Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 18, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/189/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8205200579
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8205200579.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: O. P. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. X, T. proti
žalovanému: Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13,
Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov, č. k.
2C/48/2005-191 zo dňa 27. 01. 2015 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením konanie zastavil a
vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Právne vec posúdil v zmysle ust.§ 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.); skonštatoval,
že citované ustanovenie vymedzuje neodstrániteľnú prekážku konania, na ktorú prihliada súd ex offo.
Ide o prekážku rozsúdenej veci - res iudicata, ktorá je procesným vyjadrením ústavnoprávnej zásady ne
bis in idem (nie dvakrát v tej istej veci).

Rozhodnutie odôvodnil, cit.: „Žalobca si v predmetnom konaní uplatňoval náhradu škody spôsobenú

nesprávnym úradným postupom, ktorá mu bola spôsobená vedením exekučného konania sp. zn.
Er/765/97 súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Frigom na základe exekučného titulu - rozsudku
Okresného súdu Bardejov vo veci sp. zn. 7C/77/95 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
vo veci sp. zn. 16Co/265/95, ktoré rozhodnutia boli Najvyšším súdom SR zrušené. Rovnako v konaní
Okresného súdu Bardejov vedenom pod sp. zn. 8C/549/1999 si žalobca uplatňoval nárok na náhradu
škody z titulu nezákonného rozhodnutia, a to voči totožnému žalovanému a na základe rovnakých

skutkových okolností. V uvedenom súdnom konaní súd rozhodol právoplatným rozsudkom v spojení
s právoplatným rozsudkom krajského súdu tak, že žalobcovi bola priznaná náhrada škody vo výške
82,98 Eur (2 500 Sk) a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Taktiež v konaní Okresného súdu Bardejov
5C/262/1999 si žalobca uplatňoval náhradu škody na základe rovnakého skutkového základu, proti
totožnému žalovanému, pričom žaloba bola súdom prvého stupňa zamietnutá a odvolacím súdom bol
rozsudok potvrdený z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie.

Súd má za to, že v obidvoch konaniach Okresného súdu Bardejov vedených pod sp. zn. 8C/549/1999
a 5C/262/1999 bolo vedené konanie na základe žaloby podanej totožným žalobcom proti rovnakému
žalovanému. Konanie sa týka tej istej veci, pretože vychádza z rovnakých skutkových okolností, a to
náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (8C/549/1999) a nesprávnym úradným postupom
v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX/765/97 (5C/262/1999), a to na základe totožných

exekučných titulov. V konaní 5C/262/1999 bolo právoplatne rozhodnuté, že žalovaný nie je pasívne
legitimovaný a nezodpovedá za činnosť súdneho exekútora. Rozsudkom sp. zn. 8C/549/1999 súdpriznal žalobcovi náhradu škody vo výške 82,98 Eur (2 500 Sk z uplatneného nároku 14 932 Sk s prísl.),
čo zodpovedalo výške trov exekúcie, ktoré žalobca uhradil súdnemu exekútorovi v rámci exekučného
konania vedeného pod sp. zn. EX/765/97. Žalobu vo zvyšnej časti súd zamietol s odôvodnením, že to

nepovažoval za škodu, ktorá by žalobcovi vznikla zrušením rozsudkov prvostupňového a odvolacieho
súdu (16Co/265/95) a poukázal na to, že po tom, čo boli tieto rozsudky Najvyšším súdom SR zrušené
(2Cdo/53/1998) a vec bola postúpená Národnému úradu práce - Okresnému úradu práce v Bardejove,
tento orgán už o veci nerozhodoval, pretože žalobca ešte dňa 05. 02. 1998 sumu vo výške 372,77 Eur
(11 230 Sk) s prísl. uhradil.

Súd má za nesporne preukázané, že žalobca si na základe rovnakých skutkových okolností (exekučné
konanie vedené súdnym exekútorom na základe rozsudkov, ktoré boli zrušené rozhodnutím Najvyššieho
súdu SR a vec bola postúpená Národnému úradu práce - Okresnému úradu práce v Bardejove)
uplatňoval od totožného žalovaného totožný nárok - náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného
postupu a nezákonného rozhodnutia, ktorý tkvel v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX/765/97

súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Frigom. Je nepochybné, že ide o totožný predmet konania
majúci základ v rovnakých skutkových okolnostiach ako v konaniach vedených na tamojšom súde
pod sp. zn. 5C/242/1999 a 8C/549/1999. Súd konštatuje, že v oboch z označených konaní bolo už
právoplatne rozhodnuté o nároku žalobcu vo vzťahu k žalovanému, čo zakladá prekážku právoplatne
rozhodnutej veci a neodstrániteľnej prekážky tohto konania. Súd v tejto súvislosti pripomína, že pre

posúdenie či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej nie je významné ako súd po právnej stránke
posúdi skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Zároveň súd dodáva, že prekážka veci
právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v
pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a
citované ust. § 159 ods. 3 O. s. p. súd konanie zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust.§ 146 ods. 1 písm. c) O. s. p., lebo konanie bolo zastavené
z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci.“

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca navrhujúc napadnuté

uznesenie zrušiť pre nezákonnosť, neserióznosť a amorálnosť. Uviedol, že v slušnej spoločnosti sa
scudzené peniaze musia ich majiteľovi vrátiť, zvlášť, keď je páchateľ známy, ako je to v tomto prípade.
Zdôraznil, že trvá na tom, že na základe skutkového a právneho stavu mu bola spôsobená škoda vo
výške 14 932 Sk, z ktorej sumy mu bola prisúdená len čiastka 2 500 Sk za exekútora. Pre žalobcu už nie
je podstatné a zaujímavé komu zvyšné peniaze do sumy 14 932 Sk exekútor dal. Tu je dôležitý iba jeden

faktor, že celú výšku škody 14 932 Sk ako jedného a nedeliteľného balíka súdneho návrhu zavinili súdy
svojimi justičnými omylmi (rozsudkami), ktoré následne Najvyšší súd SR svojim konečným rozhodnutím
zrušil a za ktoré súdy a štát prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR zodpovedajú. Súdy prekročili
svoje právomoci a celú globálnu výšku škody spôsobili. Ďalej uviedol, že o prekážku rozsúdenej veci ide
iba vtedy, keď je 100 % zhoda vykazovaných znakov v súdnych návrhoch, čo žalobca vždy rešpektoval

a novým situáciám vytváranými súdmi sa prispôsoboval. V súčasnosti už nechce nič, len spravodlivosť
a svoje peniaze naspäť, lebo mu boli štátom prostredníctvom súdov scudzené. Preto ponecháva na
súde, aby zvolil spôsob ako túto krivdu spáchanú na žalobcovi odčiní, v opačnom prípade sa celá vec
ocitne v Štrasburgu.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ust.§ 212 ods. 1 - 3 O. s. p. a zistil,
že uznesenie je vecne správne.

Podľa ust. § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej „O. s. p.“), kedykoľvek za konania prihliada súd
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ust. § 104 ods. 1 O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie,

súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky
spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa ust. § 159 ods. 3 O. s. p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu zistil, že žalobca si v predmetnom konaní uplatňoval náhradu
škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. spôsobenú nesprávnym úradným postupom (vedením exekučného

konania, sp. zn. Er/765/97 súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Frigom) a nezákonným rozhodnutím
(exekučnékonanieusúdnehoexekútoraasaviedlonazákladerozsudkovprvostupňovéhoiodvolacieho
súdu, ktoré boli zrušené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/53/1998 a vec bola postúpená
Národnému úradu práce - Okresnému úradu práce v Bardejove. Žalobca si na základe rovnakých
skutkových okolností uplatňoval v predmetnom konaní od žalovaného, totožný nárok (náhradu škody z

dôvodu nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia, ktorý tkvel v exekučnom konaní
vedenom pod sp. zn EX/765/97 súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Frigom) ako v konaniach
vedených na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 5C/262/1999 a 8C/549/1999. Nakoľko o žalobcom
uplatnenom nároku postupom podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
orgánomštátualebojehonesprávnymúradnýmpostupom,onáhraduškody495,65Eur(14932Sk)bolo
užprávoplatnerozhodnutévkonaniachOkresnéhosúduBardejov(sp.zn.5C/262/1999a8C/549/1999),

správne postupoval súd prvého stupňa, ak konanie o náhradu škody vo výške 495,65 Eur zastavil z
dôvodu prekážky právoplatne rozsúdenej veci.

Právoplatné rozhodnutie tvorí prekážku res iudicatae vtedy, ak v novom konaní ide o to isté, o čo šlo v
predchádzajúcom rozhodnutí. Musí ísť o totožnosť osôb a aj o totožnosť predmetu konania. Prekážku

rozsúdenej veci tvorí právoplatné rozhodnutie súdu iba v takom rozsahu, v akom sa o predmete konania
rozhodlo.

Vzhľadom na skutočnosť, že v oboch označených konaniach Okresného súdu Bardejov, sp. zn.
5C/262/1999 a 8C/549/1999 bolo už právoplatne rozhodnuté o nároku žalobcu vo vzťahu k žalovanému,

uvedené zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (§ 159 ods. 3 O. s. p.) a neodstrániteľnej
prekážky tohto konania (§ § 103, 104 ods. 1 veta prvá O. s. p.).

Podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust.§ 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou súdu prvého
stupňa. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, keď mal nepochybne
preukázané, že prejednaniu veci bráni prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Z uvedených dôvodov
odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne postupom podľa ust. § 219 ods. 1 a
2 O. s. p. potvrdil.

Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a tomu zodpovedá i výrok o náhrade trov odvolacieho
konania (§ 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust.§ 142 ods. 1 O. s. p.). Žalovanému v priebehu odvolacieho
konania žiadne trovy nevznikli, a preto súd vyslovil, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom
nepriznáva.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.