti tomuto rozsudku, proti jeho I. a III. výroku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie

žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovýmzisteniam,rozhodnutiesúduvychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,nesprávnym
procesným postupom súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Namietal nepreskumatelnosť záverov súdu o výške

primeraného zadosťučinenia. Z rozsudku nevyplýva, z akých konkrétnych okolnosti súd ustálil jej výšku.
Podľa jeho názoru zo zákonného pojmu ,,primeranosť“ možno vyvodiť, že súdu je daná možnosť
postupovať individuálne, hodnotiť a posudzovať okolnosti konkrétneho zásahu, prípadne stanoviť ďalšie
kritéria pre posúdenie každého prípadu. Tvrdil, že v konaní nebola preukázaná žiadna oprávnená
skutočnosť,ktorábyzdôvodňovalavýškupriznanéhonároku.Žalovanýtaktiežnamietalpriznanienároku

na zaplatenie nároku z omeškania, ktoré nemá oporu ani vo vykonávanom dokazovaní, ani v právnych
predpisoch. Súd prvej inštancie neuviedol v rozsudku žiadnu skutočnosť v spojení s ktorou by malo
nastať omeškanie s úhradou žalovanej sumy dňa 07.04.2016. Mal za to, že uplatňovaný nárok je
z hľadiska právnej povahy porovnateľný náhrade nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti poukázal na
rozsudky Najvyššieho súdu sp. zn. 1Co/15/97 zo dňa 24.06.1998 a 6Cdo/185/2011 zo dňa 14.03.2012.

Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti, tak že žalobu zamietol a žalovanému priznal
právo na náhradu 100 % trov právneho zastúpenia.

Hodnotenie odvolacieho súdu

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len ,,C.s.p.“) vzhľadom na včas podané odvolanie (§
362 ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§
385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

8. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p) a vo vzťahu k odvolacím
námietkam uvádza nasledovné.9. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

10. Z hypotézy citovanej právnej normy v časti, v ktorej priznáva spotrebiteľovi právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
(zákonom č. 250/2007 Z. z.) a osobitnými predpismi zodpovedá, jednoznačne vyplýva podmienka
úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanoveného zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo

osobitnými predpismi spotrebiteľom. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi
bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

11. Rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 22.12.2014 č.k. 17C/316/2014-36, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.10.2015 č.k. 3Co/103/2015-74 bolo uložené
žalovanému zaplatiť žalobkyni bezdôvodne obohatenie o výške 1.286,36 eur. Rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 28.10.2015. Žalobkyňa si teda v inom súdnom konaní úspešne uplatnila porušenie
svojho práva v aj dôsledku neprimeranej odplaty za poskytnutie úveru a chýbajúcich obligatórnych
náležitosti v zmysle zákona 258/2001 Z.z. v spotrebiteľskej zmluve. Žalobkyňa má preto právo v
dôsledku porušenia jej práv ustanovených Zákonom o ochrane spotrebiteľa, ako aj osobitnými predpismi
zo strany žalovaného na primerané finančné zadosťučinenie. Základ nároku na primerané finančné

zadosťučinenie je tak nepochybne daný.

12. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť
jednakfunkciusatisfakčnú,jednakfunkciusankčnútak,abydostatočneodradilododávateľaodnekalého
konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak to treba chápať ako odmenu

za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a
svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že
dodávateľ sa konania, ktoré sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne
sa ho nedopustí v takej intenzite. Aj s prihliadnutím na postoj žalovaného vo veci Okresného súdu
Prešov 17C/316/2014, v ktorom spochybňoval dôvodnosť žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia,

žalobkyňaboladlhodobonedôvodnevystavenápsychickémuvypätiuastavuprávnejneistotyaždodoby
právoplatného skončenia konania vo veci 17C/316/2014 Okresného súdu Prešov. Pritom je zrejmé, že
tento stav vyvolal žalovaný, ktorý sa na úkor žalobkyne snažil bezdôvodne obohatiť o sumu 1.286,36 eur.

13. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa

zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná
funkcia a pod. Za primerané v prejednávanej veci je potrebné považovať finančné zadosťučinenie vo
výške 300 eur a to s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobkyne ako spotrebiteľa,
pričomvdanomprípadeideosumuniekoľkonásobnénižšiuakobolasumanaktorúpodľaprávoplatného
rozsudku súdu vydanom v konaní Okresného súdu Prešov 17C/316/2014 žalovaný nemal zákonný

nárok. Keby by si žalobkyňa neuplatnila svoje spotrebiteľské práva v konaní 17C/316/2014, žalovaný
by sa bezdôvodne obohatil voči žalobkyni o sumu predstavujúcu viac ako 4 násobok požadovaného
finančného zadosťučinia (1.286,36 eur). Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy
žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musela
v dôsledku konania žalovaného trpieť, a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý závadne konal.

Spotrebiteľ, teda žalobca, nie je povinný preukázať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane
spotrebiteľapriznávaprávonafinančnézadosťučinenieužvtedy,keďkporušeniuprávaalebopovinnosti
dôjde. Žalobkyňa sa v tomto prípade úspešne domohla svojho práva, a teda boli splnené všetky zákonné
predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.

14. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti odôvodnil.
Je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu
spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný,
bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani
c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).15. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel, odôvodnenie jeho rozhodnutia
zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 C.s.p.. Nie je možné konštatovať,
že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom a k porušeniu

práva na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva
na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje
rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

16. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 C.s.p. ods. 1

a 2 rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 300 eur v lehote 3 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku ako vecne správny potvrdil.

17. Odvolací súd však vyhovel odvolacej námietke odvolateľa vo výroku v časti priznávajúcej žalobkyni
úrok z omeškania a v zmysle § 388 C.s.p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti tak, že
žalobu zamietol majúc za to, že povinnosť zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie vzniká až na

základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia; až uplynutím takto určenej lehoty
splnenia sa dlžník dostáva do omeškania. Žalovaný sa nemohol dostať do omeškania, lebo právny vzťah
medzi žalobkyňou a žalovaným nie je záväzkovým právnym vzťahom. Právo na primerané finančné
zadosťučinenie nie je možné považovať za právo veriteľa na plnenie a žalobkyňa preto nemôže
v prípade úspechu požadovať v konaní úroky z omeškania s odkazom na ust. § 517 Občianskeho

zákonníka predtým, ako by uplynula lehota na plnenie stanovená právoplatným rozhodnutím.

18. Odvolací súd vychádzal z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom z 24.
júna 1998, sp.zn. 1Co 15/97, ktorý bol uverejnený Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky, zošit 3, pod por. č. 45/2000, už judikoval, že povinnosť zaplatiť náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch (čiže právo porovnateľné právu na primerané zadosťučinenie) vzniká
až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia, až uplynutím takto určenej lehoty
splnenia sa dlžník dostáva do omeškania. Rovnaký právny názor prezentoval Najvyšší súd SR aj v
rozsudku zo 14. marca 2012, sp. zn. 6 Cdo 185/2011.

19. O trovách konania (prvoinstančného aj odvolacieho) bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1a
2 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p., tak, že v konaní úspešnej žalobkyni priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, pričom o výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).