Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/130/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115206208
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3115206208.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínsudcomMgr.PetromHvizdošomvprávnejvecižalobkyne:C.H.,nar.XX.XX.XXXX,

trvale bytom K. I. č. XXX, T. I., štátnej občianky SR, proti žalovanému N. T., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom I. XXX, štátneho občana SR, právne zastúpeného S.. K. K., advokátom, V. XXX/XX, R., v konaní
o zaplatenie XX.XXX E. s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 14.000,- Eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobkyňa má právo na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa požiadal súd, aby žalovaného zaviazal zaplatiť jej sumu XX.XXX Eur. Žalobu odôvodnila

tým, že so žalovaným bývala v spoločnej domácnosti. Žalovaný presvedčil žalobkyňu, aby si zobrala
úver na prerábku domu, kde vtedy bývali. Úver žalobkyni vyplatila Slovenská sporiteľňa, a.s. a to v
celkovej výške XX.XXX Eur. Finančnú prostriedky mala žalovaná doma v hotovosti a z nich jej žalovaný
ukradol sumu XX.XXX Eur, keď bol opitý. V trestnom konaní sa žalovaný priznal a tvrdil, že žalobkyni
finančné prostriedky vráti. Trestné konanie bolo odložené z dôvodu, že žalobkyňa ako poškodená nedala
súhlas na trestné stíhanie, keďže to jej bolo poradené zo strany polície, že týmto spôsobom bude mať
žalobkyňa väčšiu možnosť dostať sa k peniazom. Napriek viacerým výzvam žalovaný žalobkyni peniaze

nevrátil. Preto sa žalobkyňa obrátila na súd.

2. Súd vo veci vydal dňa XX.X.XXXX platobný rozkaz č.k. XXC XXX/XXXX-XX, ktorým žalobnému
návrhuvyhovel.Žalovanýpodalvzákonnejlehoteodporprotiplatobnémurozkazu.Uviedol,žežalobkyni
ničnedlhuje.Potvrdil,žesožalovanoužilivspoločnejdomácnostiurodičovžalovaného.Stranyspoločne
hospodárili, spolu platili ich výdavky. Potvrdil, že má problém s alkoholom, o čom žalobkyňa vedela a
neprekážalo jej to. Aj keď žalovaného vypočúvali policajti, bol žalovaný opitý, a preto nevie, čo povedal,

nepamätá si, k čomu vypovedal a o tom, že je pod vplyvom alkoholu vedeli aj policajti. Ďalej uviedol, že
nevie o tom, žeby žalobkyni vzal nejaké peniaze, nevie, kde ich mala uložené, nevie, prečo by žalobkyňa
takú veľkú sumu vyberala z účtu a prečo by si ju nechala doma. Žalobkyňa nepreukázala, že tieto
peniaze vybrala z účtu, že nimi disponovala. Nepresvedčil žalobkyňu, aby si vzala úver. Nemá jej to z
čoho zaplatiť, pretože nič nevlastní. Preto žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

3. Súd vykonal vo veci pojednávanie dňa XX.XX.XXXX. Vec bola prejednaná podľa § 183 CSP

v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Žalobkyňa, žalovaný a právny zástupca
žalovaného boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní. 15 minút pred začiatkom pojednávania
právny zástupca žalovaného telefonicky požiadal o odročenie pojednávania za účelom mimosúdnej
dohody s tým, že uviedol, že momentálne sa nachádza pracovne v Bratislave a nemôže sa zúčastniťpojednávania. Žalovaný neprítomnosť neospravedlnil, nežiadal odročiť pojednávanie. Žalobkyňa s
odročením pojednávania nesúhlasila, uviedla, že právny zástupca žalovaného ju vôbec nekontaktoval
ohľadom prípadnej mimosúdnej dohody s tým že žalobkyňa má vedomosť o tom, že žalovaný nemá

finančné prostriedky na úhradu dlhu. Právo sporovej strany, aby jeho vec bola prejednaná verejne a
v jeho prítomnosti, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, nemožno chápať ako absolútne právo tak, že
by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez jeho prítomnosti, ale tak, že je povinný strane sporu
konania poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva. Preto zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok ukladá (ďalej len „CSP“) v ust. § 178 ods. 1, 2 súdu povinnosť predvolať stranu na pojednávanie

tak, aby mala dostatok času na prípravu na pojednávanie, pričom je výlučne na strane, či využije svoje
právo zúčastniť sa pojednávania. V danom prípade bolo predvolanie na pojednávanie na 30.11.2016
doručené žalovanému dňa XX.XX.XXXX a právnemu zástupcovi žalovaného dňa XX.XX.XXXX, teda
v dostatočnom časovom predstihu. Ak strane bráni určitá prekážka v účasti na pojednávaní, mala
by z tohto dôvodu požiadať o odročenie pojednávania a oznámiť súdu dôvod tejto žiadosti, žiadosť
riadne zdôvodniť a podložiť. Ustanovenie § 180 CSP v spojení s ust. § 183 ods. 1 CSP umožňuje

súdu rozhodnúť o tom, že vec prejedná aj v neprítomnosti sporovej strany, ktorá hoci bola riadne a
včas predvolaná, sa na pojednávanie nedostavila a ani nepožiadala o jeho odročenie z dôležitého
dôvodu. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom vtedy, ak strana tvrdí také
skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jej neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, teda
ktoré nielen jej, ale komukoľvek inému za rovnakých okolností, by neumožňovali sa na pojednávaní

zúčastniť a súčasne sú vážne (dôležité), nepredvídateľné, resp. neočakávané, neodvrátiteľné a náhle.
Je na strane (jej zástupcovi), aby najneskôr do rozhodovania súdu o žiadosti o odročenie pojednávania,
existenciu tvrdeného dôležitého dôvodu hodnoverne preukázala k žiadosti pripojenými dôkazmi, v
opačnom prípade zostáva jej žiadosť len v rovine nepodložených tvrdení, na ktoré nemožno vziať zreteľ
(bližšie viď aj uznesenie NS SR z 21. 9. XXXX, sp. zn. X P. XXX/XXXX; uznesenie NS SR zo dňa XX.

XX. XXXX, sp. zn. X P. XXX/XXXX; uznesenie NS SR z XX. júla XXXX, sp. zn. X V. XX/XXXX). V danom
prípade právny zástupca žalovaného požiadal o odročenie pojednávania telefonicky len zopár minút
pred začatím pojednávania a to z dôvodu pokusu o mimosúdnu dohodu medzi stranami. Súd poukazuje
na to, že žaloba v tejto veci bola doručená žalovanému už dňa XX.X.XXXX, a mal teda dostatok času
on alebo jeho právny zástupca vykonať pokus o mimosúdne vyriešenie veci so žalovanou, ktorá však

poprela, žeby ju za týmto účelom kontaktoval právny zástupca žalovaného. Navyše zo zhodných tvrdení
strán vyplýva, že žalovaný nemá dostatok finančných prostriedkov, je nemajetný a preto je pochybné,
či mimosúdne vyriešenie sporu by bolo reálne. Preto súd nepovažoval dôvody uvedené právnym
zástupcom žalovaného za dôležité dôvody na odročenie pojednávania. Právny zástupca žalovaného
mal o termíne pojednávania vedomosť viac ako mesiac a mal dostatok času na to, aby si svoje

záležitosti zariadil tak, aby sa pojednávania mohol zúčastniť, prípadne, aby mohol podať riadnu žiadosť
o odročenie pojednávania s náležitým odôvodnením, čo v danom prípade splnené nebolo. Právny
zástupca žalovaného v žiadosti neuviedol, z dôvodu akej pracovnej záležitosti sa v termín pojednávania
muselzdržiavaťvBratislave,kedysadozvedelotom,žebudemusieťvycestovaťpracovnedoBratislavy,
aké skutočnosti bránia substitúcii advokáta, prečo uprednostnil pracovnú záležitosť v Bratislave pred

pojednávaním v tejto právnej veci. V sporovom súdnom konaní je primárny záujem strany tak žalujúcej
ako aj žalovanej na efektívnom, a hospodárnom prejednaní veci bez zbytočných prieťahov a preto
dôvody na strane advokáta by mali byť akceptované ako dôležité dôvody na odročenie pojednávania
iba výnimočne (Civilný sporový poriadok - komentár, nakladateľstvo C. H. Beck, 2016, str. 683). Z týchto
dôvodov súd takejto žiadosti o odročenie pojednávania nemohol vyhovieť a uznesením na pojednávaní

rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Keďže právny
zástupca žalovaného telefonicky požiadal o odročenie pojednávania 15 minút pred jeho začatím a podľa
jeho tvrdenia sa v tom čase zdržiaval v Bratislave, a neuviedol súdu telefónne číslo, prípadne e-mailovú
adresu, súd mu objektívne nemohol oznámiť, že jeho žiadosti o odročenie nevyhovie.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedka T. H., oboznámením zmlúv o splátkovom
úvere zo dňa X.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, a štandardných európskych informácií o
spotrebiteľskom úvere k týmto zmluvám, uznesenia V. riaditeľstva PZ v T. F.: V.-XXX/IL-TN-XXXX,
odporu žalovaného, vyjadrenia žalobkyne zo dňa XX.X.XXXX, správ o pobyte žalovaného, výpisu z účtu
žalobkyne, a zistil nasledovný skutkový stav:

5. U. ako dlžník uzavrela so I. sporiteľňou, a.s. ako veriteľom dňa X.X.XXXX zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa I. sporiteľňa, a.s. zaviazala poskytnúť žalobkyni úver vo
výške X.XXX E., dňa XX.X.XXXX zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej saI. sporiteľňa, a.s. zaviazala poskytnúť žalobkyni úver vo výške XX.XXX E.. Na vyplatenie týchto dvoch
úverov uzavreli uvedené zmluvné strany dňa XX.X.XXXX zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX,
na základe ktorej sa I. sporiteľňa, a.s. zaviazala poskytnúť žalobkyni úver vo výške XX.XXX E.. U. sa ako

dlžníčka zaviazala úvery vrátiť veriteľovi spolu s úrokom pri dohodnutej úrokovej sadzbe v pravidelných
mesačných splátkach.

6. Z výpis z bežného účtu žalobkyne bolo zistené, že I., a.s. vyplatila na účet žalobkyne dňa X.X.XXXX
úver č. XXXXXXXXXX v sume X.XXX E., a žalobkyňa vybrala v hotovosti z účtu dňa X.X.XXXX sumu

X.XXX E., I., a.s. vyplatila na účet žalobkyne dňa XX.X.XXXX úver č. XXXXXXXXXX v sume XX.XXX
E., a žalobkyňa vybrala v hotovosti z účtu dňa XX.X.XXXX sumu XX.XXX E., I., a.s. vyplatila na účet
žalobkyne dňa XX.X.XXXX úver č. XXXXXXXXXX v sume X.XXX,XX E., a žalobkyňa vybrala v hotovosti
z účtu dňa XX.X.XXXX sumu X.XXX Eur.

7.Zuznesenia V.riaditeľstvaPZvT.F.:V.-XXX/IL-TN-XXXXzodňaXX.X.XXXXsúdzistil,ževecprečinu

krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. X T. zákona bola odložená, nakoľko trestné stíhanie je neprípustné
v zmysle § 9 ods. X písm. f/ T. zákona, pretože poškodená - žalobkyňa nedala súhlas na trestné
stíhanie žalovaného. Podľa oznámenia žalobkyne sa skutku v presne nezistenom čase od XX.X.XXXX
do XX.X.XXXX mal v obci I. dopustiť žalovaný ako priateľ žalobkyne tým spôsobom, že bez súhlasu
a vedomia žalobkyne jej z miestnosti rodinného domu č. XXX v obci I., kde spoločne bývali odcudzil

voľne uschovanú finančnú hotovosť XX.XXX E., ktoré peniaze následne minul pre vlastnú potrebu, čím
žalobkyni spôsobil celkovú škodu XX.XXX E.. K veci bol vypočutý žalovaný, ktorý uviedol, že skutočne
dňa XX.X.XXXX , resp. XX.X.XXXX, presný dátum si nepamätal, po hádke so žalobkyňou jej bez jej
vedomia a súhlasu odcudzil peniaze , ktoré mu nepatrili v sume XX.XXX E., ktoré mala žalobkyňa v
blízkej budúcnosti v úmysle použiť so žalovaným na prestavbu rodinného domu súp. č. XXX v I., kde

spoločne žili. Zároveň žalovaný uviedol, že celú hotovosť v sume XX.XXX Eur minul za dva dni prevažne
napožívaniealkoholuahranienahracíchautomatochatiežuviedol,žesvojhokonaniasijeplnevedomý
a úprimne ho ľutuje, je ochotný odcudzené peniaze žalobkyni vrátiť.

8. Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa XX.X.XXXX a na pojednávaní trvala na podanej žalobe.

Uviedla, že žalovaný, ktorý bol jej priateľom jej niekedy vo februári XXXX, asi XX.X.XXXX ukradol
peniaze v hotovosti, ktoré si odložili u neho v izbe pod posteľou v dome jeho rodičov. Na druhý deň, keď
si všimla, že peniaze odtiaľ zmizli, aj žalovaný zmizol, nevrátil sa domov, nereagoval na jej sms správy,
a keď sa mu dovolala, z rozhovoru zistila, že bol opitý a povedal jej, že peniaze jej ukradol preto, aby si
išiel užiť, a tiež povedal, že má nejaké vybavovačky s rôznymi ľuďmi a sľúbil žalobkyni peniaze čoskoro

vrátiť. Spolu so žalovaným bývala žalobkyňa v dome jeho rodičov v období od januára XXXX až do dňa,
kedyjejfinančnúhotovosťžalovanýodcudzil.Rodičiažalovanéhodoizby,ktorúžalobkyňasožalovaným
obývali, nechodili, navštevovali ju iba v ich prítomnosti. O niekoľko dní neskôr vo februári XXXX prišiel
žalovaný za žalobkyňou do domu jej rodičov v K. I. XXX a pred otcom žalobkyne v obývačke žalobkyni
prisľúbil, že jej peniaze vráti a dá jej aj nejaké peniaze navyše. Z peňazí , ktoré žalobkyňa získala z

úverov od Slovenskou sporiteľňou a.s., jej peňažnú hotovosť v sume XX.XXX,- Eur ukradol žalovaný,
ďalšie peniaze v sume X.XXX,- Eur odovzdala žalobkyňa K. D. z A. nad C., ktorý je známy a veľmi dobrý
kamarát žalovaného s tým, že jej ich bude povinný následne vrátiť, avšak keďže ich nevrátil, viedlo sa
proti nemu trestné stíhanie, a ďalšiu sumu z úveru X.XXX,- E. žalobkyňa spolu so žalovaným minula na
ich potreby. Dodala, že žalovaný vedel manipulovať s ľuďmi, hrať na ich city.

9. Svedok T. H., otec žalobkyne, na pojednávaní uviedol, že asi začiatkom roka XXXX sa žalobkyňa so
žalovaným odsťahovala do domu rodičov žalovaného, kde plánovali, že budú spolu bývať, že si zariadia
izbu. I. má vedomosť o tom, že žalobkyňa si vzala z banky úver a to na ten účel, aby si spolu so
žalovaným zariadili spoločné bývanie v dome rodičov žalovaného. Jedného dňa prišla žalobkyňa za

svedkomdodomuapovedalamu,žepeniaze,ktorésiodložilavizbe,vktorejbývalaspolusožalovaným,
zmizli. Podľa názoru svedka peniaze vzal žalovaný, keďže v tej izbe býval spolu so žalobkyňou. Svedok
nebol prítomný takej situácie, že by žalovaný priznal, že peniaze žalobkyni vzal a že by sľúbil jej tie
peniaze vrátiť. Ďalej svedok uviedol, že žalovaný po tom ako zmizli žalobkyni peniaze prišiel do bytu,
kam ho pustili, dali mu najesť, ale svedok si nepamätal, či sa s ním priamo rozprával o uvedenom dlhu.

10. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

11. Súd po právnom posúdení skutkových tvrdení žalobkyne, uvedených v žalobe a na pojednávaní
uzavrel, že žalobkyňa si uplatňuje proti žalovanému nárok na náhradu majetkovej škody, ktorá jej mala

vzniknúť tým, že žalovaný bez jej vedomia a súhlasu odcudzil finančnú hotovosť v sume XX.XXX Eur,
patriacu žalobkyni. Aby súd mohol priznať právo na náhradu škody, musí žalobkyňa preukázať, že boli
splnené všetky predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, a to: 1/ protiprávny úkon (resp. porušenie povinnosti) na strane škodcu, 2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti a 4/ zavinenie. V prípade
nenaplnenia čo i len jedného predpokladu, nemožno ustáliť vznik zodpovednosti za škodu.

12. Po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení každého dôkazu jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti
súd uzavrel, že žalobkyňa preukázala, že boli splnené podmienky zodpovednosti žalovaného za
škodu. Žalovaný porušil povinnosť vyplývajúcu mu z právneho predpisu, porušil ustanovenia § 124,
§ 126 Občianskeho zákonníka, pretože odcudzil žalobkyni bez jej vedomia a súhlasu finančnú

hotovosť v sume XX.XXX Eur a neoprávnene zasiahol do jej vlastníckeho práva k týmto peňažným
prostriedkom. Žalobkyňa preukázala, že takouto finančnou hotovosťou disponovala ku dňu XX.X.XXXX,
resp. XX.X.XXXX, kedy došlo k odcudzeniu peňazí, pretože vybrala predtým v januári XXXX (X.X.XXXX,
XX.X.XXXX, XX.X.XXXX) z jej bežného účtu celkovú sumu XX.XXX E., čo bolo preukázané z výpisu
z bežného účtu žalobkyne. Uvedené sumy vyplatila pred tým žalobkyni na jej bežný účet Slovenská

sporiteľňa, a.s. na základe zmlúv o splátkových úveroch zo dňa X.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX,
ktoré uzavrela žalobkyňa s menovanou bankou. Z výsluchu žalobkyne, výsluchu svedka T. H. ako aj
z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v T. F.: V.-XXX/IL-TN-XXXX zo dňa XX.X.XXXX, v ktorom je
zachytený obsah výsluchu žalovaného, bolo preukázané, že úvery si žalobkyňa z banky vzala za tým
účelom, aby si spolu so žalovaným zariadili bývanie u rodičov žalovaného. K tomuto protiprávnemu

konaniu sa žalovaný priznal pred orgánom činným v trestnom konaní, ako nepochybne vyplýva z
citovaného uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne. Vyšetrovanie trestného činu krádeže bolo
napokon zastavené z dôvodu, že žalobkyňa nedala súhlas na trestné stíhanie žalovaného, keď toto
trestné stíhanie bolo podmienené jej súhlasom ako poškodenej. Za skutočnú škodu v zmysle § 442
ods. 1 Občianskeho zákonníka treba považovať ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného

v podobe trvalého zmenšenia jeho majetku, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. V danom prípade bolo preukázané, že
žalobkyni vznikla skutočná škoda vo výške XX.XXX Eur, predstavujúcu finančnú hotovosť, ktorú vybrala
žalobkyňa z jej bežného účtu, odložila si ju pod posteľ v izbe, v ktorej bývala spolu so žalovaným, no
v dôsledku jej odcudzenia žalovaným sa majetok žalobkyne zmenšil o XX.XXX Eur. Príčinná súvislosť

predstavuje objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku. Príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a škodou bude daná vtedy, ak škoda vznikla ako dôsledok nesplnenia zmluvnej
povinnosti žalovaným, t.j. ak je medzi nimi bezprostredný vzťah príčiny a následku. Škoda v sume
XX.XXX Eur je celkom zjavne dôsledkom protiprávneho konania žalovaného, ktorý bez súhlasu a
vedomia vzal žalobkyni uvedenú finančnú hotovosť a minul ju pre svoje potreby, na alkohol a hracie

automaty,akotopotvrdilpredorgánomčinnýmvtrestnomkonaní.Jetedadanávecnápríčinnásúvislosť.
Vo veci je splnený aj posledný predpoklad , a to zavinenie žalovaného ako vnútorný psychický vzťah
ku svojmu konania a jeho následkom. Žalovaný pri odcudzení finančnej hotovosti žalobkyni vedel o
tom, že mu tieto peniaze nepatria, čo potvrdil pri výsluchu pred orgánom činným v trestnom konaní
a bol uzrozumený s tým, že spôsobí škodu na majetku žalobkyne, z čoho plynie úmyselné zavinenie

žalovaného. Žalovaný nijako nepreukázal svoje tvrdenie v odpore, že keď ho vypočúvali policajti v
trestnej veci, bol pod vplyvom alkoholu a neuvedomoval si, čo hovorí a že o tom mali policajti vedieť. Na
preukázanietohtotvrdenianenavrholžalovanývykonaťžiadnedôkazy.Vcivilnomsporovomkonaníplatí
prejednacia zásada, súd po dôkazoch na preukázanie tvrdení strán nepátra. Dôkazy musia navrhovať
strany a neunesenie dôkazného bremena na tvrdenie strany sa prejaví v neúspechu strany v spore.

Obranu žalovaného súd potom vyhodnotil ako účelovú a nepreukázanú.

13. Z uvedených dôvodov súd uzavrel, že žaloba je dôvodná a výrokom I. žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobkyni uplatnený peňažný nárok v sume XX.XXX Eur v zákonom stanovenej lehote na plnenie.21. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerene rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Vzhľadom k tomu, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalobkyňa dosiahla v konaní plný úspech.
Preto súd výrokom II. vyslovil, že žalobkyňa má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v
rozsahu 100%. O výške trov konania prvostupňový súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s

potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.