Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 8, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/59/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811010372
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3811010372.5

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Rastislava Vranku v trestnej veci proti obžalovanému Y. V., nar. XX.X.XXXX,
pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods.1, 2 písm.b) Tr.zák. v spojení s § 139 ods.1 písm.a) Tr.zák. a §
127 ods.1 Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. mája
2014, sp. zn. 3T/121/2011, na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného Y. V. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/121/2011 zo dňa 28.5.2014 bol obžalovaný Y. V.
uznaný vinným pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods.1, 2 písm.b) Tr.zák. v spojení s § 139 ods.1
písm.a) Tr.zák. a § 127 ods.1 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že dňa 22.8.2010 okolo 7:00 hod. v L.,
na U. ulici č. X/X, v spálni bytu prišiel za poškodenou U. Q., nar. XX.X.XXXX, ľahol si k nej na manželskú

posteľ, počas spánku jej vyzliekol tepláky a nohavičky a vykonal s ňou súlož, a to až do času, keď sa
poškodená zobudila, po čom ho odsunula rukami, obliekla sa a ušla do kúpeľne.

Za to bol odsúdený podľa § 199 odsek 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 7 rokov
nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona zaradený do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku bola

poškodenáU.Q.,nar.XX.X.XXXXvR.,trvalebytomD.,N.XX/X,snárokomnanáhraduškodyodkázaná
na občianske súdne konanie.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol odvolaním
obžalovaný, ktoré písomne neodôvodnil.

Naverejnomzasadnutíoodvolaníkonanomzasplneniavšetkýchzákonnýchpodmienokvneprítomnosti
obžalovaného, obhajca podané odvolanie odôvodnil tým, že obžalovaný súlož s poškodenou nepopiera,
avšak z dokazovania podľa jeho názoru vyplynulo, že sa tak stalo s jej súhlasom a až neskôr sa
poškodená vyjadrila, že išlo o znásilnenie. Podľa názoru obhajoby mala byť vykonaná konfrontácia
medzi obžalovaným a poškodenou, výsledky ktorej by mohli viesť k iným skutkovým zisteniam. Preto
navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje napriek dôvodom
odvolania prednesenými obhajcom na verejnom zasadnutí za správny a zákonný v celom rozsahu, preto
navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť.Obhajca obžalovaného v súlade so svojim predchádzajúcim prednesom v konečnom návrhu žiadal
zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd preskúmal z podnetu podaného odvolania obžalovaným napadnutý rozsudok v intenciách
§ 317 Tr.por., pričom zistil, že súd prvého stupňa vo vzťahu k rozhodovaniu o vine v záujme zistenia
skutkového stavu veci vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, ktoré správne vyhodnotil jednotlivo
i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10, 12 Tr. por., preto dospel k

správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom, ktoré v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por.
aj podrobne a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil. So zreteľom na vykonané dôkazy, na
ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré na seba nadväzujú, navzájom sa podporujú
a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti o vierohodnosti a správnosti skutkových zistení, ale i
záverov okresného súdu vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania obžalovaného.

V prvom rade je potrebné uviesť, že nie sú pochybnosti o tom, že medzi obžalovaným a poškodenou
došlo dňa 22.8.2010 okolo 7:00 hod. k súloži. Obžalovaný túto skutočnosť nepoprel, pričom vedel,
že poškodená ešte nemá 18 rokov. Obhajoval sa však tým, že k súloži zo strany poškodenej došlo
dobrovoľne, s jej súhlasom, vzájomne sa pri styku i bozkávali, poškodenú aj vyzliekol. V rozpore s týmto

tvrdením je však výpoveď poškodenej, ktorá poprela, že by s obžalovaným mala styk s jej súhlasom
a že by sa bozkávali, obžalovaný zneužil to, že spala a proti jej vôli vykonal s ňou súlož. Ona spala
v izbe so svedkyňou E. R., spala v teplákoch, nohavičkách a tričku. Obžalovaný ju vyzliekol, ako bol
oblečený resp. vyzlečený obžalovaný, nevedela. Ráno okolo 7:00 hod. sa zobudila na to, ako niekoho
cítila na sebe i v sebe. Uvidela obžalovaného, ten bol pohlavným údom vniknutý v jej vagíne, ona ležala

na chrbte, mala roztiahnuté nohy, obžalovaný bol na nej. Rukami ho odsunula, pýtala sa ho, čo robí, aby
prestal. Obliekla sa, ušla do kúpeľne, kde plakala, prišlo jej zle. Tam za ňou prišla svedkyňa E. R., ktorej
povedala, čo sa jej stalo. Poškodená uviedla, že keď spí, má veľmi tvrdý spánok, a tak sa nezobudila
hneď, ako ju obžalovaný vyzliekal, resp. ako začal so stykom, zobudila sa až neskôr. Svedkyňa E. R.
potvrdila výpoveď poškodenej a vypovedala, že spolu s poškodenou spali v izbe. Aj ona sa zobudila na

to, ako obžalovaný ležal vedľa nej a obchytával ju. Odtlačila ho a z izby odišla. V izbe ostala poškodená
a obžalovaný, pričom ráno počula, ako z izby s plačom vybehla poškodená U. Q., tá bola na WC,
kde jej prišlo zle a povedala svedkyni, čo sa jej stalo. Po chvíli išla poškodená za obžalovaným a s
plačom mu vyčítala, čo jej to urobil, ten najprv popieral, no potom len skonštatoval, že „...jáj, viem -
zajebal som si....“. Uvedené chovanie poškodenej v podstate ihneď po skutku a skutočnosť, že táto bola

uplakaná a vyčítala obžalovanému, čo jej urobil, potvrdili aj svedkovia D. E., K. D., C. L.. Svedkyňa
R. tiež vypovedala, že je dobrou kamarátkou poškodenej, vie o tom, že máva poškodená veľmi tvrdý
spánok, keď u nich spala, mala ju problém zobudiť. Svedkyňa G. Q., matka poškodenej taktiež potvrdila,
že jej dcéra máva veľmi tvrdý spánok, na prirovnanie uviedla, že mladší syn dokáže po nej skákať
a ona spí. Pravdivosti výpovede poškodenej nasvedčujú tiež závery znaleckého posudku z Odboru

zdravotníctvo - psychiatria a posudku nimi vyžiadaného konzultanta z Odboru klinickej psychológie,
ako aj výpovede znalca, z ktorých okrem iného vyplynulo, že poškodená nemá patologicky zmenenú
schopnosť objektívne vnímať vonkajšie podnety, jej pamäťové schopnosti sú neporušené. V čase skutku
išlo u nej o simplexnú ebrietu (jednoduchú opitosť) ľahkého stupňa. Úroveň intelektových schopností
spadá do pásma vyššieho priemeru až nadpriemeru. Nezistili u poškodenej sklony ku skresľovaniu

výpovede,nezistilisklonykfantazírovaniu,jeschopnározoznaťhranicemedzifantáziouaskutočnosťou.
Spánok je stav, o ktorom sa vie veľmi málo, vychádzali pri svojich záveroch z poznatkov od poškodenej
ako i jej okolia o povahe spánku poškodenej a zistené údaje vzhľadom na nezistené sklony k patologickej
konfabulácii, fantazírovaniu, hodnotia ako vierohodné. V spojitosti i s ovplyvnením poškodenej požitým
alkoholom, aj keď nie výrazným, hodnotiac schopnosť poškodenej reagovať na konanie obžalovaného

došli k záveru, že poškodená nebola schopná reagovať na konanie obžalovaného v dôsledku hlbokého
spánku.Na základe vykonaného dokazovania potom súd prvého stupňa správne skonštatoval, že obžalovaný
vykonal s poškodenou súlož, pričom zneužil jej bezbrannosť v tom, že táto spala hlbokým spánkom.
Odvolací súd uvádza, že v súlade s judikatúrou za stav bezbrannosti ženy v zmysle § 199 Tr. zák. možno považovať aj
hlboký spánok. Obrana obžalovaného bola vyvrátená nielen výpoveďou poškodenej, ale i ďalšími
dôkazmi, ktoré korešpondujú práve s jej tvrdeniami, ale je v rozpore aj s chovaním poškodenej po
čine a jeho slovnou reakciou na výčitky poškodenej, čo jej urobil. Na základe uvedeného potom súd
prvého stupňa správne konanie obžalovaného kvalifikoval ako zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1,

2 písmeno b) Trestného zákona, v spojení s § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 127 odsek
1 Trestného zákona.

Vyššieuvedenéskutočnostisúlentienajdôležitejšie,naktoréodvolacísúdpovažovalzanutnépoukázať
z pohľadu podaného odvolania, pričom s ďalším podrobným odôvodnením týkajúcim sa hodnotenia
dôkazov, ustálenia skutkového stavu i právnej kvalifikácie, odvolací súd v plnej miere odkazuje na

odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil. Návrh obhajoby na vrátenie
veci súdu prvého stupňa na doplnenie dokazovania vykonaním konfrontácie medzi poškodenou a
obžalovaným vyhodnotil odvolací súd za nadbytočný s poukazom na ich výpovede tak v prípravnom
konaní, ako aj pred súdom.

Napokon preskúmajúc výrok o treste odvolací súd zistil, že obžalovanému súd prvého stupňa uložil
trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 7 rokov, pričom
je nutné skonštatovať, že tento výrok v rozsudku nie je riadne odôvodnený. Odvolací súd však uvádza,
že z vykonaných dôkazov bolo o osobe obžalovaného zistené, že tento je v mieste bydliska hodnotený
dobre, súdne trestaný bol v minulosti dvakrát, pričom v prvom prípade sa na neho hľadí ako by nebol

odsúdený a u druhého odsúdenia rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi sp.zn. 2T/146/05 sa osvedčil
zo zákona. Na tieto odsúdenia súd prvého stupňa neprihliadol z hľadiska zistenia priťažujúcich okolností
a poľahčujúce okolnosti mu tiež neboli priznané. Vzhľadom k tomu, že odvolanie podal len obžalovaný,
nemohol už odvolací súd predchádzajúce odsúdenia hodnotiť v neprospech obžalovaného, preto sa
obmedzil len na konštatovanie, že trest uložený súdom prvého stupňa je uložený v rámci zákonnej

trestnej sadzby a to na jej spodnej hranici, pričom nezistil zákonné podmienky pre uloženie trestu pod
spodnú hranicu, teda za použitia mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia § 39 Tr.zák. a odvolanie
obžalovaného ani v tomto smere nepovažoval za dôvodné. Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného podľa
§ 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia,
toto je v súlade so zákonom, pretože doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Napokon aj keď si poškodená uplatnila voči obžalovanému nárok na náhradu škody vo výške 33.000
Eur,tentosvojnárokžiadnymspôsobomnekonkretizovalaanedoložila,správneokresnýsúdpoškodenú
U. Q. v zmysle § 288 odsek 1 Trestného poriadku s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske
súdne konanie.

Z týchto dôvodov odvolanie obžalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto ho podľa §
319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.