Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 17, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5Csp/21/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316895128
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8316895128.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48,

Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom,
Mýtna 48, P.O.BOX 205, Bratislava proti žalovanej X. B., predtým G., nar. XX. X. XXXX, N. XXXX/XX,
K., t.č. trvale bytom W. K., zast. JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou, advokátkou, Lipová 1, Humenné, o
zaplatenie 448,04 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 289,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne so
zákonným úrokom z omeškania od 06.09.2013 do zaplatenia, a to v 10-eurových mesačných splátkach,
splatných vždy do 25-teho dňa v mesiaci, počnúc prvým dňom kalendárneho mesiaca, nasledujúceho

po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žalobcovi vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12,
Kežmarok,IČO:35923130,podaldňa19.7.2016natunajšísúdžalobu,ktoroužiadalzaviazaťžalovanú
na zaplatenie sumy 448,04 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 6. 9. 2013 do zaplatenia

a na náhradu trov konania.

Žaloba bola odôvodnená tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Consumer
Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 a žalovanou došlo dňa 6. 3.
2013 k uzatvoreniu Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu
poskytolžalovanejpôžičkuvovýške506eur,ktorúsazaviazalažalovanásplatiť10mesačnýmisplátkami
po 46 eur. Žalovaná uhradila len 46 eur a so zvyškom sa dostala do omeškania. Preto bola vyzvaná

k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo listom zo dňa 7. 8. 2013. Svoj dlh neuhradila, preto
právny predchodca žalobcu podal na súd žalobu.

Právnypredchodcažalobcušpecifikoval,žepodľaprehľaduúhrad,kudňupodaniažalobymalažalovaná
uhradiť sumu 494,04 eur, od ktorej boli odpočítané úhrady žalovanej 46 eur a suma 448,04 eur tvorí
predmet konania.

2. Uznesením zo dňa 12. 4. 2017 č.k. 5Csp/21/2016-39 v súlade s ustanovením §80 C.s.p. súd vyhovel
návrhu žalobcu, aby do konania na miesto žalobcu Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12,
Kežmarok, IČO: 35 923 130 vstúpil ako žalobca spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova
8, Bratislava, IČO: 35 831 154.3. Dňa 7. 5. 2018 žalovaná doručila súdu podanie, v ktorom uviedla, že na Mestskom úrade K. jej bola
doručená žaloba, pretože nemá trvalý pobyt. Požiadala však o právnu pomoc Centrum právnej pomoci

K..

Následne dňa 24. 5. 2018 bolo súdu doručené podanie právnej zástupkyne žalovanej, ktorá vzniesla
námietku premlčania. Podľa názoru žalovanej, premlčacia doba začala plynúť od splatnosti nesplnenej
splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. Žalovaná prvú dohodnutá splátku vo

výške 46 eur uhradila dňa 6. 3. 2013. Ďalšia splátka bola splatná ku dňu 20. 4. 2013 a podľa názoru
žalovanej týmto dňom začala plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovanej.
Trojročná doba zosplatneného zvyšku dlhu tak uplynula najneskôr 20. 4. 2016, pričom žalobca podal na
súd žalobu až dňa 19. 7. 2016, teda po uplynutí premlčacej doby. Zároveň poukázala na to, že zmluva
o pôžičke neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a preto je potrebné pôžičku považovať za
bezúročnú a bez poplatkov. Žiadala žalobu zamietnuť a uplatnila si náhradu trov konania.

4. Žalobca doručil súdu dňa 17. 7. 2018 podanie, v ktorom poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ
zo dňa 9. 11. 2016 v právnej veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a N. Z. a má za to, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

Zároveň aj námietku premlčania vznesená žalovanou považuje za nedôvodnú. Poukázal na ustanovenie
§103 Občianskeho zákonníka, ktoré v druhej vete priamo odkazuje na ustanovenie §565 Občianskeho
zákonníka, z ktorého vyplýva oprávnenie pre veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre
nezaplatenie niektorej zo splátok dlžníkom riadne a včas, pričom toto právo môže veriteľ využiť len do
splatnosti najbližšej splátky. Ak ho nevyužije, taká splátka sa premlčuje podľa jej pôvodnej splatnosti.

Úver bol zosplatnený listom zo dňa 7. 8. 2013 pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20. 7. 2013. Žaloba
bola na súde podaná dňa 19. 7. 2016 a teda časť zosplatneného úveru pozostávajúceho zo splátok
splatných od 20. 7. 2013 premlčaná nie je, keďže nárok bola na súde uplatnený v rámci plynutia 3ročnej
premlčacej doby, ktorá v zmysle ustanovenia §103 druhá veta Občianskeho zákonníka pre prečasne
zosplatnenú časť úveru začala plynúť od 21. 7. 2013.

5. Súd vypočul právnu zástupkyňu žalovanej a oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä
so zmluvou o pôžičke, zmluvnými podmienkami, predžalobnou upomienkou a doručenkou k uvedenému
listu, prehľadom splátok a úhrad, výpismi z obchodného registra žalobcu a právneho predchodcu
žalobcu, rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok + prílohami + oznámením o postúpení pohľadávky

+ poštovým hárkom, rozhodnutím Centra právnej pomoci, potvrdením Sociálnej poisťovne a zistil tento
skutkový stav.

6. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 6. 3. 2013 vyplýva, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.,
Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, poskytla žalovanej finančné prostriedky na nákup

tovaru. Kúpna cena tovaru bola 460 eur, z ktorej žalovaná uhradila akontáciu vo výške 46 eur a teda
žalovaná čerpala titulom úveru sumu 414 eur pri ročnom úroku 26,27%, RPMN 26,27% a priemernej
RPMN 36,73%. Žalovaná sa poskytnuté finančné prostriedky zaviazala vrátiť 10mesačnými splátkami
po 46 eur, t.j. spolu sa zaviazala vrátiť veriteľovi sumu 460 eur. Žalovanej teda bolo poskytnutých 414 eur
a mala vrátiť veriteľovi sumu 460 eur. Termín konečnej splatnosti úveru bol 01/2014 a celkové náklady

spotrebiteľa 46 eur.

Súčasťou zmluvy boli Zmluvné podmienky.

7. Predžalobnou upomienkou zo dňa 7. 8. 2013 žalovanej bolo oznámené, že celý dlh z úverovej

zmluvy sa stal splatným. Zároveň žalovaná bola vyzvaná k úhrade dlhu vo výške 473,80 eur do 3dní od
doručenia tejto upomienky. List žalovaná neprevzala v odbernej lehote s tým, že žalobcovi bol vrátený
dňa 2. 9. 2013.

8. Podľa prehľadu splátok a úhrad, žalovaná ako dlžník v danom úverovom vzťahu neuhradila žiadnu

splátku. Uhradila len akontáciu vo výške 46 eur pri kúpe tovaru.

9. Zmluvou o postúpení pohľadávok ku dňu 19. 9. 2016 a prílohou k tejto zmluve, právny predchodca
žalobcu Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, postúpilsvoju pohľadávku voči žalovanej na žalobcu. Uvedená skutočnosť bola žalovanej oznámená listom zo
dňa 30. 9. 2016, o čom svedčí predložený poštový hárok o odoslaní zásielky.

10. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že žalovaná požiadala o poskytnutie
bezplatnej právnej pomoci Centrum právnej pomoci, ktoré predbežne priznalo žalovanej túto právnu
pomoc. Nakoniec však rozhodnutím zo dňa 25. 6. 2018 Centrum právnej pomoci žalovanej nepriznalo
nárok na poskytnutie právnej pomoci napriek jej zlým sociálnym pomerom z dôvodu a to z dôvodu
nízkej hodnoty sporu. Žalovaná mimo invalidného dôchodku vo výške 143,70 eur iný príjem nemá. Je

nezamestnaná, trvalý pobyt má na adrese Mesto Humenné. Vzhľadom na pomery žalovanej, ak by súd
žalobe vyhovel v nejakej časti, žiadala prihliadať na pomery žalovanej.

S poukazom na písomné vyjadrenia právna zástupkyňa žalovanej žiadala žalobu zamietnuť a uplatnila
si náhradu trov konania.

11. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní predložila súdu rozhodnutie Centra právnej pomoci K.
zo dňa 25. 6. 2018, z obsahu ktorého vyplýva, že žalovaná spĺňa zákonom stanovenú podmienku - stav
materiálnej núdze pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Avšak nebol jej priznaný nárok
na poskytovanie právnej pomoci, pretože nebola splnená zákonná podmienka hodnoty sporu, pretože
hodnota sporu 448,04 eur neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, ktorá je v súčasnosti 480 eur.

Zároveň predložila súdu potvrdenie Sociálnej poisťovne, z obsahu ktorého vyplýva, že žalovaná poberá
invalidný dôchodok vo výške 143,70 eur.

12. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť len

čiastočne.

Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia §2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti,

Podľa ustanovenia §9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe
alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia §9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa ustanovenia §11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia §52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských

zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

13. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná
uzavreli zmluvu, ktorou právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške
414 eur, ktoré sa žalovaná zaviazala vrátiť veriteľovi 10 mesačnými splátkami po 46 eur pri ročnom úroku

26,27% a RPMN 26,27% pri konečnej splatnosti úveru 01/2014.

Taktiež mal súd za preukázané, že žalovaná neuhradila v danom úverovom vzťahu ani jednu splátku.
Uhradila len akontáciu vo výške 46 eur pri kúpe tovaru, ktorá však nie je splátkou úveru a ani sa
nezapočítavala do výšky čerpaného úveru. Hodnota tovaru bola 460 eur, žalovaná uhradila akontáciu

46 eur a titulom úveru čerpala 414 eur, kde z tohto úveru neuhradila žiadnu splátku.

14. Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom
spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanou, ktorá je fyzickou

osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi
typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho
preukazu).

Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedenú zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a preto je nutné na

ňu aplikovať Zákon o spotrebiteľských úveroch, ako aj i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách upravené v Občianskom zákonníku v §52 a nasl., taktiež aj Zákon o ochrane spotrebiteľa,
ako aj smernicu Rady 93/13/EHS. Na túto zmluvu je tak potrebné aplikovať prednostne špeciálne
spotrebiteľské právo. Podľa §54 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach použije právna
úprava, ktorá je v prospech spotrebiteľa.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu, založeného spotrebiteľskou zmluvou.

15. Podľa ustanovenia §53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanúnafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Sporný úver bol žalovanej poskytnutý pri ročnej úrokovej sadzbe 26,27% a RPMN 26,27%. Súd má však
za to, že takto dojednaná výška úrokov je v nepomere v porovnaní s priemernými úrokovými mierami z
úverov poskytovaných v obchodných bankách. Podľa priemerných úrokových mier z úverov obchodných

bánk v percentách vypočítaných podľa Nariadenia (EC) No63/2002 ECD, priemerná úroková miera z
úverov do 1roka v čase uzavretia zmluvy o úvere bola v hodnote 10,14% ročne.

V tomto prípade je zrejmé, že predmetom konania je zaplatenie pohľadávky z poskytnutého úveru
a jedná sa o spotrebiteľský právny vzťah. Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna

úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z
Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Použitie práva výhodnejšieho
pre spotrebiteľa vyplýva aj z nálezu, resp. z uznesenia Ústavného súdu SR z 19.06.2013, sp.zn. ÚS
402/2013-10.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz
klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak
preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach

by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru
všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť,
ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel
v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za
činnosť proti dobrým mravom.

Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia §4 ods. 8 tohto právneho prepisu, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými
mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je
v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel

morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu účastníkovi
obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Za dobré mravy
možnopovažovaťsúhrnetických,všeobecnezachovávanýchauznávanýchzásad,ktorýchdodržiavanie
je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými

mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Pri peňažných úveroch, resp. pôžičkách je samozrejmé, že sa poskytujú za odmenu, pričom touto
odmenou je spravidla zmluvný, resp. dohodnutý úrok, ktorý vyjadruje odmenu za poskytnutý úver. V
tomto prípade úrok z úveru, dohodnutý medzi účastníkmi konania, bol vo výške 26,27% ročne, pričom

tento je viac ako dvakrát vyšší ako obvyklá priemerná výška úrokov poskytovaných v obchodných
bankách pri obdobných úveroch v danom období. Z tohto dôvodu dojednanie v zmluve úvere o takto
vysokom zmluvnom úroku považuje súd pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné, pretože dohodnutý
úrok z úveru je zjavne vyšší ako bola priemerná úroková sadzba poskytovaná obchodnými bankami v
uvedenom období. Podľa ustanovenia §3 ods. 1 a ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka sa jedná

v tejto časti o neplatný právny úkon a ide o absolútne neplatnosť na ktorú súd prihliada ex offo. Preto
súd je toho názoru, že žalobcovi nepatrí úrok z úveru.16.Úrokyzaposkytovaniepeňažnýchprostriedkovpodliehajúsúdnejkontrolevosvetleprincípudobrých
mravov (§39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané
úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a

predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly,
pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne
presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším
úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových

subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo
všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100% oproti priemeru bánk.
Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere
o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa31.07.2009, podľa
ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri

peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná
výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v
súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny
úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ (rozsudok

Krajského súdu v Prešove zo dňa 24. 5. 2016 sp. zn. 19Co/312/2015).

Odvolací súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu
prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije
tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri

nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná
v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí
vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske
záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie). Odvolací súd vo svetle komparatistiky
poukazuje na viaceré právne úpravy a spravidla cena úverov neprevyšuje 20% (porov. príspevok „Dobré

mravy, pôžička“ v časopise Bulletin SAK, č. 7/8/2009). (rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.
9. 2013 sp. zn. 3Co/151/2013).

„Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje dobrým
mravomaustanoveniu§39OZ.Absolútneneplatnýmprávnymúkonomjeajúver,poskytnutýprizneužití

tiesne alebo aj ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom dôsledku ide
o skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel. Ľahkomyseľnosť
síce nie je v § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv. civilnoprávnej
úžery okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší súdny dvor OGH
3Ob816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej povahy

teda k skutkovej podstaty trestného činu úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací súd poukazuje na
rozsudok NS ČR 21Cdo 1484/2004. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný pre
rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ).“ Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. septembra
2013 č.k. 3Co 151/2013.

Z vyššie citovaného rozhodnutia tiež vyplýva, že „Odvolací súd považuje za rozporné s dobrými mravmi,
ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov
poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť,
rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v
takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a

pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových
podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie).“

„Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o

viac ako 100% je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100% oproti priemeru
úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100% oproti
priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti odvolacísúdzároveňzdôrazňuje,žepokiaľsúúrokyneplatnévcelomrozsahu,nemožnoichďalejanimoderovať,
a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67 %
ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť

totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53
ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov
ako absolútne neplatnú.“ Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014.
(porovnaj aj Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/220/2014 zo dňa 27.11.2014).

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s §39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý

požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho
nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke
„uspokojí"bez ohľadu na to,v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za
užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o

úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška
úrokov dojednaná podľa §658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru
vdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímknajvyššímúrokovýmsadzbám,uplatňovaným

bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp.
zn. 5 Cdo 26/2011).

Vo vyššie uvedených rozhodnutiach súd považoval za rozporné s dobrými mravmi poskytnutie úveru
spotrebiteľovi za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných

bankami. Súd aj v danej veci považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú.

17. Keďže sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, je zabezpečená ochrana slabšej strany, t.j.
spotrebiteľa - žalovanej aj v súdnom konaní. Súd ex offo podrobuje súdnej kontrole zmluvy uzavreté v
rámci spotrebiteľských právnych vzťahov, teda aj túto zmluvu.

Predmetnú úverovú zmluvu je potrebné posúdiť i podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, súd skúmal,
či uvedená zmluva má všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch,
pričom dospel k záveru, že úverová zmluva má v tomto smere nedostatky.

Súd dospel k záveru, že zmluva neobsahovala náležitosti v zmysle ustanovenia §9 ods. 2 písm. k), f)
a j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto úver sa považuje v zmysle ustanovenia §11 ods. 1 písm.
b) citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov.

18. Z citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o

spotrebiteľskom úvere bola aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom
slová výška, počet a termíny splátok sa viažu ku každej v zákone uvedenej zložke spotrebiteľského
úveru, ktoré má žalovaná žalobcovi ako veriteľovi vracať, teda sa to týka istiny, úrokov aj iných poplatkov.
Podľa zákona musí byť v každej zmluve jednoznačne, určito a zrozumiteľne a to priamo v zmluve
uvedená nielen výška istiny, ale aj výška riadnych úrokov a iných poplatkov a taktiež aj počet a termíny

splátok istiny, riadnych úrokov a iných poplatkov. Cieľom je zabezpečiť, aby spotrebiteľ pri uzatváraní
zmluvy mal jasne, určito a zrozumiteľné vyjadrené čo, kedy a kde má platiť a z čoho pozostáva úver,
ako aj odmena a všetky sumy a splátky, ktoré má veriteľovi za tento úver ako spotrebiteľ zaplatiť.

V tomto prípade z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zmluva o úvere neobsahuje

údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch tak, ako to je vyššie uvedené podľa § 9 ods.
2 písm. k) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Takéto znenie zmluvy je pre
bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením a s
cieľom tejto právnej úpravy.Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch ako to už bolo uvedené je, aby spotrebiteľ už pri podpise
zmluvy bol riadne, určito a zrozumiteľnej informovaný v akých termínoch, kedy, v akej výške a ako dlho je

povinný veriteľovi plniť svoje záväzky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a z čoho pozostávajú tieto jeho
záväzky. Cieľom je poskytnutie ochrany spotrebiteľa. Spotrebiteľ má právo a to priamo zo zákona byť
informovaný pri uzatváraní zmluvy o splácanej istine, o splácanej mesačnej sume istiny, výške úrokov
z úveru a poplatkov súvisiacich s úverom. Žalobca mal ako dodávateľ priamo zo zákona povinnosť v
zmluve o spotrebiteľskom úver určito, jasne a zrozumiteľne uviesť výšku úrokov, výšku poplatkov a to

priamo v zmluve a priamo aj pri mesačných splátkach pod sankciou straty práva na úroky a poplatky.

Žalobca si tejto povinnosti bol vedomý a v zmluve sám uvádza, že bola uzavretá podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu tento zákon nedodržal.

V rozsudku zo dňa 27.11.2014 vo veci sp. zn. 7Co/220/2014 Krajský súd v Prešove uviedol -„Jednou

z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona
č. 129/2010 Z. z. je i to, že táto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve
absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná

suma splátky bez tohto rozlíšenia. Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa posudzuje
ako bezúročný a bez poplatkov.“

Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch

súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na
úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovipoznaťrozsahsvojhozáväzku.Žalovanývpredmetnomprípadevšaktútomožnosťnemal,
keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie

NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010).

19. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani uvedená konečná splatnosť úveru, teda
nie je naplnená dikcia §9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona. Podľa zmluvy lehota splatnosti je 01/2014.
Takéto určenie konečnej splatnosti úveru súd takisto nepovažuje za dojednanie v súlade so zákonom

o spotrebiteľských úveroch.

Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti úveru.
Pokiaľ je súčasťou dojednanie, že dlžník je povinný splácať úver do okamihu úplného uhradenia
čerpaného úveru vrátane príslušenstva, takéto dojednanie nezodpovedá zákonnej požiadavke. Na

základe uvedeného možno konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve absentuje. Údaj
o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca
a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to je vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ

už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je
povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová
(dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných
údajov ( obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012,
sp. zn. 17Co/151/2012).

Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa,
mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Význam uvedenej zmluvnej
náležitosti súvisí aj s ďalšími nárokmi veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Súd pripomína, že v
zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98,

rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.11.2013, sp. zn. 5Co/165/2013, rozsudok Krajského súdu v
Prešove zo dňa 30.05.2012, sp. zn. 1Co/30/2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.02.2014,
sp. zn. 5Co/567/2013) veriteľovi prislúchajú zmluvné úroky ako odplata za poskytnutie peňažnýchprostriedkov do splatnosti úveru, po jeho splatnosti má nárok na úrok z omeškania. Uvedený údaj preto
slúži na rozlíšenie, dokedy je dlžník povinný platiť zmluvné úroky a odkedy úroky z omeškania.

20. Ďalej súd má za preukázané, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti v zmysle
ustanovenia §9 ods. 2 písm. j) Zák. č. 129/2010 Z.z.. Aj keď uvedená listina obsahuje výšku RPMN a
celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, neobsahuje však všetky predpoklady, použité na výpočet
tejto RPMN. Spôsob výpočtu RPMN je uvedený v prílohe č. 2 citovaného zákona, pričom podkladom
pre výpočet RPMN je číslo posledného čerpania, výška čerpania, interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch

roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania, číslo poslednej
splátky alebo platby poplatkov, výška splátky alebo platby poplatkov a interval vyjadrený v rokoch a
zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každej splátky alebo platby poplatkov. Súd
má za to, že Zmluva uvedené neobsahuje.

,,Súdu prvej inštancie teda nemožno nič vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý

predpokladá ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch videl v absencii predpokladov
použitých na výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch). K uvedenému
odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje
všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia
výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité

na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje
uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité
pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené
aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že
je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca namieta formalistický výklad

súdu, tak odvolací súd dáva do pozornosti, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere
je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere
zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité

na výpočet tejto miery;“ rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/59/2017 zo dňa 11.05.2017.

Obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/124/2016 zo
dňa 03.11.2016, sp. zn. 3Co/7/2017 zo dňa 06.04.2017.

21.Súdmávedomosťoprávnomnázore,vyjadrenomvRozsudkuSúdnehodvoraEÚzodňa09.11.2016
v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a N. Z..

V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods.
2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca

amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom
22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave.

Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú
zachovaťanizaviesťvosvojomvnútroštátnompráveustanovenia,ktorésaodchyľujúodustanovenítejto
Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch
neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne právo - Zákon, ktorý nad rámec
smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o

úverenasplneniektorýchjeviazanéposúdeniebezúročnostiabezpoplatkovostispotrebiteľskéhoúveru.

Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že
zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský
zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie

tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov
SR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadreniesplátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v
zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve
iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.

V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To
však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica.
V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp.
nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v

spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že
žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa
nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.

V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi
ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa

jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici
priamy účinok.

Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry
SúdnehodvoraEÚ, jerozsahamedzenepriamehoúčinkusmernícvyjadrenýjednakprávomEÚ,jednak

právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na
právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho Zákona. V takomto
prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí
ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať
o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad

Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.

Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky
istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa
o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem.

Súd je preto názoru, že napriek citovanému rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, zákon o spotrebiteľských
úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich,
tak ako to ustanovuje §11 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Obdobný názor vyslovil aj Krajský súd v Prešove v rozsudku pod sp.zn. 19Co/142/2016 zo dňa 8. 12.
2016, kde v bode 28 mimo iného odvolací súd uviedol, že „zo spomínaného rozhodnutia Súdneho dvoru
EÚ skutočne vyplýva, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50). V neposlednom rade si však musíme

uvedomiť, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je
oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo
veci C-42/15 poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval
k výkladu zákona č. 129/2010 Z.z.“.

22. Súd má vedomosť aj o uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017, avšak nestotožňuje
sa s ním. Najvyšší súd SR založil svoj výklad len na teleologickom výklade Zák. č. 129/2010 Z.z.
(vychádzal z úmyslu zákonodarcu, vyjadreného v dôvodovej správe, implementovať Smernicu 2008/48/
ES ES z 23. apríla 2008) bez toho, aby skúmal, či Smernica bola implementovaná správne. Smernica
však bola implementovaná vadne, odchylne, čomu nasvedčuje aj tá skutočnosť, že Zák. č. 279/2017

Z.z. s účinnosťou od 1. 5. 2018 bol novelizovaný Zákon o spotrebiteľských úveroch. Z dôvodovej správy
k Zák. č. 279/2017 Z.z. vyplýva: potreba novely Zák. č. 129/2010 Z.z. - ide o legislatívno-technickú
úpravu v nadväznosti na zabezpečenie súladu so Smernicou 2008/48/ES v nadväznosti na závery
Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia,
a.s./Klára Bíróová. Citovaná novela Zák. č. 129/2010 Z.z. je však účinná až od 1. 5. 2018, teda jej účinky

nemožno retroaktívne aplikovať na daný zmluvný vzťah. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora
EÚ platí, že rozsah a medze nepriameho účinku smerníc je vyjadrený nielen právom EÚ, ako aj právom
vnútroštátnym,aleajzásadou,ženesmúbyťporušenévšeobecnéprávnezásady,najmäzásadaprávnej
istoty a zákaz retroaktivity. V záujme zachovania právnej istoty a vzhľadom na zákaz retroaktivity súdpoukazuje na súdnu prax, v ktorej obdobné zmluvy boli posudzované ako bezúročné a bez poplatkov a
to aj po vydaní uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017, ktoré navyše pre rozhodnutie
v danej veci nie je záväzné.

Súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 31. 5. 2018 sp. zn. 19Co/20/2018,
rozsudky Krajského súdu v Prešove zo dňa 5. 4. 2018 sp. zn. 3Co/32/2018, Krajského súdu v Prešove zo
dňa1.3.2018sp.zn.9Co/164/2017,KrajskéhosúduvPrešovezodňa25.4.2018sp.zn.7Co/155/2017.
Mimo iného z uvedených rozhodnutí vyplýva, že „Požiadavka smernice k otázke členenia splátok je

tak jasná a zreteľná, že zo slovného spojenia smernice „výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa“
absolútne žiadnym výkladom nie je možné vyvodiť požiadavku, aby zmluva uvádzala splátky v členení
na splátky istiny, splátky úrokov a splátky iných poplatkov. Preto Súdny dvor Európskej únie v rozsudku
C-42/15 správne rozhodol, že smernica takéto členenie nepožaduje.14. Požiadavka zákona je však od
požiadavky smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať „výšku, počet a termíny splátok
istiny,úrokovainýchpoplatkov“.Nietžiadnychpochybností,žeslovenskýzákonidenadrámecsmernice

a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných
poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje smernica , ktorá navyše
obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa
smernica.Avšakslovenskýzákonodarcatakútoterminológiunepoužil,alektermínu„splátky“pridalslová
„istiny, úrokov a iných poplatkov“. K výkladu tohto ustanovenia zákona existuje konštantná judikatúra

slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov
a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR, v zmysle ktorej samá toto ustanovenie vykladať tak, že
zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o
spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov“.

23. Vzhľadom k tomu, že úroky z úveru súd posúdil ako neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, ako aj
vzhľadom k tomu, že spotrebiteľský úver v danej veci súd považoval za bezúročný a bez poplatkov aj v
súlade s ustanovením §11 Zák. č. 129/2010 Z.z., žalobcovi patrí len rozdiel medzi poskytnutou výškou
úveru a už uhradenými splátkami. Žalovaná od právneho predchodcu žalobcu čerpala úver vo výške
414 eur a neuhradila žiadnu splátku. Preto žalobcovi, na ktorého bola pohľadávka postúpená zmluvou

by patrila suma 414 eur, avšak žalovaná, prostredníctvom právnej zástupkyne, vzniesla námietku
premlčania, preto sa ňou súd zaoberal.

24. Podľa ustanovenia §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak

sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia §101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa mohlo právo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia §103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Zo Zmluvy súd zistil, že žalovaná čerpala sumu 414 eur, ktorú sa zaviazala splatiť 10mesačnými

splátkami, pri konečnej splatnosti úveru 01/2014 s tým, že právny predchodca žalobcu úver zosplatnil
listom zo dňa 7. 8. 2013.

Podľa čl. 6.2. a 6.4. Zmluvných podmienok, splátky sú splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom
mesiaci, pričom prvá splátka je splatná najbližší nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy o pôžičke. Aj

keď v danej veci listom zo dňa 7. 8. 2013 došlo k výzve na úhradu všetkých splátok jednorázovo, na
základe tohto listu sa zosplatnili len splátky úveru splatné po tomto dni 7. 8. 2013, t.j. jedná sa o splátky
úveru splatné pôvodne podľa zmluvy od 20. 8. 2013 do 01/2014.

Žalobca, resp. jeho právny predchodca, podal na súd žalobu dňa 19. 7. 2016, t.j. súd považuje za

premlčané všetky splátky úveru, splatné pred 19. 7. 2013.

Žalobcovi je teda možné priznať len 7 nepremlčaných splátok, splatných od 20. 7. 2013 do 01/2014 s
tým, že splátky pôvodne podľa zmluvy splatné od 20. 8. 2013 do 01/2014, sa stali splatnými vyhlásenímmimoriadnej splatnosti úveru na základe listu zo dňa 7. 8. 2013. Ostatné splátky súd považuje za
premlčané, vzhľadom na podanie žaloby na súd dňa 19. 7. 2016. Jedná sa o premlčané splátky, splatné
k 20. 4. 2013, 20. 5. 2013 a 20. 6. 2013.

Keďže v každej z dohodnutých mesačných splátok vo výške 46 eur už bol zahrnutý aj úrok z úveru,
ktorý súd vyhodnotil ako neplatne dohodnutý a vzhľadom na premlčanie časti žalovanej sumy, je možné
žalobcovi priznať len 7nepremlčaných splátok bez úrokov, t.j. 7x splátka 41,40 eur (poskytnutá čiastka
414 eur/10 dohodnutých mesačných splátok = 41,40 eur mesačná splátka bez úrokov). Na základe

uvedeného súd priznal žalobcovi len sumu 289,80 eur. V prevyšujúcej časti žalovanej sumy 158,24 eur
súd žalobu žalobcu zamietol a to vzhľadom na neplatne dohodnutý úrok z úveru a vzhľadom na plynutie
premlčacej doby.

25. Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 289,80
eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa
ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s
ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. s tým, že v prevyšujúcej časti požadovaného
úroku z omeškania súd žalobu zamietol. Pri priznaní úroku z omeškania súd vychádzal z toho, že

predžalobnou upomienkou zo dňa 7. 8. 2013 celý dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným. Zároveň
žalovaná bola vyzvaná k úhrade dlhu do 3dní od doručenia tejto upomienky. List žalovaná neprevzala
v odbernej lehote s tým, že žalobcovi bol vrátený dňa 2. 9. 2013. Teda dňom 6. 9. 2013 sa dostala do
omeškania s úhradou dlžnej sumy.

26.Vsúladesustanovením§232ods.4C.s.p.,pozhodnotenímajetkovej,zárobkovejasociálnejsituácie
žalovanej, ako aj vzhľadom na výšku priznanej sumy, súd jej povolil uhradiť dlžnú sumu splátkami po
10 eur mesačne.

27. Podľa ustanovenia §255 ods. 1, 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľaustanovenia§257C.s.p.,výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodné
osobitného zreteľa.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádza súd zo zásady zodpovednosti za výsledok, teda
zásady úspechu. Kritériom pre priznanie náhrady trov konania je miera úspechu vo veci u žalobcu
a žalovaného. Táto miera úspechu závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu.
Účastník, ktorý mal plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých preukázaných, odôvodnených

a účelne vynaložených výdavkov, ktoré mu vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením
práva a to proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Táto všeobecná zásada môže byť prelomená
aplikáciou ustanovenia §257 C.s.p.. Citované ustanovenie obsahuje právo súdu zmierniť dôsledky
uplatnenia právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Podľa neho súd výnimočne nemusí
priznať náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. To znamená, že súd nemusí

zaviazať neúspešnú stranu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá
spôsobila vznik trov svojím zavinením alebo náhodou, aby tieto trovy nahradila druhej strane. Z tohto
dôvodu musí aplikácia tohto ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu amusí myť vždy výnimočný charakter. Nie je možné nepriznať úspešnej strane náhradu trov konania len
na základe všeobecného hodnotiaceho dosah rozhodovania o určitom druhu nároku.

Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa citovaného ustanovenia §257 C.s.p. súd
prihliada na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen tú stranu,
ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tú stranu,
ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá), súd si všíma okolnosti,
ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a postoj strán v spore, ako aj zohľadnenie dopadu rozhodnutia o

trovách konania ako na povinnú, tak aj na oprávnenú stranu sporu z titulu práva na náhradu trov konania.
Uvedené ustanovenie má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona. Použitie tohto ustanovenia
musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter.

Zákon však žiadnym spôsobom nedefinuje a nevymenúva dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe
ktorých súd nemusí náhradu trov konania účastníkom celkom alebo sčasti priznať.

Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 MCdo/5/2011 zo dňa 18.01.2012, pri skúmaní existencie podmienok
hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania prevládalo najmä skúmanie
majetkových, sociálnych, osobných a ďalších pomerov všetkých účastníkov konania a až následne sa
skúmali okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania.

Podľa iného rozhodnutia NS SR sp. zn. 3MCdo/19/2010 zo dňa 24.11.2011, úvaha súdu, či sú
splnené procesné predpoklady pre aplikáciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, musí vždy vychádzať
z posúdenia všetkých relevantných okolností konkrétnej veci, vrátane okolností demonštratívne
uvedených v druhej vete predmetného ustanovenia. Ustanovenie o aplikácii dôvodov hodných

osobitného zreteľa, preto nemožno interpretovať tak, že súdu umožňuje kedykoľvek a bez ohľadu na
základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi
konania. Výnimočnosť aplikácie tohto ustanovenia musí byť daná osobitnými okolnosťami, ktorých
charakteristika musí byť v odôvodnení rozhodnutia vždy náležite vysvetlená a konkretizovaná.

V danej veci súd žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie 289,80 eur (64,68% žalovanej sumy), čo
predstavuje úspech žalobcu a neúspech žalovanej a teda v tejto časti by patrila náhrada trov konania
žalobcovi. V prevyšujúcej časti o zaplatenie 158,24 eur (35,32% žalovanej sumy) bola žaloba žalobu
zamietnutá, čo predstavuje úspech žalovanej a neúspech žalobcu, teda v tejto časti by patrila náhrada
trov konania žalovanej. Z tohto výsledku konania vyplýva, že trovy konania by patrili žalobcovi a to po

odpočítaní rozsahu jeho neúspechu v konaní od rozsahu jeho úspechu v konaní. Teda žalobcovi by
patrila náhrada trov konania v rozsahu 29,36% z celkových trov konania na ktoré by mal žalobca nárok
pri plnom úspechu.

Podľa názoru súdu, na danú vec je potrebné aplikovať dôvody hodné osobitného zreteľa a to vzhľadom

naspotrebiteľskýtypsporuavzhľadomnamajetkové,zárobkovéasociálnepomeryžalovanej.Žalovaná
je nezamestnaná, je invalidnou dôchodkyňou a jej jediný príjem je vo výške 143,70 eur titulom
invalidného dôchodku. Aj z rozhodnutia Centra právnej pomoci Humenné vyplýva, že žalovaná je v stave
materiálnej núdze.

Oproti tomu žalobca je podnikateľký subjekt, ktorý realizuje podnikateľskú činnosť bez väčších
problémov. Podľa výpisu z obchodného registra, kde bol zapísaný 15. 2. 2002, venuje sa
sprostredkovateľskej činnosti, reklamnej a propagačnej činnosti, forfaiting a factoring, činnosti
organizačných a ekonomických poradcov, poskytuje úvery z vlastných zdrojov, vykonáva leasingovú
činnosť, sprostredkuváva kúpu, predaj a prenájom nehnuteľnosti, vykonáva kúpu tovaru na účely jeho

predaja konečnému spotrebiteľovi /maloobchod/ v rozsahu voľnej živnosti, vykonáva činnosti agentúry
dočasného zamestnávania a poskytuje spotrebiteľské úvery bez obmedzenia rozsahu poskytovania
spotrebiteľských úverov. Základné imanie žalobcu je 1 850 000 eur.

Po takomto zistení a zhodnotení statusov žalobcu, ako aj žalovanej, za ich stavu, podľa názoru súdu,

možno od žalobcu spravodlivo žiadať, aby si náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s týmto konaním,
hradil sám. Znášanie trov konania zo strany žalobcu u neho znamená výpadok v príjme, teda nejde o
výdavok, ktorý by mohol ovplyvniť jeho CASH FLOW. Za tohto stavu v tejto veci podľa názoru súdu
možno od žalobcu spravodlivo žiadať, aby si náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s týmto konaním hradilsám s tým, že nepriznanie trov konania žalobcovi, ktorý je v dobrej finančnej kondícii, mu nespôsobí
takú ujmu, ako by vznikla na strane žalovanej v prípade, ak by bola zaviazaná na náhradu trov konania.
Na základe uvedeného v súlade s citovaným ustanovením §257 C.s.p., súd nepriznal žalobcovi náhradu

trov konania vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa v danej veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.