Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 27, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/47/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617010646
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4617010646.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov
JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci obžalovaného S.
G., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní
obžalovaného S. G., proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 18.04.2017 sp. zn. 1T/62/2017,
na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 27.06.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/ Trestného poriadku sa z r u š u j e napadnutý rozsudok
súdu I. stupňa v celom rozsahu.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa
obžalovaný
S. G., nar. XX. XX. XXXX v L. J. E., trvale bytom Mesto Y.,
t. č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Nitra od 10.03.2017,

u z n á v a v i n n ý m, ž e

dňa 26.11.2016 v ranných hodinách v Y., na ul. O.. Z. č. XXXX/X v byte č. XX fyzicky napadol svoju
priateľku S. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., I. XXX/X a to tak, že sácal do nej a dal jej dve rany
päsťou do hlavy, do tvárovej časti v oblasti slúch, ťahal ju za ruky po zemi, čím jej spôsobil hematóm na
ľavej strane tváre pod okom a hematóm na pravej strane čela, bez práceneschopnosti,

dňa 08.03.2017 vo večerných hodinách v Y., na ul. O.. Z. č. XXXX/X v byte č. XX fyzicky napadol
svoju priateľku S. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., I. XXX/X a to tak, že ju bil rukami po rôznych
častiach hlavy, čím jej spôsobil pomliaždenie hlavy v oblasti čela a záhlavia, pomliaždenie druhého a
tretieho prsta pravej ruky, s dobou liečenia najmenej 7 dní,
t e d a
dopustil sa konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu
trestného činu inému úmyselne ublížiť na zdraví, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo a takéhoto

konania sa dopustil na chránenej osobe - blízkej osobe,

t ý m s p á c h a l

pokračovací prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s
poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona a § 127 odsek 4 Trestného

zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona.
Za t o s a mu u k l a d á

podľa § 156 odsek 2 Trestného zákona, za nezistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného
zákona a zistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona, postupom podľa §
38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody

zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný S. G. (ďalej
len obžalovaný) uznaný vinným zo zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1

písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:
od 26.11.2016 do 08.03.2017 v Y. na ul. O.. Z. č. XXXX/X v byte č. XX spôsoboval, nielen pod vplyvom
alkoholu, ale aj v triezvom stave, fyzické a psychické utrpenie blízkej osobe, a to priateľke S. Z., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom X., I. XXX/X, a to tak, že jej vulgárne nadával "debilča, piča, kurva, jebnutá, že
keďprídedomov,takjejnajebeakochlapoviainévulgárnenadávky",sácaldonej,fyzickyjunapádal,tak
že jej dal dve rany päsťou do hlavy do tvárovej časti v oblasti slúch, ťahal ju za ruky po zemi, hodil po nej

mobilný telefón, ktorým ju trafil do chrbta, vyhrážal sa jej, že podpáli jej otcovi a sestre osobné motorové
vozidlo, odopieral jej styk s rodičmi a rodinou, pričom naposledy ju fyzicky napadol dňa 08.03.2017,
kedy ju bil rukami po rôznych častiach hlavy, pričom toto konanie obvineného prežívala poškodená
S. Z. úzkostne, jednak situačne - pri obave z ohrozenia seba i dcéry, ako i anticipačne - s možným
uskutočnením vyhrážok svojho priateľa

Za to mu bol podľa § 208 ods. 1 Tr. zák., za nezistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr. zák. a
zistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák.
uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov 6 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 Tr.
zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie obžalovaný a to čo do viny, trestu, ako

aj proti konaniu, ktoré napadnutému rozsudku predchádzali.
Obhajca obžalovaného v písomnom odôvodnení odvolania poukázal na to, že obžalovaný od začiatku
popiera spáchanie tohto trestného činu, pretože poškodenú nikdy nenapadol a poukázal na rozpory vo
výpovediach poškodenej. Nikdy poškodenú nebil, nevyhrážal sa jej a ani jej nebránil, aby navštevovala
svojich rodičov. Z výpovedí svedkov M. Z., S. Z. vyplýva, že o tom, že jej mal ubližovať, sa vlastne

dozvedeli od svojej dcéry až po 08.03.2017. Rovnako Y. G. a M. G. potvrdili, že v deň údajných napadnutí
boli v ich domácnosti, avšak na poškodenej žiadne zranenia nevideli. Pokiaľ súd I. stupňa odôvodnil
rozsudok tým, že jeho obrana bola vyvrátená výpoveďou poškodenej S. Z. a znaleckým posudkom
z odboru psychiatria a klinická psychológia a nepriamo aj výpoveďami svedkov S. Z. a M. Z., ako aj
listinnými dôkazmi o zranení poškodenej, je nutné uviesť, že s týmto tvrdením sa nestotožňuje, pretože

poškodená na výpoveď Y. G., ktorý tvrdil, že na nej nevidel žiadne zranenia, reagovala tým, že to bolo
údajne z dôvodu, že mala rozpustené vlasy a make-up, pričom toto tvrdenie poškodenej považuje za
účelové.
Podľa jeho názoru neboli naplnené v konaní obžalovaného zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., pretože nebolo preukázané,

že odopieral styk poškodenej s rodičmi a rodinou, že fyzicky napadol poškodenú a nebolo preukázané
vykonanie vulgárnych nadávok a vyhrážok o podpálení vozidla.
Jediným dôkazom, ktorý v tejto veci je, je výpoveď samotnej poškodenej, pričom vykonaným
dokazovaním bolo jej tvrdenie vyvrátené a to výpoveďami jej rodičov a svedkov Y. G. a M. G..
Nespochybňuje skutočnosť, že medzi nimi dochádzalo k nedorozumeniam, pričom išlo o bežné

nedorozumeniavrámcirodinyanešlootakúintenzituzléhozaobchádzania,ktorábynapĺňalaobjektívnu
stránku skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby. Aj zo znaleckého posudku vyplynulo, že
poškodená netrpela syndrómom týranej osoby ani postraumatickej poruchy. Namietal, že súd I. stupňa
nepripustil otázky týkajúce sa predchádzajúceho manželstva poškodenej, čím mu odoprel právo na
obhajobu.Okremtohoajtrest,ktorýmuboluložený,považovalzaneprimeraneprísnyanavrhol,abysúd

zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. a sám rozhodol
tak, že ho spod obžaloby oslobodí podľa § 285 písm. a/ Tr. por., keďže nebolo preukázané, že skutok sa
stal, resp. aby vec podľa § 320 ods. 1 písm. a/ Tr. por. postúpil priestupkovému orgánu na prejednanie
ako priestupok.
Obžalovaný odvolanie sám doplnil svojím podaním zo dňa 12.06.2018, kde uviedol, že súhlasí s

odôvodnením odvolania jeho obhajcom, avšak chce ho doplniť o skutočnosti, že súd I. stupňa sa
riadne nevysporiadal s výpoveďou svedkyne M. G. a Y. G., ktorí jednoznačne uviedli a to M. G., že
si vôbec na poškodenej S. Z. nevšimla žiadne zranenie, hoci ak by bola utrpela zranenia, ktoré sa
nachádzajú na fotografiách predložených poškodenou, tieto zranenia by si musela všimnúť. N. Y. G.
uviedol, že poškodená mu nespomínala žiadne údery a taktiež si nevšimol na nej žiadne zranenia dňa

09.03.2017. Rovnako nikdy nepoškodenej nehovoril o tom, že mal podpáliť otcovi auto a ani nikdy svojejrodine neubližoval. Taktiež poukázal na znalecký posudok MUDr. Segedu, ktorý potvrdil, že poškodená
sa necítila ako týraná osoba a ani týranou osobou nebola. Nešlo v jej prípade o žiadne kontinuálne
ubližovanie, ale iba o normálne konflikty medzi partnermi. Takisto netrpela postraumatickým stresovým

syndrómom. Napriek tomu súd I. stupňa v rozsudku uviedol, že správanie sa obžalovaného poškodená
pociťovala úzkostne a anticipačne. Podľa jeho názoru takéto pocity má každý partner, ktorý sa poháda
s druhým partnerom. Taktiež ani zo znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný na neho, nevyplývajú
z jeho správania žiadne agresívne sklony. Rovnako ani listy, ktoré jej písal, nespôsobovali poškodenej
žiadny problém a úvahy súdu I. stupňa, pokiaľ ide o týranie, sú podľa jeho názoru mylné a nevyplývajú

z vykonaného dokazovania. Tvrdenie poškodenej, že jeho konanie mala pociťovať ako ťažké príkorie,
vyvracia ich vzájomná elektronická komunikácia. Opätovne sa vracia k tomu, že dňa 26.11.2016, kedy
podľa udania poškodenej ju mal zbiť, je nereálne, pretože nemohol ju napadnúť, keďže bola zamknutá
za dvomi dverami a nie je pravdou, že by dvere bol vôbec vykopol. Všetky tieto tvrdenia poškodená
nepodložila žiadnymi dôkazmi. Jej výpovede sú nepravdivé, zmätočné, pretože jednou vetou popiera
ďalšiu vetu. Tvrdil, že nikdy nebolo v jeho záujme ublížiť poškodenej a ani jej rodine, pretože ju mal rád

a chcel si ju vziať.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný zotrval na podanom odvolaní. Obhajca doplnil
toto odvolanie v tom smere, že poškodená sa až dňa 08.03.2017 rozhodla ukončiť ich vzťah, hoci už od
26.11.2016 mala byť týraná. Tento vzťah podľa jeho názoru, ak by skutočne bola týraná, mohla ukončiť
už skôr a obžalovaný nebol voči poškodenej v dominantnom postavení, pretože byt, v ktorom žili, patril

poškodenej a kedykoľvek ho mohla požiadať, aby ho opustil, čo však neurobila.
Samotný obžalovaný poukázal opätovne na dôvody svojho odvolania. Uviedol, že mu bolo odopreté
právo na obhajobu, keď vyšetrovateľ v prípravnom konaní, ako aj súd odmietol vypočuť svedkov, ktorých
navrhoval a rovnako neboli vypočutí ani susedia, ktorí by mohli potvrdiť, či skutočne vykopol dvere tak,
ako to tvrdila poškodená.

Zástupca krajského prokurátora navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť, pretože rozsudok súdu I.
stupňa považoval za správny a zákonný.
Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou
osobou - obžalovaným podľa § 317 ods. 1 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že napadnutý rozsudok súdu I.
stupňa je potrebné zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. por., pretože súd I. stupňa sa
nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a jeho rozhodnutím boli porušené

ustanovenia Trestného zákona.
Ako už bolo konštatované, obžalovaný S. G. bol uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom
základe uvedenom vo výroku napadnutého rozsudku. Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého
rozsudku konštatoval, že vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní a po zhodnotení všetkých

vykonaných dôkazov mal vinu obžalovaného preukázanú a to i napriek tomu, že obžalovaný popieral
svoje konanie. Tvrdil, že poškodenú nikdy fyzicky nenapadol, nebil ju, nevyhrážal sa jej. Obžalovaný
potvrdil iba to, že mali problémy vo vzťahu s poškodenou a väčšinou ak sa hádali, bolo to len kvôli jej
matke, ktorá príliš často poškodenej telefonovala a on chcel tieto ich hovory obmedziť. Nikdy sa nestalo,
že by bránil poškodenej navštevovať jej rodičov. Pripustil i to, že na poškodenú žiarlil.

Vina obžalovaného podľa súdu I. stupňa bola preukázaná najmä výpoveďou poškodenej S. Z., ktorá
ako sama uvádzala, veľmi ťažko znášala správanie sa obžalovaného k nej, keď tento potom, čo zostala
tehotná, jej vytýkal, že sa zmenila, nadával jej, vyhrážal sa jej, že ju zbije, žiadal od nej, aby mu stále
niečo vysvetľovala, aby mu uviedla, prečo si ho nechce vziať, čo sa dialo opakovane, bol na ňu žiarlivý,
často jej telefonoval a prvýkrát ju napadol v mesiaci novembri 2016, kedy jej mal spôsobiť aj zranenia,

pričom však u lekára nebola a ďalší krát ju napadol až 08.03.2017, kedy ju udrel tak, že bola aj u lekára.
Jej výpoveď podľa súdu I. stupňa bola podporená výpoveďami svedkov a to M. Z. a S. Z..
Vzhľadom aj na znalecké posudky, ktoré boli vypracované MUDr. Viktorom Segedom, z ktorého
vyplynulo, že syndróm týranej osoby ako taký u poškodenej nebol zistený a nebola zistená ani
postraumatická stresová porucha, avšak zo znaleckého posudku MUDr. Karola Zabáka vyplynulo, že i

keď neboli u nej zistené žiadne závažné zmeny v jej osobnosti, poškodená pociťovala úzkosť, však nie
trvalú a ani masívnu, ktorá by sa prenášala aj do iných situácií v jej živote. Podľa jeho názoru úzkosť sa
u nej prejavovala iba situačne, keď mala strach, keby sa mohlo niečo stať. Okrem toho konflikty zvládala
racionálne a viackrát obžalovaného upokojovala.Na základe týchto skutočností potom dospel k záveru, že poškodená správaním sa obžalovaného trpela
úzkosťou jednak situačne pri obave z ohrozenia seba i dcéry a i anticipačne, keď sa bála možného
uskutočnenia vyhrážok zo strany obžalovaného.

Podľa názoru súdu I. stupňa všetky tieto skutočnosti napĺňajú znaky skutkovej podstaty zločinu týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
Zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa dopustí ten, kto
blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo
psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním,

pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu,
násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické
zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť.
Poškodená vo svojich výpovediach popísala, že s obžalovaným sa poznali od novembra roku 2015,
pričom spolu začali žiť od apríla 2016. Zo začiatku bolo všetko v poriadku, mala ho rada, avšak občas
mal v sebe hnev, keď vybuchol, bol zúrivý, mal zmeny nálad a keď sa v práci rozčúlil a neodpísala

mu na SMS, tak sa hneval aj doma, vytýkal jej, že býva pripojená na facebooku. K takýmto výkyvom
nálad a agresivite prichádzalo vtedy, keď požil alkohol. Spočiatku chodieval s ňou aj k jej rodičom, čo
ho postupom času prestalo baviť, preto tam šla sama a keď tam prišla, tak jej viackrát volal, alebo
prišiel pre ňu. Tvrdila, že sa vyhrážal aj jej rodičom, že im podpáli auto, príp. že napadne jej sestru,
ktorá žije v Anglicku. Najskôr tvrdila, že všetko bolo v poriadku až do 26.11.2016, kedy ju mal fyzicky

napadnúť a to ju udrel päsťou do slychov, do pravej a ľavej strany a tvrdil jej, že ju udrel len na 50%.
Vtedy k lekárovi nešla, avšak o tejto skutočnosti hovorila svojmu otcovi S. Z. aj matke M. Z.. Následne sa
začali výstupy obžalovaného voči nej stupňovať a druhýkrát ju fyzicky napadol 08.03.2017, keď utrpela
hematóm na hlave pravej strany čela, na pravom predlaktí, kedy bola aj u lekára. Uviedla, že to bolo iba
dvakrát, čo ju fyzicky napadol, ale medzitým ju urážal, vadilo mu, ak sa s niekým rozprávala. Ďalej bolo

zistené, z výpovede svedkyne M. Z., že o tom, ako jej dcéra žije s obžalovaným nič nevedeli, až vtedy
sa dozvedela, že ju mal biť, keď podala trestné oznámenie. Potvrdila aj to, že spočiatku poškodená k nej
chodila aj s obžalovaným, potom už chodila menej, preto ona ich navštevovala, keď nebol obžalovaný
doma. Konflikt, podľa nej 08.03.2017 vznikol z toho, že poškodená si nechcela ísť vybrať obrúčku.
Ďalej boli vypracované znalecké posudky na poškodenú MUDr. Viktorom Segedom, ktorý potvrdil, že u

poškodenej nebol zistený syndróm týranej osoby a ani postraumatická stresová porucha. MUDr. Karol
Zabák psychológ uviedol, že poškodená je schopná zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti.
Rovnako konštatoval, že netrpí postraumatickou stresovou poruchou, počas spolužitia s obžalovaným
nevyhľadala žiadnu odbornú pomoc a neboli zistené žiadne závažné zmeny v jej osobnosti a ani
naviazanosti na osobu páchateľa. Potvrdil, že síce pociťovala úzkosť, no nie trvalú a masívnu, ktorá

by sa prenášala do iných oblastí v jej živote. Nemala narušený ani kontakt s inými osobami a
nebola ani zdrojom konfliktov medzi ňou a obžalovaným. Pokiaľ správanie sa obžalovaného pociťovala
zraniteľnejšie, podľa jeho názoru, bolo to z toho dôvodu, že mala maloleté dieťa a vtedy je žena
zraniteľnejšia. Strach, ktorý pociťovala, tento bol iba situačný, vyvolaný väčšinou pri hádkach a
vyhrážkach zo strany obžalovaného. Konflikty medzi nimi zvládala racionálne, viackrát obžalovaného

upokojovala a teda v tomto vzťahu bola osobou, ktorá dokázala konflikt regulovať.
Z doterajšej súdnej praxe vyplýva, že týraním sa rozumie zle zaobchádzanie s blízkou osobou alebo
osobou, ktorá je v starostlivosti alebo výchove, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti
a bezohľadnosti, vyžaduje sa určitá trvalosť, príp. sústavnosť alebo opakované útoky, ktoré osoba
vzhľadom na jeho hrubú bezohľadnosť alebo bolestivosť považuje za ťažké príkorie, ponižovanie.

Trvalosť tohto konanie je nutné posudzovať v závislosti od intenzity a zlého zaobchádzania sa.
Ako bolo z vykonaného dokazovania preukázané, poškodená netrpela syndrómom týranej osoby ani
postraumatickou stresovou poruchou, správala sa úplne racionálne, tieto konflikty aj racionálne zvládala,
avšak vzhľadom na správanie sa obžalovaného, ktorý sa k nej hrubo správal, vulgárne jej nadával,
vyhrážal sa jej najmä, keď bol vplyvom alkoholu, nemožno považovať za zločin týrania blízkej osoby

a zverenej osoby.

Na naplnenej znakov tohto trestného činu treba, aby v dôsledku páchateľovho týrania bolo spôsobené
psychické alebo fyzické utrpenie a to ktorýmkoľvek konaním taxatívne uvedeným v § 208 odsek 1
písmeno a) až c) Trestného zákona.

Fyzickým alebo psychickým utrpením treba rozumieť taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými alebo
duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky,
prechodný čas.Vykonaným dokazovaním súdom I. stupňa bolo nepochybne preukázané, že v spolužití obžalovaného
s poškodenou dochádzalo k nezhodám, pri ktorých vznikali hádky resp. obžalovanému sa nepáčilo, že
často chodila poškodená k matke, že si píše na facebooku, že neodpisuje na SMS a na poškodenú žiarlil.

Nebolo však preukázané, že v súvislosti s týmito nezhodami, ktoré vznikali pri spolužití obžalovaného a
poškodenej tieto dosiahli intenzitu trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák.,
pretože nebolo preukázané, že poškodená tieto hádky a fyzické napadnutia pociťovala ako psychické
alebo psychické utrpenie, resp. že by bola v takom stave v dôsledku telesných a duševných bolestí,
ktoré by ovplyvňovali jej obvyklý spôsob života.

Pre domáce násilie je typická jeho opakovanosť, postupný nárast intenzity, zreteľné a nerovné pozície
a postavenie útočník a obete, ktoré sa v priebehu útoku nemení a súkromnosť tohto vzťahu. V danom
prípade však nedošlo k naplneniu znakov domáceho násilia v tom, že by malo dôjsť ku gradácii konania
obžalovaného a medzi obžalovaným a poškodenou neexistovalo nerovné postavenie v roli útočníka a
obete. Nie každé domáce násilie je možné charakterizovať ako týranie, pretože nebola zistená vyššia
forma hrubosti, bezcitnosti a trvalosti útokov zo strany obžalovaného.

V danom prípade išlo o konfliktné spolužitie obžalovaného a poškodenej, kde si boli rovnocennými
partnermi a nebol preukázaný žiadny mocenský postoj obžalovaného voči poškodenej. U poškodenej
sa neprejavil žiadny postraumatický stres a ani psychicky neprežívala správanie obžalovaného tak, že
by trpela ťažkým príkorím, ktoré by u nej vyvolalo kolaps životných perspektív, že by stratila schopnosť
sa tešiť, chystať si budúcnosť, alebo že by boli u nej zistené prvky bezmocnosti. Z hore uvedených

dôvodov preto obžalovaný sa nedopustil zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
Trestného zákona a z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321
odsek 1 písmeno b), písmeno d) Trestného poriadku zrušil.
Nepochybne však bolo preukázané, že obžalovaný dňa 26.11.2016 v ranných hodinách fyzicky napadol
poškodenú S. Z., keď jej dal dve rany päsťou do hlavy, do tvárovej časti v oblasti slúch a ťahal ju za ruky

po zemi, čím jej spôsobil hematóm na ľavej časti tváre pod okom a hematóm na pravej strane čela, čo
bolo preukázané samotnou výpoveďou poškodenej a fotodokumentáciou.
K tomuto skutku poškodená uviedla, že mu predchádzali vyhrážky zo strany obžalovaného, ktorý jej
deň predtým volal, že keď príde domov, že ju zbije, pretože niečo o nej zistil na facebooku. O tejto
skutočnosti povedala svojmu otcovi, ktorý jej poradil, aby zavolala políciu, čo aj urobila. Svedčí o tom

aj záznam zo služby (č.l. 201-202), z ktorého je zrejmé, že dňa 25.11.2016 v čase medzi 23.45 - 00.20
preverovali oznámenie S. Z., ktorá oznámila, že jej priateľ je opitý a robí zle. Na toto prišli k jej bytu, kde
bol obžalovaný, ktorý po ich príchode z miesta odišiel.
Ďalej uvádzala, že celú noc jej telefonoval a chcel ísť od bytu, čo mu však neumožnila, keďže dvere do
bytu vchodové boli zamknuté a ona bola zamknutá v ďalšej izbe. V ranných hodinách vykopol vchodové

dvere a žiadal ju, aby sa porozprávali, prosil ju, že jej nič neurobí a preto odomkla dvere na izbe, pričom
v zapätí dostala od neho 2 rany päsťou do hlavy, pričom jedna smerovala na ľavú stranu do oblasti
sluchov a v zapätí dostala druhú ranu tiež do oblasti sluchov. Chcela volať políciu, avšak nepodarilo sa
jej vytočiť číslo a keď obžalovaný zbadal, že niečo robí s telefónom, chytil ju za ruky a ťahal ju k po zemi
k posteli. Po tomto incidente nevyhľadala lekárske vyšetrenie, ale urobila si fotografie do mobilu ktoré

následne poslala svojej priateľke a ktoré sú založené v spise na č.l. 119-121.
I napriek tomu, že obžalovaný spáchanie tohto činu popieral, usvedčený bol jednoznačne výpoveďou
poškodenej S. Z. a jej matky M. Z., ktorá popísala, že v kritický deň volala poškodená otcovi, či by
nemohol prísť pre ňu, pretože sa bojí obžalovaného, lebo sa jej vyhrážal bitkou. Tento jej vtedy poradil,
aby volala políciu, čo aj urobila, o čom svedčí hore uvedený záznam zo služby.

K ďalšiemu útoku došlo dňa 08.03.2017, keď poškodenú napadol, tak že ju bil po rôznych častiach hlavy,
čím jej spôsobil pomliaždenie hlavy v oblasti čela a záhlavia, pomliaždenie druhého a tretieho prsta
pravej ruky s dobou liečenia najmenej 7 dní.
Tomuto útoku podľa jej výpovede predchádzalo to, že ju žiadal, aby išla sa ním do mesta kvôli prsteňu,
pretože si ju chcel zobrať za manželku. Nesúhlasila s týmto a povedala mu, že chce zostať iba v

partnerskom vzťahu. Počas tohto dňa bolo najskôr všetko v poriadku navštívil ich brat obžalovaného Y.
G. a po jeho odchode odišiel aj obžalovaný a keď sa vrátil bol už pod vplyvom alkoholu a chcel, aby
mu vysvetlila, prečo si ho nechce vziať, nadával jej, opľul ju a dal jej facku na ľavé líce. Ona sa ho
snažila ukľudňovať a ako držala dcéru na rukách, sotil ju na váľandu, kde spolu s dieťaťom spadli. Keď
sa z váľandy postavila rozbehol sa k nej a zo strachu pred ním si ľahla bruchom na váľandu, zakryla

si hlavu rukami, lebo ju bil po hlave, po zadnej časti a bil ju aj po rukách a predlaktí. Dňa 9.03.2017 sa
jej ospravedlňoval, bol celý deň doma a až dňa 10.03.2017, keď šiel do roboty tieto skutočnosti bola
oznámiť na polícii a bola aj na lekárskom vyšetrení. O tomto napadnutí následne povedala svojej matke
aj otcovi, čo potvrdili vo svojich výpovediach.Obrana obžalovaného, že M. G. a Y. G. nevideli na poškodenej žiadne zranenia je irelevantná, pretože
M. G. dňa 26.11.2017 s poškodenou nebola a nebola s ňou ani dňa 08.03.2017, pretože o útoku sa
dozvedela až po tom, keď jej to oznámila sama poškodená telefonicky. Pokiaľ ide o Y. G., tento síce bol

u nich na návšteve, ale bol pred útokom a pokiaľ tam mal byť aj v sobotu, t.j. 09.03.2017, poškodená
logicky vysvetlila, že nemohol vidieť na nej zranenia, keďže si tieto mala zakryť makeupom.
Objektívne však bolo zistené, že poškodená dňa 10.03.2017 bola u všeobecného lekára MUDr. Kamila
Garaja, ktorému uviedla, že ju napadol snúbenec, udrel ju do hlavy, do horných končatín, kde mala
hematómy a z lekárskej správy vyplýva, že hematómy mala na hlave vo vlasatej časti, na pravej strane

čela, na pravom predlaktí z vnútornej strany a taktiež hematómy 2 a 3 prsta pravej ruky. Predpokladaná
doba liečenia práceneschopnosti podľa lekárskej správy bola najmenej 7 dní.
Odvolací súd nemal dôvod neveriť poškodenej, že bola fyzicky napadnutá obžalovaným v týchto
2 prípadoch, čo jednoznačne potvrdila vo svojej výpovedi v prípravnom konaní ako aj na hlavnom
pojednávaní a o jej zraneniach predložila aj dôkazy a to v prvom prípade fotografie a v druhom prípade
lekárske správy.

Nazákladetýchtodôkazovpotomsúdkonanieobžalovanéhokvalifikovalakopokračovacípokusprečinu
ublíženia na zdraví podľa § 14 k § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, pretože sa
dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu inému úmyselne ublížiť na
zdraví, pričom k dokonaniu trestného činu napokon nedošlo, keď doba liečenia a práceneschopnosti v
prvom prípade nebola žiadna, keďže poškodená u lekára nebola v druhom prípade táto mala byť do 7

dní. Tohto činu sa obžalovaný dopustil na chránenej osobe v zmysle § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného
zákona, keď poškodená mu bola blízkou osobou v zmysle § 127 odsek 4 Trestného zákona, pretože išlo
o priateľku obžalovaného, s ktorou žili v spoločnej domácnosti.
Pri ukladaní trestu odvolací súd vychádzal zo zásad uvedených v § 34 odsek 1 až 4 Tr. zák. Podľa §
34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu

zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa.
Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Ako bolo zistené obžalovaný bol doposiaľ 6-krát súdne trestaný, z toho v jednom prípade sa na neho
hľadí, akoby nebol odsúdený.
Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 26.06.2013 sp. zn. 1T/143/2012
pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona k súhrnnému

trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace, z ktorého bol podmienečne prepustený dňa
09.07.2015 a bola mu určená skúšobná doba v trvaní 3 roky.
Pri ukladaní trestu odvolací súd u obžalovaného prihliadol na priťažujúcu okolnosť, že už bol pre trestný
čin odsúdený (§ 37 písmeno m) Trestného zákona), pričom poľahčujúce okolnosti u neho zistené neboli.
Za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. je možné uložiť trest odňatia slobody vo

výmere 1 až 3 roky. Keďže u obžalovaného prevyšoval pomer priťažujúcich okolností pri ukladaní trestu
súd v zmysle § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom
o jednu tretinu a preto pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby 1 rok 8 mesiacov až 3 roky. Za
primeraný v prípade obžalovaného, keďže tento v minulosti už bol pre násilnú trestnú činnosť odsúdený
a bol v minulosti postihnutý aj za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, považoval trest odňatia

slobody vo výmere 2 roky, ktorý trest bude postačujúci na prevýchovu obžalovaného a na jeho nápravu
a takto uložený trest spĺňa všetky podmienky generálnej ako aj individuálnej prevencie.
Na výkon trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
pretože tento už bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu za úmyselný trestný čin.
S poukazom na hore uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto

rozsudku

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.