Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 22, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/175/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312204413
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8312204413.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu S.. N. Z., O., R. I. XX, H.É.

proti žalovanému K.. I. W., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom D. č. XXX, H., o zaplatenie 309,76 eur s
prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 309,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z
dlžnej sumy od 01.10.2010 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi priznáva súd náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, podal dňa 4. 4. 2012 na tunajší súd žalobu, ktorú
upresnil podaním doručeným súdu dňa 19. 11. 2013 a ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie

sumy 309,76 eur, úroku z omeškania a na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 24. 8. 2010 uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytovaní právnej pomoci,
ktorej predmetom bolo poskytnutie právnej služby - obhajoba v trestnej veci, vedenej na OR PZ H. pod
sp. zn. Č.: V.-XXX/OVK-H.-XXXX. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému 4úkony právnej pomoci,
ktoré mu vyfakturoval faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 14. 9. 2010 splatnou dňa 30. 9. 2010 na sumu 509,76
eur. Z uvedenej sumy žalovaný dňa 10. 11. 2010 uhradil sumu 200 eur a teda neuhradená suma ostala

309,76 eur. Túto sumu žalovaný neuhradil ani na základe upomienky zo dňa 10. 2. 2012, preto žalobca
podal na súd žalobu.

3. Na základe takto podanej žaloby súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu zo dňa 21. 6.
2012 sp. zn. XXRo/XX/XXXX, proti ktorému žalovaný v zákonom stanovenej lehote podal odpor.

4. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že nárok žalobcu nie je dôvodný. Má za to, že

žalobca ako jeho obhajca úmyselne a nesprávne postupoval pri jeho obhajobe, čo malo za následok jeho
vzatie do väzby. Po tomto neodbornom poskytovaní právnych služieb žalovaný zrušil plnomocenstvo,
udelené žalobcovi v trestnej veci.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu trval na podanej žalobe v
celom rozsahu s tým, že ako advokát žalovaného riadne zastúpil a obhajobu vykonával s odbornou
starostlivosťou plne v súlade s ustanovením §18 Zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Vzatie žalovaného

do väzby žalobca nemohol pri vynaložení maximálneho úsilia odvrátiť a to vzhľadom k vysokému stupňu
nebezpečnosti spáchaného činu pre spoločnosť a vzhľadom k závažnému spôsobu spáchania skutku.6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa so spismi tunajšieho súdu
pod sp. zn. XT/XX/XXXX a sp. zn. XTp/XX/XXXX, so spisom Okresného súdu N. XCd/X/XXXX a s
predloženými listinnými dôkazmi, najmä s faktúrou, príjmovým pokladničným dokladom, predžalobnou

výzvou - pokusom o zmier, listami Slovenskej advokátskej komory zo dňa 8. 1. 2013, 10. 4. 2013,
podaniami žalovaného adresovanými Slovenskej advokátskej komore, listom Slovenskej advokátskej
komory adresovanej súdu a zistil tento skutkový stav.

7. Zo spisu XT/XX/XXXX súd zistil, že v tento spis obsahuje aj vyšetrovací spis V.-XXX/V.-H.-XXXX.

Uzneseniami zo dňa 23. 8. 2010 Č.: V.-XXX/OVK-H.-XXXX ORPZ v H., Úradom justičnej a kriminálnej
polície, bolo začaté trestné stíhanie za zločin pokusu lúpeže podľa §14 ods. 1 Tr. Zákona k §188 ods.
1, 2 písm. c) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie §138 písm. a) Tr. zákona a to proti I. W., nar. XX.
X. XXXX, trvale bytom D. č. XX, H.. Okresná prokuratúra H. pod sp. zn. XPv XXX/XX podala návrh na
vzatie obvineného I. W. do väzby, pričom z tohto návrhu na vzatie do väzby vyplýva, že voči nemu bolo
vznesené obvinenie pre zločin lúpeže podľa §188 ods. 1,2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na

ustanovenie §138 písm. a) Trestného zákona. Uznesením zo dňa 25. 89. 2010 sp. zn. XPv XXX/XXXX-
X Okresnou prokuratúrou H., bola sťažnosť obvineného (žalovaného) proti uzneseniu vyšetrovateľa,
ktorým mu bolo vznesené obvinenie, zamietnutá. V spise pod sp. zn. XT/XX/XXXX na čl. 33 sa nachádza
plná moc zo dňa 24. 8. 2010, ktorou obvinený (žalovaný) splnomocnil žalobcu na zastupovanie v trestnej
veci. Na čl. 44 trestného spisu sa nachádza Zápisnica o výsluchu obvineného zo dňa 24. 8. 2010, kde pri

tomto výsluchu bol prítomný žalobcu S.. Z.. Na čl. 53 - 58 sa nachádza Zápisnica o výsluchu obvineného
zo dňa 27. 8. 2010, kde opäť bol žalobca prítomný ako zástupca žalovaného a to v čase od X.XX
hod. do X.XX hod.. V tento deň bol žalovaný vzatý do väzby, pričom zahlásil sťažnosť s tým, že táto
okolnosť vyplýva priamo aj zo spisu Okresného súdu H. sp. zn. XTp/XX/XXXX. V tomto spise na čl. 26 je
podanie žalovaného, učinené prostredníctvom právneho zástupcu písomne, ktorý odôvodňuje sťažnosť

proti uzneseniu Okresného súdu H. o vzatí obvineného do väzby.

8. Faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 14. 9. 2010, splatnou dňa 30. 9. 2010, žalobca vyfakturoval žalovanému
sumu 509,76 eur za právne služby v trestnej veci sp. zn. Č.: V.-XXX/OVK-H.-XXXX.

9. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 10. 11. 2010, že žalovaný za právne služby uhradil
žalobcovi sumu 200 eur.

10.Predžalobnouvýzvou-pokusomozmierzodňa10.2.2012žalobcavyzvalžalovanéhonazaplatenie
dlžnej sumy vo výške 309,76 eur, ktorá mu bola vyfakturovaná faktúrou č. XX/XXXX.

11. Slovenská advokátska komora dňa 4. 4. 2014 doručila tunajšiemu súdu podanie, z ktorého vyplýva,
že žalovaný podal na žalobcu sťažnosť, ktorá bola zaevidovaná dňa 18. 10. 2012 a o ktorej bolo
rozhodnuté dňa 10. 4. 2013 s výsledkom, že sťažnosť bola nedôvodná. Následne dňa 17. 6. 2013 bola
napriek opakovanej sťažnosti sťažovateľa, vec vyhodnotená ako opakovane nedôvodná.

12. Súd vypočul žalovaného prostredníctvom dožiadaného súdu - Okresného súdu N.. Žalovaný
pri výsluchu s podanou žalobou nesúhlasil. Potvrdil však, že dňa 24. 8. 2010 požiadal žalobcu o
zastupovanie v trestnej veci, kde mu podpísal plnomocenstvo pripojené v spise XT/XX/XXXX. Na
základe tejto plnej moci ho mal žalobca zastupovať ako obhajca a využiť všetky zákonné prostriedky

na jeho obhajobu v trestnej veci. Žalovaný má však za to, že žalobca tak neučinil, nekonal v súlade
so zákonom o advokácii a v súlade s Trestným poriadkom. Žalobca po tom, ako údajne prevzal
zastupovanie žalovaného v trestnej veci, sa so žalovaným stretol pred jeho výsluchom dňa 24. 8. 2010
na 5, maximálne 10minút rozhovoru. Následne sa zúčastnil jeho výsluchu ako obvineného. Uznesenie
o vznesení obvinenia si ani neprevzal, len podpísal vyšetrovateľovi tzv. doručenku. Napriek žiadosti

žalovaného, po jeho výsluchu ako obvineného, žalobca ho nenavštívil za účelom doplnenia výpovede,
prípadne zabezpečenia ďalších dôkazov v prospech obvineného. Následne sa účastníci konania stretli
pred pojednávaním dňa 27. 8. 2010 na tunajšom súde, kedy sa rozhodovalo o vzatí žalovaného do
väzby. Aj toto stretnutie trvalo 5minút. Žalovaný má za to, že žalobca nevykonal úkony právnej pomoci,
keďže bol pri týchto úkonoch pasívny. Preto voči žalobcovi podal sťažnosť na advokátsku komoru z

dôvodu jeho neprofesionálnej práce pri zastupovaní žalovaného v trestnej veci pod Č.: V.-XXX/OVK-
H.-XXXX. Čo sa týka sumy, vyfakturovanej faktúrou č. XX/XXXX, žalovaný s ňou nesúhlasí, ako ani
s úkonmi, označenými žalobcom - prevzatie a príprava obhajoby dňa 25. 8. 2010, účasť pri výsluchu
obvineného dňa 25. 8. 2010 a odôvodnenie sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe dňa 3. 9. 2010 - tietoúkony, podľa žalovaného, poskytnuté neboli v uvedených dátumoch. Bol vykonaný len úkon - zastúpenie
na pojednávaní dňa 27. 8. 2010, ktorého sa žalobca zúčastnil, pri ktorom však bol ticho. Preto žalovaný
považujefaktúružalobcuč.XX/XXXXzazlespracovanú.Tátofaktúrabolazodňa14.9.2010sdátumom

splatnosti 30. 9. 2010 a ak ju žalobca upresňoval na pojednávaní dňa 14. 11. 2013, žalovaný vzniesol
námietku premlčania voči dodatočnému doplneniu faktúry a žalobe. Žalovaný žiadal vypočuť účastníkov
konania, svedkov - D. W., JUDr. F. I. a Mgr. K. Q., ako aj žiadal o pripojenie listinných dôkazov zo spisu
XT/XX/XXXX, ktorého súčasťou je aj vyšetrovací spis Č.C.: V.-XXX/OVK-H.-XXXX.

13. Právny zástupca žalobcu na pojednávaniach trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Má za
preukázané, že dňa 24. 8. 2010 uzavreli účastníci konania zmluvu o poskytovaní právnej pomoci, ktorej
predmetom bolo poskytnutie právnej služby a to obhajoba v trestnej veci, vedenej na ORPZ SR H. pod
Č.: V.-XXX/OVK-H.-XXXX. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému tieto úkony právnej
služby: prevzatie a príprava obhajoby dňa 24. 8. 2010, účasť pri výsluchu obvineného dňa 24. 8. 2010,
zastúpenie na pojednávaní dňa 27. 8. 2010 a odôvodnenie sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe dňa 3. 9.

2010. V súlade s ustanovením §12 ods. 3 písm. c) Vyhl. č. 655/2004 Z.z., v r. 2010 jeden úkon právnej
služby predstavoval sumu 120,23 eur + paušál 7,21 eur v súlade s ustanovením §16 ods. 3 citovanej
vyhlášky. Poukázal na ustanovenie §14 ods. 1 písm. c) citovanej vyhlášky, v súlade s ktorým žalobcovi
patrí odmena za dva úkony právnej pomoci za prítomnosť pri výsluchu dňa 24. 8. 2010, kde výsluch
trval od 13.35 hod. do 17.10 hod.. Poskytnuté služby právnej pomoci žalobca vyfakturoval žalovanému

faktúrou č. XX/XXXX s dátumom splatnosti dňa 30. 9. 2010 vo výške 509,76 eur a to v súlade s Vyhl. č.
655/2004 Z.z. Ministerstva spravodlivosti SR o odmenách a náhradách advokátov za služby. Žalovaný
z fakturovanej sumy uhradil len 200 eur a zvyšok vo výške 309,76 eur ostal neuhradený. Žalobca si
súčasne uplatňuje aj 9% úrok z omeškania z uvedenej sumy od 1. 10. 2010 do zaplatenia. Poukázal
na to, že úkony právnej pomoci boli poskytnuté, čo vyplýva z príslušného spisu. Taktiež poukázal na

skutočnosť, že advokátskou komorou bola sťažnosť žalovaného vyhodnotená ako neopodstatnená.
Keďže niet pochybností o tom, že žalobca vykonal pre žalovaného úkony právnej pomoci, niet dôvodov
pre vykonávanie ďalšieho dokazovania a odročovania pojednávania. Na základe uvedeného trval na
podanej žalobe v celom rozsahu o zaplatenie 309,76 eur s prísl. a z dôvodu hospodárnosti konania
žiadal vo veci rozhodnúť aj napriek tomu, že žalovaný žiadal pojednávanie odročiť. Zároveň si uplatnil

aj právo na náhradu trov konania.

14. Rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 09.06.2014 súd vyhovel
žalobe a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 309,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne z dlžnej sumy od 01.10.2010 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Zároveň mu priznal trovy tohto konania.

15. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie a o jeho odvolaní rozhodoval Krajský súd v N.
uznesením č. k. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 10.11.2015, ktorým zrušil rozsudok súdu 1. stupňa a vrátil
vec na ďalšie konanie. Z obsahu tohto uznesenia Krajského súdu v N. vyplýva záver, že žalovaný, ktorý

v čase rozhodovania súdu bol vo výkone trestu odňatia slobody a bol vypočutý pred dožiadaným súdom,
nemal procesnú možnosť vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, najmä k rozhodnutiu Slovenskej
advokátskej komory, ktorá rozhodovala o jeho sťažnosti proti postupu žalobcu pri poskytnutí právnej
pomoci a zároveň bolo poukázané na to, že prvostupňový súd by sa mal ďalej zamerať na zisťovanie,
či žalobca vystupoval pri obhajobe žalovaného proaktívne a vyhodnotil, aké procesné návrhy opomenul

a povinnosťou bolo oboznámiť aj podstatnú časť vyšetrovacieho spisu.

16. V súlade s pokynmi Krajského súdu v N. súd nariadil vo veci nové pojednávanie, kde za prítomnosti
strán sporu oboznámil obsah trestného spisu Okresného súdu H. č. k. XT/XX/XXXX a to časť, ktorej
obsahom bolo poskytnutie právnej služby žalobcom žalovanému, plnú moc na zastupovanie žalobcu v

tomto trestnom spise zo dňa 24.08.2010 na č.l. 33, na č.l. 44 zápisnicu o výsluchu žalovaného zo dňa
24.08.2010, z ktorej zistil, že každá strana tejto zápisnice bola podpísaná tak žalovaným, ako aj právnym
zástupcom, t.j. žalobcom, zápisnica o výsluchu žalovaného na č.l. 53 - 58, kde bola vznesená námietka
zaujatosti prokurátorov i sudcu zo strany žalovaného, vyjadrenia žalobcu ako právneho zástupcu na č.l.
58 boli oboznámené prečítaním a celé vystúpenie obhajcu na č.l. 58 bolo oboznámené čítaním. Rovnako

bol oboznámený spis XTp/XX/XXXX a v ňom č.l. 59 a uznesenie, ktorým písomný sľub obvineného súd
neprijal a žalovaného zobral do väzby a bol oboznámený aj č.l. 26, t.j. zdôvodnenie sťažnosti zástupcu,
t.j. žalobcu proti uzneseniu o vzatí do väzby. Z výsluchu strán sporu, ale aj z obsahu trestného spisu súd
konštatuje, že medzi stranami sporu nie je sporné to, aby bola udelená plná moc zo strany žalovanéhožalobcovi v tejto trestnej veci na zastupovanie. Nie je sporné ani to, že žalobca vykonal tieto právne
úkony ako obhajca. Žalobca aj žalovaný zhodne uviedli aj to, že pred uzavretím zmluvy o poskytnutí
právnej pomoci žalobca poučil žalovaného o tom, aká je odmena za jeden úkon právnej pomoci v súlade

s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Žalovaný svoj nesúhlas so žalobou odôvodňoval len tým, že žalobca právne úkony nevykonal riadne,
kvalitne a s odbornou starostlivosťou.

17. Vo svojej výpovedi žalovaný konkretizoval nespokojnosť tak, že žalobca ako právny zástupca už

pri prvom výsluchu žalovaného mal podľa žalovaného sedieť vedľa vyšetrovateľa, ktorý zaznamenával
priebežne jeho výpoveď, pričom v miestnosti boli aj kamery a výsluch trval dlhú dobu. Žalovaný uviedol,
že až neskôr zistil, že diktát vyšetrovateľa do zápisnice nebol úplný a niektoré state boli buď vymazané,
alebo boli menené slová, slovosled vo vetách, pričom poukázal tiež na to, že do miestnosti prichádzali
a odchádzali vyšetrovatelia, ktorí sa počas výsluchu striedali, ale táto skutočnosť nebola zaznamenaná
do spisu. Poukázal na to, že právny zástupca, t.j. žalobca sedel ticho, nekládol mu otázky, aby zmiernil

jeho vinu a sám žalovaný počas výsluchu podal sťažnosť proti vzneseniu obvinenia, ktorú neodôvodnil
preto, lebo zákon umožňuje túto sťažnosť odôvodniť v lehote 3 dní. Žalovaný poukazoval na to, že
prokurátor rozhodol o tejto sťažnosti pred uplynutím 3-dňovej lehoty, pričom ju zamietol a doručil súdu
dňa 27.08.2010 pred začatím pojednávania o vzatí žalovaného do väzby. V tejto časti žalovaný poukázal
na to, že žalobca ako jeho právny zástupca mal pri výsluchu byť aktívny, sedieť pri vyšetrovateľovi,

sledovať, čo píše a sťažnosť proti vznesenému obvineniu odôvodniť.

18. Ďalšia nespokojnosť žalovaného bola s účasťou žalobcu ako právneho zástupcu na pojednávaní o
vzatí do väzby. Žalovaný uviedol, že zahlásil na tomto pojednávaní námietku zaujatosti voči všetkým
súdkom Okresného súdu H., aj prokurátorom Okresnej prokuratúry H.. Sudca JUDr. J. napriek tomu

rozhodol o väzbe a až následne o vznesenej námietke predpojatosti tak, že z prejednania veci nie
je vylúčený. Žalovaný pri tomto právnom úkone žalobcovi vyčítal to, že mal dôrazne trvať na tom,
že námietka predpojatosti voči prokurátorom Okresnej prokuratúry bola opodstatnená, lebo neskôr v
trestnom konaní sa ukázalo, že táto námietka bola opodstatnená a prokurátori z Okresnej prokuratúry
H. boli z prejednania tejto veci vylúčení.

19. Žalovaný vyčítal žalobcovi aj to, že sa náležite neoboznámil s obsahom vyšetrovacieho spisu. Ako sa
to neskôr zistilo, policajti vykonali úkony, a to prehliadky kancelárie R., I..W..V.. a detektívnej kancelárie
na ul. K. č. XX bez príkazu prokurátora, a najmä osobného motorového vozidla značky V. C., kde
nesprávne konštatovali, že vozidlo bolo plne natankované, čo sa použilo proti žalovanému pri vzatí do

väzby útekovej, keďže sa to vyhodnotilo tak, že žalovaný chcel s týmto autom ujsť. Tvrdil, že žalobcovi
dal príkaz nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu, čo však žalobca neučinil. Nakoniec žalovaný uviedol, že
sa napriek právoplatnému rozsudku v trestnom konaní cíti nevinný a so svojou sťažnosťou sa obráti aj
na Európsky súd pre ľudské práva, aby to preukázal.

20. Žalobca sa k prednesu žalovaného tak isto vyjadril tak, že námietky zo strany žalovaného považuje
zaneopodstatnené.Poukazovalnajmänato,žeSlovenskáadvokátskakomorasaopakovanezaoberala
prejednaním sťažnosti žalovaného a vyhodnotila ju ako neopodstatnenú. K jednotlivým právnym
úkonom poskytnutej právnej služby uviedol, že dňa 24.08.2010 mu žalovaný zatelefonoval a požiadal o
poskytnutie právnej služby. V uvedený deň mal veľmi málo času na to, aby sa podrobnejšie oboznámil či

užsobsahomobvinenia,alebosobsahomspisu,pretožesapristúpilohneďkvýsluchužalovaného.Jeho
taktika v takýchto prípadoch je taká, že pokiaľ nie sú obvinení, alebo aj právny zástupca oboznámení
so všetkými vykonanými dôkazmi, je lepšie sa nevyjadrovať a nevypovedať, čo radil aj žalovanému.
Žalovaný však chcel vypovedať. Podľa žalobcu bol výsluch žalovaného urobený korektne, bola tam
kamera, všetko sa urobilo, čo malo, aby sa nemohlo následne nič namietať. To, že či sedel žalobca

pri vyšetrovateľovi, alebo v inej časti miestnosti, je irelevantné. Zástupca žalobcu uviedol, že nie je
oprávnený ani sedieť vedľa vyšetrovateľa, pozerať mu cez rameno, čo píše. To by si ani nedovolil.
Žalovaný sa však podrobne vyjadroval ku skutku, bol to niekoľko hodinový výsluch a právny zástupca,
t.j. žalobca mu nedával otázky, pretože je to stará advokátska pravda, že v takomto štádiu konania je
lepšie nedávať otázky, keď nie je príprava natoľko náležitá, aby sa vedelo, ako na to klient odpovie,

či sa mu týmto nepoškodí. Výsluch sa totiž môže opakovať veľa krát. Žalobca uviedol, že ešte pred
výsluchomradilžalovanému,abyvôbecnevypovedal.Žalobcapotvrdilto,žežalovanýpodalprivýsluchu
aj sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ktorá nebola odôvodnená a nestačila prejsť ani
lehota na odôvodnenie tejto sťažnosti a už ju prokurátor zamietol ako nedôvodnú a doručil súdu predrozhodnutím o vzatí do väzby. Pokiaľ ide o konanie o návrhu na vzatie do väzby žalovaného, žalobca
poukazoval na to, že žalovaný bol vzatý do väzby z dvoch dôvodov, a to pre dôvod väzby v zmysle § 71
ods. 1 písm. a) Tr. poriadku, že by žalovaný ušiel ponechaním na slobode pred trestným stíhaním a tak

isto tu bol daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, že by mohol ovplyvňovať svedkov
a pôsobiť tým s cieľom mariť zistenie skutočnosti na objasnenie skutkového stavu.

21. Žalobca vo svojej výpovedi poukázal na to, že sám povedal žalovanému, že námietka predpojatosti
sudcu a prokurátora v konaní o návrhu na vzatie do väzby z hľadiska ustanovení Trestného poriadku

nemá význam, pretože ide o neodkladný úkon, ktorého nevykonanie by mohlo ohroziť účel trestného
konania. Táto okolnosť bola žalovanému dňa 27.08.2010 pri výsluchu aj zo strany sudcu vysvetlená.
Sudca JUDr. J. uznesením neuznal svoju zaujatosť a vo veci návrhu vzatia do väzby žalovaného
rozhodol. Proti tomuto uzneseniu právny zástupca žalobcu podal sťažnosť, ktorú riadne odôvodnil v
lehote a z tohto dôvodu tento úkon žalovaný žalobcovi nevytýkal.

22. Žalobca sa k námietke žalovaného o tom, že sa neoboznámil dôsledne s obsahom vyšetrovacieho
spisu vyjadril tak, že v krátkej lehote, počas ktorej žalobca žalovaného zastupoval vzhľadom na udalosti,
ako plynuli, že sa dostavil tesne pred výsluchom žalovaného, kedy stihli len krátku poradu a následne
nasledovalo konanie o vzatie do väzby žalovaného nebola reálne možnosť sa oboznámiť sa s obsahom
spisu a popieral, aby ho žalovaný o to práve v tomto období požiadal, alebo upozorňoval na tie

skutočnosti, ktoré dnes uvádza vo svojej výpovedi. Po výsluchu, ktorý trval niekoľko hodín, spis bol
následne odovzdaný súdu a zo strany žalobcu bolo uvedené, že je takmer vylúčené, aby v deň, keď
sudca rozhoduje o návrhu na vzatie do väzby, umožňoval nejakým advokátom študovať obsah tohto
vyšetrovacieho spisu. Z uvedeného dôvodu žalobca mal za to, že nepochybil pri poskytnutí právnej
pomoci. Túto vykonal s odbornou starostlivosťou. Išlo o prvé úkony a poskytnutie právnej pomoci v

podstate trvalo od 24.08.2010 do 27.08.2010, v ktorom období urobil všetko v prospech žalobcu, čo
bolo v tejto dobe možné.

23. Žalovaný mal návrh na vykonanie dôkazu výsluchom predsedu Slovenskej advokátskej komory a
žiadal, aby ho súd predvolal a opätovne sa vyjadril k činnosti JUDr. Z., t.j. žalobcu ako advokáta v jeho

trestnej veci. Iné návrhy na dokazovanie nemal. Súd nepristúpil k vykonaniu tohto dôkazu výsluchu
svedka predsedu Slovenskej advokátskej komory vzhľadom k tomu, že v konaní bola oboznámená
odpoveď Slovenskej advokátskej komory k opakovanej sťažnosti žalovaného, ktorý dôkaz považuje súd
za dostatočný a vykonávanie ďalšieho dôkazu osobného výsluchu predsedu Slovenskej advokátskej
komorypovažovalzanadbytočnýanehospodárny.Vkonaníbolotedapreukázanéto,žeúkonyzostrany

žalobcu v trestnej veci žalovaného a v prospech žalovaného boli vykonané. Žalovaný bol poučený o
výške odmeny, úkony boli vyfakturované v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z., a preto návrh žalobcu
považoval súd za opodstatnený.

24. Podľa §188 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov

sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa ustanovenia §138 písm. a) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie
páchanie trestného činu so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa §
145, zabitia podľa § 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157.

Podľa ustanovenia §12 ods. 3 písm. c) Vyhl. č. 655/2004 Z.z., pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí
podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin,
na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov alebo za
ktorý možno uložiť výnimočný trest, jedna šestina výpočtového základu.

Podľa ustanovenia §14 ods. 1 písm. a), b), c) Vyhl. č. 655/2004 Z.z., odmena vo výške základnej sadzby
tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,

c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo
za konanie pred súdom alebo iným orgánom, pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a
to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonanýchpočas dvoch hodín, ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena
za každé dve skončené hodiny.

Podľa ustanovenia §16 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z.z., od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov
na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového
základuzakaždýúkonprávnejslužby.Tútosumumôžeadvokátpožadovaťajvtedy,aksanajejnáhrade
s klientom osobitne nedohodol.

Medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nebola uzatvorená dohoda o výške odmeny, preto žalobca má
právo na odmenu a náhradu hotových výdavkov v súlade s ustanovením Vyhl. č. 655/2004 Z.z.

V trestnom konaní bolo voči žalovanému vznesené obvinenie pre zločin lúpeže podľa ustanovenia
§188 ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie §138 písm. a) Trestného zákona,
kde zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje 10rokov, preto v súlade

s ustanovením §12 ods. 3 písm. c) Vyhl. č. 655/2004 Z.z., žalobcovi patrí odmena vo výške 1/6
výpočtového základu. V r. 2010 jeden úkon právnej služby predstavoval sumu 120,23 eur + paušál 7,21
eur v súlade s ustanovením §16 ods. 3 citovanej vyhlášky.

25. Žalobca si faktúrou č. XX/XXXX splatnou dňa 30. 9. 2010 vyfakturoval odmenu 509,76 eur, t.j. za štyri

úkonyprávnejpomoci(4krát120,23eur+4krátpaušál7,21eur),ktorážalobcovipodľanázorusúdupatrí.
Jedná sa o prevzatie a príprava obhajoby dňa 24. 8. 2010 (§14 ods. 1 písm. a) Vyhl. č. 655/2004 Z.z.),
účasť pri výsluchu obvineného dňa 24. 8. 2010 (§14 ods. 1 písm. c) Vyhl. č. 655/2004 Z.z.), zastúpenie
na pojednávaní dňa 27. 8. 2010 (§14 ods. 1 písm. c) Vyhl. č. 655/2004 Z.z.), odôvodnenie sťažnosti proti
rozhodnutiu o väzbe dňa 3. 9. 2010 (§14 ods. 1 písm. b),c) Vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Z uvedenej sumy

žalovaný zaplatil žalobcovi len 200 eur, preto súd žalobe vyhovel a zaviazal ho na zaplatenie zvyšku
vo výške 309,76 eur.

26. Podľa ustanovenia §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak

sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia §101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

27. V danej veci pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, sa stala splatnou dňa 30. 9. 2010 a
teda po prvýkrát sa mohlo právo z tejto pohľadávky uplatniť dňa 1. 10. 2010. Týmto dňom začala plynúť
premlčacia doba, pričom jej posledný deň pripadol na deň 1. 10. 2013. Žalobca podal na súd žalobu dňa
4. 4. 2012, tj. pred uplynutím premlčacej doby. Preto súd nemohol prihliadnuť na žalovaným vznesenú
námietku premlčania.

28. Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku a preto žalobca
má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia §517 ods. 1,2

Občianskehozákonníkaúrokzomeškania,ktoréhovýškajevsúladesustanovením§3ods.1nariadenia
vlády SR č. 87/95 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.29. Súd vyhodnotil vykonané dôkazy a mal za preukázané, že žalobca nepochybil a právne úkony
vykonal v súlade so zákonom. Nemožno v tomto konaní vytýkal zástupcovi žalobcu, že nesedel pri
výsluchu žalovaného pri vyšetrovateľovi, keďže tak žalobca, ako aj žalovaný podpisovali každú stranu

zápisnice, mali možnosť sa s ňou oboznámiť, prečítať ju a mať, alebo vniesť výhrady voči nej na
mieste samom. Tak isto neexistuje žiaden zasadací poriadok, ktorý by prikazoval, kde ma sedieť právny
zástupca pri výsluchu obvineného. Ak žalobca neodôvodnil sťažnosť, ktorú podal sám žalovaný pri
svojom výsluchu proti uzneseniu o vznesení obvinenia, nemožno opomenúť, že tak stále mohol urobiť,
keďže plynula lehota zákonná, čo potvrdil aj sám žalovaný na odôvodnenie tejto sťažnosti, avšak

prokurátor rozhodol o tejto sťažnosti skôr, než lehota uplynula, čo tak isto v konaní nebolo sporné. Ďalšia
námietka sa týkala malej aktivity právneho zástupcu v konaní o návrhu o vzatí do väzby žalovaného.
Súd vykonaným dokazovaním zistil, že skutočne žalovaný vzniesol námietku predpojatosti v tomto čase
voči sudcom Okresného súdu H. a Krajského súdu v N. a prokurátorom Okresnej prokuratúry. Napriek
tomu sudca uznesením zobral žalovaného do väzby a samostatným uznesením zo dňa 27.08.2010
rozhodol, že podľa § 32 ods. 4 Tr. poriadku vykoná nariadený úkon, keďže išlo o neodkladný úkon,

a ak by k jeho nevykonaniu došlo, bol by zmarený účel trestného konania, lebo rozhodnúť o návrhu
prokurátora na vzatie do väzby je zákonom stanovená lehota 48 hodín a ak by sa takýto úkon nevykonal,
došlo by k prepusteniu obvineného zo zadržania, čím by bol zmarený účel trestného konania. Z hľadiska
toho sa aj javí správne poučenie žalobcu, žalovaného v tomto štádiu konania, keď považoval v tomto
štádiu konania vznesenie námietky predpojatosti za možné, ale zároveň vysvetlil žalovanému, že súd

napriek tejto námietke musí rozhodnúť o návrhu na vzatie do väzby, lebo mu to ukladá Trestný poriadok.
Posledná námietka bola zo strany žalovaného tak isto nepreukázaná, aby dal v konkrétnom čase na
konkrétnom mieste pokyn žalobcovi oboznámiť sa s obsahom vyšetrovacieho spisu. Súd uveril tvrdeniu
žalobcu, že v tak krátkom čase zástupca musel vykonávať v prospech obvineného úkony, nebol ani
časový priestor na oboznámenie sa s obsahom celého spisu a po tom, čo bola podaná sťažnosť

proti uzneseniu o vzatí do väzby žalovaného, ktorú žalobca aj náležite odôvodnil, došlo k ukončeniu
zastupovania žalovaného zo strany žalobcu. Až neskôr v konaní vyšli najavo niektoré skutočnosti, ktoré
žalovaný v tomto konaní o zaplatenie právnej služby využíva na podporu svojho tvrdenia, že úkony
právne poskytnuté zo strany žalobcu boli bez odbornej starostlivosti, lebo ak by náležite naštudoval
spis a oboznámil sa s detailmi tohto spisu, bolo by sa zistilo to, čo sa zistilo až neskôr, v priebehu

trestného konania. Súd však k takémuto záveru nedospel, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel z
vyššie uvedených dôvodov.

30. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

V danom prípade žalobca mal úspech vo veci v celom rozsahu, preto mu súd v celom rozsahu priznal vo

vzťahu k žalovanému aj nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd 1.
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.