Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 30, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/158/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117216752
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8117216752.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, právne zastúpeného
JUDr. Barbora Korenecová, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, proti žalovanému: V. I., T..
XX.XX.XXXX, H. W. XX, XXX XX R., o zaplatenie 836,50 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.09.2016 domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 836,50
eur s prísl. Žalobu odôvodnil tým, že, že na základe zmluvy o úvere č. 8460041 zo dňa 13.12.2014

žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 464,71 eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 371,77 eur, spolu vo výške 836,50 eur a to v 10
mesačných splátkach po 83,65 eur. Uviedol, že na základe trestného rozsudku tunajšieho súdu č. k.
32T/88/2007 zo dňa 01.02.2011 bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu
podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 228 Trestného poriadku odkázal trestný súd v tomto
konaní žalobcu na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Tento rozsudok nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť 06.04.2011. Keďže žalovaný neuhradil dlžnú sumu, žalobca považoval

žalobu za dôvodnú.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril ale na pojednávaní vzniesol námietku premlčania
uplatneného nároku.

3. Súd vo veci vychádzal z obsahu spisu a zistil nasledujúce:
3.1 Medzi žalovaným ako dlžníkom a žalobcom ako veriteľom bola dňa 13.12.2004 pod č. 8460041

uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému
úver v sume 14000,-Sk, pričom dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi sumu 25200,-Sk, t. j. istinu zvýšenú
o poplatok 11200,-Sk. V zmluve je uvedené, že suma 25200,-Sk bude zaplatená v 10 - tich mesačných
splátkach po 2520,-Sk, počnúc dňom 27.12.2014.
3.2 Trestným rozkazom tunajšieho súdu č. k. 32T/88/2007-360 zo dňa 01.02.2011 bol žalovaný uznaný
vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa §
228 Trestného poriadku odkázal trestný súd v tomto konaní žalobcu na náhradu spôsobenej škody

na občianske súdne konanie. Tento trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
06.04.2011.

4. Súd prvej inštancie vyššie zistený skutkový stav nasledovne právne posúdil:4.1 Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie je nepochybné, že úverová zmluva uzavretá medzi
stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 a násl. Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere.

4.2 Podľa § 52 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
4.3 Podľa § 100 ods.1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§

101 až 110).
Podľa § 101 OZ - Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
4.4. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je

neplatný.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40a OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods.
1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto

je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

Podľa § 49a OZ právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

5. V rámci právnej argumentácie poukazuje súd na výklad vyššie citovaných ustanovení OZ vykonaný
NS ČR, ktorý si osvojuje a ktorý je zároveň východiskom pre zamietnutie žaloby. NS ČR sp. zn. 31
Cdo/3620/2010 ako aj v R 36/2008 uviedol - Smlouva, při jejímž uzavření jeden z účastníků úmyslně
předstíral určitou vůli se záměrem, aby tím vyvolal u druhého účastníka omyl nebo aby tím využil jeho
omylu, není neplatná podle ustanovení § 37 odst. 1 obč. zák. pro nedostatek vážné vůle nebo podle

ustanovení § 39 obč. zák. pro rozpor se zákonem. Podvodné jednání jednoho z účastníků smlouvy
při jejím uzavření je důvodem neplatnosti smlouvy podle ustanovení § 49a obč. zák., jehož se může
úspěšně dovolat jen druhý účastník smlouvy (§ 40a obč. zák.). Rovnako aj Ústavný súd ČR vo veci sp.
zn. ÚS 384/2005 uviedol - K tomu Ústavní soud dodává, že naplnění trestněprávní skutkové podstaty
má v soukromoprávní rovině vliv právě jen na možnou existenci omylu ve smyslu § 49a občanského

zákonníku (srov. např. rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 18. 4. 2006, sp. zn. 21 Cdo 826/2005).
5.1 Prijatie právneho názoru o tom, že podvodné konanie jedného z účastníkov zmluvy má bez ďalšieho
za následok neplatnosť zmluvy by znamenalo, že druhý účastník zmluvy nemá právo na dohodnuté
plnenie, aj keby zmluvu uzavrel vážne a aj keby ju sám splnil) bol pripravený plniť). Ujma, ktorú by tým
utrpel by mu mohla byť nahradená len z dôvodu zodpovednosti podvodne konajúceho účastníka za

bezdôvodné obohatenie alebo škodu. Uvedené následky však nemožno považovať z hľadiska zásady
pacta sunt servanda za dôvodné. Z uzavretej zmluvu by totiž nebolo potrebné plniť len preto, že konanie
jedného z účastníkov bolo ovplyvnené neprejavenou pohnútkou alebo vnútornou výhradou, hoci druhý zúčastníkovkdojednaniuzáväzkupristúpilvážneapodvodnékonanievtejdobenebolschopnýrozoznať.
(viď rozhodnutie NS ČR 21 Cdo 826/2005).

6. Súd prvej inštancie teda konštatuje, že predmetná zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a
žalovaným je zmluvou platnou, pričom žalobca sa jej relatívnej neplatnosti voči žalovanému nedomáhal.

7. Následne sa súd musel zaoberať ex offo prípadným premlčaním nároku žalobcu v zmysle § 100 OZ v
spojení s § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, nakoľko právny vzťah medzi žalobcom a

žalovaným bol ustálený ako spotrebiteľský. Pre začiatok plynutia premlčacej lehoty je podstatný okamih,
odkedy sa žalobca mohol plnenia od žalovaného na základe uzavretej úverovej zmluvy domáhať.
Plnenia sa žalobca mohol domáhať pri omeškaní s plnením každej jednotlivej splátky, pričom posledná
splátka mala splatnosť dňa 27.09.2005. Ak teda žalobca podal žalobu na tunajší súd až dňa 21.09.2016,
podal ju až po uplynutí 3 - ročnej premlčacej lehoty a to aj pri rešpektovaní § 112 OZ (Ak veriteľ v
premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne

pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré
bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon
rozhodnutia.), podľa ktorého premlčacia lehota počas trestného konania neplynula. Uvedený záver je
zrejmýztoho,žetrestnýrozkaznadobudolprávoplatnosťdňa06.04.2011auž07.04.2011moholžalobca
svoje právo uplatniť na súde.

8. Len na okraj veci súd uvádza, že ak by aj uplatnený nárok posudzoval podľa ustanovení o náhrade
škody, nemohol by ho vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným priznať, nakoľko podľa
§ 106 ods.1 a ods.2 OZ - Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri

roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. O tom kto za škodu zodpovedá sa žalobca dozvedel
najneskôr právoplatnosťou rozsudku a keďže udalosťou, z ktorej škody vznikla by bolo poskytnutie
úveru, došlo k uplynutiu ako subjektívnej, tak aj objektívnej premlčacej lehoty.

9. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
9.1. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému žiadne
trovy konania nevznikli, preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.