Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 21, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/97/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717207953
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5717207953.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a

členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu X. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. XXX, zastúpeného JUDr. Jozefom Pliešovským, advokátom so sídlom v X., Z. X proti žalovanej
Slovenskej republike - zastúpenej Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin,
č. k. 10C/20/2017-70 zo dňa 28. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd určil, že žalobca je podielovým vlastníkom sporných nehnuteľností a má
proti žalovanej nárok na náhradu trov konania.
2) Z dedičského spisu Okresného súdu Martin sp. zn. D 1007/97 bolo nesporene preukázané, že žalobca
je tak ako presne uviedol v žalobe, dedičom po svojom nebohom otcovi X. X., ktorý zomrel XX.XX.XXXX,
narodený bol XX.XX.XXXX a jeho otcom bol nebohý F. X. a nebohá X. X., rod. U.. Po otcovi žalobca
dedil tak, ako uviedol vo svojej žalobe. Žalobca do spisu pripojil aj rozhodnutie konfiškačnej komisie
vyššie uvedeného čísla zo dňa 12.09.1946, ktoré obsahuje aj zoznam osôb nemeckej národnosti v obci

Lazany, okres Turčiansky Sv. Martin, ktorých pôdohospodársky majetok považuje sa za skonfiškovaný
dňom 01.03.1945 podľa rozhodnutia konfiškačnej komisie v sídle ONV v Turčianskom Sv. Martine zo
dňa 12.09.1946 č. KON 422/46-II.-XXIX./ONV 15748/46. Pod č. 6 je uvedená R. U., rod. U., pod č. 9
X. U., čo by mohlo evokovať predstavu, že R. U., rod. U. je prastarou matkou žalobcu a X. U. matkou
žalobcu. Zo zápisu v pozemkovej knihe, konkrétne v pozemnoknižnej vložke č. 127 pre kat. úz. H.,
je zrejmé, že prastará matka žalobcu a stará matka žalobcu X. X. a R. W., rod. U. v roku 1940, ale
už skôr, nesú iné mená, než sú mená osôb, ktoré sú uvedené v zozname osôb nemeckej národnosti

v obci Lazany v rozhodnutí konfiškačnej komisie z 12.09.1946. Za takýchto okolností súd dospel k
presvedčeniu, že prastará matka žalobcu R. W., rod. U., stará matka žalobcu X. X., rod. U., v žiadnom
prípade nie sú osobami, ktorým na základe tohto rozhodnutia bol majetok konfiškovaný a pri zázname
ohľadne osoby F. U. a R. U. v pôvodnej pozemnoknižnej vložke č. 127 pod por. č. 208 a 209 bola omylom
zapísaná poznámka o konfiškácii ich majetku. Rozhodnutie o konfiškácii sa preto týkalo iných osôb, než
boli právni predchodcovia žalobcu a zápis o konfiškácii majetku pri menách prastarých rodičov žalobcu
bol vykonaný omylom a chybne, keď boli tieto osoby nesprávne stotožnené s osobami uvedenými v

rozhodnutí o konfiškácii. Za takýchto okolností je potom zrejmé, že majetku právnych predchodcov
žalobcu sa konfiškácia podľa rozhodnutia konfiškačnej komisie, ktoré je uvedené v žalobe (ale inak je
uvedenéajprizápisochotitulenadobudnutiamajetkovéhopodielužalovanejvLVč.XXXaXXX),netýka.
Právnym predchodcom žalobcu podiel konfiškovaný nebol. Z toho je nesporné, že Slovenská republika,teda žalovaná strana, nemohla nadobudnúť konfiškáciou podiel patriaci právnym predchodcom žalobcu
a naopak, žalobca ho nadobudol dedením po svojich predkoch v rozsahu, aký je uvedený v oboch
vyššie uvádzaných listoch vlastníctva. Za takýchto okolností súd žalobe vyhovel. O trovách konania súd

rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná a navrhla, aby súd napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alternatívne, aby ho zmenil a žalobu
zamietol. S poukazom na bod 14. odôvodnenia rozsudku mala za to, že ani R. U., rod. U., zapísaná v

pkn vl. č. 127 (v časti B pod r.č. 209), nie je prastarou matkou žalobcu a ani X. U., zapísaná v pkn vl.
č. 127 (v časti B pod r.č. 273) nie je starou matkou žalobcu. Právnymi predchodcami žalobcu potom
nie sú ani F. U. (v časti B pod r.č. 208) a ani Z. U. (v časti B pod r.č. 271) a ani L. U. (v časti B pod
r.č. 272). Skutočnosť, že vyššie menovaní sú právnymi predchodcami žalobcu, nebola ku dnešnému
dňu preukázaná žiadnymi listinami, ktoré žalobca predložil. Poukázala na sporné založenie LV č. XX.
k. ú. H., na ktorý bol zapísaný otec žalobcu, resp. sporné zapísanie podielu vo výške 6919/289140.

Z originálu predmetného listu vlastníctva je zrejmé, že prvotne bol zapísaný spoluvlastnícky podiel o
veľkosti 19/7320-ín - teda podiel, ktorý otec žalobcu zdedil po svojich právnych predchodcoch (po matke)
na základe existujúcich listín. Nie je teda jasné, prečo bol tento pôvodný podiel preškrtnutý, nakoľko
takejto výške podielu svedčia existujúce listiny. Túto skutočnosť konštatoval aj Okresný úrad Martin,
Katastrálny odbor. Súd správne konštatoval, že prastarej matke žalobcu R. W., rod. U. a starej matke

žalobcu X. X., rod. U. nebol majetok konfiškovaný. Majetok bol totiž konfiškovaný dedičom F. U. (X. U.,
Z. U., L. U.) a R. U., rod. U. v pôvodnej pozemnoknižnej vložke č. 127 pod por. č. 209 a 271, 272, 273,
ktorí neboli právnymi predchodcami žalobcu. Žiadna z možností uplatnenia si vlastníckych práv nebola
zo strany F. U. (resp. jeho dedičov) a R. U., rod. U. (resp. jej dedičov) uskutočnená, a preto mala za
to, že predmetná konfiškácia je platná v celom rozsahu a Slovenská republika je výlučným vlastníkom

spoluvlastníckych podielov o veľkosti 42660/2995680-ín zapísaných na LV č. XXX a č. XXX, k. ú. H.,
pod B p. č. 18.
4) Vo vyjadrení poukázala aj na priebeh zápisu do katastra nehnuteľností a zapísania duplicitného
vlastníctva. Zotrvala na dôvodoch svojho odvolania.

5) Žalobca vo vyjadrení navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Žalovaná až do podania odvolania
nespochybňovala jeho príbuzenský vzťah k osobám, ktorým bolo omylom vyznačené v pozemkovej
knihe konfiškovanie majetku. Túto skutočnosť nenamietala pred súdom prvej inštancie, a preto by mala
byť nesporná. Trval na tom, že konfiškácia majetku jeho právnych predchodcov je neplatná.

6)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7) Pokiaľ išlo o meritum veci a skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne

posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s podrobnými dôvodmi
napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP),
keď ani zo strany odvolateľky neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými
by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
8) Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce

sa žalovanou v odvolaní namietaných skutočností, je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne,
zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal
priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté

právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich
účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že odvolateľ sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej
inštancie nestotožnil, neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré sú na túto
časť rozhodnutia kladené. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré

žalobe nevyhovel.

9) Pokiaľ odvolateľka poukázala na nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý podľa
jej názoru nepreukázal nástupníctvo po právnych predchodcoch, na túto námietku odvolací súdneprihliadal, keďže ju neuplatnila v priebehu v prvoinštančného konania (nešlo o prípad podľa ust. § 366
CSP). Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade nemôže použiť ani ust. § 366 písm. c) CSP,
lebo táto skutočnosť nemala za následok žiadne vady v konaní.

10) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalobca mal v odvolacom konaní úspech (keďže žalovaná so svojím odvolaním úspešná nebola), má aj
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

11) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).