Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, April 27, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/507/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709206753
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1709206753.1

Uznesenie

U Z N E S E N I E
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu
JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobkyne: B. D., T.. XX.XX.XXXXX, H.
Š. XXXX/XX, H., zast. MUDr. Radovan Vaňatka, bytom Šášovská 3018/16, Bratislava, proti žalovaným:
1/ V.. I. C., T.. XX.X.XXXX, H. X. XXX, C., X/ Z. C., T.. XX.X.XXXX, H. X. XXX, C., obaja zast. Fridrich

Paľko, s.r.o., so sídlom Grősslingova 4, IČO: 36 864 421 Bratislava, o nahradenie prejavu vôle, na
odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo 16. júna 2015, č. k. 4C/132/2009-
348, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie nahradil prejav vôle žalovaných, ako predávajúcich,
uzavrieť so žalobkyňou, ako kupujúcou, kúpnu zmluvu o odplatnom prevode vlastníckeho práva k
spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1 nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese C., obec C., katastrálne
územie C., zapísanej na W. Č.. XXXX ako parcela registra C Č.. XXXX/X o výmere 175 m2, zastavané
plochy a nádvoria, ktorá kúpna zmluva, podpísaná žalobkyňou, ako kupujúcou dňa 12.6.2015, tvorí
neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. Žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania vo

výške 115,90 eur, do troch dní.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že ku dňu 6.11.2006 bolo na LV Č.. XXXX pre
katastrálne územie C. zapísané spoluvlastnícke právo k pozemku parcela č. XXXX/X, zastavané plochy
a nádvoria, o výmere 175 m2 v prospech žalobkyne v podiele 1/4, H. F. v podiele 1/2 a N. U. v podiele
1/4. Z ponukového listu zo dňa 15.4.2007 súd prvej inštancie zistil, že žalobkyni, ako spoluvlastníčke,

H. F., spoluvlastníčka v podiele 2/4 pozemku - C. Č.. XXXX/X o výmere 175 m2, zastavané plochy a
nádvoria,zapísanánaW.Č..XXXX,ponúklauvedenýspoluvlastníckypodielnaodkúpeniezacenu2000
SK/ m2 s tým, že táto ponuka v prípade záujmu platí do 24.4.2007. Žalobkyňa listom zo dňa 18.4.2007
súhlasila s touto ponukou, ako i kúpnou cenou, s tým, že je pripravená bezodkladne uzavrieť kúpnu
zmluvu. Zároveň uviedla potenciálny záujem aj o kúpu ďalších nehnuteľností, pozemkov a stavieb na
pozemkochparcelaČ..XXXX,XXXX,XXXX,XXXX/XZ.XXXX/X.Uzavretiekúpnejzmluvyvzmysletejto

ponuky žalobkyňa urgovala u predávajúcej listom zo dňa 26.4.2007. Zo spisu katastrálneho konania č.
V 3621/2007 súd prvej inštancie zistil, že dňa 9.8.2007 bola medzi H. F. ako predávajúcou a žalovanými,
ako kupujúcimi, uzavretá písomná kúpna zmluva o prevode vlastníckych práv k nehnuteľnostiam v
katastrálnom území C., zapísaných na W. Č.. XXXX - rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený
na pozemku parcela Č.. XXXX v celosti, pozemky parcela č. XXXX/X, XXXX, XXXX v celosti a pozemok
parcela Č.. XXXX/X (spoločný dvor) v spoluvlastníckom podiele 1/2, zapísaný na W. Č.. XXXX, do

bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných za kúpnu cenu vo výške 900 000 SK. Vklad bol povolený
dňa 7.12.2007. Z výpisu W. Č.. XXXX súd prvej inštancie zistil, že ku dňu 25.5.2009 bolo zapísanéspoluvlastnícke právo k pozemku - parcela Č.. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 175
m2, v prospech žalobkyne v podiele 1/4, žalovaných v podiele 1 a N. U. v podiele 1/4. Právnym titulom
nadobudnutia žalovanými bol na liste vlastníctva zapísaná kúpna zmluva V 3621/07 zo dňa 7.12.2007.

Proti tomuto zápisu spoluvlastníckych práv žalovaných, žalobkyňa Správe katastra Pezinok písomne
dňa 17.1.2008 namietala, že bolo porušené jej predkupné právo, keďže písomnú ponuku predávajúcej
preukázateľne akceptovala. Z listu žalobkyne zo dňa 25.5.2009, súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa
žalovaným oznámila, že uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 9.8.2007 považuje za porušenie jej zákonného
predkupného práva a vyzvala ich na odpredaj spoluvlastníckeho podielu k pozemku - parcela Č.. XXXX/

X v spoluvlastníckom podiele 1 za rovnakých podmienok, za akých ho od H. F. získali. Tento list bol
žalovanej 2/ doručený dňa 8.6.2009.

3. Splnomocnený zástupca žalobkyne v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa nevie,
kedyjejboldoručenýponukovýlistH.F.M.,aleodpoveďzodňa18.4.2007-súhlasponukoujejžalobkyňa
odoslala poštou v ten deň. O dva dni na to, on osobne, v prítomnosti V.. Š. R. osobne list žalobkyne

zo dňa 18.4.2007 odovzdal H. F., ktorá ho prijala. Nakoľko naňho nereagovala, písali jej 26.4.2007,
ani nato nereagovala. V januári 2008 sa žalobkyňa dozvedela o zápise žalovaných na príslušnom liste
vlastníctva. Na list žalobkyne o porušení jej predkupného práva žalovaní nereagovali.
Žalovaný 1/ argumentoval tým, že nehnuteľnosti od H. F. kupovali v dobrej vôli. Od roku 1989 sú so
žalovanou 2/ bezpodielovými spoluvlastníkmi susediacich nehnuteľností, pozemkov parcela Č.. XXXX Z.

XXXX a stavieb. Keďže im deti odrastali, chceli prikúpiť vedľajšie pozemky so starými stavbami, tiež časť
spoločného dvora parcela č. XXXX/X, ktorého v 1/4 je spoluvlastníkom žalobkyňa. Pýtali sa právnikov,
aj na katastri a bolo im povedané, že na spoločný dvor sa predkupné právo nevzťahuje.
Svedkyňa H. F. vo svojej výpovedi uviedla, že žalobkyni nič neponúkala, žalobkyňa o to nejavila žiaden
záujem, ešte pred smrťou jej manžela s ňou prestala komunikovať. Po smrti manžela ponúkla chalupu

susedoviC..Kponukovémulistuzodňa15.4.2007uviedla,žetoniejejejpodpis,ničtakénepodpisovala.
Svedkyňa výslovne potvrdila, že pred tým, ako to ponúkla manželom C., žalobkyni nič neponúkala.
Uviedla, že C. oslovila mesiac po smrti manžela, ten zomrel vo februári 2007. V čase, keď už mala s
nimi uzavretú predkúpnu zmluvu, sa jej začali hromadiť všelijaké listy od žalobkyne, že to zrazu chcú.
Neprikladala tomu nijaký význam, lebo už bola v tom, že chalupu predáva C.. Predmetný pozemok

(spoluvlastnícky podiel) žalobkyni neponúkla, pretože celá parcela ležala medzi ich stavaniami, skladala
sa z toho, že ju mali F., D. Z. N. U.. Predpokladala, že žalobkyňa nato nebude mať peniaze, lebo predtým
neodkúpila podiel N. U., ako dávnejšie hovorila, že odkúpi od mesta C..
Žalobkyňa v návrhu kúpnej zmluvy, vo vzťahu ku ktorej, sa domáha nahradenia prejavu vôle žalovaných
ju s ňou uzavrieť, uviedla kúpnu cenu za spoluvlastnícky podiel vo výške 4375 eur s odôvodnením,

že znalecký posudok neexistoval, preto si vypočítala tým postupom, že z dohodnutej v kúpnej zmluve
so žalovanými kúpnej ceny 900 000 SK odrátala polovicu za rodinný dom, to tak odhadla, zvyšok
kúpnej ceny vydelila počtom metrov štvorcových súčtu predávaných pozemkov podľa kúpnej zmluvy,
uzatvorenej so žalovanými.
Žalovaní namietali že žalobkyňa, ak by chcela uplatňovať svoje predkupné právo, mohla by tak len

po dohode s N. U., a aj to iba vo veľkosti, ktorá zodpovedá veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu.
K tomuto žalobkyňa uviedla, že ďalší podielový spoluvlastník N. U. si v zákonnej lehote predkupné
právo neuplatnil , preto má nárok na celý spoluvlastnícky podiel v rámci svojho predkupného práva, s
poukazom na právny záver NS ČR v rozhodnutí sp. zn. 33Cdo/603/2008.
Svedok G. R. vo svojej výpovedi uviedol, že ako zať H. F., po smrti jej manžela, jej pomáhal predať

nehnuteľnosti. Vybavoval doklady na katastri, dával jej podpisovať nejaké doklady a odnášal to na
kataster, tiež nejaký doklad, že sa to predáva a za čo, ktorý posielal susedovi, žalobkyni, alebo nejakému
susedovi vedľa. Dávnejšie pracoval v realitách, a preto vedel, že keď bývajú dvaja a viac vo dvore, je
povinnosťou toho, čo chce predať, tomu druhému to ohlásiť. Je si istý, že ponukový list H. F. podpisovala
a to tak, že pripravený list jej dal. Ona odišla do vedľajšej miestnosti a potom sa vrátila. List dal do obálky

a odoslal ho.
Zo znaleckého posudku č. 22/2013 zo dňa 26.7.2013 znalkyne V.. D. R., súd prvej inštancie zistil, že
pravdepodobná zmluvná cena spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 nehnuteľnosti - pozemku parcela
Č.. XXXX/X, vedeného na W.D. Č.. XXXX, pre katastrálne územie C. bola 6400 eur, ktorú cenu znalkyňa
odborne stanovila na základe vykonanej obhliadky na mieste samom a podľa pokynov súdu (podľa stavu

v roku 2007, s prihliadnutím na obsah kúpnej zmluvy zo dňa 9.8.2007 ak využitie susediacich pozemkov
a stavieb podľa ich stavu v roku 2007).
Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba je dôvodná.4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 34, § 37, § 40a, § 116, §140 Občianskeho
zákonníka, § 161 ods. 3 O.s.p.. Poukázal na to, že právo disponovať so spoluvlastníckym podielom
prislúcha každému spoluvlastníkovi. Zmluvná voľnosť spoluvlastníka je zákonom obmedzená v tom, že

svoj spoluvlastnícky podiel môže bez ďalšieho previesť iba na blízke osoby. V tomto prípade ostatní
spoluvlastníci nemajú predkupné právo na prevádzaný spoluvlastnícky podiel. Ak však spoluvlastník
mieni svoj podiel previesť na iné než blízke osoby, prípadne aj na len jedného zo spoluvlastníkov,
musí najskôr svoj podiel ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. Ide teda o povinnosť spoluvlastníka
(zamýšľajúceho previesť svoj spoluvlastnícky podiel) vyplývajúcu zo zákonného predkupného práva,

ktorej korešponduje oprávnenie ostatných spoluvlastníkov, (ktorí nechcú vec predať) na odkúpenie
tohto spoluvlastníckeho podielu. Takúto povinnosť má spoluvlastník bez ohľadu na spôsob scudzenia
svojho spoluvlastníckeho podielu. Uviedol, že predkupné právo má povahu vecného práva a v prípade
prevodu spoluvlastníckeho podielu pôsobí aj voči právnemu nástupcovi kupujúceho, ktorý sa stal
novým vlastníkom namiesto predávajúceho. Vzniká zo zákona (zákonné predkupné právo), súčasne
so vznikom podielového spoluvlastníctva, a to bez ohľadu na to, či spoluvlastníctvo vzniklo na základe

zmluvy, rozhodnutia alebo zo zákona. Ustanovenia § 602 až § 606 Občianskeho zákonníka sa použijú
aj v prípade predkupného práva spoluvlastníkov. Z citovaných ustanovení vyplýva, že pre formu ponuky
predkupného práva platí, že ak ide o nehnuteľnosť, musí byť písomná. Ponuka musí obsahovať všetky
podmienky, za ktorých má byť kúpna zmluva uzavretá. Povinný uvedie v ponuke cenu ponúknutú
inou osobou, prípadne i podmienky ponúknuté popri cene. Ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má

predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak
táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponúka predkupného práva je prejavom vôle
povinného scudziť svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti, smerovaný oprávnenému podielovému
spoluvlastníkovi, smerujúci k uzatvoreniu kúpnej zmluvy o prevode spoluvlastníckeho práva povinného
podielového spoluvlastníka na oprávneného podielového spoluvlastníka, a ako taký musí byť urobený

platne, v súlade aj so všeobecnými ustanoveniami o platnosti právnych úkonov v zmysle § 34 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Ak povinný spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné právo a svoj
podiel previedol na inú než blízku osobu bez toho, aby ho predtým ponúkol ostatným spoluvlastníkom, je
právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu, neplatný, ale len v prípade,
že sa oprávnení spoluvlastníci dovolajú jeho neplatnosti. V danej veci sa žalobkyňa domáhala nárokov

z porušenia jej zákonného predkupného práva osobitnou žalobou podľa § 161 ods. 3 O.s.p..

5. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka v 1 veľkosti
podielu na pozemku parcela Č.. XXXX/X o výmere 175 m2, zapísanej na LV Č.. XXXX, pre katastrálne
územie Pezinok svoju žalobu odôvodňovala skutkovým tvrdením porušenia jej predkupného práva k

tomuto pozemku tým, že napriek akceptácii písomnej ponuky predávajúcej zo dňa 15.4.2007 listom
zo dňa 18.4.2007, predávajúca H. F., podielová spoluvlastníčka o veľkosti 1/2, svoj spoluvlastnícky
podiel predala tretím osobám - žalovaným kúpnou zmluvou zo dňa 9.8.2007. Žalovaní sa v konaní
bránili tým, že 1/nárok žalobkyne z predkupného práva zanikol nezaplatením kúpnej ceny v určenej
lehote, 2/že žalobkyňa mohla uplatňovať nárok z porušeného predkupného práva iba do výšky svojho

spoluvlastníckeho podielu, 3/že výkon práv žalobkyne je v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na
skutočnosť, že predmetný pozemok je spoločným dvorom, slúžiacim vlastníkom, v tomto prípade
vlastnícky oddeleným domom, ku ktorým spoločný dvor patrí, 4/ žalovaný 1/ tiež namietal, že na
spoločný dvor sa predkupné právo nevzťahuje, ako bol informovaný. Súd prvej inštancie predovšetkým
z výpovede svedkyne H. F. mal preukázané, že z jej strany došlo uzatvorením kúpnej zmluvy

so žalovanými k porušeniu zákonného predkupného práva žalobkyne. Vyhodnotením jej svedeckej
výpovede súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo strany svedkyne nebola vôľa previesť jej
spoluvlastnícky podiel na žalobkyňu z dôvodov, ktoré sama uviedla. Sama svedkyňa potvrdila, že po
smrti manžela, s ponukou na predaj svojho vlastníctva, vrátane spoluvlastníckeho podielu k spoločnému
dvoru nezamýšľala predať osobitne, ale oslovila priamo žalovaných a nemala vôľu ani úmysel s ponukou

predkupného práva osloviť žalobkyňu s dovetkom „ však sme nemali predkúpnu zmluvu“. Z uvedeného
možno potom vyvodiť, že si ani nebola vedomá takejto povinnosti a možných následkov jej nesplnenia.
Svedkyňa poprela aj pravosť svojho podpisu na ponukovom liste zo dňa 15.4.2007. Súd prvej inštancie
tak prejudiciálne vyhodnotil písomnú ponuku na uplatnenie predkupného práva žalobkyňou zo dňa
15.4.2007 za absolútne neplatný právny úkon. Z tohto potom vyvodil, že nárok žalobkyne z predkupného

práva nemohol zaniknúť nezaplatením kúpnej ceny včas, keďže jej nebola daná platná ponuka na
uplatnenie predkupného práva. K námietke žalovaných, že si žalobkyňa uplatňuje nárok z porušeného
predkupného práva vo väčšom rozsahu, než zodpovedá veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu s
poukazom na existenciu predkupného práva ďalšieho podielového spoluvlastníka N. U., súd prvejinštancie uviedol, že ustanovenie § 140 veta druhá Občianskeho zákonníka nemožno na predmetnú vec
aplikovať, keďže nejde o skutkovú situáciu podielových spoluvlastníkov, ktorí sa nevedia dohodnúť na
výkone predkupného práva. Teda nejde o prípad dohody medzi viacerými podielovými spoluvlastníkmi,

ktorý z nich a v akej veľkosti ponúknutého podielu tento odkúpia. Práve za situácie, keď žalovaní
nepreukázali, že si ďalší podielový spoluvlastník N. U. taktiež uplatňuje svoj nárok z predkupného práva,
mal súd prvej inštancie za to, že žalobkyňou uplatňovaný nárok na celý scudzený spoluvlastnícky podiel,
keď sa nárokov z porušeného predkupného práva dovolala riadne a včas, je dôvodný. Nakoľko teda
platná ponuka na výkon predkupného práva neexistovala a teda nebolo možné zistiť rovnaké podmienky

- kúpnu cenu, za akú žalovaní nadobudli od povinnej spoluvlastníčky tento jej spoluvlastnícky podiel,
keďže suma 900 000 SK predstavovala kúpnu cenu za všetky nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom
zmluvného prevodu, súd prvej inštancie postupom podľa § 136 O.s.p. určil kúpnu cenu za uvedený
spoluvlastnícky podiel vlastnou úvahou, vychádzajúc z odborných znalostí vo veci ustanoveného znalca,
ktorý stanovil pravdepodobnú zmluvnú cenu vo výške 6400 eur. K námietke žalovaných, že predmetný
pozemok je spoločným dvorom s osobitným režimom, čím by priznanie nároku žalobkyni bolo v rozpore

s dobrými mravmi, súd prvej inštancie uviedol, že takzvaný spoločný dvor mal v minulosti špecifické
postavenie z hľadiska evidovania nehnuteľností v bývalej pozemkovej knihe. Pod spoločným dvorom sa
rozumel pozemok - dvor slúžiaci spoločne vlastníkom alebo spoluvlastníkom viacerých domov. Spôsob
evidovania pozemnoknižného telesa bol upravený v §51 a § 55 z pozemnoknižného poriadku. Zápis
spoločného dvora sa uskutočňoval tak, že tento bol zapísaný do každej pozemnoknižnej vložky, v ktorej

bol evidovaný dom, k užívaniu ktorého slúžil, a to bez uvedenia spoluvlastníckeho podielu. Dňom 1.
apríla 1964 bola pozemková kniha nahradená evidenciou nehnuteľností. Zápisy z pozemkovej knihy
do evidencie nehnuteľností boli preberané v tzv. druhej etape od roku 1967, pričom v nezmenenej
podobe boli prevzaté a naďalej i vykonávané aj zápisy týkajúce sa spoločných dvorov. Dňom 1.
januára 1993 bola evidencia nehnuteľností nahradená katastrom nehnuteľností. Spoločný dvor ako

inštitút sui generis nebol priamo normatívne upravený hmotnými predpismi občianskeho práva, ale
právnymi predpismi upravujúcimi vykonávanie zápisov do pozemkovej knihy, pričom jeho chápanie
bolo doplnené i príslušnou judikatúrou. Nastúpením účinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950Zb.
od 1. januára 1951 sa prestalo aplikovať dovtedy na Slovensku platné občianske obyčajové právo (§
562, § 568). V zmysle § 865 Občianskeho zákonníka č. 40/1964Zb. účinného od 1. apríla 1964, sa

ustanoveniami tohto zákona spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964, pokiaľ nie je
uvedené inak, pričom vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964
sa posudzujú podľa doterajších predpisov. V dôsledku účinnosti Občianskeho zákonníka č. 40/1964Zb.
ako i zrušenia pozemkovej knihy sa teda na spoluvlastnícke vzťahy, týkajúce sa spoločného dvora,
začali vzťahovať ustanovenia § 137 až § 142 o podielovom spoluvlastníctve. Zápis spoločného dvora

v katastri nehnuteľností (na liste vlastníctva) je preto v súčasnosti potrebné vyhodnotiť cez prizmu
podielového spoluvlastníctva. Žiadne ustanovenia platného Občianskeho zákonníka, zákona o katastri
nehnuteľností a ani iného platného a účinného právneho predpisu nebránia samostatnému nakladaniu
so spoluvlastníckym podielom na spoločnom dvore, a to či už vo forme jeho scudzenia, založenia alebo
uplatnenia si predkupného práva. V súčasnosti uvedenie spôsobu využívania pozemkov v kódoch,

spolu s legendou, ako je tomu v prípade sporného pozemku, je len údajom zo súboru popisných
informácií podľa § 9 ods. 1 písm. d) Vyhl. Úradu geodézie a katastra SR č. 461/2009Z.z., ktorou sa
vykonáva zákon o katastri nehnuteľnosti. Na uvedené účelové určenie pozemku by prichádzalo do
úvahy prihliadnuť súdom v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka v konaní o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva. V takomto konaní by bol súd oprávnený aj zriadiť vecné bremeno k

novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. S poukazom na
uvedené, súd prvej inštancie neuznal obranu žalovaných a nevzhliadol vo výkone predkupného práva
žalobkyne rozpor s dobrými mravmi. Práve naopak, bolo to konanie predávajúcej H. F., ktoré bolo v
rozpore so zákonom, a ktoré nemôže požívať právnu ochranu. O trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p..

6. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedli, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam.Poukázalinato,žesúdprvejinštancieobdržal
ako prílohu žaloby ponukový list zo dňa 15.4.2007, ktorým svedkyňa H. F. ponúkla žalobkyni ako

spoluvlastníčke nehnuteľnosti na odkúpenie jej spoluvlastnícky podiel za cenu 2000 SK /m2. Súd prvej
inštancie následne vypočuť túto svedkyňu, ktorá bola konfrontovaná s ponukovým listom ako listinným
dôkazom, pričom svedkyňa vypovedala, že to nie je jej podpis, nič také nepodpisovala, s ničím takým
nebola u notára, súčasne uviedla, že určite žalobkyni nič neponúkala. Z tohto potom súd prvej inštancievyhodnotil ponukový list ako absolútne neplatný právny úkon. Po tomto vyhodnotení dôkazu, ktorým bola
len výpoveď svedkyne H. F., nie však listiny samotnej, súd prvej inštancie vyhodnotil výpoveď Stanislava
Husoviča, zaťa H. F., kde vypovedal úplne jednoznačne, že „dal som jej pripravený list, odišla do druhej

miestnosti, potom sa vrátila, dal som list do obálky, odoslal“ a následne z neznámych dôvodov súd prvej
inštancie nepripustil otázku, či je G. R. známe, že H. F. poprela svoj podpis pred súdom, tak, že táto
výpoveďjelennepriamydôkaz,pretožesvedkyňaH.F.podpisovalalistvovedľajšejmiestnosti.Súdprvej
inštancie súčasne uviedol, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno tvrdenia platnej ponuky. Žalovaní
majú za to, že súd prvej inštancie absolútne nesprávne vyhodnotil výpoveď svedka G. R. z dôvodu, že

svedok, aj keď nebol osobne prítomný v momente podpisu, bol však prítomný bezprostredne po ňom a
sám vložil list do obálky a tvrdil, že je si istý, že list podpísala svedkyňa H. F., takže bezprostredne vnímal,
že pôvodne nepodpísaný list, ktorý sám pripravil, mu H. F. potom, čo jej nepodpísaný list odovzdal,
doniesla podpísaný a on sám ho osobne vložil do obálky a odoslal. Z uvedeného dôkazu je potrebné
vyvodiť, že ide o priamy dôkaz, pretože je vysoko nepravdepodobné, aby G. R. vložil nepodpísaný list
do obálky a odoslal ho žalobkyni nepodpísaný. Jeho výpoveď je tak nielen priamym dôkazom ale aj

pôvodným dôkazom, pretože priamo musel vedieť, že do obálky vkladá podpísaný list H. F.. Žalovaní tak
jednoznačne preukázali, že ponuka bola podpísaná svedkyňou H. F.. Súd prvej inštancie rozpor medzi
dvoma dôkazmi na jednej strane v prospech vykonania platnej ponuky - samotná ponuková listina z
15.4.2007 a výpoveď G. R. a jedným dôkazom na strane druhej v neprospech vykonania platnej ponuky
- výpoveď H. F. o tom, že na listine nie je jej podpis. Tento záver však súd prvej inštancie nevyslovil v

tej podobe, že sa nepreukázalo, že by podpis H. F. na ponukovej listine bol jej, ale konštatovaním, že
ide o absenciu slobodnej a vážnej vôle konajúcej osoby, čo však vôbec nezodpovedá prípadu, keď by
súd, hoc aj nesprávne, uveril tvrdeniu H. F. o popretí pravosti jej podpisu. Ak osoba nič nepodpisovala,
potom nejde ani o jej úkon a nemá význam vôbec riešiť otázku slobodnej a vážnej vôle. V takom prípade
mal súd prvej inštancie konštatovať, že k právnemu úkonu ani nedošlo. Je však zrejmé, že by to mohol

konštatovať iba v prípade, ak by preukázal, že podpis na ponukovej listine nie je podpis H. F.. Súd však
tento nedostatok vo svojej hodnotiacej úvahe šikovne zakryl predstavou akoby to aj podpis H. F. aj
mohol byť, ale istotne to nemyslela slobodne a vážne, akoby ju niekto donútil k podpisu a súčasne svoju
vôľu podpísať nemyslela vážne, napríklad mala vnútornú výhradu, alebo žartovala a, ak by to nestačilo
z očitého svedka, ktorý videl všetko, len okamih podpisu nie, urobila nepriameho svedka, pričom už len

listina s podpisom, ktorý vyzerá ako podpis H. F., a o ktorom je svedectvo priameho a pôvodného svedka
o tom, že to mohol byť len jej podpis, pretože v susednej miestnosti, kde H. F. odišla, celkom iste už nikto
inýnebol,jetiežpriamymapôvodnýmdôkazom,kdesúdakmalnapriekpreukázaniupravostipodpisuzo
strany žalovaných pochybnosti o pravosti podpisu, mohol nariadiť znalecké dokazovanie, pretože ide o
otázku, ktorá si vyžaduje odborné skúmanie. Žalovaní nemohli predpokladať pred vyhlásením rozsudku,

žesúduverítvrdeniuH.F.onepodpísaníponukovéholistunapriekdvompriamymapôvodnýmdôkazom,
a predovšetkým výpovedí priameho a pôvodného svedka G. R.. Nepriamym dôkazom by nebolo ani
svedectvo G. R., že videl H. F. ako vkladá list do obálky bez toho, aby ho do obálky vložil sám. Aj toto
by bol priamy dôkaz, aj keď v tomto prípade istota o podpise by bola znížená . Nepriamym dôkazom
by mohla byť len dôkaz niečoho, z čoho možno len usudzovať o dokazovanej skutočnosti, napríklad

niekto videl H. F. ako vkladá list do obálky, alebo vôbec by nevedel, čo je predmetom listu. Manipulácia
a zámena priamych a nepriamych dôkazov, kde ide o pomer k vyvodenému záveru, a ich zamieňanie
s pôvodnými a odvodenými dôkazmi, kde ide o pomer k prameňu správy o dokazovanej skutočnosti
(bezprostrednosť vnímania), je z dôvodu absencie tejto úpravy v zákone ľahkým terčom pre skreslený
výklad. V tomto smere poukázali na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo/2682/2013. Je isté, že svedok

G. R. by nepodpísaný list do obálky nevložil, rovnako ako je isté, že vo vedľajšej miestnosti nesedela
iná osoba, ktorá by list podpísala za svedkyňu H. F.. G. R. sa priamo zúčastňoval na konaní H. F., nebol
pri nej iba v momente podpisu, ale predtým pri nej bol, odovzdal jej nepodpísaný list a prijal od nej
podpísaný list. Považovať takúto výpoveď iba za nepriamy dôkaz nie je možné. Žalovaní tak výpoveďou
G. R. uniesli dôkazné bremeno pravosti ponukovej listiny z 15.4.2007.

V ďalšom žalovaní poukázali na to, že v prípade pochybnosti súdu o pravosti podpisu je potrebné
vrátiť konanie do štádia konania pred súdom prvej inštancie s cieľom nariadiť znalecké dokazovanie
pravosti podpisu svedkyne H. F.. V opačnom prípade možno mať za to, že je pravdepodobnejší
záver, že to je jej podpis , pretože jednak neuviedla žiadne také okolnosti z ktorých by bolo možné
usudzovať, že nejde o jej podpis (list bol totiž jednoznačne doručený žalobkyni ), jednak žalobkyňa

originálom listu pravdepodobne stále disponuje, a popretie pravosti podpisu je vyvrátená svedeckou
výpoveďou G. R., ktorý poskytol priamy a pôvodný dôkaz podpisu ponukovej listiny z 15.4.2007 a
sám list odoslal žalobkyni. V dôsledku nesprávne zisteného skutkového stavu následne došlo aj k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci tak, že ponuková listina z 15.4.2007 sa považuje za neplatnú anevyvolávajúcu plynutie zákonnej prekluzívnej lehoty 2 mesiace na vyplatenie ponúknutej kúpnej ceny.
Ďalšou skutočnosťou, pre ktorú mala byť žaloba zamietnutá je skutočnosť, že súd prvej inštancie sa
uspokojil s tým, že ďalší údajný spoluvlastník N. U. si neuplatnil svoje predkupné právo a preto má

žalobkyňa právo na výkup celého podielu žalovaných. Tento záver považujú žalovaní za nesprávny a
platil by iba v prípade, že by bol N. U. ponúknutý výkup, t.j. bola mu svedkyňou H. F. ohlásená ponúka
na výkup so všetkými podmienkami, totiž iba vtedy by mu predkupné právo zaniklo márnym uplynutím
zákonnej prekluzívnej lehoty 2 mesiace a až následne by došlo k akrescencii jeho potencionálneho
nároku žalobkyni, ktorá by však musela v zákonnej lehote včas a riadne vykúpiť celý ponúkaný podiel.

Nenastala ani jedna z podmienok, ani na strane N. U., ani na strane žalobkyne. Predkupné právo N. U.
teda stále existuje, nezaniklo, pretože mu nebola doručená ponuka, bolo porušené a zakladá N. U. právo
na jeho realizáciu. Dokonca je zrejmé, že tým, že žalobkyňa svoje právo na výkup neuplatnila zákonnej
prekluzívnej lehote počítanej od doručenia ponukového listu z 15.4.2007, je možné jednoznačne tvrdiť,
že jej predkupné právo zaniklo a predkupné právo N. U. k podielu H. F. stále existuje.
Žalovaní v ďalšom poukázali na to, že predmetný pozemok je podľa výpisu z katastra určený ako

spoločný dvor, čo je účelové určenie pozemku - kód využitie 19 na LV Č.. XXXX, ako aj skonštatoval súd
prvej inštancie. Je preto logické, že ak žalovaní nadobudli susedné nehnuteľnosti - pozemky vrátane
budov od svedkyne H. F. spolu s podielom na spoločnom dvore, ktoré priamo hraničia s pozemkom
určeným ako spoločný dvor, majú tieto pozemky funkciu hlavnej veci a pozemok so spoločným dvorom
funkciu vedľajšej veci, pretože spoločný dvor patrí k hlavným pozemkom s budovami (tak vo vlastníctve

žalobkyne ako aj žalovaných) podľa svojej povahy (je to spoločný dvor). Keďže realizácia princípu
vzťahu hlavnej a vedľajšej veci je v určitom konflikte s predkupným právom spoluvlastníkov, je potrebné
zmierenie oboch inštitútov hľadať prostredníctvom súladu výkonu oboch práv s dobrými mravmi. Nie je
teda pravdou, že by inštitút spoločného dvora zanikol úplne, pretože je realizovateľný prostredníctvom §
121 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a

sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. Spoločný dvor ako pozemok slúži hlavným
pozemkom. Z tohto dôvodu je v rozpore s dobrými mravmi akokoľvek uplatňovať predkupné právo
spoluvlastníka k podielu, ktorý sa prevádza na budúcich vlastníkov hlavných pozemkov. Spoločný dvor
bol až do roku 1964 vždy v celom vlastníctve každého vlastníka hlavného pozemku a až následne
protiprávne došlo k zmene tohto inštitútu na podielové spoluvlastníctvo, hoci vznik tohto vzťahu sa aj

podľa nového Občianskeho zákonníka mal spravovať doterajšími predpismi.

7. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhla napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdiť. Uviedla, že odvolanie žalovaných bolo podané oneskorene, nakoľko ich právny
zástupca napadnutý rozsudok prevzal dňa 12.8.2015 a odvolanie doručil súdu dňa 28.8.2015 (teda s

časovým odstupom 16 dní). V ďalšom poukázala na to, že žalovaní z vyjadrenia svedka G. R. nejasným
myšlienkovým postupom vyvodili, že je isté, že svedok by nepodpísaný list do obálky nevložil, a že v
susednej miestnosti, kde H. F. odišla, celkom iste už nikto iný nebol. Príslušný svedok vo svojej výpovedi
v tomto smere netvrdil vôbec nič. Žalovaní rovnako nepreukázali svoje tvrdenie, že zaobstaranie podpisu
G. R. vyznieva vysoko nepravdepodobne. Žalovaní sa snažia vyslovene manipulatívne presvedčiť súd

o tom, že popretie pravosti podpisu (zo strany samotnej H. F.) je vyvrátené svedeckou výpoveďou G.
R., ktorý poskytol priamy a pôvodný dôkaz podpisu ponukovej listiny z 15.4.2007 H. F.. Žalovaní tvrdia
ešte aj to, že podpis na príslušnom ponukovom liste vyzerá ako podpis H. F.. Žalobkyňa poukázala na
to, že pritom evidentne existuje diametrálny rozdiel medzi podpisom na príslušnom ponukovom liste a
úradne overeným podpisom na kúpnej zmluve, ktorou pani H. F. odpredala predmetné nehnuteľnosti

žalovaným. Žalobkyňa je presvedčená, že výsledkom prípadného znaleckého dokazovania by bolo
jednoznačné potvrdenie toho, že na príslušnom ponukovom liste sa nenachádza vlastnoručný podpis
H. F.. Je presvedčená, že výpoveď H. F. to už potvrdila dostatočne jasne. Už v konaní pred súdom
prvej inštancie vyslovila podozrenie z krivej výpovede svedka R., nakoľko podpis na ponukovom liste je
evidentne iný ako podpis na kúpnej zmluve. V ďalšom uviedla, že priamo zo znenia kúpnej zmluvy zo

dňa 9.8.2007 jasne vyplýva, že podľa tejto kúpnej zmluvy nebolo prevádzané vlastníctvo ku žiadnemu
príslušenstvu k hlavnej veci. Pritom v zmluve o prevode nehnuteľnosti musia byť popri hlavnej veci
uvedené a riadne identifikované tiež veci, ktoré sú jej príslušenstvom (R 7/1987). K tvrdeniu žalovaných,
že predkupné právo N. U. k podielu H. F. stále existuje, žalobkyňa uviedla, že toto ignoruje skutočnosť o
uplynutí lehoty 3 rokov odo dňa porušenia práva, dokedy sa mohol N. U. domáhať. Zároveň uviedla, že,

ak žalovaní neváhali porušiť predkupné právo jedného zo spoluvlastníkov (N. U.), len ťažko možno veriť
tomu, že by v tej istej záležitosti neporušili predkupné práva aj druhého zo spoluvlastníkov toho istého
pozemku (žalobkyne ). V ďalšom poukázala na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Cdo 603/2008.8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k
záveru, že odvolanie je dôvodné.

9. V danej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na zistení, že svedkyňa H. F., pred predajom
svojho spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 k spoločnému dvoru (parcela č. XXXX/X o výmere
175 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísaná na LV č. XXXX) žalovaným, tento neponúkla v rámci
predkupného práva na predaj žalobkyni (rovnako podielovej spoluvlastníčke týchto nehnuteľností s

veľkosťou podielu 1). Hoci sa v spise nachádza ponukový list z 15.4.2007 tento nebol podpísaný H.
F. a preto sa jedná o absolútne neplatný právny úkon. Pri svojom rozhodovaní vychádzal z výpovede
samotnej H. F., ktorá potvrdila, že po smrti manžela, s ponukou na predaj svojho vlastníctva, vrátane
spoluvlastníckeho podielu k spoločnému dvoru, tieto nezamýšľala predať osobitne, ale oslovila priamo
žalovaných a nemala vôľu ani úmysel s ponukou predkupného práva osloviť žalobkyňu s dôvetkom
„ však sme nemali predkupnú zmluvu“. Svedkyňa poprela aj pravosť svojho podpisu na ponukovom

liste zo dňa 15.4.2007. V tomto smere odvolací súd uvádza, že svedkyňa H. F. vo svojej výpovedi
pred súdom prvej inštancie dňa 15.12.2011 výslovne uviedla, že žalobkyni nič neponúkala. I napriek
konfrontácii svedkyne s listinným dôkazom - ponukový list zo dňa 15.4.2007, táto výslovne uviedla, že
na predmetnej listine nie je jej podpis, nič také nepodpisovala, s ničím takým nebola u notára. I po otázke
súdu zotrvala na svojom stanovisku, že žalobkyni, predtým než predala nehnuteľnosti žalovaným, nič

neponúkala. Uviedla, že v apríli 2007 mala uzavretú so žalovanými predkupnú zmluvu, a keď sa jej
začali hromadiť všelijaké listy od žalobkyne, že to chce od nej kúpiť, neprikladala tomu nijaký význam.
Potvrdila, že už mesiac po smrti manžela sa pýtala p. C., či má záujem o kúpu jej parcely, následne v
apríli 2007 uzavreli predkupnú zmluvu. Svedkyňa vysvetlila i to, prečo neponúkla predmetný pozemok
na predaj žalobkyni, keď uviedla, že celá parcela ležala medzi ich stavaniami, skladala sa z toho,

že ju mali F., D. a N. U., žalobkyňa hovorila, že si odkúpi časť po N. U., po roku sa jej pýtala, či to
odkúpila, na čo jej povedala, že nie, lebo na to nemá peniaze. Potom svedkyňa písala na mestský
úrad, že chce odkúpiť pozemky po N. Tahotnom. Keď predávala svoje pozemky, predpokladala, že
žalobkyňa nebude mať na to peniaze, keď nemala ani na odkúpenie tých iných pozemkov. Ak súd prvej
inštancie na základe tejto výpovede ustálil, že svedkyňa H. F. pred predajom svojho spoluvlastníckeho

podielu k spoločnému dvoru, tento neponúkla v rámci predkupného práva žalobkyni, jeho skutkové
závery sú správne a vyplývajú z vykonaného dokazovania. V tomto smere bolo potom nadbytočným
nariaďovať znalecké dokazovanie za účelom zistenia pravosti podpisu svedkyne H. F. na ponukovom
liste z 15.4.2007, keďže táto sama potvrdila, že sa s ponukou na predaj spoluvlastníckeho podielu
k spoločnému dvoru nikdy na žalobkyňu neobrátila, a nikdy ani takýto úmysel nemala (vychádzala z

toho, že žalobkyňa na kúpu jej spoluvlastníckeho podielu nemá ani peniaze). Je tak zrejmé, že aj
keby podpis na ponukovom liste bol skutočne podpisom svedkyne F., táto nikdy nemala záujem, aby
bol žalobkyni aj doručený. Inými slovami povedané, aj keby svedkyňa ponukový list podpísala, avšak
nemala záujem ho doručiť žalobkyni s účinkami ponuky predaja spoluvlastníckeho podielu, samotné
spísanie a podpísanie ponukového listu ešte neznamená, že ponuka na uplatnenie si predkupného

práva bola i svedkyňou zrealizovaná. Ako už bolo uvedené, ponuka na uplatnenie si predkupného
práva je adresovaný právny úkon a teda nestačí iba jeho písomné vyhotovenie a podpísanie jedným z
podielových spoluvlastníkov, ale sa vyžaduje, aby ho podielový spoluvlastník adresoval oprávnenému
spoluvlastníkovi (ponúkol svoj podiel na predaj). Svedkyňa F.Á. vo svojej výpovedi potvrdila, že takúto
ponuku žalobkyni nikdy neadresovala. Ak sa tak malo urobiť prostredníctvom svedka G. R., v konaní

nebolo preukázané, že by bol tento svedok p. F. splnomocnený v jej mene konať a oslovovať zvyšných
podielových spoluvlastníkov s ponukou predkupného práva. Možno potom ustáliť, že ak aj svedok R.
poslal ponukový list z 15.4.2007 žalobkyni, nekonal tak ako splnomocnený zástupca H. F., ale konal
sám za seba. Navyše tento svedok spočiatku s istotou nepotvrdil, že podpis na ponukovom liste je
podpisom H. F., ale uviedol iba to, že by to mohol byť jej podpis. Až na ďalšiu otázku uviedol, že si

je istý, že išlo o podpis H. F.. Na druhej strane však uviedol, že nebol osobne prítomný keď p. H. F.
mala list podpisovať, nakoľko sa tak malo stať v inej miestnosti. Na jednej strane je tu teda výpoveď
samotnej H. F. o tom, že nikdy sa na žalobkyňu neobrátila (ani o to nemala záujem už aj pre narušené
susedské vzťahy) s ponukou na odpredaj spoluvlastníckeho podielu k spoločnému dvoru, ani takúto
ponuku nepodpisovala, na druhej strane je tu výpoveď svedka R., ktorý najskôr jednoznačne nepotvrdil,

že by malo ísť o podpis H. F., následne tvrdil, že podpis je jej, avšak pri samotnom podpisovaní prítomný
nebol.Podľanázoruodvolaciehosúdu,súdprvejinštancievýsledkyvykonanéhodokazovaniavyhodnotil
správne, keď vo väčšom rozsahu prihliadol na výpoveď samotnej H. F., keďže práve táto mala zákonnú
povinnosť ponúknuť na odpredaj svoj spoluvlastnícky podiel zvyšným podielovým spoluvlastníkom, akeď táto potvrdila, že tak neurobila, ani urobiť nemienila. Výpoveď svedka R. je tak v priamom rozpore
s výpoveďou svedkyne H. F. a jej vôľou s ponukou na odpredaj spoluvlastníckeho podielu neosloviť
žalobkyňu. Navyše svedok R. nebol osobne prítomný pri údajnom podpisovaní ponukového listu H. F.

a tvrdenia žalovaných, že nikto iný, než H. F. ponukový list podpísať nemohla, neboli inými dôkazmi
preukázané (konštatovanie, že svedkyňa mala byť v miestnosti sama neboli rovnako preukázané). Ak
by aj ponukový list svedkyňa podpísala, bolo preukázané, že tento list následne adresoval žalobkyni
samotný svedok R. (nie H. F.) bez toho, aby bol na to p. F. splnomocnený resp. konal v jej mene. Možno
preto uzavrieť, že súd prvej inštancie posúdil vec správne, keď ustálil, že predkupné právo žalobkyne

bolo porušené, keďže svedkyňa pred predajom svojho spoluvlastníckeho podielu žalovaným, neoslovila
žalobkyňu s ponukou predkupného práva. Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti, že pri svojom
rozhodovaní nemohol prihliadať na podanie p. H. F., označenom ako „doplnenie výpovede“ doručenom
odvolaciemu súdu dňa 18.8.2017, nakoľko by išlo o neprípustnú novotu v odvolacom konaní, keďže
podľa § 366 C.s.p. sa táto netýkala procesných podmienok, ani vylúčenia sudcu alebo nesprávneho
obsadenia súdu, ani ňou nemalo byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a napokon nešlo o procesnú obranu, ktorú odvolatelia bez
svojej viny nemohli uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

10. Odvolací súd nad rámec uvedeného dodáva, že aj keby svedkyňa H. F. skutočne podpísala
ponukový list z 15.4.2007 a tento aj skutočne zaslala žalobkyni pred tým, než odpredala svoj

spoluvlastnícky podiel žalovaným, tento nemohol vyvolať účinky platnej ponuky pre uplatnenie si
predkupného práva. Ponuka na využitie predkupného práva je jednostranným právnym úkonom
povinného z predkupného práva adresovaným oprávnenému a musí okrem všeobecne kladených
požiadaviek na právne úkony (§ 37 a nasl OZ) a náležitosti návrhu na uzavretie zmluvy (§ 43a
OZ) zodpovedať vopred dojednaným podmienkam a pokiaľ neboli dojednané, musí obsahovať všetky

podmienky, za ktorých povinný ponúka vec na kúpu a splnením ktorých môže oprávnený svoje
predkupné právo vykonať. Rozhodujúcou podmienkou môže byť i forma zaplatenia kúpnej ceny, najmä
ak môže ovplyvniť hodnotu nehnuteľnosti, či jej právne pomery, ale i jej splatnosť. Tým, že vlastník
nehnuteľnosti oznámil tomu, pre ktorého je zapísané predkupné právo, že chce nehnuteľnosť predať za
určitú sumu, a vyzval ho, aby sa v zákonnej lehote vyjadril, či chce predkupné právo uplatniť, neponúkol

mu nehnuteľnosť na kúpu (rozsudok NS ČSR 21. 12. 1920 , sp. zn. Rv I 1100/20, Vážny č. 817/1920).
V danej veci bol ponukový list z 15.4.2007 formulovaný nasledovne: „ podpísaná H. F., spoluvlastníčka
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Pezinok, pozemok parc. č. XXXX/X, zastavané
plochyanádvoria,vovýmere175m2,spoluvlastníckypodiel2/4inykcelkuvzmysle§140OZ,ponúkam
Vám týmto, ako spoluvlastníkovi danej nehnuteľnosti, na odkúpenie vyššie uvedený spoluvlastnícky

podiel a to za cenu 2000 SK/m2 pozemku. V prípade vášho záujmu o kúpu spoluvlastníckeho podielu
k dotknutej nehnuteľnosti, za stanovenú kúpnu cenu, ponuka platí do 24. apríla t.r.“. Na tento list
žalobkyňa odpovedala listom zo dňa 18.4.2007 označenom ako „súhlas s ponukou na odkúpenie
spoluvlastníckeho podielu“, v ktorom žalobkyňa uviedla: „ podpísaná Oľga D............reagujem na váš
ponukový list z 15.4.2007 .........., prijímam túto vašu ponuku, súhlasím s vami ponúknutou cenou

2000 SK /m2 a som pripravená bez zbytočného odkladu uzavrieť s vami kúpnopredajnú zmluvu
na túto nehnuteľnosť“. Ďalším listom z 26.4.2007 označenom ako „žiadosť o navrhnutie termínu a
miesta podpisu kúpnopredajnej zmluvy“ žalobkyňa svedkyňu F. požiadala o termín a miesto podpisu
kúpnopredajnej zmluvy.
V kontexte týchto skutočností je zrejmé, že žalobkyňa včas reagovala na ponuku predkupného práva

a mala záujem o uzavretie kúpnej zmluvy za podmienok určených svedkyňou F.. Tento svoj záujem
deklarovalaopätovneajlistomzodňa26.4.2007,vktoromžiadalaostanovenietermínuamiestapodpisu
kúpnej zmluvy. Svedkyňa F. však na listy žalobkyne nijako nereagovala. V tomto kontexte bolo potom
potrebné vyhodnocovať i určitosť ponuky obsiahnutej v ponukovom liste z 15.4.2007, keď táto okrem
výšky kúpnej ceny už neobsahovala bližšie informácie o možnosti jej zaplatenia resp. spôsob a formu jej

zaplatenia. K prijatiu ponuky na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu však dochádza vyplatením tohto
podielu oprávnenou osobou v zákonnej dvojmesačnej lehote. Samo vyhlásenie o prijatí ponuky bez
vyplatenia podielu v tejto lehote nemožno preto považovať za účinné prijatie ponuky.
Ako už bolo uvedené, z ponukového listu z 15.4.2007 nevyplývala žiadna informácia o tom, kde, kedy a
ako môže žalobkyňa zaplatiť za predávaný spoluvlastnícky podiel kúpnu cenu. Ani na výzvy žalobkyne

v tomto smere svedkyňa F. nereagovala. Za tohto stavu nemožno potom dávať na ťarchu žalobkyni,
že predávané nehnuteľnosti nevyplatila v dvojmesačnej lehote od doručenia ponuky. Odvolací súd má
za to, že s ohľadom na okolnosti prejednávanej veci mala písomná ponuka na uplatnenie predkupného
práva z 15.4.2007 obsahovať i údaje o splatnosti kúpnej ceny, teda spôsob a formu jej splatenia. Ibapri takto formulovanej ponuke by bolo možné konštatovať, že žalobkyňa podmienky v ponuke nesplnila.
Inak treba ponuku svedkyne F. vyhodnotiť iba ako formálnu, a jej následné správanie (nereagovanie
na žiadosti žalobkyne) ako „bránenie“ v možnosti žalobkyne svoje predkupné právo zrealizovať. Inak

povedané, keďže svedkyňa F. v ďalšom odmietala komunikovať so žalobkyňou o odpredaji svojho
spoluvlastníckeho podielu, mala jej písomná ponuka z 15.4.2007 už obsahovať všetky podmienky, za
ktorých svedkyňa F. ponúkala vec na kúpu a splnením ktorých mohla žalobkyňa svoje predkupné právo
vykonať, teda i podmienku formy zaplatenia kúpnej ceny, ktorú bolo možné (vzhľadom na absenciu
komunikácie medzi nimi) považovať v danom prípade rovnako za podmienku rozhodujúcu. Ak potom

písomná ponuka túto podmienku neobsahovala a zároveň (napriek snahe žalobkyne o uzavretie kúpnej
zmluvy) svedkyňa F. svojim správaním sa žalobkyni „vyhýbala“ v komunikácii o uplatnení predkupného
práva a možnosti uzavretia kúpnej zmluvy (a tým aj zaplatenia kúpnej ceny), je potrebné konštatovať,
že písomná ponuka z 15.4.2007 nespĺňala všetky predpoklady pre uplatnenie si predkupného práva
a svedkyňa F.Á. tak listom z 15.4.2007 riadne neponúkla žalobkyni svoj spoluvlastnícky podiel na
predaj, čím došlo k porušeniu predkupného práva žalobkyne. V tomto smere odvolací súd poukazuje

na to, že súdna prax v súvislosti s konkrétnymi prejednávanými prípadmi dospela k záveru, že k
porušeniu predkupného práva dochádza aj vtedy, pokiaľ ponuka doručená podielovému spoluvlastníkovi
neobsahovala údaj o splatnosti kúpnych cien a následne predávajúci uzavrel kúpne zmluvy, ktoré
obsahovali individuálnu splatnosť kúpnych cien (rozsudok NS ČR sp. zn. 33Odo 178/2003). Pre
posúdenie, či predajom inému bolo porušené predkupné právo oprávneného, ktorý ponuku k výkupu

nevyužil, je rozhodujúce porovnanie ceny, prípadne ďalších podmienok, za ktorých bola vec predaná,
s tým, akú cenu a aké ďalšie podmienky kúpy ponúkol predtým povinný oprávnenému (Rc 72/2002).
V danej veci ako už bolo uvedené, ponukový list z 15.4.2007 neobsahoval informácie o splatnosti
kúpnej ceny resp. spôsobu, formy a miesta jej zaplatenia, no na druhej strane kúpna zmluva uzavretá
medzi H. F. a žalovanými vo svojom článku III upravuje spôsob zaplatenia kúpnej ceny a to pri podpise

kúpnej zmluvy. Z vyššie uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že ponukový list z 15.4.2007
nevyvolal účinky platnej ponuky pre uplatnenie si predkupného práva vo vzťahu k žalobkyni. Odvolaciu
argumentáciu žalovaných v tomto smere odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.

11. Za dôvodnú nepovažoval odvolací súd ani odvolaciu námietku žalovaných, že ustanovenia

Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve nemožno vzťahovať na spoločný dvor. V tomto
smere odvolací súd uvádza, že podielové spoluvlastníctvo je charakterizované jednotou predmetu
(spoločnej veci), ku ktorej vzniklo niekoľkým osobám vlastnícke právo. Ďalším charakteristickým znakom
je i nedeliteľnosť spoločného práva. To znamená, že v dobe trvania spoluvlastníctva prináleží vlastnícke
právo k určitej veci nerozdielne všetkým spoluvlastníkom až do doby likvidácie spoluvlastníctva. Žiadny

zo spoluvlastníkov potom nemá po dobu trvania spoluvlastníctva výlučné a zvláštne samostatné
vlastnícke právo na konkrétnu fyzicky oddelenú časť veci. V predmetnej veci spoločný dvor bol podľa
zápisu na LV v podielovom spoluvlastníctve troch spoluvlastníkov, a to D. B. v 1, H. F. v 1, N. U. v
1/4. Je potom zrejmé, že predmetný dvor predstavuje spoločnú vec, ku ktorej vzniklo konkrétne trom
fyzickým osobám vlastnícke právo, ktoré bolo nedeliteľné v tom zmysle, že v dobe jeho trvania prináleží

vlastnícke právo k spoločnému dvoru nerozdielne všetkým trom spoluvlastníkom, pričom žiadny z nich
nemá výlučné a samostatné vlastnícke právo na konkrétnu fyzicky oddelenú časť spoločného dvora.
Predmetný spoločný dvor tak spĺňa všetky kritéria podielového spoluvlastníctva k spoločnej veci a preto
niet rozumného dôvodu, aby sa naň nesťahovali ustanovenia Občianskeho zákonníka o podielovom
spoluvlastníctve. V tomto smere odvolací súd ďalej dodáva (pokiaľ ide o tvrdenie žalovaných, že s

vlastníctvom domu je nerozlučne spojené užívanie časti spoločného dvora za účelom prístupu k tomuto
domu), že nič nebráni podielovým spoluvlastníkom zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo napr.
reálnym rozdelením spoločnej veci podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov i s možnosťou zriadenia
vecného bremena práva prístupu cez novovzniknuté pozemky. Je potom zrejmé, že uplatňovanie (resp.
aplikácia ustanovení) predkupného práva pri predaji spoluvlastníckych podielov k spoločnému dvoru,

nijakoneobmedzujepodielovéhospoluvlastníkavužívanídomu,kuktorémusaspoločnýdvorvzťahujea
preto aplikácia ustanovení o predkupnom práve nie je vylúčená ani pri spoločnej veci, ktorou je spoločný
dvor.

12. Za dôvodnú však odvolací súd považoval odvolaciu argumentáciu žalovaných o tom, že súd prvej

inštancie priznal žalobkyni nárok na kúpu spoluvlastníckeho podielu pôvodnej spoluvlastníčky H. F. vo
väčšom rozsahu, než jej patrí. V tomto smere odvolací súd uvádza, že ak predkupné právo prináleží
viacerým osobám, ponuka musí byť urobená všetkým spoluvlastníkom. Ak teda svedčí predkupné
právo viacerým osobám, musí byť ponuka urobená všetkým spoluvlastníkom, nie iba niektorému znich; nejde tu o prípad hospodárenia so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Ak takáto ponuka bola urobená vo vzťahu k všetkým oprávneným spoluvlastníkom, je potrebné,
aby sa títo vzájomne dohodli na konkrétnom spôsobe výkonu predkupného práva. Takáto dohoda

teda prichádza do úvahy, až po ponuke povinného spoluvlastníka. Pokiaľ potom k dohode nedôjde,
majú spoluvlastníci právo odkúpiť pomernú časť prevádzaného podielu podľa veľkosti vlastných
spoluvlastníckych podielov. Ak takáto dohoda (t.j. dohoda o výkone predkupného práva, s ktorou
počíta druhá veta § 140 Občianskeho zákonníka) nebola uzavretá, právo odkúpiť podiel svedčí tým
z oprávnených spoluvlastníkov, ktorí o kúpu majú záujem a predkupné právo skutočne vykonali.

Keďže ponuka zaviazaného spoluvlastníka sa vzťahuje na celý podiel, ktorý zamýšľa scudziť, je z
titulu zákonného predkupného práva oprávneným spoluvlastníkom, ktorí prejavili záujem relevantným
spôsobom, k dispozícii opäť celý podiel. Z toho vyplýva, že potenciálny nárok tých spoluvlastníkov, ktorí
podiel (respektíve tu jeho ideálnu časť, ktorá by na nich pripadala, keby predkupné právo uplatnili)
odkúpiť nechcú, „ prirastie“ tým spoluvlastníkom, ktorí ponuku na odkúpenie prijali riadne a včas. Nárok
spoluvlastníkov, ktorí nechcú vykúpiť podiel (respektíve tú jeho ideálnu časť, ktorá by na nich pripadala,

keby uplatnili zákonné predkupné právo) prirastie tým spoluvlastníkom, ktorí prijali riadne a včas ponuku
na výkup (Rc 75/2010).
Na to, aby teda žalobkyni vznikol nárok na odkúpenie od žalovaných celého spoluvlastníckeho podielu
pôvodnej spoluvlastníčky H. F. vo veľkosti 1, by museli byť splnené nasledovné podmienky: 1/ ponuka H.
F. by musela byť daná všetkým zvyšným podielovým spoluvlastníkom (teda nielen žalobkyni ale aj N. U.),

2/ N. U. by neprejavil záujem o kúpu spoluvlastníckeho podielu H. F.. Iba v prípade, ak by N. U. (potom,
čo by mu H.J. F. ponúkla na odpredaj svoj spoluvlastnícky podiel) neprejavil záujem o spoluvlastnícky
podiel H.J. F. by sa celý podiel H. F. stal voľným (resp. by nárok N. U., ktorý by na neho pripadal v prípade
jeho záujmu, prirástol žalobkyni , ktorá riadne a včas ponuku na výkup prijala. Na takýto postup by však
bolo najprv potrebné, aby H. F. svoj podiel ponúkla i N. U. a tento by jej podiel odkúpiť nechcel. Samotná

nečinnosť N. U. nie je prejavom jeho vôle podiel H. F. neodkúpiť.
V danej veci z výsledkov doterajšieho dokazovania nevyplynulo, že by H. F. oslovila s ponukou na
predaj svojho spoluvlastníckeho podielu i N. U. (prípadne jeho dedičov, keďže tento mal zomrieť príp.
štát, ak by išlo o neznámeho vlastníka) a že by tento jej podiel odkúpiť odmietol. V tomto smere sa
nemožno stotožniť s tvrdením žalobkyne, že N. U. si neuplatňoval žiadne nároky z porušenia jeho

predkupného práva a preto žalobkyni vznikol nárok na odkúpenie aj na neho pripadajúci spoluvlastnícky
podiel, nakoľko tento sa o odpredaji spoluvlastníckeho práva H. F. ani len nedozvedel. Pri tzv. „prirastaní
spoluvlastníckych podielov“ teda nie je rozhodujúce to, že si podielový spoluvlastník neuplatnil právo
z porušenia jeho predkupného práva, ale je rozhodujúce to, že mu bol povinným spoluvlastníkom
podiel na odpredaj ponúknutý a on ho odmietol. Až po odmietnutí kúpy spoluvlastníckeho podielu

jedným zo spoluvlastníkov sa tento stáva voľným pre zvyšných podielových spoluvlastníkov, ktorí o jeho
kúpu záujem prejavili. Rovnako sa nemožno stotožniť s tvrdením súdu prvej inštancie, že ust. § 140
druhá veta Občianskeho zákonníka nebolo pre danú vec použiteľné, nakoľko nešlo o skutkovú situáciu
podielových spoluvlastníkov, ktorí sa nevedeli dohodnúť na výkone predkupného práva. Na to, aby súd
mohol tvrdiť, že sa podieloví spoluvlastníci nevedeli dohodnúť na výkupe spoluvlastníckeho podielu,

by musela byť splnená podmienka, že by bol spoluvlastnícky podiel ponúkaný na odpredaj všetkým
zvyšným podielovým spoluvlastníkom a že niektorí z nich ho odkúpiť odmietli. V danej veci však nebolo
preukázané, že by podiel H. F. bol ponúknutý na odpredaj aj N. U. a že by tento jeho odkúpenie podľa
výšky svojho spoluvlastníckeho podielu odmietol. V danej veci teda nastala situácia, kedy podiel H. F.
vôbec nebol ponúknutý N. U. a preto tento ani nemal možnosť jeho odkúpenie odmietnuť. Uvedené

napokon potvrdzuje i to, že N. U. v čase prevodu spoluvlastníckeho na žalovaných mal byť mŕtvy. Za
danej situácie potom žalobkyni nevzniklo právo na odkúpenie celého podielu H. F., ale len tej jeho časti,
ktorá zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu žalobkyne (teda vo výške 1 iny).

13. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods.

1 písm. c) C.s.p. a vec mu vrátil podľa § 391 ods. 1 C.s.p. na nové konanie a rozhodnutie. Úlohou
súdu prvej inštancie bude doplniť dokazovanie ohľadom toho, či H. F. ponúkla na odpredaj svoj
spoluvlastnícky podiel aj N. U. príp. jeho dedičom resp. štátu, ak by išlo o neznámeho vlastníka, a či títo
jeho odkúpenie podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu (1/4) odmietli. Ak súd prvej inštancie zistí,
že spoluvlastnícky podiel H. F. bol takto ponúknutý aj ďalšiemu spoluvlastníkovi, ktorý ho odmietol, bude

možné žalobkyni proti žalovaným priznať nárok na odkúpenie celého podielu H. F. (vo výške 1) tak ako
rozhodol súd prvej inštancie v tomto napadnutom rozsudku, keďže z doposiaľ vykonaného dokazovania
vyplynulo, že predkupné právo žalobkyne bolo porušené. Ak sa uvedené skutočnosti nepreukážu,žalobkyni vznikne nárok proti žalovaným na odkúpenie iba tej časti spoluvlastníckeho podielu Blaženy
Zárubovej, ktorej výška zodpovedá veľkosti jej spoluvlastníckeho pomeru (t.j. len vo výške 1).

14. O nároku na náhradu trov prvoinštančného ako i tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie v novom rozhodnutí vo veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0
(§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /

dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).