Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 21, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417204542
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6417204542.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov
senátu Mgr. Ivany Datlovej a JUDr. Petra Molčana, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava IČO: 36 865 141, proti povinnej: O. N., nar.
XX.XX.XXXX,bytomN.H.XXX,XXXXXN.H.ovymoženiepohľadávkyoprávnenéhovovýške1160,00,-

Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom
Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 392/17, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22Er/242/2017-12 zo dňa 26. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22Er/242/2017-12 zo dňa 26. júna 2017 p o t v r d
z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým Uznesením č. k.
22Er/242/2017-12 zo dňa 26. júna 2017 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Exekučný súd uviedol, že v predmetnom exekučnom konaní je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž,
Vansovej 2, 811 03 Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“) sp. zn. SRSAspA 00760/16 zo dňa 27.
mája 2016 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Na základe uvedeného žiadal oprávnený vymôcť od

povinného pohľadávku vo výške 1 160,- € s príslušenstvom. Ďalej exekučný súd uviedol, že oprávnený
predložil aj Zmluvu o úvere, ktorú uzatvorila povinná v právnom postavení dlžníka a oprávnený v
právnom postavení veriteľa dňa 23. júla 2013. V zmysle tejto zmluvy sa veriteľ zaviazal poskytnúť
dlžníkovi úver v sume 1 400,- Eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu navýšenú o príslušný
poplatok vo výške 1 216,- Eur, t.j. celkovo zaplatí čiastku 2 616,- Eur. Povinná je v tejto zmluve
identifikovaná menom, priezviskom, adresou trvalého bytu, rodným číslom a číslom OP. Exekučný

súd poukázal na článok II. Rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi povinnou a oprávneným dňa 23.
júla 2013, v ktorom bola uzatvorená rozhodcovská doložka. Podľa článku I. Rozhodcovskej zmluvy
je rozhodcovským súdom Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská,
a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761. Exekučný súd dospel k
záveru, že v danej veci nebola daná právomoc rozhodcovského súdu pre vydanie exekučného titulu.
Rozhodcovská zmluva, ktorú uzavrel oprávnený s povinnou dňa 23. júla 2013, založila právomoc na

prejednanie sporu Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému spoločnosťou Slovenská rozhodcovská
a.s., IČO: 35 922 761, so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Oprávnený však exekučnému
súdu predložil exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri
Asociácii pre arbitráž, IČO: 45 744 971, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava. Z uvedeného potom
vyplýva, že o pohľadávke oprávneného proti povinnej rozhodol rozhodcovský súd, ktorého právomoc
nebola založená rozhodcovskou zmluvou uzatvorenou medzi oprávneným a povinnou dňa 23. júla

2013. Nakoľko právomoc rozhodcu na rozhodnutie v predmetnej veci nebola založená predloženou
rozhodcovskou zmluvou, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že exekučnýtitul bol vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý
žiadal zrušiť napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V
odvolaní uviedol, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti,
ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní (ďalej len „ZRK“). Podľa oprávneného súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne

aplikoval ust. § 45 ods. 1 a 2 ZRK. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky.
Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí
exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ust. § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje
exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a
súlad s dobrými mravmi). Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne

nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať
povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Podľa oprávneného postupom exekučného súdu v tejto
veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom ZRK. Oprávnený
ďalej uviedol, že došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.). Exekučný súd

pri posudzovaní predložených dôkazov nesprávne zistil skutkový stav veci, keďže namietal skutočnosť,
že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva resp. doložka. Poukázal na
skutočnosť, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. ZRK formou
samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská
doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné.

Namietal, že konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou
nedostatočnezistenéhoskutkovéhostavu.Namietal,žeexekučnýtitulbolvydanýoprávnenýmorgánom.
Konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Na základe uvedených skutočností oprávnený
navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie.
3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1(a contrario) CSP a
uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Z.z. (ďalej len „OZ“) dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci premetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
7. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
8. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dohodnuté.
9. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie aleboneprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.
12. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že Uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.

22Er/242/2017-12 zo dňa 26. júna 2017, bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietnutá. Podkladom na vykonanie exekúcie je Rozhodcovský rozsudok vydaný
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, zriadený záujmovým združením
právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom v Bratislave sp. zn. SRSAspA 00760/16 zo dňa 27.
mája 2016, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 19. septembra 2016 a

vykonateľnosti dňa 02. novembra 2016 a ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu
1350,-Eur, úrok v sume 1198,28 Eur, úrok z omeškania v sume 83,62 Eur, poplatok v sume 667,90
Eur, úrok vo výške 39,15% ročne zo sumy 1350,00 Eur od 30. septembra 2015 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1350,00 Eur od 30. septembra 2015 do zaplatenia, zaplatiť
zmluvnú pokutu 33,00 Eur, trovy mediačného konania 357,32 Eur a poplatok za upomienku 10,00 Eur,
trovy rozhodcovského konania vo výške 581,21 Eur a zaplatiť žalobcovi uvedené nároky spoločne v

mesačných splátkach vo výške 200,00 Eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu
s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti
tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu
rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Z obsahu spisu ďalej odvolací
súd zistil, že oprávnený a povinná uzatvorili dňa 23. júla 2013 Zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že

oprávnený ako veriteľ poskytol povinnej ako dlžníkovi úver vo výške 1400,-Eur, ktorý sa dlžník zaviazal
vrátiť s navýšením o príslušný poplatok vo výške 1216,-Eur. V ten istý deň bola uzavretá rozhodcovská
zmluva na samostatnej listine, ktorá v čl. I bod 1 a v čl. II. bod 1 obsahovala, že všetky spory, ktoré
vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a)
pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom

súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského
rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku;
rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho

rozhodcovského súdu b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Rozhodcovským
súdom na účely tejto zmluvy sa rozumie N. rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Podľa čl. II bod 2 rozhodcovskej
zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie

akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane
sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzujúcu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského

súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.
13. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie exekučného súdu výlučne z dôvodov uvedených
v odvolaní pričom uvádza, že odvolanie oprávneného nekorešponduje s napadnutým uznesením.
Podstatnou skutočnosťou pre zamietnutie žiadosti oprávneného na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie je skutočnosť, že oprávnený predložil exekučnému súdu ako exekučný titul Rozhodcovský

rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, zriadený
záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom v Bratislave sp. zn. SRSAspA
00760/16 zo dňa 27. mája 2016, ktorého právomoc nebola založená predloženou Rozhodcovskou
zmluvou uzatvorenou medzi oprávneným a povinnou dňa 23. júla 2013, a preto exekučný súd vyhodnotil
tento exekučný titul ako vydaný v rozpore so zákonom. Pre úplnosť odvolací súd uvádza nasledovné:

14. Po preskúmaní rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd uvádza,
že Zmluva o úvere, ktorú dňa 23. júla 2013 uzatvorili oprávnený ako veriteľ a povinná ako dlžník a
predmetomktorejboloposkytnutieúveruvovýške1400,-Eur,jespotrebiteľskouzmluvouspoukazomna
§ 52 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V zmysle § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je nepochybné,

že v prejednávanom prípade sa oprávnený v postavení veriteľa zaviazal poskytnúť povinnej (dlžníkovi)
finančné prostriedky (formou úveru) za odplatu, pričom oprávnený je podnikateľom, ktorý pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle § 52
ods. 3 OZ sa takáto osoba považuje za dodávateľa. Dlžník (povinná) sa v predmetnej zmluve zaviazalvrátiť poskytnuté finančné prostriedky a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Podľa § 52 ods. 4
OZ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uzatvorenej zmluvy vyplýva, že dlžník

je v postavení spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 OZ.
15. Odvolací súd ďalej poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri
výklade Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý

rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento
účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva

vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“
16. Odvolateľ sa dovolával zrušenia napadnutého rozhodnutia aj z dôvodu, že došlo k neúplnému
zisteniu skutkového stavu veci súdom prvej inštancie. Vo svojom odvolaní namieta, že „oprávnený
s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov formou samostatného právneho úkonu a to na

samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných
obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné.“ Odvolací súd má za to, že oprávnený
týmto svojím tvrdením len prezentuje obvyklý spôsob, akým uzatvára rozhodcovské zmluvy, resp.
rozhodcovské doložky so svojimi klientmi. Toto tvrdenie však nekonkretizuje, akým spôsobom bola
uzavretá rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka v prejednávanom prípade. Oprávnený tiež

nenamieta, že by v prejednávanom prípade nebola uzavretá rozhodcovská zmluva.
17. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa
ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému
súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd
ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je

pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu
zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už
vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou
neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho
úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc

na vydanie rozhodnutia. Predmetná rozhodcovská zmluva vykazuje znaky neprijateľných podmienok,
nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Z textu rozhodcovskej zmluvy zo dňa 23. júla 2013 je zrejmé, že sa viaže priamo k
Zmluve o úvere, ktorú uzatvorila povinná (dlžník) so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava. Aj
keď je rozhodcovská zmluva samostatnou zmluvou, podľa jej obsahu ju možno posúdiť ako podmienku

Zmluvy o úvere z toho istého dňa, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Túto skutočnosť oprávnený
ani nenamietal. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn.
10Sžr/136/2012z15.marca2013vktoromvyslovilnázor,že„nekalosťzmluvnýchpodmienoksahodnotí
so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolností
súvisiacesuzatvorenímzmluvy,vdobeuzatvoreniazmluvyanavšetkyostatnépodmienkyzmluvyalebo

inú zmluvu, od ktorej závisí“. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Skutočnosť,
že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorí súčasť všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako
Zmluva o úvere, ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dojednaná a svedčí o vôli

povinného pristúpiť na túto osobitú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen
všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulárové znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných
ustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré má
povahu formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú Zmluvu
o úvere. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej

zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať
alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a že povinnému boli poskytnuté
jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskázmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva,
že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť.

Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, navyše
vyvoláva skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej zmluvy je vopred určený jediný
rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy
rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej zmluvy bolo dlžníkovi - povinnej absolútne odňaté právo
slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen pred všeobecným súdom ale aj právo

slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej
zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že množstvo
exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly
vykazujú značnú dávku podobností, naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskými spoločnosťami a
jednou zo zmluvných strán (oprávneným), čo už samo osebe vedie k pochybnostiam o dostatočnom
individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov.

18. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. 7
2CoE/28/2018

19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP.).