Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 22, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/18/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117010907
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3117010907.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu, v trestnej veci proti obžalovanému Y. Z., nar. XX.X.XXXX
v O., trvale bytom T. O., adresa na doručovanie, O., N. X, trestne stíhanému pre prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zák., na verejnom zasadnutí, konanom dňa 22. augusta 2018,
prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Trenčín

zo dňa 16. januára 2018, sp. zn. 3T/81/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. januára 2018, sp. zn. 3T/81/2017, bol obžalovaný Y. Z.
uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zák., na tom skutkovom
základe, že dňa 26.10.2016 v čase o 12.00 hodine v predajni Tesco v Trenčíne, Belá číslo 6469 odcudzil

z predajnej plochy 2 ks Loctile 60s 15g, 1 ks balenie 4x AAA Longlife Accu, 1 ks balenie BAT 4x AAA
Longlife, 2ks Tesco čelovka 1w, 1 ks SAND SD ADAPT 64 GB, 1 ks SAND SD ADA PT 16 GB, v
celkovej hodnote 60,72€, ktoré si vložil pod oblečenie a bez zaplatenia prešiel cez pokladničnú zónu,
kde bol pracovníkom SBS zastavený a tomuto tovar dobrovoľne vydal, čím svojím konaním spôsobil
spoločnosti Tesco Stores SR, a.s. Kamenné námestie číslo 1/A, Bratislava, IČO: 31 321 828 škodu
na odcudzenom tovare vo výške 60,72 Eur, hoci bol blokom na pokutu nezaplatenú na mieste číslo

XXXXXXXX zo dňa 10.10.2016 uznaný vinným za priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 Zákona
číslo 372/1990 Zbierky o priestupkoch v znení neskorších predpisov a odsúdený trestným rozkazom
Okresného súdu v Trenčíne číslo 4T 135/2015 zo dňa 09.02.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
09.02.2016, za prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona.

Okresný súd ďalej rozhodol, že podľa § 44 Tr. zák. pri tomto trestnom čine upúšťa od uloženia ďalšieho

trestu podľa § 43 Tr. zák., pretože pokladá trest uložený mu rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp.
zn. 4T/135/2015 zo dňa 09.02.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 09.02.2016 a ktorým bol odsúdený
podľa § 207 odsek 3 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák.
a za použitia § 38 odsek 2 Tr. zák. a § 41 odsek 1 Tr. zák. a§ 43 Tr. zák. na ďalší úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 18 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia a za súčasného uloženia ochranného ústavného psychiatrického liečenia podľa § 73

odsek 2 písm. c) Tr. zák. za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote proti nemu
písomne podal odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného proti výroku o treste. Následne
prokurátor odvolanie písomne odôvodnil a uviedol nasledovné:„Okresný súd v Trenčíne rozsudkom spisová značka 3T/81/2017 zo dňa 16.01.2018, uznal
obžalovaného vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, avšak upustil od uloženia ďalšieho
trestu.

Proti predmetnému rozsudku bolo dňa 17.01.2018 zahlásené odvolanie čo do výroku o treste v
neprospech obžalovaného.

Podľa názoru Okresného súdu Trenčín sú u obžalovaného splnené podmienky pre ukladania ďalšieho

trestu, pretože obžalovaného odsudzuje za trestný čin, ktorý spáchal predtým než bol trest uložený
mu skorším rozsudkom Okresného súdu Trenčín spisová značka 4T/135/2015 zo dňa 09.02.2016
vykonaný. Súd pokladá trest uložený mu týmto rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu
obžalovaného za dostatočný. Obžalovaný sa riadne v súčasnosti podrobuje výkonu ústavného
ochranného psychiatrického liečenia, ktoré mu bolo v tomto konaní uložené a naviac je predpoklad,
že v konaní Okresného súdu Trenčín spisová značka 4T/135/2015 bude súd rozhodovať o jeho

neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, a tento si bude musieť ešte vykonať
zvyšok nevykonaného trestu, a preto v zmysle § 44 Trestného zákona súd upustil od uloženia ďalšieho
trestu.

Suvedenýmiargumentmiprvostupňovéhosúdusavšaknestotožňujem,pretožeichpovažujemzavecne

nesprávne, nekorešpondujúce s kritériami súdnej individualizácie trestu podľa § 34 odsek 1, odsek 4
Trestného zákona.

Obžalovanýbolvminulosti5-krátsúdnetrestaný,ztohovdvochprípadochsananehohľadíakobynebol
odsúdený. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trenčín spisová značka 4T/135/2015

zodňa09.02.2016,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa09.02.2016preprečinkrádežepodľa§212odsek
2 písmeno f), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona a prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
odsek 2, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona a
bol mu uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov so zaradením pre
výkon trestu odňatia . slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň mu bolo podľa §

73 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona uložené aj ochranné ústavné psychiatrické liečenie. Z výkonu
tohto trestu bol odsúdený podmienečne prepustený na základe uznesenia Okresného súdu Trnava
dňa 19.08.2016 pod I spisová značka 34PP/106/2016, pričom mu bola stanovená skúšobná doba v
trvaní 3 rokov. Žalovaného skutku v súčasnom konaní sa dopustil dňa 26.10.2016, teda počas plynutia
skúšobnej doby z podmienečného prepustenia. Mám za to, že vzhľadom na osobu obžalovaného je

doterajší život, predchádzajúce odsúdenia ako aj na skutočnosť, že ostatný skutok spáchal v skúšobnej
dobe podmienečného prepustenia, považujem rozhodnutie súdu o upustení od uloženia ďalšieho trestu
za nedostatočné potrestanie. Poukazujem tiež na tú skutočnosť, že obžalovaný sa priebehu troch rokov
tri krát dopustil trestného činu krádeže, jedná sa teda o špeciálneho recidivistu, u ktorého ani predošlé
odsúdenia neviedli k náprave.

S poukazom na konkrétne skutkové okolnosti daného prípadu, s prihliadnutím na povahu a charakter
konania obžalovaného, možno konštatovať, že upustenie od uloženia ďalšieho trestu nezodpovedá
zákonným požiadavkám proporcionality trestu - jeho primeranosti a spravodlivosti, ani neodradzujú
ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov a u ostatných členov spoločnosti

neposilňuje pocit právnej istoty a spravodlivosti, preto nemôže plniť funkcie generálnej a individuálnej
prevencie trestu.

Na základe uvedeného odvolaciemu Krajskému súdu v Trenčíne navrhujem podľa § 321 odsek 1
písmeno e) Trestného poriadku zrušiť v odvolaním napadnutej časti rozsudok Okresného súdu Trenčín

spisová značka 3T/81/2017 zo dňa 16.01.2018 a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám vo veci
rozhodnúť tak, že odsúdenému uloží podľa § 212 odsek 3, § 36 písmeno l/, § 37 písmeno m/, § 38
odsek 2 v dolnej polovici trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia.“

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu. V písomnom
vyjadrení uviedol nasledovné:„Rozhodnutie okresného súdu považujem za zákonné a aj spravodlivé, ktoré pritom žiadnym spôsobom
nepopiera princípy ukladania trestov.

Okresný súd si bol vedomý, že k spáchaniu žalovaného skutku prišlo v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia a túto skutočnosť aj v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza.

V tejto súvislosti si je potrebné uvedomiť, že podmienky na upustenie od uloženia trestu pri aplikácii
súhrnného a ďalšieho trestu sú odlišné od podmienok upustenia od potrestania podľa § 40 TZ, alebo od

podmienok umožňujúcich aplikáciu § 49 TZ. Podmienkou na to, aby sa súhrnný či ďalší trest neuložil (§
44 TZ) je jedine a výlučne to, aby súd pokladal trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti
a nápravu páchateľa za dostatočný. Ak ho súd (sudca) za takýto (dostatočný) pokladá, potom má nielen
možnosť, ale aj povinnosť („Súd upustí...“) trest neuložiť.

Ako bolo obhajobou poukázané a súdom aj zohľadnené, v zmysle záverov znaleckého skúmania

„rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obvineného tempore criminis síce vymiznuté neboli, avšak boli
podstatne forenzne významne zmenšené, pričom zmenšenie týchto schopností bolo síce alkoholom
potenciované, avšak „zďaleka to nebol jediný dôvod zmenšenia či už rozpoznávacích alebo ovládacích
schopností obvineného Y. Z..“

Y. Z. v čase spáchania činu trpel, v súčasnosti trpí a do konca svojho života bude trpieť bipolárnou
afektívnou poruchou. Bipolárna afektívna porucha (BAP) je závažným duševným ochorením, ktoré v
kontextuálnom rámci svojich príznakov užšie alebo širšie narúša názor pacienta na svoju osobu a
na svoje reálne možnosti, a to v zásade v dôsledku patologických, často chronických výkyvov nálady
(afektívna labilita) smerom do depresívneho syndrómu a vzápätí o istý čas do syndrómu mánie.

Základom klinického obrazu bipolárnej poruchy je teda prítomnosť u jedného a toho istého pacienta v
určitom časovom slede tak manických (hypomanických) epizód, ako aj depresívnych epizód.

Tieto výkyvy sú sprevádzané nadmernými zmenami nálad, vitality, psychických funkcií, a niekedy
dochádza u chorého až k zlyhaniu svojho prirodzeného vykonávania sebe vlastnej sociálnej úlohy.

Áno, Y. Z. spáchal svoj čin v dobe podmienečného prepustenia, a za toto bude prakticky neodvrátiteľné
sankcionovaný tým, že si tento svoj trest aj "dosedí". S prihliadnutím na nevykonanú časť
predchádzajúceho trestu, na fakt jeho výrazne forenzne zmenšenej príčetnosti tempore criminis a na
skutočnosť , že obvinený sa v čase rozhodovania už viac ako 9 mesiacov bezproblémovo podroboval

nariadenému liečeniu, súd považoval tento predchádzajúci trest za dostatočný. Mám za to, že takéto
uváženie súdu nijak nevybočilo z medzí sudcovskej úvahy, je dostatočne podložené konkrétnymi
okolnosťami, a v žiadnom prípade nie je svojvoľné.

Pojmyakoindividualizáciatrestu,individuálnaagenerálnaprevencia,pocitprávnejistotyaspravodlivosti

rezonujúci v spoločnosti apod. znejú síce pekne až vznešene, avšak" danom prípade je zrejmé,
že Y. Z. sa nebude dopúšťať trestnej činnosti jedine vtedy, ak bude dodržiavať medikamentóznu a
psychoterapeutickú liečbu svojho psychického ochorenia a bude abstinovať od alkoholu ( z hľadiska
individuálnej prevencie vnímam toto ako kľúčový bod). V tejto súvislosti sa podrobil ochrannému liečeniu
psychiatrickému ústavnou formou z ktorého bol medzičasom dňa 17.01. 2018 prepustený, nakoľko mu

bolo súdom zmenené na ambulantnú liečbu (prepúšťaciu lekársku správu prikladám v prílohe). Aj z
uvedeného je zrejmé, že ochranné liečenie svoj účel plní. Účinok generálnej prevencie ukladaných
trestov na obdobných páchateľov ako bol tempore criminis Y. Z., teda osoby s psychickými poruchami,
so závislosťou od alkoholu a bez stabilného sociálneho zázemia, môže byť akurát naše zbožné prianie.

Y. Z. po prepustení z ústavného liečenia pokračuje vo svojej liečbe, sám a dobrovoľne navštevuje
T.. X. (lekárske nálezy v prílohe) a dohodol si v psychiatrickej ambulancii T.. Q. L. v Trenčíne výkon
ambulantného psychiatrického liečenia, kde je objednaný na 09.03.2018.

Y. Z. si na čas kým mu nebude nariadené vykonanie zvyšku trestu z ktorého bol podmienečne

prepustený, hľadá prácu a aktuálne postúpil do druhého kola výberového konania u obchodnej
spoločnosti S & J Group s.r.o. (potvrdenie v prílohe). Býva v byte u svojej matky na adrese N. 3, XXX
XX O., kde táto adresa je zároveň jeho adresou na doručovanie.Vo vzťahu k prokuratúrou uvádzanej recidíve trestných činov krádeže možno uviesť len toľko, že vždy
išlo o veci menšej hodnoty, prakticky nespeňažiteľné, čo len nasvedčuje tvrdeniam obžalovaného o
nutkavých tendenciách (bez popretia viny), ktoré v tejto súvislosti pociťoval. Uvedeným obsedantným

tlakom nasvedčuje aj indikovaná depotná liečba flufenazínom (Afluditen) u obžalovaného. Ako som
už uviedol, obžalovaný trpí BAP , pričom pre manickú fázu tohto ochorenia je o. i. typické „strata
prirodzených sociálnych zábran a z nej vyplývajúce správanie, ktoré je neprimerané daným okolnostiam“
a „zbytočne riskantné alebo ľahkomyseľné správanie, pričom jedinec nerozpoznáva riziko jeho
dôsledkov“.

Z hľadiska prevencie a nápravy a z hradiska ochrany spoločnosti je u páchateľov trpiacich
psychiatrickýmiporuchami(akkspáchaniučinuprišlovsúvislostistýmitopsychiatrickýmiporuchami-čo
evidentne v našom prípade vzhľadom na znalecký posudok a vzhľadom na to, že už pri poslednom treste
za prečin krádeže bolo obžalovanému uložené ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou, prišlo)
rozhodne účinnejšia sankcia ochranného liečenia, ako sankcia trestu. Samozrejme za predpokladu, že

páchateľ nie je tak narušený, že účel ochranného liečenia dosiahnuť nemožno. Uvedené však zrejme nie
je prípad Y. Z., ktorý bol v kompenzovanom (vyváženom) stave prepustený do ambulantného liečenia.

Vzhľadom na uvedené, navrhujem odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.“

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na dôvodoch
odvolania a navrhol vyhovieť jeho odvolaniu. Obžalovaný tiež zotrval na písomnom vyjadrení k odvolaniu
prokurátora a navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť. Dodal, že na okolnostiach života, práce a
liečenia obžalovaného od doby podania vyjadrenia k dnešnému dňu nedošlo k žiadnym zmenám.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku okresného súdu o uloženom treste
odňatiaslobody,akoajsprávnosťpostupukonania,ktorémupredchádzalo.Svojuprieskumnúpovinnosť
odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,

avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej
prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie
prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora

napadnutého výroku rozsudku okresného súdu o uloženom treste, z obsahu odvolania a ich dôvodov
vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom
odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním prokurátora napadnutého výroku rozsudku
okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody, senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že
napadnutý výrok rozsudku okresného súdu o uloženom treste je správny a zákonný.

Z odvolania prokurátora a vyššie citovaných dôvodov vyplýva, že prokurátor v napadnutom rozsudku

namietal nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 44 Tr. zák. na zistené skutkové okolnosti prípadu, z ktorého
dôvodu považuje rozhodnutie okresného súdu o treste za neprimerane mierne v zmysle § 321 ods. 1
písm. e) Tr. por.

Podľa názoru odvolacieho súdu argumentácia prokurátora v dôvodoch odvolania by bola dôvodná

v prípade absencie psychickej poruchy u obžalovaného, preukázanej vykonaným dokazovaním. Na
základe výsledkov vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný v čase
spáchania činu trpel psychickou poruchou, ktorá mala podstatný vplyv na konanie obžalovaného
nielen v čase spáchania predmetnej trestnej činnosti, ale aj v čase spáchania jeho predchádzajúcej
trestnej činnosti, čo našlo svoj odraz v uložení ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou

v rámci predchádzajúceho odsúdenia obžalovaného rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn.
4T/135/2015 zo dňa 09.02.2016. V danom prípade tiež nebol spochybnený záver znalcov, podľa ktorého
u obžalovaného, ktorý sa v minulosti nepodroboval liečbe, by mohla byť jeho prognóza nádejnejšia.
Zo správnych skutkových zistení okresného súdu preto aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva,že primárnym dôvodom páchania trestnej činnosti obžalovaného je neliečený duševný stav, pričom
vhodne riadenou terapiou je možné eliminovať uvedenú príčinu opakujúcej sa trestnej činnosti v súlade
s účelom trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. Ak teda okresný súd za tejto situácie na základe správne

ustáleného skutkového stavu ku dňu svojho rozhodovania zistil, že obžalovaný sa úspešne podrobuje
predchádzajúcim odsúdením uloženému ochrannému psychiatrickému liečeniu (zmena ústavnej formy
liečenia na ambulantné), nemožno podľa názoru odvolacieho súdu dôvodne namietať správnosť záveru
okresného súdu, podľa ktorého v zmysle § 44 Tr. zák. je možné pokladať trest uložený obžalovanému
rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 4T/135/2015, zo dňa 09.02.2016 za súčasného uloženia

ochranného ústavného psychiatrického liečenia podľa § 73 odsek 2 písm. c) Trestného zákona za
dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného. Preto sa odvolací súd nestotožnil s
dôvodnosťou odôvodnenia odvolania prokurátora.

Následne odvolací súd nad rámec odvolaním vytýkaných vád preskúmal správnosť a zákonnosť
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu aj z hľadiska existencie prípadných chýb, ktoré by

odôvodňovali podanie dovolania.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,

b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť

vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,

i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,

l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,

n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v
prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371

ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na

vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.