Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 1, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/101/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010417
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817010417.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 1. októbra 2018
prejednal odvolania prokurátorky Okresnej prokuratúry Prievidza a obžalovaného

R. P.,

nar. XX.X.XXXX v A., trvale bytom M. XX, t.č. na slobode, na verejnom zasadnutí neprítomného,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 1T/83/2017 zo dňa 20. marca 2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaného a prokurátorky zamietajú, pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný R. P. uznaný vinným z prečinu úverového podvodu
podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. pretože obžalovaná K. S., ako osoba, oprávnená konať za spoločnosť FAIR
CREDIT SLOVAKIA SE vo funkcii obchodnej zástupkyne, dňa 30.4.2015 v Opatovciach nad Nitrou,
okres Prievidza, vypracovala zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, pre obvineného R.
P., pričom do karty zákazníka uviedla nepravdivé údaje o výške jeho príjmu, obvinený R. P. napriek
tomu, že ako živnostník s nulovým daňovým základom podpísal kartu zákazníka, predmetnú zmluvu

o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o zabezpečení splátok, čím potvrdil pravosť nepravdivých údajov o
výške jeho príjmu 1.100,- eur, následne bola zmluva schválená a finančné prostriedky vo výške 700,- eur
boli poukázané na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, majiteľky Z. P., tety obvineného R. P., ktorý peniaze
z účtu vybral a minul ich pre vlastnú potrebu, pričom z úveru uhradil tri splátky po 21,- eur a jednu splátku
42,- eur, čím spôsobil spoločnosť FAIR CREDIT SLOVAKIA SE, Mlynské Nivy 48, 821 09 Bratislava,
IČO: 47 129 701, škodu vo výške 760,44 eur.

Obžalovaný R. P. bol za to odsúdený podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. s použitím §§ 38 ods. 2, 49 ods. 2 Tr.
zák. k trestu odňatia slobody na 14 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 48
ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému R. P. uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti

FAIR CREDIT SLOVAKIA SE, Bratislava, škodu vo výške 760,44 €, pričom podľa § 288 ods. 2 Tr. por.
bola poškodená spoločnosť so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkázaná na civilný
proces.

Tým istým rozsudkom pre rovnaký skutok bola už právoplatne odsúdená aj obžalovaná K. S. pre prečin
úverového podvodu podľa § 222 ods. 2 Tr. zák.

Proti tomuto rozsudku podali písomne v zákonnej lehote odvolania obžalovaný R. P. a prokurátorka.Obžalovaný v odvolaní najmä uviedol, že do omylu ho priviedla V. S., pričom úver zobral na jej
požiadanie, bola prítomná pri podpisovaní zmluvy o úvere a keď prišli peniaze na účet, poukázal jej 500

€. Taktiež predmetná spoločnosť pochybila pri poskytovaní úveru. Ďalej obžalovaný uviedol, že už 3
roky od spáchania skutku vedie riadny život, a preto výška trestu je neprimeraná.

Odvolanie prokurátorky bolo písomne zahlásené tak, že smeruje len proti výroku o treste v neprospech
obžalovaného R. P.. V písomnom odôvodnení prokurátorka uviedla, že súd prvého stupňa bez ohľadu na

to, že pri ukladaní trestu použil ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák., mal použiť aj priťažujúcu okolnosť podľa
§ 37 písm. m) Tr. zák. Nebola by tým porušená zásada tzv. dvojitého pričítania podľa § 38 ods. 1 Tr. zák.
Pretože za okolnosť uvedenú v tomto ustanovení nemožno považovať zásadu vyjadrenú v § 49 ods. 2
Tr.zák. Súd preto mal obžalovanému ukladať zvýšený trest podľa § 38 ods. 4 Tr.zák. v rozpätí odňatia
slobody od 28 mesiacov do 5 rokov. Preto trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov považovala
prokurátorka za nezákonný, pretože bol uložený pod dolnou hranicou trestnej sadzby. Prokurátorka

navrhla podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste obžalovaného
R. P. s tým, aby odvolací súd podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol o uložení trestu odňatia slobody
tomuto obžalovanému podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., §§ 37 písm. m), 38 ods. 4, 49 ods. 2 Tr. zák. na
dolnej hranici upravenej trestnej sadzby so zaradením podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach, prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolaniu
podriadenej prokurátorky vyhovieť a odvolanie obžalovaného navrhla podľa § 319 Tr. por. ako
nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolania nie sú dôvodné.

1) K odvolaniu obžalovaného z pohľadu vytýkaných chýb, uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné.

Pokiaľ ide o navrhovaný výsluch svedkyne V. S., k tomu je potrebné uviesť, že táto svedkyňa na hlavnom
pojednávaní odmietla vypovedať, čo jej súd podľa § 130 ods. 2 Tr. por. (v rozsudku je nesprávne uvedený
§ 132 ods. 2 Tr. por.) umožnil. V súlade s ustanovením § 263 ods. 4 Tr. por. boli preto výpovede tejto
svedkyne (č. l. 46 - 49) na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátora prečítané.

Súčasne senát odvolacieho súdu uvádza, že aj keby obžalovaného na vzatie úveru nahovorila práve
vyššie uvedená svedkyňa aj za situácie, že by tejto svedkyni „odovzdal“ väčšiu časť poskytnutého
úveru, jeho trestná zodpovednosť zostáva zachovaná. Tieto okolnosti totiž nič nemenia na konaní
obžalovaného v tom, že vylákal úver na základe „dokladov a tvrdení“, ktoré sa nezakladali na pravde.
Do omylu uviedol spoločnosť poskytujúcu úver najmä v tom, že na karte zákazníka, ktorú podpísal,

deklaroval spôsobilosť splácať úver. Takéto nepravdivé tvrdenie napokon našlo svoj odraz aj v tom,
že obžalovaný predmetný úver riadne nesplácal (3 splátky po 21 € a 42 €). O „charaktere“ konania
obžalovaného pritom svedčí aj okolnosť, že predmetný poskytnutý úver - 700 € si dal zaslať na účet
svojej tety Z. P., ktorú požiadal, aby si pre neho takýto účet zriadila.

Súd prvého stupňa na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní správne zistil a ustálil
skutkový stav a tento správne právne kvalifikoval ako prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr.
zák., pretože obžalovaný od spoločnosti poskytujúcej úvery, úver vylákal tým, že túto spoločnosť uviedol
do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho poskytnutie, pričom bola spôsobná malá škoda.

2) Senát odvolacieho súdu neprisvedčil ani odvolaniu prokurátorky, pokiaľ táto považovala uložený trest
za nezákonný z dôvodu jeho uloženia pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu. Tu je možné prisvedčiť
názoru prokurátorky len v tom, že pod pojmom zákonom ustanovená trestná sadzba sa má na mysli
aj trestná sadzba upravená napr. aj podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. pri prevažujúcom pomere priťažujúcich
okolností (zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby uvedenej v Osobitnej časti Trestného zákona o 1/3).

Súčasne ale senát odvolacieho súdu sa nestotožnil s názorom prokurátorky v tom, že pri rozhodovaní
o treste v tomto príade mal súd prvého stupňa prihliadať na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m)
Tr. zák. - predchádzajúce odsúdenie za trestný čin.Je síce faktom, že za okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu podľa § 38 ods. 1 Tr.
zák., nemožno považovať použitie ustanovenia § 49 ods. 2 Tr.zák. Podľa tohto ustanovenia súd musí
páchateľovi uložiť v prípade, ak ukladá trest odňatia slobody, tento trest ako nepodmienečný, ak

páchateľa odsudzuje za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
Obžalovaný pritom prejednávaný úmyselný trestný čin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr.
zák. spáchal v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Prievidza,
sp. zn. 2T/36/15 zo dňa 20.4.2015. Súd prvého stupňa preto obžalovanému za použitia aj § 49 ods.
2 Tr. zák. správne uložil trest odňatia slobody nepodmienečne. U obžalovaného by pritom mala byť

použitá priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. práve v dôsledku tohto predchádzajúceho
podmienečného odsúdenia.

Senát odvolacieho súdu však vyslovuje právny názor v tom, že v týchto prípadoch Trestný zákon
umožňuje zamedziť tzv. dvojitému pričítaniu určitej okolnosti v neprospech obžalovaného pri ukladaní
trestu aj bez použitia § 38 ods. 1 Tr. zák. Podľa § 37 písm. m) Tr. zák. priťažujúcou okolnosťou síce je

aj predchádzajúce odsúdenie za trestný čin. V tomto ustanovení je však aj veta za bodkočiarkou, ktorá
umožňujesúdupodľapovahypredchádzajúcehoodsúdenianatútopriťažujúcuokolnosťneprihliadať.Za
povahu tohto predchádzajúceho odsúdenia je pritom možné považovať aj prípad, kedy to isté odsúdenie
má v neprospech obžalovaného prakticky súčasne spôsobiť zvýšenie dolnej hranice trestu odňatia
slobody o 1/3 (§ 38 ods. 4 Tr. zák.) a súčasne povinnosť uložiť trest odňatia slobody ako nepodmienečný.

Vzhľadom k tomu, že použitie ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. zák. pri ukladaní trestu odňatia slobody je
pre súd záväzné pri splnení tam uvedených podmienok, bez výnimky súd môže pri rozhodovaní o tejto
priťažujúcejokolnostipoužiťmoderačnúmožnosťrôznehorozhodnutiauvedenúvovyššieuvedenejvete
za bodkočiarkou v § 37 písm. m) Tr. zák. Takýmto rozhodnutím môže pritom len umocniť spravodlivosť
svojho rozhodnutia o treste. Takto potom postupoval aj súd prvého stupňa pri rozhodovaní o treste.

3) Súčasne ale pri preskúmaní napadnutého výroku o treste neprisvedčil odvolací súd názoru
obžalovaného o neprimeranej prísnosti trestu odňatia slobody. Trest odňatia slobody vo výmere 14
mesiacov je trestom uloženým prakticky na dolnej hranici trestnej sadzby odňatia slobody (1 rok až
5 rokov). Uloženie miernejšieho trestu odňatia slobody ani je uloženie pod dolnú hranicu trestnej

sadzby pritom neprichádzalo do úvahy, a to ani vzhľadom na okolnosti prípadu uvádzané v odvolaní
obžalovaného. Tu nie bez významu je aj skutočnosť, že predchádzajúce odsúdenie obžalovaného sa
týka rovnakého trestného činu.

Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd odvolanie obžalovaného a prokurátorky podľa § 319 Tr. por.

ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.