Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 15, 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 7Csr/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817211409
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3817211409.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci strán sporu: žalobca T. V.,

nar. XX.X.XXXX, bytom ul. Y. U. č. XXXX/X, Q. zast. JUDr. Andrej Cifra, advokát, ul. J. Kráľa č. 5/A,
Lučenec, žalovaný POHOTOVOSŤ, s.r.o., ul. Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž
so sídlom ul. Vansovej č. 2, Bratislava, zriadeného záujmovým zdužením právnických osôb Asociácia
pre Arbitráž so sídlom Rusovská cesta č. 15, Bratislava, IČO: 457 449 71, sp. zn.: SRSAspA 04839/16
zo dňa 22.6.2017.

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca žalobou zo dňa 2.8.2017, podanou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal sa proti
žalovanému zrušenia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so
sídlom ul. Vansovej č. 2, Bratislava, zriadeného záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre
arbitráž, so sídlom Rusovská cesta č. 15, Bratislava, IČO: 45 744 971 sp. zn. SRSAspA 04839/16 zo
dňa 22.6.2017.

2. Žalobu odôvodnil tým, že Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom ul.
Vansovej č. 2, Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so
sídlom Rusovská cesta č. 15, Bratislava, IČO: 45 744 971 rozhodol dňa 22.6.2017 rozhodcovským
rozsudkom sp. zn.: SRSAspA 04839/16 tak, že mu ako žalovanému (v predmetnom spore č. k.
7Csr 1/2017 v postavení žalobcu) uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi (v predmetnom spore č. k.
7Csr 1/2017 v postavení žalovaného) sumy uvedené vo výrokovej časti rozhodcovského rozsudku.
V zmluvnom vzťahu založenom Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 4.7.2014

vystupoval (žalobca) ako spotrebiteľ, a to v súlade s ustanovením § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný ako poskytovateľ úveru, mal v tomto zmluvnom vzťahu postavenie dodávateľa v zmysle
§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného možno vyvodiť záver, že Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 4.7.2014 je potrebné posúdiť ako zmluvu spotrebiteľskú,
pretože nie forma zmluvy, ale materiálne hľadisko spočívajúce v rozlíšení účastníkov právneho
vzťahu na dodávateľa a spotrebiteľa, je v tejto súvislosti rozhodujúce. Spotrebiteľské právo bolo
etablované do právneho poriadku Slovenskej republiky v rámci procesu transpozície právnych aktov

EurópskychspoločenstievaEurópskejúnie.Vsúkromnoprávnejrovine,súustanoveniaspotrebiteľských
zmlúv uvedené v Občianskom zákonníku, ako aj v ostatných spotrebiteľských normách, vo vzťahu
ku všetkým ostatným súkromnoprávnym predpisom slovenského právneho poriadku, ustanoveniami
špeciálnymi a v prevažnej miere kogentnými, čo je dané tým, že konkrétne implementujú záväznéeurópske spotrebiteľské predpisy priamo v našom právnom poriadku. Teória absolútneho obchodu pri
posudzovaní úverových vzťahov, tak musí ustúpiť špeciálnej spotrebiteľsko- právnej úprave, ktorá
má svoj základ v Smernici Rady 93/13/EHS. Podľa § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka,

na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3MCdo 14/2014, uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na
právne vzťahy, založené pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podanie žaloby odôvodňuje (žalobca)
ustanovením § 45 ods. 1 písm. i/ a písm. l/ zák. č. 335/2014 Z.z.. V prvom rade však dáva do

pozornosti to, že pohľadávka, ktorá bola žalovanému priznaná rozhodcovským súdom v rozhodcovskom
konaní sp. zn. SRSAspA 04839/16 zanikla, v dôsledku jednostranného započítania pohľadávok. Túto
skutočnosť pritom namietal aj v rámci žalobnej odpovede, zasielanej rozhodcovskému súdu. Samotné
uzatvorenie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 4.7.2014, sa uskutočnilo bez
jeho (žalobcu) možnosti podrobnejšie sa oboznámiť s jednotlivými listinami, tvoriacimi súčasť zmluvného
súboru daného mu na podpis, pri súčasnej absencii žalovaného vysvetliť mu (žalobcovi) podstatný

obsah ním podpisovaných zmluvných listín. Tento postup žalovaného, nesvedčí o zachovaní odbornej
starostlivosti v prístupe ku svojím klientom a zároveň je táto okolnosť kľúčová z hľadiska toho, do akej
miery vôbec mohol (žalobca) byť reálne oboznámený so všetkými pre neho relevantnými údajmi. Už
len tento fakt svedčí o tom, že rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského
súdu, nebola dojednaná v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Vo vzťahu ku rozhodcovskej

zmluve, absentuje najmä skutočná jeho vôľa k danému dojednaniu pristúpiť. Samostatnosť a oddelenosť
rozhodcovskej zmluvy, nie je samo o sebe zárukou individuálneho dojednania. Rozhodcovská zmluva
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je neplatná, v dôsledku čoho nebola daná právomoc
rozhodcovského súdu. Z § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka vyplýva, že za neprijateľné
zmluvné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú

v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné zmluvné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách, sú neplatné. V súvislosti s čl. II. bod 1 rozhodcovskej zmluvy, t.
j. s možnosťou zmluvných strán voľby, či prípadné spory vzniknuté zo zmluvy o úvere, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú zo zmlúv súvisiacich so Zmluvou o

spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 4.7.2014 alebo zo zmluvných vzťahov zabezpečujúcich
túto úverovú zmluvu a spory, ktoré vzniknú z uplatnenia práv z týchto vzťahov, budú riešené cestou
príslušného súdu alebo v rozhodcovskom konaní, má (žalobca) za to, že takáto možnosť je len iluzórna
a dočasná. Výber rozhodcovského súdu spočíva na zmluvnej strane, ktorá podáva žalobný návrh. Z
praxe vyplýva, že v rámci dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahov sú to prevažne dodávatelia, ktorí

využijú možnosť riešenia sporov zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom rozhodcovského súdu,
keďže riešenie sporov cestou rozhodcovského súdu znamená pre nich vyššiu mieru garancie, že im ich
uplatňovaný nárok, v mnohých prípadoch nedôvodný, rozhodcovský súd „posvätí“ svojím rozhodnutím,
ktoré je následne spôsobilé stať sa exekučným titulom. Spotrebiteľ v prípade, že dodávateľ podá
žalobu na rozhodcovský súd, stráca reálne možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom.

Zároveň riešením sporu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy na rozhodcovskom súde, dochádza
k obchádzaniu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V
tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín č. k. 13CoE 91/2014, Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. k. 5Cdo 375/2012, č. k. 6Cdo 166/2012, č. k. 6Cdo 1/2012, č. k. 6Cdo 3/2013,
Krajského súdu Prešov č. k. 20CoE 24/2011. Z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pritom

možno zhrnúť, že dojednania rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a sú považované
za neprijateľné. Rozhodcovská doložka vo svojich dôsledkoch predstavuje veľmi výrazný zásah do práv
a povinností medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom
chránených záujmoch. Ak je rozhodcovská doložka súčasťou štandardných zmluvných podmienok

vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Poukázal (žalobca)
na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, ktoré ustálili, že rozhodcovské doložky v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné, napr. na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 17CoE 47/2011,
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Cdo 195/2011, ako aj na závery zverejnených prerokovaní
Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách na webovej stránke Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky. Ďalej poukázal na čl. 3 ods. 1, čl. 4 ods. 1 Smernice Rady 93/13/
EHS. Uviedol, že odplata dodávateľa (žalovaného) dojednaná v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 4.7.2014 (RPMN vo výške 86,67%), je v rozpore s dobrými mravmi. Jedným
z definičných znakov úverovej zmluvy, je úrok z úveru a tiež RPMN. Ak teda zákonu alebo dobrýmmravom odporuje zmluva v časti odplaty, je nutné tento dôvod neplatnosti vztiahnuť na celú zmluvu a
neplatnou je v tomto prípade predmetná úverová zmluva, ako celok. Pokiaľ by súd uvedenú úverovú
zmluvu nepovažoval za absolútne neplatný právny úkon, potom poukazuje na to, že v Zmluve o

spotrebiteľskomúvereč.XXXXXXXXXzodňa4.7.2014,jevnesprávnejvýškeuvedenánáležitosť:ročná
úroková sadzba. Okrem úroku, bol (žalobca) totiž povinný zaplatiť ešte neprimeraný administratívny
poplatok vo výške 1.713,06.- eur, čím žalovaný len prekrýval skutočnú výšku úrokovej sadzby. Pokiaľ
sa priamo v zmluve uvádza, že administratívny poplatok má pokrývať administratívne náklady na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, mal by zodpovedať skutočným nákladom veriteľa, ktoré mu v

súvislosti s administráciou predmetnej zmluvy vzniknú. Ak je ale tento poplatok v neprimeranej výške,
dochádza k jeho zneužívaniu za účelom dosahovania zisku z neho, aj keď tento „ziskový“ charakter
nemožno poplatku pripísať (jedinou odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sú
úroky). Keďže zo strany rozhodcovského súdu došlo k nesprávnemu posúdeniu veci a súčasne aj k
odignorovaniu základných princípov ochrany spotrebiteľa, ako aj k zjavnému odignorovaniu všeobecne
záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, sú dané dôvody stanovené v § 45 ods. 1 písm.

i/ a písm. l/ zák. č. 335/2014 Z.z. na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16.8.2018, navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na ustanovenie
§ 73 ods. 8 zák. č. 335/2014 Z.z. a v tejto súvislosti na to, že žalobcu vyzval na oznámenie výberu
rozhodcovského súdu, čo však neoznámil, a preto si dovolil (žalovaný) vybrať rozhodcovský súd v

zmysle uvedeného ustanovenia zákona. Oznámenie o výbere rozhodcovského súdu bolo žalobcovi
doručené dňa 28.12.2015. V čl. II. bod 1 Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 4.7.2014 je uvedené, že
žalobca so žalovaným sa dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z úverovej zmluvy, buď pred Stálym
rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“) alebo
pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu

na súde. Z uvedeného jasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu a žalovaný (v
konaní č. 7Csr 1/2017 vystupujúci ako žalobca) mal možnosť v prípade nespokojnosti sa obrátiť na
všeobecný súd. Námietku voči právomoci súdu je pritom možné podať aj v čase, keď žalovanému (v
konaní č. 7Csr 1/2017 vystupujúci ako žalobca) je doručená výzva na žalobnú odpoveď. V predmetnom
prípade, žalobná odpoveď ale doručená nebola. Žalobca pritom mal možnosť v lehote 10 dní odstúpiť

od rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby tým bola dotknutá platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
čo opäť naznačuje skutočnosti, že ich vzájomná podmienenosť je vylúčená. Na odstúpenie, a to aj
bez uvedenia dôvodu v lehote 10 dní, odkazuje čl. II. ods. 3 Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 4.7.2014.
Ak by túto lehotu nestihol, mal možnosť dovolávať sa neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo výberu
rozhodcu priamo v rozhodcovskom konaní, o čom bol poučený vo výzve na žalobnú odpoveď, avšak

napriek svojej nespokojnosti zostal v konaní nečinným. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu
Rimavská Sobota č. k. 14C 214/2014, Krajského súdu Košice č. k. 2Co 107/2015, Okresného súdu
Košice I. č. k. 19C 289/2014. V súvislosti s § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka uviedol, že
rozhodcovská zmluva, resp. doložka dohodnutá medzi stranami je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou
doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane sa domáhať svojich práv buď prostredníctvom

rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Takýto právny názor vyslovil aj Krajský súd Bratislava
v rozhodnutí č. k. 14NcC 10/2011 zo dňa 30.5.2011. Podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka
v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná (t. j. dáva mu možnosť vždy sa pred
podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde),
nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka (Magál, M. - Kubina, P.:

Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, Justičná revue, 2008, č. 4, s. 616 a nasl.). Žalobca
má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Je naviac
logické, že pokiaľ by zo strany spotrebiteľa došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, bude to práve
dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán, a to buď
na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním alebo priamo na súd (pretože vo vzťahu k

nemu bude uzavretá rozhodcovská doložka výhradná). Následky tohto procesného kroku už upravuje
príslušné procesné právo a nie rozhodcovská zmluva. Podľa § 19 zákona o rozhodcovskom konaní,
podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd.
Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, alebo pred iným
rozhodcovským súdom. Spotrebiteľ má pritom možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ na všeobecný

súd s nárokom z titulu porušenia jeho práv alebo má možnosť brániť sa v rozhodcovskom konaní.
Prijatie argumentácie žalobcu by znamenalo pre neho (žalovaného) len jediné, a to úplné znemožnenie
využitia rozhodcovského konania. Z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v
žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba hoobmedziť. Uvedené ustanovenie naviac treba vykladať eurokonformne a v zmysle znenia Smernice
Rady 93/13/EHS. Podľa písm. q/, odsek 1 jej prílohy, je zakázané iba dojednanie, aby spotrebiteľ riešil
spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam výhradne, arbitrážou. Okrem toho, nie je splnená ani

podmienka existencie sporu nepodliehajúceho právnym ustanoveniam. Prípustnosť rozhodcovského
konania vyplýva aj z právnej úpravy, týkajúcej sa spotrebiteľských úverov (§ 9 ods. 2 písm. v/ zák. č.
129/2010 Z.z.). Smernica č. 2005/48/ES zaväzuje v čl. 24 ods. 1 členské štáty zabezpečiť primeraný
a účinný postup na urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa dotýkajú zmluvy o úvere. Prípustnosť
rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch, vyplýva jednoznačne aj z odporúčania Komisie č.

98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských
sporov. V prejednávanej veci bola medzi stranami sporu uzatvorená rozhodcovská zmluva, a to na
samostatnom liste papiera, oddelene od Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
4.7.2014. Žalobca pritom svojím podpisom vyhlásil, že s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy súhlasí, a
že pred jej uzatvorením bol osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Jeho
(žalobcu) tvrdenia, že o rozhodcovskej zmluve nevedel sú mylné a nedôvodné, a v tomto smere znáša

dôkazné bremeno. Predmetom Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX bolo poskytnutie
úveru vo výške 2.700,- eur, zvýšeného o príslušný poplatok 2.340,- eur. Žalovaný bol teda povinný
zaplatiť celkovo sumu 5.040,- eur. Z poskytnutého úveru neuhradil ani jednu splátku. Individuálne si
(žalovaný) dohodol podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere s tým, že s odbornou starostlivosťou,
ktorú vykonal na základe formuláru o overení klienta boli dojednané podmienky poskytnutia úveru a

k tomu dohodnutá výška úveru, na základe posúdenia bonity klienta. Výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Žalobca ako dlžník sa zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 5.040,- eur, s termínom splatnosti
dňa 4.7.2015. Následne však požiadal v ten istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára -
dohody o plnení v splátkach, s ktorou bol aj oboznámený a na znak súhlasu ju podpísal. RPMN

vo výške 86,67%, stanovená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 3XXXXXXXX zo dňa 4.7.2014,
je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke. Naproti tomu, RPMN vo výške
257,79% dohodnutá v dohode o splátkach, predstavuje RPMN vypočítanú v prípade spotrebiteľa, ktorý
požiadal o plnenie v splátkach tak, ako je tomu aj v predmetnom prípade. Vzorec výpočtu RPMN je
naviac, jasne a zreteľne uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru. V

Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo d.ňa 4.7.2014 žalobca zobral na vedomie, že výška
priemernej ročnej hodnoty RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania zmluvy
je 19,99%. Žalobca nesie dôkazné bremeno a jeho úlohou je preukázať, v čom spočíva nesprávne
uvedenie RPMN. Poukázal ďalej (žalovaný) na ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka
a na to, že podľa záverov rozhodovacej praxe u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku

úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami, ale je nutné zistiť, aká výška úrokov bola
požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v
určitom období. Pokiaľ ide o poplatok za poskytnutie úveru, tento podľa jeho názoru, nie je neprimerane
vysoký a to vzhľadom na skutočnosť, že je nebankovým subjektom, a ktorého riziko podnikania ako
aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám. Dňa 4.7.2014 žalobca svojím podpisom

potvrdil i prevzatie formuláru: Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a skutočnosť,
že sa s tlačivom oboznámil. Slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy
nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. V Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 4.7.2014 je výška príslušného poplatku dostatočne jasne uvedená, výrazne napísaná. Zároveň
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je presne uvedené, aká časť príslušného poplatku

tvorí úrok, a aká časť tvorí náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou. Jeho klienti sú mandatárom oboznámení už v čase spísania takejto
žiadosti, aká bude výška poplatku pri nimi zvolenej výške úveru a počte splátok. Z ustanovenia §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že neprijateľné podmienky sa nevzťahujú na cenu, ak je
táto dojednaná jasne a zrozumiteľne. Podľa jeho názoru, pokiaľ ide o cenu úveru, ktorej súčasťou sú

aj náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou,
samu o sebe ju nemožno posudzovať z toho hľadiska, že by spôsobovala nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán. Pri stanovení ceny úveru vo forme príslušného poplatku, musí
brať do úvahy všetky svoje náklady, ktoré mu v súvislosti s poskytnutím úveru vzniknú a cenu úveru
stanoviť tak, aby dosiahol zisk a nebol stratový. Jeho náklady nie sú len náklady súvisiace s uzavretím

zmluvy na vopred určenom tlačive. Vzhľadom na to, že zmluvy uzatvára s klientmi prostredníctvom
mandatárov a v prevažnej miere na adrese ich bydliska, a za klientom mandatár cestuje minimálne
dvakrát, má aj iné náklady. Tieto pozostávajú najmä z provízie mandatára, jeho cestovných a iných
prevádzkových nákladov, vrátane nákladov na pohonné hmoty a služby mobilného operátora, ako ajnáklady na právne služby a ďalšie. Podľa jeho názoru, dojednanie takejto platby ako záväzku nad
rámecpodstatnýchnáležitostízmluvyoúvere,zákonuneodporuje.PoukázalnarozhodnutieSpolkového
súdneho dvora zo dňa 7.12.2012, podľa ktorého poplatok za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení,

je prípustný. Žalobcom tvrdenú neprijateľnosť poplatku, nie je možné vyvodiť ani zo samotného zákona
o spotrebiteľských úveroch. Výkladom a contrario vyplýva, že poplatok za vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o úvere, je prípustný. Podľa čl. 4 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS, hodnotenie nekalej povahy
podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy, ani na primeranú cenu a úhradu
na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ

tieto podmienky sú zrozumiteľné. Z tohto ustanovenia vyplýva, že podstatou spotrebiteľského práva nie
je a nemôže byť regulácia cien. Spotrebiteľovi nemôže byť odňatá možnosť slobodnej voľby, či určité
služby za určitú cenu príjme alebo službu nevyužije. Zákonodarca Spoločenstva chcel, aby povinnosti
súvisiace s hlavným plnením ako aj primeranosť ceny plnenia, zásadne upravovala dohoda strán
a ponuka na trhu. Základné pravidlo, ktoré možno z uvedeného ustanovenia vyvodiť je, že nekalá
povaha jasných a zrozumiteľných podmienok, ktoré stanovujú cenu alebo rozsah povinností súvisiacich

s hlavným plnením, nepodlieha kontrole podľa čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS. Nemožno pripustiť,
aby rozširujúca aplikácia práva na ochranu spotrebiteľa, vylúčila princíp autonómie vôle pri dojednávaní
základných prvkov zo zmluvného vzťahu, akými sú predmet plnenia a jeho cena.

4. Žalobca v podaní zo dňa 7.9.2017, prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že právna úprava

v podobe právnych predpisov prijatých v kontexte zvýšenej ochrany spotrebiteľa, má aspoň čiastočne
viesť k nastoleniu rovnováhy v dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahoch. V oblasti ochrany spotrebiteľa
je dôležitá zásada poctivosti, založená na tzv. princípe dôvery. Je nespochybniteľné, že dodávateľ je vo
vhodnejšompostavenívovzťahukuspotrebiteľovi,ktorémuposkytujeslužby.Vkontextezásadyrovnosti
a princípu dôvery je na mieste, aby si dodávateľ plnil svoje zákonné povinnosti a súčasne pristupoval k

spotrebiteľovi poctivo, v súlade so slušnosťou a morálkou. Formulácia viacerých tvrdení žalovaného, z
jeho písomného vyjadrenia však svedčí o pravom opaku v prístupe ku spotrebiteľovi. Žalovaný vychádza
z toho, že čo je uvedené v zmluve, je prejavom zmluvnej slobody a musí platiť, aj keď je zrejmé, že
princípy zmluvnej autonómie a zmluvnej voľnosti musia byť v oblasti spotrebiteľskej agendy limitované
v záujme ochrany slabšej strany, inak by sa súkromné právo stalo prostriedkom neoficiálnej nadvlády

dodávateľa nad spotrebiteľom, pretože tým, kto má reálny a rozhodujúci vplyv na obsah spotrebiteľských
zmlúv, je práve dodávateľ. Rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, z dôvodu
spôsobujúcej značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (žalobcu) a
ako taká je neplatná, v dôsledku čoho nebola daná právomoc rozhodcovského súdu. V prípade, že
rozhodcovská zmluva je neplatnou od počiatku, žiadne následné odstúpenie od už takto od začiatku

neplatnej zmluvy, nie je možné. Predmetná rozhodcovská zmluva je neplatná z dôvodov, ktoré uviedol
v žalobe, pričom nebola dojednaná individuálne. Ide o formulárový typ zmluvy, pričom nemohol nijakým
spôsobom ovplyvniť jej obsah a mohol ju iba ako celok odmietnuť alebo podpísať. Okolnosti podpisu
tejtozmluvynasvedčujútomu,ženeboloboznámenýsvýznamomaobsahomrozhodcovskejzmluvy.Na
druhejstranemožnolenveľmiťažkopredpokladať,žebysivpostaveníspotrebiteľabolvedomývšetkých

dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy, nesie. Poukázal na čl. 3 ods. 1, čl. 4 ods. 1,
čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veci 14/83, 79/83.
Uviedol, že pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej
zmluvnej strany právneho vzťahu, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa
prieči dobrým mravom. Nielen klauzula o rozhodcovskom konaní je v rozpore s dobrými mravmi, ale

aj výkon práv dodávateľa sa prieči dobrým mravom, ak svoje právo uplatnil na základe neprijateľnej
rozhodcovskej doložky, spôsobujúcej hrubú nerovnováhu naviac v neprospech slabšieho (rozhodnutie
Ústavného súdu č. k. IV. ÚS 60/2011, č. k. IV. ÚS 55/2011). Rozhodcovský rozsudok založený na
neprijateľnej rozhodcovskej doložke, je paaktom. Zotrváva (žalobca) na tom, že odplata, ktorú požadoval
žalovaný za poskytnutie peňažných prostriedkov je v rozpore s dobrými mravmi, a ktorá navyše odporuje

zákonnému zneniu § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ je dojednanie o výške odplaty neplatné v
celomrozsahu,nemožnojuďalejanimoderovať.Prezáverorozporeneprimeranejcenyúverusdobrými
mravmi,jepritomirelevantnéajto,žedlžníkpeniazeprevzalalebožesarozhodovaldobrovoľne.Odplata
vyjadrená výškou RPMN 86,67% celkom, zrejme prevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno
od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať (§ 53 ods. 6 Obč. zák., platného a

účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere). V tejto súvislosti poukázal
na § 10d ods. 2 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. s tým, že ku dňu 4.7.2014 bola najvyššia prípustná výška
odplaty stanovená na 26,94% (dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosti, zverejnených na
webovom sídle NBS, ako súčasť úrokovej štatistiky za mesiac apríl 2014 vo výške 13,47%, čo je prvýmesiac kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy). Je neprípustné,
aby sa najvyššia prípustná odplata posudzovala aj s ohľadom na údaje od tých subjektov finančného
trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo

vôľou zákonodarcu, a preto pre účely zistenia najvyššej prípustnej výšky odplaty, sa musí vychádzať
z údajov finančných inštitúcií poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty, riadiace sa
zásadou dobrých mravov. Spoločnosť musí dbať na kvalitu života svojich občanov, čo sa premieta aj
do povinnosti štátu sankcionovať také snahy, ktoré sú nezlučiteľné so všeobecnými a fundamentálnymi
požiadavkami na kvalitu a úroveň svojich občanov, čo už má presah a dopad aj na potrebu zabezpečovať

to, čo je vo verejnom záujme. Odplatu požadovanú žalovaným z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorá má tvoriť cenu za poskytnutie úveru, resp. požiadavku na plnenie v takejto výške, nie je
možnépomenovaťinak,akokonaniepriečiacesadobrýmmravom.Ztohtovyplývaabsolútnaneplatnosť
dojednania o odplate, bez nároku žalovaného na ňu a to z dôvodu, že takýto právny úkon výslovne
odporuje zákonu (§ 53 ods. 6 Obč. zák. o najvyššej prípustnej výške odplaty) a súčasne, že taká odplata
je v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie

zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 1.713,06.- eur sú neprimerane vysoké, vzhľadom k výške
požičanej sumy 2.700,- eur, a ktoré je vzhľadom na ich výšku potrebné považovať za odporujúce
dobrým mravom, a teda neplatné. Poukázal na to, že hlavným predmetom plnenia a hlavným cenovým
dojednaním v súvislosti s predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, je poskytnutie úveru a úroky
z neho, nie náklady na administratívu žalovaného, preto tieto náklady ako zmluvná podmienka nie sú

vylúčené zo súdneho prieskumu ich prijateľnosti, pričom po posúdení týchto nákladov je na mieste
záver o ich neprijateľnosti z dôvodu neprimeranej výšky, a teda ich neproporcionálnosti a nevyváženosti
k reálnym nákladom žalovaného. Pokiaľ žalovaný žiada plnenie, ktoré je v zásadnom nepomere vo
vzťahu k protiplneniu poskytnutému spotrebiteľovi, zakladá sa tým hrubý nepomer medzi zmluvnými
stranamivneprospechspotrebiteľaazostranyžalovanéhosajednálenocielenýnástrojnadosahovanie

vyššieho zisku. Náklady na administratívu dojednané v takej výške ako ich dojednal žalovaný, slúžili
ako prostriedok na obchádzanie skutočnej výšky úrokov, a tak dosahovanie vyššieho protiplnenia
oproti protiplneniu, ktoré by žalovaný inkasoval „len“ z úrokov formálne uvedených v zmluve. Za
neprijateľnú je možné považovať aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa
za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a v skutočnosti slúži záujmom dodávateľa

(tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských
úverových vzťahoch). Administratívny poplatok predstavuje viac ako polovicu sumy poskytnutého úveru.
Samotná skutočnosť, že právna úprava explicitne nelimituje výšku poplatku, neznamená, že žalovaný (v
rozhodcovskom konaní vystupujúci ako žalobca) je oprávnený požadovať jeho zaplatenie v ľubovoľnej
výške. Poplatok vo výške dosahujúcej viac ako polovicu sumy poskytnutého úveru, nemôže ani pri

najlepšej vôli predstavovať výdavky spojené s administratívnou činnosťou (rozhodnutie Krajského súdu
Banská Bystrica č. k. 13Co 188/2017). Navrhol, aby žalovaný predložil dohodu o plnení v splátkach,
a ak by sa po jej predložení ustálilo, že RPMN bola vo výške 257,79% (ako to uviedol žalovaný
vo svojom vyjadrení), potom je potrebné prijať alternatívny záver, že úver poskytnutý na základe
predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je bezúročný a bez poplatkov. Tým, že hodnota RPMN v

zmluve o spotrebiteľskom úvere a hodnota RPMN v dohode o splátkach (uzatvorené v ten istý deň) sú
rozdielne, znemožnil mu žalovaný získať objektívne informácie o podmienkach zmluvného vzťahu, do
ktorého vstupuje. Takýto postup žalovaného vo vzťahu k nemu (žalobcovi) ako spotrebiteľovi pôsobí
zavádzajúco, mätúco. Žalovanému nič nebránilo premietnuť obsah dohody o plnení v splátkach do
samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže je zrejmé, že zmluvné strany prejavili záujem dohodnúť

sa na vrátení istiny spolu s odplatou v 12 mesačných splátkach (nie jednorázovo) už pri vstupe do
zmluvného vzťahu (rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 13Co 188/2017).

5. V podaní zo dňa 16.5.2018 žalovaný uviedol, že prehľad uhradených splátok k Zmluve o úvere
č. 308001245 je nasledovný: 9.7.2012, 9.8.2012, 10.9.2012, 10.10.2012, 12.11.2012, 21.12.2012,

8.2.2013, 14.2.2013 po 311,- eur, dňa 15.2.2013 1.244,- eur, a prehľad uhradených splátok k Zmluve o
úvereč.XXXXXXXXX jenasledovný:14.3.2013,9.4.2013,15.5.2013,23.6.2013,17.7.2013,27.8.2013,
21.11.2013, 29.4.2014 po 420,- eur, 4.7.2014 300,- eur, 7.7.2014 1.380,- eur. Čo sa týka prerozdelenia
splátkynaistinu,úrokapoplatky,poukázalnarozsudokSúdnehodvoraEurópskejúnieC-42/15.Uviedol,
že na podanie žalobcu, označené ako: Jednostranné započítanie pohľadávky zo dňa 28.11.2015,

reagoval listom zo dňa 7.12.2015. Poukázal na ustanovenie § 580 Občianskeho zákonníka s tým,
že započítať možno len spôsobilú pohľadávku a predmetné zmluvy o úvere (č. XXXXXXX45, č.
XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX) nikdy neboli právoplatne vyhlásené za neplatné, resp. bezúročné,
rovnakotakprávnydôvodnaplneniezozmlúvnikdyneodpadol(nedošlokodstúpeniuodzmlúv,zrušeniuzmlúv, atď.) a majetkový prospech získal (žalovaný) z poctivých zdrojov. Preto nebol splnený obligatórny
predpoklad jednostranného započítania, na strane žalobcu proti nemu (žalovanému), neexistovala
žiadna pohľadávka a žalobca pritom nemá postavenie všeobecného súdu Slovenskej republiky, aby

mohol vyhlásiť úverovú zmluvu za bezúročnú. V prípade, ak v čase započítania nebol naplnený
obligatórny predpoklad jednostranného započítania (spôsobilý predmet započítania), ide o absolútnu
neplatnosť právneho úkonu, na ktorú je súd ex offo povinný prihliadať.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie (a to i postupom podľa § 295 Civilného sporového poriadku)

výsluchom žalobcu, oboznámením sa so spisom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii
pre arbitráž sp. zn. SRSAspA 04839/16, s jednostranným započítaním zo dňa 28.11.2015, s vyjadrením
žalovaného zo dňa 7.12.2015 k listu žalobcu zo dňa 28.11.2015, so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 4.7.2014, s Rozhodcovskou zmluvou zo dňa 4.7.2014, s Dohodou o plnení v
splátkach zo dňa 4.7.2014, so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 31.5.2012, so Zmluvou o úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 15.2.2013.

7. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

8. V Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX je ako dlžník označený žalobca, a ako veriteľ
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ul. Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598. Predmetom zmluvy

bol záväzok veriteľa poskytnúť žalobcovi úver vo výške 2.700,- eur a záväzok žalobcu uvedenú sumu
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 2.340,- eur.
Podľa zmluvy, celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom
úroku vo výške 23,22% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 626,94.- eur a
administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spolu so

všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 1.713,06.- eur (administratívny poplatok). Podľa bodu
2 veta druhá a tretia zmluvy, spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 5.040,- eur, ak nie je
dohodnuté inak do 4.7.2015 a zmluvné strany sa dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 4.7.2015. V zmluve je uvedená
výška RPMN 86,67% a výška priemernej hodnoty RPMN 19,99%.

9. V Dohode o plnení v splátkach zo dňa 4.7.2014 je uvedené, že spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi
uhradiť celkovú sumu 5.040,- eur v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 420,- eur, vždy k 4.
kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 4.8.2014. Podľa bodu 2 veta druhá dohody, spotrebiteľ berie
na vedomie, že výška RPMN sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca

uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 257,79%.

10. Podľa bodu 7 Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, RPMN podľa zmluvy
bola vypočítaná rovnicou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá kladie do rovnováhy na
ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov úveru na jednej strane a celkovú

súčasnú hodnotu splátky dlžnej sumy, vrátane úroku a administratívneho poplatku na strane druhej, a to
nasledovne: pri výpočte RPMN sa vychádza z predpokladu, že zmluva zostane platná dohodnutý čas a
že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve.
Predpoklady pre výpočet RPMN sú celková výška úveru, výška, počet a termín splátok istiny úrokov
a administratívneho poplatku (s výnimkou notárskych poplatkov, poplatkov za nedodržanie záväzkov

ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere a iných poplatkov, kde ich zahrnutie do RPMN vylučuje
všeobecne záväzný právny predpis).

11. V Rozhodcovskej zmluve zo dňa 4.7.2014, ako zmluvné strany sú označené: žalobca ako dlžník
a žalovaný ako veriteľ. Podľa čl. I. bod 1 zmluvy, rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy

rozumie Stály rozhodcovský súd so sídlom Karloveské rameno č. 8, Bratislava zriadený spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno č. 8, Bratislava. Podľa čl. I. bod 2 zmluvy,
rozhodcovským konaním sa na účely tejto zmluvy rozumie konanie pred Stálym rozhodcovským súdom
podľa čl. I. bod I. tejto zmluvy, vedené podľa procesných ustanovení Rokovacieho poriadku, Štatútu
a ostatných predpisov rozhodcovského súdu, platných a účinných v čase začatia rozhodcovského

konania, za použitia príslušných ustanovení zák. č. 244/2002 Z.z.. Podľa čl. II. bod 1 zmluvy, všetky
spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, uzatvorenej dňa 4.7.2014, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú zo zmlúv súvisiacich s uvedenou
úverovou zmluvou alebo zo zmluvných vzťahov zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu, ako súnapríklad ručiteľské vyhlásenie, dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, dohoda o zmluvnej
pokute, záložná zmluva na hnuteľné a nehnuteľné veci, dohoda o vyplnení zmeniek, zmenka, dohoda
o uznaní dlhu, zmluva o zabezpečovacom postúpení pohľadávky a spory, ktoré vzniknú z uplatnenia

práv z týchto vzťahov budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jednak rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže
do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu

žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca
ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (zák. č. 99/1963 Zb.). Podľa čl. II. bod 2 zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ
ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych
vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie

zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej zmluvy, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na
všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu. Podľa čl. II. bod 3 veta prvá zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek

zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní od
uzatvorenia zmluvy.

12. Dňa 28.11.2015 žalobca zaslal žalovanému podanie označené: Jednostranné započítanie
pohľadávky, v ktorom uviedol, že s jeho spoločnosťou uzavrel dňa 31.5.2012 Zmluvu o úvere č.

XXXXXXXXX, na základe ktorej mu boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 2.000,- eur a dňa
15.2.2013 Zmluvu o úvere č. 3XXXXXXXX, na základe ktorej mu boli poskytnuté peňažné prostriedky
vo výške 2.700,- eur, a že poskytnuté peňažné prostriedky čerpal ako spotrebiteľ. Ďalej uviedol, že
odplatu, ktorú uhradil za poskytnuté úvery považuje za úžernícku a zmluvy o spotrebiteľskom úvere za
neplatné, ako celok. Na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX . zaplatil sumu 3.732,-

eur, a na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zaplatil sumu 5.040,- eur. Ďalej
uviedol, že dňa 4.7.2014 uzavrel s jeho (žalovaného) spoločnosťou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 2.700,- eur, ktoré
tiež čerpal ako spotrebiteľ. V zmysle relevantného výkladu príslušných právnych predpisov má za to, že
nemá (žalovaný) právny titul na odplatu za poskytnutý úver. Má (žalobca) voči nemu ako veriteľovi dlh vo

výške 2.700,- eur, z ktorého nezaplatil žiadnu sumu. Táto pohľadávka (2.700,- eur) sa stala spôsobilou
na započítanie s pohľadávkou, ktorú má (žalobca) voči nemu z titulu nároku o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 4.072,- eur. Uviedol, že v zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka,
započítava svoju pohľadávku vo výške 4.072,- eur s pohľadávkou žalovaného vo výške 2.700,- eur.

13. V podaní zo dňa 7.12.2015 označenom: Vyjadrenie k listu zo dňa 28.11.2015 žalovaný uviedol,
že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.2.2013 a Zmluva o úvere č. XXXXXXXX5 zo dňa
31.5.2012, boli uzavreté v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, a v čase svojho vzniku boli tzv.
absolútnym obchodom a nebolo možné ich podriadiť pod režim spotrebiteľských zmlúv, resp. zmlúv o
spotrebiteľskom úvere. Výška samotného úroku bola zmluvnými stranami dohodnutá pri podpise zmlúv

a žalobca ich podpísaním vyjadril súhlas s výškou úroku. Ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia
nenastala. Žalobca plnil na základe platne uzavretých zmlúv o úvere, a ktoré nikdy neboli právoplatne
vyhlásené za neplatné, rovnako tak právny dôvod na plnenie zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo
k odstúpeniu od zmluvy, k zrušeniu zmluvy, atď.) a majetkový prospech spoločnosť získala oprávnene.
Všetky platby, ktoré uhradil (žalobca) boli uhradené dobrovoľne.

14. V Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX . zo dňa 31.5.2012 sú ako zmluvné strany označené strany
sporu. Predmetom zmluvy bol záväzok veriteľa poskytnúť žalobcovi úver vo výške 2.000,- eur a záväzok
žalobcu uvedenú sumu, zvýšenú o poplatok 1.732,- eur vrátiť v 12 mesačných splátkach po 311,- eur,
počnúc dňom 3.7.2012.

15. V Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX. zo dňa 15.2.2012 sú ako zmluvné strany označené strany
sporu. Predmetom zmluvy bol záväzok veriteľa poskytnúť žalobcovi úver vo výške 2.700,- eur a záväzok
žalobcu uvedenú sumu, zvýšenú o poplatok vrátiť v 1 splátke 5.040,- eur, pričom celkový poplatokdlžníka spojený s úverom bol tvorený súčtom úroku vo výške 39,15% ročne z poskytnutého úveru, t. j.
1.057,05.- eur a z administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere so všetkou
administratívou s tým spojenou vo výške 1.282,95.- eur. V zmluve je uvedená výška RPMN 86,67% a

výška priemernej hodnoty RPMN 21,00%.

16. Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 15.5.2018 vyplýva, že z titulu Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXX5 žalobca uhradil sumu 3.732,- eur a z titulu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX sumu 5.040,-
eur.

17. Z rozhodcovského spisu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž
sp. zn. SRSAsp.A 04839/16 vyplýva, že dňa 3.11.2015 žalovaný vyzval žalobcu, aby označil stály
rozhodcovský súd, ktorý bude oprávnený rozhodovať prípadné spotrebiteľské spory, alebo aby odmietol
rozhodcovské konanie. Listom č. 419465 (bez dátumu) žalovaný oznámil žalobcovi, že spory zo
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 4.7.2014, vrátane sporov o jej platnosť,

výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre
arbitráž. Dňa 18.5.2016 uvedený rozhodcovský súd vyzval žalobcu, aby do 30 dní zaslal písomnú
žalobnú odpoveď. Vo vyjadrení zo dňa 22.6.2016 označenom: žalobná odpoveď žalovaného, žalobca (v
rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného) uviedol, že pohľadávka žalovaného (v rozhodcovskom
konaní v postavení žalobcu) zanikla v dôsledku jednostranného započítania pohľadávok strán konania,

že v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 3XXXXXXXX zo dňa 4.7.2014 sú viacnásobné neprijateľné
zmluvné podmienky a súčasne nesúlad so zák. č. 129/2010 Z.z., že je potrebné aplikovať § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, že v prípade rozhodcovskej zmluvy ide o formulárový typ zmluvy, ktorý
nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
a nespôsobilou založiť právomoc rozhodcovského súdu.

18. Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, ul. Vansovej č. 2, Bratislava, zriadený
záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, ul. Rusovská cesta č. 15, Bratislava,
IČO: 45 744 971 uložil žalobcovi (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného) zaplatiť žalovanému
(v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu) sumu 2.700,- eur, poplatok 1.713,06.- eur, úrok vo

výške 23,22% ročne zo sumy 2.700,- eur od 4.7.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania 5% ročne
zo sumy 2.700,- eur od 5.7.2015 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 33,- eur, trovy mediačného konania
635,80.- eur, poplatok za upomienku 10,- eur, trovy rozhodcovského konania 760,33.- eur, všetko v
mesačných splátkach po 200,- eur. V odôvodnení rozhodcovského rozsudku je okrem iného uvedené,
že zo zmluvy o úvere jasne a jednoznačne vyplývajú základné náležitosti úverového vzťahu: výška

úveru, úroku, administratívneho poplatku, zročnosť úveru. Podľa názoru Stáleho rozhodcovského
súdu, zmluva o úvere obsahuje podstatné údaje, vyžadované zákonom a slúžiace dlžníkovi pre
zhodnotenie ekonomickej výhodnosti poskytnutého úveru. Stály rozhodcovský súd uviedol, že výška
administratívneho poplatku: 1.713,06.- eur nie je v rozpore s právnym predpisom, a to vzhľadom na to,
že od začiatku bola žalobcovi (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného) známa. Poukázal na

to, že ani ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany v záväzkových vzťahoch, nemôže byť absolútna. Z
odôvodnenia rozhodcovského rozsudku tiež vyplýva, že Stály rozhodcovský súd nemal za dostatočne
preukázanú existenciu pohľadávky žalobcu (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného), a že
nezanikla.

.
20. Dňa 1.1.2015 nadobudol účinnosť zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

21. Podľa § 2 ods. 1 veta prvá zák. č. 335/2014 Z.z., spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom
a spotrebiteľom, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

22. Podľa § 73 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z.z., rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.1.2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

23. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom ku dňu 4.7.2014, rozhodcovská zmluva je

dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo
vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.24. Podľa § 4 ods. 1 cit. zák., rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky v zmluve.

25. Podľa § 73 ods. 4 zák. č. 335/2014 Z.z., na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1.1.2015
môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1.1.2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred
Stálym rozhodcovským súdom, ktorý spĺňa podmienky podľa tohto zákona.

26. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 4.7.2014, spotrebiteľským

úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

27. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá cit. zák., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

28. Podľa § 9 ods. 2 cit. zák., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti uvedené pod písm. a/ až y/.

29. Podľa § 11 písm. a/, písm. b/ cit. zák., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, ak zmluva o

spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/.

30. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 4.7.2014, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

31. Podľa § 52 ods. 3 cit. zák., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

32. Podľa § 52 ods. 4 cit. zák., spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

33. Podľa § 53 ods. 1 cit. zák., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

34. Podľa § 53 ods. 2 cit. zák., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

35. Podľa § 53 ods. 3 cit. zák., ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

36. Podľa § 53 ods. 4 cit. zák., za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia uvedené pod písm. a/ až v/.

37. Podľa § 53 ods. 5 cit. zák., neprijateľné zmluvné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách,
sú neplatné.

38. Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z. z., účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa

môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku
v prípadoch uvedených pod písm. a/ až písm. l/.

39. Podľa § 45 ods. 3 cit. zák., súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy
preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c/, e/ a i/

až l/. Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší
rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti
výroku rozhodcovského rozsudku.40. Podľa § 46 ods. 1 veta prvá cit. zák., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať
v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského
rozhodcovského konania.

41. Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že žaloba je podaná dôvodne.

42. Žalobca predmetom konania urobil nárok o zrušenie rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom ul. Vansovej č. 2, Bratislava, zriadeného záujmovým

združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta č. 15, Bratislava, IČO:
45 744 971 sp. zn. SRSAspA 04839/16 zo dňa 22.6.2017.

43. Žaloba o zrušenie spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku je osobitným inštitútom,
prostredníctvom ktorého si zákonodarca ponechal všeobecnými súdmi možnosť prieskumu
rozhodovacej činnosti spotrebiteľských rozhodcovských súdov (ktorá nepatrí do sféry verejnej moci),

a teda možno tu hovoriť o ingerencii štátu do súkromnoprávnej sféry. Na základe podanej žaloby
všeobecný súd preskúmava, či boli splnené zákonné predpoklady na vydanie spotrebiteľského
rozhodcovského rozsudku, či jeho obsah je v súlade so zákonom.

44. Ustanovenie § 45 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z.z. vymedzuje dôvody tak procesného, ako aj

hmotnoprávneho charakteru.

45. Dňa 4.7.2014 medzi stranami sporu bola uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX,
predmetom ktorej bol záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi bezúčelový úver a záväzok žalobcu
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským

úverom.

46. Žalovaný Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 4.7.2014 uzatváral v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo je zrejmé aj z výpisu z obchodného registra, kde týmto
predmetom je aj poskytovanie úverov. Z tohto dôvodu sa považuje za dodávateľa. Z obsahu zmluvy

nevyplýva, že by žalobca pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa.

47. Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 4.7.2014 je spotrebiteľskou zmluvou, ide
o štandardnú formulárovú zmluvu.

48. Z Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 4.7.2014 vyplýva, že bola medzi stranami sporu uzavretá za účelom
riešenia všetkých sporov, ktoré vzniknú zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
4.7.2014.

49. Rozhodcovská zmluva zo dňa 4.7.2014, bola uzavretá na predpísanom tlačive žalovaného.

50. Z ustanovenia § 73 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z.z. vyplýva, že všetky rozhodcovské zmluvy sa
spravujú predpismi v čase ich uzavretia, t. j. podľa zákona o rozhodcovskom konaní, najmä však podľa
Občianskeho zákonníka.

51. V konaní súd skúmal oprávnenie rozhodcovského súdu (Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom ul. Vansovej č. 2, Bratislava, zriadeného záujmovým združením
právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta č. 15, Bratislava, IČO: 45 744 971),
rozhodovať o spotrebiteľskom spore, ktoré oprávnenie malo vyplývať z Rozhodcovskej zmluvy zo dňa

4.7.2014.

52. Z § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka (z jeho výkladu) vyplýva, že ustanovenie o neprijateľných
zmluvnýchpodmienkachsapoužijevtedy,keďdodávateľpripravilzmluvnépodmienky(klauzuly)vopred,
a preto spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah.

53. Rozhodcovská zmluva zo dňa 4.7.2014, hoci uzavretá na samostatnom liste papiera, bola vopred
naformulovaná žalovaným, ide o opakovane používanú formu rozhodcovskej zmluvy.54. Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval, že všeobecný súd nie je viazaný tým, ako otázku
platnosti rozhodcovskej zmluvy posúdil rozhodcovský súd (č. k. 3Cdo 146/2011, č. k. 6Cdo 105/2011).

55. Žalovaný naformuloval text Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 4.7.2014 tak, aby vylúčil možnosť
posudzovania vzájomných vzťahov, vzniknutých zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX
všeobecným súdom. I keď sa podľa čl. II. bod 1 uvedenej rozhodcovskej zmluvy môže žalobca obrátiť so
žalobou nielen na Stály rozhodcovský súd, ale aj na všeobecný súd Slovenskej republiky, tak v čl. II bod
2 sa hneď dohodlo, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu,

ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1, článku II. na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy. Ustanovenie tejto vety sa však nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde, bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je tento rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského
súdu, založená jeho právomoc.

56. Z obsahu uvedenej zmluvnej podmienky je zrejmé, že pokiaľ žalovaný (v postavení žalobcu) podá
žalobu na rozhodcovskom súde, už neprichádza do úvahy konanie na všeobecnom súde. Ak veriteľ
podá žalobu na rozhodcovskom súde, žalobca ako dlžník sa tomuto konaniu musí podrobiť. Možnosť
spotrebiteľa zvoliť súd, pred ktorým sa bude riešiť jeho spor s dodávateľom v prípade, ak ako prvý žalobu
na rozhodcovský súd podá veriteľ, tak nie je reálna. Takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby

podávajú veritelia. V prípade, že výnimočne uplatňuje svoje právo spotrebiteľ, využíva všeobecný súd.

57. K individuálnemu dojednaniu z pohľadu ochrany spotrebiteľa je potrebné uviesť, že spotrebiteľ si
osobitne vymieňuje nejakú klauzulu vtedy, ak má pre neho nejaký osobitný význam. Na individuálne
dojednanie je pritom potrebné zachovať proces tvorby zmluvy, ustanovený v Občianskom zákonníku.

58. Z výsluchu žalobcu ako strany sporu vyplýva, že obchodný zástupca spoločnosti žalovaného mu
predložil pripravené listiny s tým, aby ich podpísal na označené miesto. Povedal mu, že podpisuje aj
„rozhodcovský dodatok“ (rozhodcovskú zmluvu) s tým, že je to súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Bližšie informácie v tejto súvislosti mu neposkytol.

59. Žalovaný v konaní nepreukázal (neoznačil za týmto účelom dôkazy) individuálne dojednanie, resp.,
že by si žalobca vymieňoval rozhodcovské konanie (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

60. Výsledky vykonaného dokazovania nie sú dôvodom na to, aby súd vylúčil režim súdnej kontroly

neprijateľných podmienok len kvôli zdanlivej možnosti voľby, pred ktorým orgánom bude strana
uplatňovať svoje právo.

61. Inštitút individuálne dohodnutej podmienky, je potrebné vykladať aj v súlade so Smernicou Rady
93/13/EHS, podľa čl. 3 ods. 2 ktorej, sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola

navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s
formulovanou štandardnou zmluvou.

62. Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo
chce niečo individuálne dojednať. Je nevieryhodné, aby si žalobca (spotrebiteľ) osobitne dojednával

rozhodcovské konanie, o pravidlách postupu ktorého bližšiu vedomosť nemal. Žalovaný ani žiadnym
právne významným spôsobom nepreukázal, že by žalobcovi poskytol jasné a zrozumiteľné informácie
o tom, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. V prejednávanej veci ide o sofistikované
docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej zmluvy z režimu súdnej kontroly.

63. Predmetná rozhodcovská zmluva, podľa názoru súdu, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (žalobcu) a to tým, že v prípade
podania žalobného návrhu dodávateľom núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred
rozhodcovským súdom, a zbavuje ho už možnosti riešiť spor pred všeobecným súdom.

64. Žalovaný v priebehu konania uviedol, že žalobca aj po podpise Rozhodcovskej zmluvy zo dňa
4.7.2014 mal možnosť od nej odstúpiť. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že ustanovenie § 48
Občianskeho zákonníka umožňuje strane odstúpiť od zmluvy, ak je to v zákone ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté. Odstúpením sa zmluva od začiatku zrušuje. Základnou podmienkou odstúpeniaod zmluvy je jej platnosť. Pokiaľ súd v spotrebiteľských sporoch dospeje k záveru, že rozhodcovská
zmluva je v rozpore so zákonom a spĺňa podmienky neprijateľnej zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 4 písm.
r/ Občianskeho zákonníka), tak ako v prejednávanej veci, vyvoláva v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka, neplatnosť (absolútnu) rozhodcovskej zmluvy. Preto nie je možné odstúpiť od právneho
úkonu, ktorý je neplatný. Žalobca už v rozhodcovskom konaní (v žalobnej odpovedi) poukazoval na
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy.

65. Za stavu, že medzi stranami nebola platne dojednaná rozhodcovská zmluva, je daný dôvod na

zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku, a to s poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1 písm.
e/ zák. č. 335/2014 Z.z..

66. Z dôvodu úplnosti súd posudzoval aj Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
4.7.2014 z hľadiska jej platnosti, resp. či obsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., v
znení účinnom ku dňu jej uzavretia a či je dôvod na aplikáciu § 11 ods. 1 uvedeného zákona.

67. V predmetnej úverovej zmluve je uvedená výška administratívneho poplatku 1.713,06.- eur.

68. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je i zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok
spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a v skutočnosti slúži záujmom

dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia, spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v
spotrebiteľských úverových vzťahoch).

69. Administratívny poplatok 1.713,06.- eur predstavuje takmer dve tretiny zo sumy poskytnutého úveru.
Podľa názoru súdu, požadovanie úhrady administratívneho poplatku v takejto neprimeranej výške je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ požaduje od spotrebiteľa splnenie finančného
záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a nie je v jeho záujme. Pri poplatkoch
zo spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v
jeho záujme (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 13Co 188/2017).

70. Samotná skutočnosť, že právna úprava explicitne nelimituje výšku poplatku, neznamená, že
žalovaný ako veriteľ je oprávnený požadovať jeho zaplatenie v ľubovoľnej výške. Dojednanie o poplatku
podlieha prieskumu vo svetle dobrých mravov a tiež prieskumu podľa § 53 Občianskeho zákonníka.
Je potrebné uviesť, že Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX, úpravu neprijateľných podmienok spotrebiteľských zmlúv neobsahoval. Tento právny

predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej základným predpisom je Občiansky zákonník,
má postavenie predpisu špeciálneho predpisu. Ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka priamo
ukladá riešiť otázky Obchodným zákonníkom neupravené podľa predpisov občianskeho práva. V tejto
súvislosti je právne významné ustanovenie § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú

ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc
z uvedeného dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri zmluvách o
úvere, ktoré síce boli uzatvorené podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, avšak majú
spotrebiteľský charakter v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, je potrebné vychádzať z § 53
Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje analogický prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho

právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS. Súd pritom nepopiera argumenty
žalovaného, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX bola uzavretá podľa ustanovení
Obchodného zákonníka. Predmetná vec, ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozsudku, sa však týka
právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou,
obsiahnutou v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

71.Poplatok, ktorýpredstavujetakmerdvetretinyzosumyposkytnutéhoúveru,nemôžeaniprinajlepšej
vôli predstavovať výdavky spojené s administratívnou činnosťou (zmluva bola uzavretá v kancelárii
obchodného zástupcu). Zo zmluvy nevyplýva, za čo spotrebiteľ tento poplatok platí, pričom výška
administratívneho poplatku je pre žalovaného nosnou časťou právneho úkonu z predmetnej zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, a to z dôvodu, že mu zabezpečuje dosiahnutie rozhodujúcej časti zisku z
úverového obchodu. Cena plnenia nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti
(porovnaj rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 13Co 188/2017). Žalovaný v konaní tiež
nepreukázal, že by žalobcu ako spotrebiteľa s podstatou poplatku oboznámil.72. Dojednanie administratívneho poplatku 1.713,06.- eur spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech
spotrebiteľa, keď oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie. Neprimeranosť je zrejmá aj

z toho, že banky za správu úveru inkasujú 3,- eur až 5,- eur a za poskytnutie úveru 1% až 2% z
výšky poskytnutého úveru. Preto je táto zmluvná podmienka v zmysle generálnej klauzuly, uvedenej
v § 53 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s porušením princípu dobrých mravov neprijateľná, a
teda neplatná (porovnaj rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C 185/2013 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 16Co 773/2015). Z hľadiska neplatnosti niektorej z

neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľskej zmluve, je
potrebné aplikovať § 41 Občianskeho zákonníka o čiastočnej neplatnosti. V čl. 6 Smernice Rady 93/13/
EHS je zakotvený cieľ, ktorý preferuje čiastočnú neplatnosť pred neplatnosťou celej zmluvy, ak zmluva
môže ďalej existovať. Podľa názoru súdu, predmetná spotrebiteľská zmluva bez vytknutého nekalého
dojednania môže naďalej existovať. Ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka vychádza z § 41
Občianskeho zákonníka, o čiastočnej neplatnosti právneho úkonu.

73.Podstatnounáležitosťouzmluvyospotrebiteľskomúverevzmysle§9ods.2písm.j/zák.č.129/2010
Z.z. v znení účinnom ku dňu 4.7.2014, je i RPMN, absencia ktorej náležitosti má za následok, že
tento úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie
celkových nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha tento údaj spoznať, aké všetky náklady budú

spojené so spotrebiteľským úverom. Tým, že celkové náklady sú vyjadrené v percentuálnych bodoch,
zjednodušuje sa tým spotrebiteľovi porovnanie obdobných produktov na finančnom trhu a tak aj výber
úveru.

74.SúdpovažujeuzavretieosobitnejDohodyoplnenívsplátkachúveruzodňa4.7.2014zaobchádzanie

zák. č. 129/2010 Z.z., s cieľom vyhnúť sa kontrole neprijateľných zmluvných podmienok v Zmluve
o spotrebiteľskom úvere č. 3XXXXXXXX zo dňa 4.7.2014. Žalobca v uvedenej zmluve uviedol
výšku RPMN 86,67%, ale v Dohode o plnení v splátkach z toho istého dňa, ktorá mení zmluvu
o spotrebiteľskom úvere v spôsobe splatenia, je už výška RPMN 257,79%. Počet a výška splátok
má vplyv na výpočet RPMN. Takéto konanie žalovaného vyhodnotila Národná banka Slovenska

vykonávajúca dohľad nad subjektmi finančného trhu v oblasti bankovníctva, ako nekalú obchodnú
praktiku a rozhodnutím o predbežnom opatrení zo dňa 7.6.2016 č. k. GÚV-709/2016 mu bola uložená
povinnosť zdržať sa používania nekalej obchodnej praktiky spočívajúcej v tom, že so spotrebiteľom
je súčasne alebo v bezprostrednej časovej následnosti uzatváraná zmluva o spotrebiteľskom úvere
splatnom jednorázovo a dohoda o splátkach toho istého úveru. Súd má za to, že spôsob akým žalovaný

uzavrel so žalobcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere a dohodu o plnení v splátkach je klamlivou
obchodnou praktikou v zmysle § 8 ods. 3, ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z., keď viacvýznamovým a
nevhodným spôsobom poskytol žalobcovi ako spotrebiteľovi informáciu o RPMN.

75. Nesprávne, zavádzajúce uvedenie údaja o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere má rovnaké

následky, ako keby v zmluve tento údaj nebol vôbec uvedený. Uvedenie nesprávneho údaja RPMN
je klamaním spotrebiteľa, a preto nie je možné priznať takejto praktike miernejšie dôsledky ako tie,
ktoré predpokladá § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z.. Povinnosťou žalobcu ako dodávateľa bolo
postupovať voči spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou, a teda uviesť údaj o RPMN zodpovedajúci
skutočnosti už v samotnej zmluve o úvere (zohľadňujúci všetky náklady spojené s poskytnutím úveru a

zohľadňujúci plnenie dlhu v splátkach), keďže dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom profesionálom
so skúsenosťami a s výrazne lepšími poznatkami v oblasti, v rámci ktorej vyvíja podnikateľskú činnosť.

76. V dohode o plnení v splátkach zo dňa 4.7.2014 tiež nie je spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti,
jasne a zrozumiteľne uvedená doba trvania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a termín

konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktoré náležitosti ku dňu 4.7.2014 vyžadovalo ustanovenie
§ 9 ods. 2 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z.z.. Z dôvodu týchto chýbajúcich náležitostí je tiež potrebné úver
považovať za bezúročný a bez poplatkov.

77. Za stavu, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 4.7.2014 je čiastočne neplatná,

resp. úver je bezúročný a bez poplatkov, je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to s
poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. i/ zák. č. 335/2014 Z.z.. Tento hmotnoprávny dôvod je
daný výlučne v prospech spotrebiteľa a je vo vzťahu špeciality k dôvodu podľa písm. l/. Zákonodarcatýmto zvýrazňuje záujem na dôslednom dodržiavaní noriem na ochranu spotrebiteľa v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní.

78. Z ustanovenia § 45 ods. 3 veta druhá zák. č. 335/2014 Z.z. vyplýva, že za splnenia tam uvedených
predpokladov súd zruší len časť rozhodcovského rozsudku.

79. V bode 65. rozsudku súd uviedol, že za stavu, že medzi stranami nebola platne dojednaná
rozhodcovská zmluva, je daný dôvod na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku, a to s

poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. e/ zák. č. 335/2014 Z.z..

80. S poukazom na uvedené, nie je možné zrušiť rozhodcovský rozsudok len sčasti, lebo z dôvodu
neplatnosti Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 4.7.2014 nie je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom ul. Vansovej č. 2, Bratislava, zriadeného záujmovým
združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta č. 15, Bratislava, IČO:

45 744 971.

81. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé

na započítanie.

82. Občiansky zákonník upravuje dva spôsoby započítania, a to: a/ započítanie jednostranným právnym
úkonom dlžníka alebo veriteľa, b/ započítanie dohodou veriteľa a dlžníka.

83. Pri započítaní jednostranným právnym úkonom jedna strana, ak sú dané zákonom ustanovené
predpoklady, zrušuje pohľadávku druhej strany započítaním vlastnej pohľadávky, ak sa obe tieto
pohľadávky vzájomne kryjú. Právo na započítanie pohľadávky sa tu opiera priamo o zákon (§ 580
Občianskeho zákonníka), a preto na započítanie pohľadávok nie je potrebná dohoda strán.

84. Započítanie je oprávnením ktorejkoľvek strany.

85. Započítanie možno vykonať bez súhlasu, resp. aj proti vôli druhej strany.

86. Kompenzačný prejav jednej zo strán má spätné účinky, k okamihu stretu oboch pohľadávok.

87. Ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozsudku, dňa 31.5.2012 medzi stranami sporu bola uzavretá
Zmluva o úvere č. 308001245, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi úver v
sume 2.000,- eur a záväzok žalobcu vrátiť úver zvýšený o príslušný poplatok 1.732,- eur, t. j. celkovo
3.732,- eur v 12 mesačných splátkach po 311,- eur počnúc dňom 3.7.2012.

88. Žalovaný Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 31.5.2012 uzatváral v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, čo je zrejmé aj z výpisu z obchodného registra, kde týmto predmetom je aj
poskytovanie úverov. Z tohto dôvodu sa považuje za dodávateľa. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že by
žalobca pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto

sa považuje za spotrebiteľa. Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, ide o štandardnú formulárovú zmluvu,
právny vzťah z ktorej je potrebné posudzovať podľa zák. č. 129/2010 Z.z.. Zmluva síce bola uzavretá
podľa Obchodného zákonníka, avšak má podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľský charakter.

89. Prejudiciálne otázky sú také právne otázky, ktoré samy nie sú predmetom daného konania, ale od

ktorých vyriešenia závisí rozhodnutie súdu vo veci samej.

90. Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 31.5.2012, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase

uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
RPMN.91. V Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 31.5.2012 nie je uvedená RPMN (č. l. 116), preto podľa
§ 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu jej uzavretia, sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

92. Pokiaľ ide o výšku poplatku 1.732,- eur tento predstavuje z výšky poskytnutého úveru v
percentuálnom vyjadrení 86,60%. Dojednanie poplatku 1.732,- eur spôsobuje značnú nerovnováhu
v neprospech spotrebiteľa, keď oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie. Táto zmluvná
podmienka v zmysle generálnej klauzuly uvedenej v § 53 Občianskeho zákonníka a v súvislosti

s porušením princípu dobrých mravov je neprijateľná, a teda neplatná. Ustanovenie § 53 ods. 2
Občianskeho zákonníka pritom vychádza z § 41 Občianskeho zákonníka, o čiastočnej neplatnosti
právneho úkonu. V ostatnom súd poukazuje na bod 71., 72. rozsudku.

93. Z titulu uzavretej Zmluvy o úvere č. 308001245 zo dňa 31.5.2012 žalobca uhradil 3.732,- eur, pričom
mal zaplatiť 2.000,- eur.

94. Dňa 15.2.2013 medzi stranami sporu bola uzavretá Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, predmetom
ktorej bol záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi úver 2.700,- eur a záväzok žalobcu úver v sume
2.700,- eur zvýšený o príslušný poplatok 2.340,- eur (pozostávajúci z úroku 1.057,05.- eur (39,15%) a
z administratívnych nákladov na vypracovanie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou

vo výške 1.282,95.- eur) vrátiť do 4.2.2014. V zmluve je uvedená RPMN 36,67% a priemerná hodnota
RPMN 21%.

95. Žalovaný Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.2.2013 uzatváral v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, čo je zrejmé aj z výpisu z obchodného registra, kde týmto predmetom je aj

poskytovanie úverov. Z tohto dôvodu sa považuje za dodávateľa. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že by
žalobca pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto
sa považuje za spotrebiteľa. Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, ide o štandardnú formulárovú zmluvu,
právny vzťah z ktorej je potrebné posudzovať podľa zák. č. 129/2010 Z.z.. Zmluva síce bola uzavretá
podľa Obchodného zákonníka, avšak má podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľský charakter.

96. Súd považuje (posudzovaná prejudiciálna otázka) dohodnutú úrokovú sadzbu vo výške 39,15% za
sadzbu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi.

97. Z ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 15.2.2013 vyplýva,

že odplata pri spotrebiteľskej zmluve nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.

98. Pojem „finančný trh“ nemá legálnu definíciu, hoci ho používajú predpisy finančného, hospodárskeho
a obchodného práva.

99. Pojem „finančný trh“ celkom výstižne opisuje Ing. Július Alexy v diele Finančná a ekonomická
analýza, Vydavateľstvo: IRIS 2005 ako „trh, na ktorom finanční sprostredkovatelia v konkurenčnom
prostredí prostredníctvom finančných nástrojov zabezpečujú pohyb kapitálu medzi jednotlivými
ekonomickými subjektmi“.

100. Na finančnom trhu sa stretávajú v konkurenčnom boji kategórie finančných inštitúcii (bankové a
nebankové).

101.Pridojednávaníúrokovpriúvere,pripôžičkekonávsúladesdobrýmimravmilentenveriteľ,ktorýsa

priposkytnutíúveru(pôžičky)uspokojí,bezohľadunato,vakejsituáciisanachádzadlžník,sprimeranou
výškou odplaty za užívanie požičanej istiny, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť
obvyklým spôsobom (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Cdo 26/2011).

102.Žalobcovibolposkytnutýspotrebiteľskýúver2.700,-eur,ktorý malvrátiťdo4.2.2014,sdohodnutým

úrokom 39,15% ročne.

103. Pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do 1 roka, v 1. štvrťroku 2013 bežný úrok za úvery
poskytované bankami predstavoval 8,09% ročne.104. Priemernú úrokovú sadzbu za úvery poskytované bankami: 8,09% ročne, v predmetnom časovom
období úrok: 39,15% ročne prekračoval o 4,8 násobok.

105. Žalovaný nepreukázal, že by aj iné nebankové subjekty bežne poskytovali úvery (vo výške 2.700,-
eur) za odplatu 39,15% ročne na obdobie necelého roka, a ani z doterajšej rozhodovacej činnosti
súdu takéto zistenia nevyplývajú. Navyše bolo by neprípustné, aby sa najvyššia prípustná odplata
posudzovala aj s ohľadom na údaje od tých subjektov finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až

úžernícke úroky. V podaní zo dňa 28.11.2015: Jednostranné započítanie pohľadávky, žalobca odplatu
za poskytnutý úver považoval za úžernícku.

106. Časť Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX . zo dňa 15.2.2013 (o úroku), súd považuje za neplatnú pre
rozpor s dobrými mravmi. Zmluva tak neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2
písm. i/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 15.2.2013).

107. Pokiaľ ide o výšku poplatku 1.282,- eur táto predstavuje v percentuálnom vyjadrení 47,48%.
Dojednanie poplatku 1.282,- eur spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, keď
oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie. Táto zmluvná podmienka v zmysle generálnej
klauzuly uvedenej v § 53 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s porušením princípu dobrých mravov

je neprijateľná, a teda neplatná. Ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka pritom vychádza z
§ 41 Občianskeho zákonníka, o čiastočnej neplatnosti právneho úkonu. V ostatnom súd poukazuje na
bod 71., 72. rozsudku.

108. Z titulu uzavretej Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.2.2013 žalobca uhradil 5.040,- eur,

pričom mal zaplatiť 2.700,- eur.

109. Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. a č. XXXXXXXXX sú bezúročné a bez poplatkov, a v časti neplatné
už ku dňu ich uzavretia. Nejedná sa na ich základe o pohľadávky, ktoré by mali vzniknúť až právoplatným
rozhodnutím súdu.

110. Z jednostranného započítania pohľadávky zo dňa 28.11.2015 vyplýva, že žalobca vyzýval
žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, prostredníctvom výzvy zo dňa 23.11.2015 vo výške
4.072,- eur (3.732,- eur mínus 2.000,- eur, 5.040,- eur mínus 2.700,- eur).

111. Ku dňu 28.11.2015 mal žalobca proti žalovanému pohľadávku 4.072,- eur a žalovaný mal proti nemu
pohľadávku 2.700,- eur (zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 308002063). Išlo o vzájomné pohľadávky,
ktoré boli rovnakého druhu, existujúce, platné a splatné.

112. V dôsledku kompenzačného prejavu žalobcu zo dňa 28.11.2015, pohľadávka žalovaného 2.700,-

eur (zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX), zanikla.

113. S poukazom na uvedené skutočnosti, nemohol rozhodcovský súd pohľadávku 2.700,- eur žalobcovi
priznať. V tejto súvislosti rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(nesprávna interpretácia právnej normy o zániku záväzku) podľa § 45 ods. 1 písm. l/ zák. č. 335/2014

Z.z..

114. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

115. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

116. V konaní bol úspešný žalobca, preto mu súd proti žalovanému priznal právo na náhradu trov v
rozsahu 100%.117. O výške trov konania po právoplatnosti rozsudku rozhodne súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Prievidza, písomne, v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie

napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody sú
uvedené v § 365 Civilného sporového poriadku.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.