Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 8, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117012134
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117012134.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Rastislava Kresla a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci odsúdeného F. M., o sťažnosti odsúdeného
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 13.12.2017, č.k. 3PP/142/2017 - 51, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 08.03.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného F. M., nar. XX.X.XXXX,

zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 13.12.2017, č. k. 3PP/142/2017 - 51 súd rozhodol, že podľa
§ 62 ods. 1, § 61 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006, žiadosť odsúdeného
F. M., nar. XX.XX.XXXX o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 01.02.2000 sp. zn. 1T/52/99 v spojení s uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.04.2000 sp. zn. 2To/15/2000, podľa § 219 ods. 2
Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006, vo výmere 18 rokov nepodmienečne so
zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 21.10.1985 sp. zn. 1T/28/85 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 15.1.1986 sp. zn. 1To/93/1985 v spojení s uznesením Obvodného súdu Bratislava
I. zo dňa 17.11.1994 sp. zn. PP/220/94 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa

17.07.2000 sp. zn. PP/220/94, podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do
01.01.2006, vo výmere 3 roky 7 mesiacov 12 dní nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia, zamieta.
Proti uvedenému uzneseniu Okresného súdu Trnava podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí,
ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú písomne bližšie neodôvodnil. Prokurátor sa na verejnom
zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
KrajskýsúdvTrnavenapodkladepodanejsťažnostipodľa§192odsek1Trestnéhoporiadku,preskúmal
správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej
lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.
Napadnutým uznesením rozhodol okresný súd o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutí citovaných v odôvodnení

prvostupňového uznesenia. Žiadosť odsúdeného zamietol z dôvodu, že hoci odsúdený spĺňa formálnu
podmienku na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nespĺňa podmienkymateriálne. Odsúdený splnil prvú materiálnu podmienku, pretože počas výkonu trestu si plnením svojich
povinností a svojím správaním preukázal polepšenie. Správanie a vystupovanie odsúdeného je na
požadovanej úrovni, odsúdený bol 11-krát disciplinárne odmenený a nebol disciplinárne potrestaný.

Odsúdený bol pracovne zaradený na rôznych pracoviskách podľa potrieb ústavu. Podľa prvostupňového
súdu odsúdený nesplnil druhú z materiálnych podmienok - prognózu, že bude viesť riadny život, a to
najmä vzhľadom na trestnú minulosť odsúdeného a opakované páchanie trestnej činnosti. Hodnotiac
všetky uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie
na osobu odsúdeného je možné len počas výkonu trestu odňatia slobody, pričom podmienečným

prepustenímodsúdenéhozvýkonutrestuodňatiaslobodybynebolnaplnenýjedenzozákladnýchúčelov
trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Riziko recidívy u odsúdeného
vzhľadom k jeho trestnej minulosti a resocializačnej prognóze je príliš veľké a nie je možné konštatovať,
že by sa odsúdený v prípade podmienečného prepustenia nedopustil žiadneho protiprávneho konania,
resp. že by viedol riadny život.
Uvedené zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy pri svojom rozhodnutí, sú zistené správne a

sú tými relevantnými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné zvážiť a vyhodnotiť v súvislosti so skúmaním
splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného.
Rovnako ako prvostupňový súd, aj sťažnostný súd je názoru, že všetky vyššie uvedené skutočnosti
neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho žiadosti o podmienečné prepustenie. Vyššie uvedená
trestná minulosť odsúdeného vyvoláva zreteľnú obavu z recidívy jeho protiprávneho správania sa

v prípade jeho podmienečného prepustenia. Túto obavu odôvodnil prvostupňový súd správne a
vyčerpávajúcimspôsobom,pretotunajšísúdnatútočasťodôvodnenianapadnutéhouznesenianatomto
mieste odkazuje, bez potreby jeho opakovania.
Úvaha prvostupňového súdu pritom vychádza z logického zhodnotenia zistených skutočností.
Sťažnostný súd uvádza, že početnosť trestnej činnosti odsúdeného svedčí o tom, že si z

predchádzajúcich odsúdení nevzal žiadané ponaučenie, ktoré by ho primälo k tomu, aby sa už ďalej
nedopúšťal páchania trestnej činnosti a aby viedol riadny život. Z odpisu registra trestov je možné zistiť,
že odsúdený má 5 trestných záznamov, z čoho bol 2-krát odsúdený pre trestný čin vraždy v podstate
na totožných skutkových základoch. Odsúdený opätovne páchal trestnú činnosť, a to druhú vraždu
v čase skúšobnej doby určenej odsúdenému pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia

slobody uloženého za predchádzajúcu vraždu. Odsúdenému bola daná možnosť preukázať polepšenie
a nápravu, avšak túto možnosť odsúdený nevyužil. Odsúdený nesplnil zákonné podmienky na to aby
bolomožnékonštatovať,žesavurčenejskúšobnejdobeosvedčil,takistoajvýkonomnepodmienečného
trestu odňatia slobody. Vo vzťahu k osobe odsúdeného nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že na
slobode bude viesť riadny život, nakoľko sa jedná o špeciálneho recidivistu, ktorý opakovane spáchal

ten najzávažnejší trestný čin uvedený v Trestnom zákone. Sťažnostný súd poukazuje aj nepriaznivú
resocializačnú prognózu u odsúdeného vzhľadom na riziko sociálneho zlyhania. V jeho prípade teda
prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti. Podľa
názoru sťažnostného súdu odsúdenému už v minulosti bola daná možnosť preukázať polepšenie keď už
bol raz podmienečne prepustený, avšak v určenej skúšobnej dobe sa neosvedčil a opätovne sa dopustil

spáchania závažného trestného činu.
Inštitút podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je v zásade výnimkou z pravidla,
že odsúdená osoba má vykonať trest odňatia slobody, ktorý jej bol súdom uložený. Osoba odsúdeného,
ako recidivujúceho páchateľa rovnakého druhu trestnej činnosti, nevytvára predpoklady na úvahu, že v
prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny život.

Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v súlade
s ustanoveniami Trestného poriadku a odsúdenému bola daná plná možnosť realizovať práva, ktoré mu
garantuje zákon. S poukazom na uvedené považuje sťažnostný súd napadnuté rozhodnutie za vecne
správne a zákonné, a preto sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.