Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, December 8, 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 13C/147/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313207910
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4313207910.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou v právnej veci žalobcov: v 1. rade O. Z.Á., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX U., G. N. XXXX/XX, v 2. rade U. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
XXX XX Z. - O. XX, v 3. rade G. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX U., G. N. XXXX/XX,
všetci žalobcovia v konaní zast. Mgr. Ľudovítom Paulovičom, advokátom so sídlom 984 01 Lučenec,
M. Rázusa 19, IČO: 45 021 996, proti žalovaným: v 1. rade O. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX
XX U., B. XXXX/XX, v konaní zast. JUDr. Jozefom Dopirákom, advokátom so sídlom 934 01 Levice, Ul.
Bernolákova č. 1, v 2. rade KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom 816 23
Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, v konaní zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom

811 02 Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni v 1. rade náhradu nemajetkovej ujmy v sume
10.000 eur, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením
jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného v rozsahu plnenia.
Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi v 2. rade náhradu nemajetkovej ujmy v sume
10.000 eur, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením
jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného v rozsahu plnenia.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni v 3. rade náhradu nemajetkovej ujmy v sume
5.000 eur, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením
jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného v rozsahu plnenia.
Žalobcovia v 1. až 3. rade majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. až 3. rade sa podanou žalobou spísanou dňa 23.4.2013 domáhali náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch.
2. Ďalej v podanej žalobe uviedli, že trestným rozkazom spisovej značky 6T/104/2012 vydaným
Okresným súdom v Nitre zo dňa 3.9.2012 bol žalovaný v 1. rade uznaný za vinného z prečinu usmrtenia

podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustil tým, že dňa 28.4.2012
v čase asi okolo 11:35 hod. viedol v okrese Nitra na ceste I. triedy č. 51 od mesta Nitra do obce
Vráble osobné motorové vozidlo značky N. XXXi s evidenčným číslom U., pričom v kilometri 190,03
prešiel do protismeru a začal predchádzať motorové vozidlá jazdiace pred sebou, čím porušil zákaz
predchádzať vyplývajúci z vodorovného dopravného označenia „V1a“ - pozdĺžna súvislá čiara, v spojení
s ustanovením § 3 ods. 2 písm. b) Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, vozidlo viedol rýchlosťou
119 km/hod., čím porušil ustanovenie § 16 ods. 1 Zákona č. 58/2009 Z. z. o cestnej premávke a pri

zaradení sa do svojho jazdného pruhu pred ostatné predchádzané vozidlo brzdil, v dôsledku čoho dostal
šmyk a v rozpore s ustanovením § 9 ods. 1 písm. c) Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke vyšiel
vpravo mimo vozovku a prednou časťou motorového vozidla narazil do stromov vpravo od vozovky,následkom čoho A. Z. utrpel mnohopočetné závažné zranenia vrátane zmliaždenia mozgového kmeňa
pri zlomenine klenby a spodiny lebečnej, na následky ktorých zomrel.
3. Žalovaný v 1. rade ako vodič motorového vozidla hrubo porušil viacero ustanovení Zákona č. 8/2009

Z. z. o cestnej premávke a následkom takéhoto konania bola smrť inej osoby. Tragická dopravná nehoda
ukončila nielen život nebohého A. Z., ale zároveň navždy zmenila dovtedajší život pozostalých žalobcov
v 1. až 3. rade.
4. Smrťou A. Z. prišli žalobcovia v 1. a 2. rade o svojho syna a žalobkyňa v 3. rade o svojho brata. Jeho
smrť prišla neočakávane a absolútne nepredvídateľne vo veku 27 rokov. Náhla smrť najbližšej osoby

všetkých žalobcov šokovala, ochromila a do dnešného dňa sa nevedia zmieriť so stratou milovaného
syna a brata.
X. A. Z. sa narodil žalobkyni v 1. rade a žalobcovi v 2. rade dňa XX.X.XXXX v U.. Po viac ako jednom roku
od jeho narodenia sa dňa XX.XX.XXXX narodila jeho mladšia sestra G. (žalobkyňa v 3. rade). Od tohto
dňa boli nerozlučnými súrodencami a každým dňom svojho života sa navzájom obohacovali a pomáhali
si v dobrom aj v zlom. Nebohý jej bol veľkou oporou aj pri výchove a starostlivosti o jej maloleté dieťa,

ktoré vychováva sama bez jeho otca.
6. Vzťahy v rodine boli medzi všetkými jej členmi nadštandardné a harmonické. Rodina bola pre každého
jej člena prvoradá a rodičia vždy dokázali zladiť svoje povinnosti s výchovou svojich detí. Trávili spolu
svoj voľný čas. Nebohý žil v čase tragédie v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi.
7. Nebohý A. Z. mal pred sebou celý život. Žiaľ vďaka nezodpovednosti žalovaného v 1. rade prišiel o

svoj život a pozostalí o svoju najbližšiu osobu. Každá spomienka na nebohého A. vyvoláva v žalobcoch
beznádej niečo zmeniť, ochromí ich na niekoľko dní a nevedia sa na nič sústrediť. Po tragédii prežívajú
všetci členovia rodiny opodstatnenú traumu, zúfalstvo, smútok, citovú ujmu, úzkosť z trvalej straty
blízkej osoby a nemožnosti ďalšieho spoločného života s blízkou osobou. Obzvlášť ťažko znášala smrť
syna žalobkyňa v 1. rade, ktorá sa po dopravnej nehode pokúsila zmieriť žiaľ zo straty blízkej osoby

pravidelnými návštevami psychiatra, avšak neúspešne.
8. Úmrtím syna a brata došlo k závažnému zásahu do práva na ochranu súkromia v zmysle § 11
Občianskeho zákonníka, do emocionálnej sféry všetkých pozostalých, pričom ujma, ktorá im bola týmto
zásahom spôsobená je nenapraviteľná, neodstrániteľná a trvalá a bude ich sprevádzať celý život.
9. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe vyjadril dňa 14.8.2013, v ktorom uviedol, že už počas prípravného

konaniavedenéhoORPZ-ÚradujustičnejakriminálnejpolícievNitrepodČVS:ORP-579/OVK-NR-12b,
sa snažil zmierniť žiaľ za stratou syna A. Z. aj tým, že zaslal žalobkyni v 1. rade sumu 1000 eur, ktorú
sumu mu žalobkyňa v 1. rade vrátila. Tiež zaslal žalobkyni v 1. rade poštovou poukážkou sumu 900 eur
za opravu vozidla jej nebohého syna A. Z.. Telefonicky sa aj ospravedlnil žalobkyni v 1. rade, avšak táto
ho začala slovne napádať. V súvislosti s podanou žalobou považuje sumy, ktoré požadujú žalobcovia v

1. až 3. rade za neprimerane vysoké a nedôvodné. Tiež poukázal na skutkový a právny vzťah žalobcov,
keďže nebohý syn A. Z. žil v spoločnej domácnosti so žalobkyňou v 1. rade a žalobkyňou v 3. rade.
Žalobca v 2. rade dlhšiu dobu vôbec nežil v spoločnej domácnosti, čo vyplýva aj z toho, že má iné
trvalé bydlisko a preto konštatovanie o závažnom zásahu do práva na ochranu súkromia v zmysle §
11 Občianskeho zákonníka považuje za irelevantné. Ďalej uviedol, že žalobcovia sa domáhajú toho, že

žalovaný v 1. rade zasiahol nerešpektovaním zákona o premávke na pozemných komunikáciách do ich
práva na súkromný a rodinný život, čo je nesprávne a neurčité z dôvodu, že absentuje príčinná súvislosť
medzi porušením zákonného ustanovenia a právom na súkromný a rodinný život žalobcov, do ktorého
zasiahol a mohol zasiahnuť jedine usmrtením ich syna a nie nerešpektovaním zákona o premávke na
pozemných komunikáciách.

10. Písomným podaním zo dňa 24.1.2014 žalobcovia v 1. až 3. rade žiadali, aby súd pripustil do konania
vstup ďalšieho účastníka, a to žalovaného v 2. rade KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance
Group, so sídlom 816 23 Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441.
11. Okresný súd Levice uznesením zo dňa 6.5.2015 pod č. k. 13C/147/2013-95 pripustil vstup ďalšieho
účastníka do konania - spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom

816 23 Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441 ako žalovaného v 2. rade podľa § 92 ods. 1 O.s.p.,
pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.6.2015.
12. V súvislosti s návrhom žalobcov v 1. až 3. rade na pripustenie do konania o vstup ďalšieho účastníka
žalobcovia zmenili žalobu, ktorá zmena žaloby bola pripustená uznesením Okresného súdu v Leviciach
dňa 17.3.2016 pod č. k. 13C/147/2013-177 podľa § 95 ods. 1 O.s.p..

13. Žalobkyňa v 1. rade na pojednávaní dňa 30.1.2014 uviedla, že jej syn bol dobrý chlapec a mal sa
o žalobcov v 1. a 2. rade postarať. Pomáhal jej, chodil na nákupy, navštevoval s ňou lekárov. Až do
dopravnej nehody s ním žila v činžovom dome. Po tejto dopravnej nehode zostala na všetko sama -
na nákupy, varenie a celá staroba je o ničom. Uviedla, že po 28.4.2012 sa jej zhoršil zdravotný stav ajpo psychickej stránke. Aj pred dopravnou nehodou bola liečená u MUDr. O., brala lieky na psychické
problémy a tiež užíva psychofarmaká aj po dopravnej nehode, ale vo väčšom množstve. Potvrdila, že
žalobca v 2. rade má uvedené trvalé bydlisko v Obci Z. - O., ale od uzavretia manželstva žili v spoločnej

domácnosti na adrese U., G. N. XX. Žalobkyňa uviedla, že cez víkendy chodieva do Z..
14. Žalobca v 2. rade na pojednávaní dňa 30.1.2014 potvrdil, že syn mu veľmi chýba. Veľa mu pomáhal v
záhrade, pri prácach na vinohrade, staral sa aj o osobné motorové vozidlo, keď bolo potrebné, vymaľoval
byt aj v Z. aj v U.. Syn chodieval aj do Z.. Počas letných mesiacov sa zdržiaval so žalobkyňou v 1. rade
na Z. a ešte za jeho života tam chodieval, najedol sa a aj prespal. Uviedol, že žalobkyňa v 3. rade je v V..

15. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 30.1.2014 uviedol, že celá situácia ho mrzí. Na pohrebe syna
žalobcov v 1. a 2. rade nebol, nakoľko ležal v Ružinovskej nemocnici. V ten deň, keď sa stala dopravná
kolízia, sa bola ospravedlniť jeho matka so sestrou aj švagor. Vozidlo, na ktorom došlo k dopravnej
kolízii, bolo požičané synom žalobcov v 1. a 2. rade a na tomto aj došlo ku škodovej udalosti. Potvrdil,
že A. Z. spoznal asi rok pred dopravnou nehodou.
16. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 10.2.2014 poukázal na to, že zastáva právny

názor, že nemajetková ujma nie je krytá z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla.Ustanovenie§4ods.1Zákonač.381/2001Z.z.vymedzuje
rozsah poistného krytia, a to tým spôsobom, že v ustanovení § 4 ods. 1 stanovuje, že poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Už z tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že poistenie sa

týka poistenia zodpovednosti za škodu, a nie poistenia zodpovednosti za nemajetkovú ujmu. Slovenská
právna úprava pod pojmom škoda nerozumie nemajetkovú ujmu, teda ujmu, ktorú je povinná uhradiť
osoba, ktorá zásah do osobnostných práv spôsobila, ak iný spôsob nápravy nie je možný, naopak, tieto
pojmy striktne odlišuje. V zmysle § 4 ods. 2 písm. a) Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má poistený z poistenia

zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky
na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení. V prípade usmrtenia poškodeného majú rodinní
príslušníci poškodeného nárok na náhradu nákladov na výživu a nákladov spojených s pohrebom, a
to vychádzajú z ustanovení Občianskeho zákonníka, Zákona č. 40/1964 Zb. platného na území SR.
Náhrada nemajetkovej ujmy nespadá pod rozsah poistenia upravený v § 4 vyššie citovaného zákona, a

preto žalobcovia nemajú nárok vymáhať túto náhradu od poisťovne a to ani po vydaní rozhodnutia ESD
C-22/2012, nakoľko uvedené rozhodnutie je záväzné len inter partes a vzhľadom na odlišné rozhodné
právo, ktoré je aplikovateľné v danej veci, ho nemožno použiť ako argumentáciu v tejto prejednávanej
veci.
17. Žalobkyňa v 3. rade dňa 26.8.2014 potvrdila, že v cudzine sa nachádza od februára 2008. Pokiaľ

žil brat, cestovala domov polročne jedenkrát na Vianoce, druhýkrát na Veľkú Noc, avšak po rodinnej
tragédii, kedy zomrel brat, cestuje na Slovensko každé dva - tri mesiace. Tak sa dohodla s bratom,
že zostane na Slovensku a bude pomáhať rodičom. Žalobkyňa v 1. rade zostala na dne a viackrát
sa pokúsila vziať si život. Od 1.9.2014 jej syn nastúpi do základnej školy a nebude vedieť byť aj na
Slovensku aj v V.. Pokiaľ brat žil, tak ju čakával na letisku, spoločne trávili čas na Slovensku, navštevovali

bagetérie a stretávali sa navzájom s priateľmi. S bratom bola v kontakte cez Skype každý deň aj dve
hodiny a tiež aj cez deň sa telefonicky rozprávali. Rozprávali sa o tom, čo cez deň robili, ako strávili
čas. Keď brat žil, tak ju nenavštevoval v V., nakoľko mal strach z lietania. S otcom svojho dieťaťa sa
nestretáva, nežije s ním a tiež jej neplatí na dieťa, pričom brat jej pomáhal aj finančne. Pokiaľ jej brat žil,
nemala zdravotné problémy, avšak už po jeho smrti to nie je pravdou. Začala odpadávať, pričom lekár

jej uviedol, že je to na psychickom podklade. Častejšie býva nervózna. Potvrdila, že jej brat bol veľmi
citovo naviazaný na žalobkyňu v 1. rade.
18. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 26.10.2015 uviedol, že súdnymi rozhodnutiami
nemožno meniť rozsah poistného krytia nad rámec zmluvy o povinnom zmluvnom poistení a poistnej
zmluvy, pretože sa tým zasahuje nielen do súkromno-právnych zmluvných vzťahov, ale aj do

verejnoprávnej regulácie poisťovníctva, keďže štát nikdy o krytí nemajetkovej ujmy neuvažoval a do
existujúceho zákonného poistenia, v ktorom rozsahu krytia určuje sám, náhradu nemajetkovej ujmy
nezahrnul.
19. Svedkyňa V. R. na pojednávaní dňa 16.2.2016 potvrdila, že so žalobcom v 2. rade žije v priamom
susedstve. Na tejto adrese žije od roku 1963. Potvrdila, že poznala obidve deti žalobcu v 2. rade, dcéru

aj syna a tieto chodievali aj do obce. Za života syna žalobcu v 2. rade chodieval syn za žalobcom v 2.
rade cez víkendy. Ako tomu bolo cez týždeň sa vyjadriť nevedela, nakoľko bola v práci. Syn žalobcov
v 1. a 2. rade chodieval na Z. pravidelne, predovšetkým počas letného obdobia a tiež aj s kamarátmi.
Pomáhal žalobcovi v 2. rade pri rýľovaní alebo oberaní hrozna. Vždy keď prišiel syn žalobcov v 1. a 2.rade, bolo u nich na dvore veselšie. Žalobkyňa v 3. rade tiež chodievala k žalobcovi v 2. rade na Z., pokiaľ
sa nenachádzala v V.. Vzťah medzi žalobcami v 1. až 3. rade a medzi A. Z. bol veľmi dobrý tak ako aj v
iných rodinách. Nebola nikdy svedkom konfliktov. Potvrdila, že má v pamäti tragickú dopravnú nehodu,

nakoľko túto skutočnosť prišiel oznámiť brat žalobkyne v 1. rade. Pamätá si reakcie žalobkyne v 1. rade.
Tragická udalosť poznačila rodinu a všetko sa zmenilo. Žalobkyňa chodí doposiaľ v čiernom, porobí čo
je potrebné v záhradke, navarí a potom odchádza. Žalobcovia v 1. a 2. rade stratili radosť zo života.
20. Zo svedeckej výpovede svedka O. C. na pojednávaní zo dňa 16.2.2016 je zrejmé, že A. bol jeho
veľmi dobrým kamarátom a posledné tri - štyri roky trávili skoro každý deň spoločne, pričom chodieval

aj k žalobcom v 1. a 2. rade domov na adresu S. U., G. N. XX a tiež aj do Z.. Potvrdil, že A. obidvom
rodičom pomáhal. So žalobkyňou v 3. rade sa vídaval len keď prišla na Slovensko. Rodina žalobcov
bola bežná, súdržná rodina. Syn žalobcov v 1. a 2. rade sa vždy vyjadroval pekne o svojich rodičoch.
Uviedol, že A. chýba žalobcom v 1. až 3. rade.
21. Svedok R. N.Á. na pojednávaní dňa 16.2.2016 uviedol, že bol s A. veľmi dobrým kamarátom. Pokiaľ
žil, bol s ním denne v kontakte a poznal celú jeho rodinu, žalobcov v 1. až 3. rade. Potvrdil, že syn

A. pomáhal žalobcovi v 2. rade a tiež pomáhal aj žalobkyniam v 1. a 3. rade. Svojej sestre pomáhal,
keď sa jej narodil syn. Po tragickej dopravnej nehode chodieval k žalobcom, pričom smrť ich syna ich
ovplyvnila. Žalobcovia v 1. a 2. rade boli veľmi zničení a ťažko to znášali. Doposiaľ je tomu tak, nakoľko
aj pri poslednej návšteve videl, že všade v každej izbe sú A. fotografie. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa so
smrťou svojho syna nevyrovnali a ani sa s ňou nevyrovnajú. Tragická nehoda ovplyvnila aj žalobkyňu

v 3. rade, nakoľko mali dobrý súrodenecký vzťah.
22. Z svedeckej výpovede F. W. na pojednávaní dňa 24.5.2016 je zrejmé, že žije v susedstve v Z. so
žalobcom v 2. rade. Potvrdila, že od januára tohto roka, t. j. od januára roku 2016 býva žalobca v 2. rade
v U.. V čase, keď žil ešte syn žalobcov v 1. a 2. rade, tak v Z. sa pravidelne zdržiavali obidvaja jeho
rodičia a tiež chodievala aj žalobkyňa v 3. rade so svojím synom na Z.. Po tragickej udalosti obidvaja

žalobcovia v 1. a 2. rade ostali veľmi smutní, pričom túto zmenu v správaní pozoruje doposiaľ u obidvoch
žalobcov tak v 1. ako aj v 2. rade.
23. Svedok O. W. na pojednávaní dňa 24.5.2016 potvrdil, že v minulosti bol susedom žalobcov v 1. až
2. rade, pričom išlo o harmonickú rodinu. Z tejto adresy sa odsťahovali, keď mal A. 18 rokov. Vídaval
syna A. cez víkendy chodievať na nákupy so svojou matkou a tiež aj súrodenecký vzťah medzi A. a

žalobkyňou v 3. rade bol bezproblémový.
24. Svedkyňa F.Ž. G. na pojednávaní dňa 24.5.2016 uviedla, že jej matka bola susedou so žalobcami v
1. a 2. rade, avšak pre ochorenie sa nevie dostaviť. Potvrdila, že rodinné vzťahy u žalobcov boli dobré,
rozumeli si navzájom medzi sebou. Tiež A. so žalobkyňou v 3. rade chodievali spoločne von.
25. Právny zástupca žalovaného v 2. rade na pojednávaní dňa 10.11.2016 poukázal na to, že

nemajetková ujma pozostalých je sprostredkovaným následkom ako reakcia na priamy následok
dopravnej nehody, ktorým bolo úmrtie rodinného príslušníka žalobcov. Zákon o povinnom zmluvnom
poistení vyžaduje priamu príčinnú súvislosť, čo je premietnuté aj v samotnom ustanovení § 5 ods. 1
písm. h) Zákona o povinnom zmluvnom poistení, v zmysle ktorého poistiteľ nenahradí za poisteného
škodu, ktorá nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Nemajetková ujma rodinných príslušníkov

je nepriamym následkom nehody, čo je konštatované aj v rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci
C-350/2014 Lazar.
26. Strany sporu nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
27. Súd vykonal dokazovanie podstatným obsahom pripojeného spisu Okresného súdu v Nitre spisovná
značka 6T/104/2012, úmrtným listom na A. Z., poštovým podacím poukazom o úhrade sumy 1000

eur, kde odosielateľom bol žalovaný v 1. rade a adresátom žalobkyňa v 1. rade, poštovým poukazom,
ktorým žalovaný v 1. rade zaplatil 900 eur, ktorú sumu poukázal žalobkyni v 1. rade, oznámením o
poistnom plnení zo dňa 22.11.2013 žalovaným v 2. rade žalovanému v 1. rade, oznámením škodovej
udalosti poisteným zo dňa 12.6.2012, poistkou pod č.: 6 567 943 891 zo dňa 7.3.2012, ktorá bola
vystavená žalovaným v 2. rade, písomným stanoviskom MUDr. S. O. zo psychiatrickej ambulancie zo

dňa 6.2.2014, poistnou zmluvou zo dňa 10.2.2016 - číslo návrhu PZ 349 1514151, číslo poistnej zmluvy
6567943891, oznámením o poistnom plnení zo dňa 26.2.2013, oznámením o poistnom plnení zo dňa
22.11.2013-nákladyspojenéspohrebom,príspevokzoSlovenskejkanceláriepoisťovateľov-knáhrade
nemajetkovej ujmy a povinné zmluvné poistenie vo svetle rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Haasová,
zmluvnými dojednaniami pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla,všeobecnýmipoistnýmipodmienkamipoisteniazodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla č. 705 u žalovaného v 2. rade, oznámením MV SR - OR PZ Levice, lekárskou
správou na žalovaného v 1. rade, oznámeniami o poistnom plnení žalovaným v 2. rade zo dňa
22.11.2013 a 26.2.2013, poštovými poukazmi - podacími lístkami o úhrade poistného žalovaným v1. rade, výpisom inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie od 10.2.2012 do 26.5.2016, originálom
poistnej zmluvy pod č. 6567943891 (číslo návrhu PZ 349 1514151), výtlačkom najpravo.sk - náhrada
nemajetkovej ujmy, nárok proti poisťovateľovi, uznesením Krajského súdu v Prešove spisová značka

1Co/5/2015, žiadosťou o vyjadrenie - odpoveď z Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa
31.5.2016, výtlačkom vo veci C-350/14.
28. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

29. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
30. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

31. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
32. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
33. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, nie sú osobitne upravené ani

týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj
účelom im najbližšie.
34. Podľa § 16 Občianskeho zákonníka kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti
spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
35. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
36. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu na:

a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmena a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie alebo neoprávnene krátil poskytnuté

poistné plnenie,
d) ušlého zisku.
37. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.
38. Slovenská republika podľa čl. I ods. 2 Ústavy uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá

medzinárodnéhopráva,medzinárodnejzmluvy,ktorýmijeviazanáasvojeďalšiemedzinárodnézáväzky.
39. Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach
a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a
medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických
osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred

zákonmi.
40. Slovenská republika je zmluvnou stranou Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
zo dňa 4.11.1950 majúceho ako mnohostranná medzinárodná zmluva status analogický s ústavnými
zákonmi.
41. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného

života, obydlia a korešpondencie.
42. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou.
43. Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu ako aj jeho právnej kvalifikácie
súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov v 1. až 3. rade je dôvodná.

44. Žalobcovia v žalobe spísanej dňa 23.4.2013 pôvodne žalovali len žalovaného v 1. rade, ktorý
ako vodič motorového vozidla svojou technikou jazdy privodil následkom dopravnej kolízie smrť syna
žalobcov v 1. a 2. rade a brata žalobkyne v 3. rade. Písomným podaním žalobcov v 1. až 3. rade
spísaným dňa 24.1.2014 sa domáhali, aby súd pripustil do konania na strane žalovaného vstup ďalšejstrany sporu (vtedy ďalšieho účastníka konania) a to žalovaného v 2. rade KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group so sídlom 816 23 Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441. Okresný
súd Levice uznesením zo dňa 6.5.2015 č. k. 13C/147/2013-95 pripustil vstup ďalšieho účastníka

do konania - spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom 816 23
Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441 ako žalovaného v 2. rade podľa vtedy ešte platného § 92
ods. 1 O.s.p., pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.6.2015.
45. V súvislosti s návrhom žalobcov v 1. až 3. rade na pripustenie vstupu ďalšej strany sporu (vtedy
účastníka konania) do konania, žalobcovia v 1. až 3. rade zaslali súdu zmenu žaloby spísanú dňa

24.1.2014, ktorou žiadali, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne
žalobkyni v 1. rade sumu vo výške 30000 eur, žalobcovi v 2. rade sumu vo výške 30000 eur, žalobkyni
v 3. rade sumu vo výške 20000 eur a nahradiť trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia, do
troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením povinnosti jedným zo
žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného. Okresný súd Levice uznesením zo dňa 17.3.2016 č.
k. 13C/147/2013-177 pripustil zmenu žaloby podľa vtedy platného zákonného ustanovenia § 95 ods. 1

O.s.p., pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 7.4.2016.
46. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade dňa 28.4.2012 v čase okolo
11:35 hodiny v okrese Nitra viedol na ceste I. triedy č. 51 v smere od mesta Nitra do obce Vráble
osobné motorové vozidlo zn. N. XXXi, EČV: U.-XXXDJ, pričom v kilometri 190,03 prešiel do protismeru
a začal predchádzať motorové vozidlá jazdiace za sebou, čím porušil zákaz predchádzať vyplývajúci

z vodorovného dopravného značenia „V1a“ - pozdĺžna súvislá čiara v spojení s ustanovením § 3 ods.
2 písm. b) Zákona č. 8/2009 Z. z. v cestnej premávke, vozidlo viedol rýchlosťou 119 km/hod. ± 5 %,
čím porušil ustanovenie § 16 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a pri zaradení sa do
svojho jazdného pruhu pred ostatné predchádzané vozidlo brzdil, a preto dostal šmyk, v dôsledku čoho v
rozpore s ustanovením § 9 ods. 1 písm. c) Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke vyšiel vpravo mimo

vozovku a prednou časťou motorového vozidla narazil do stromov vpravo od vozovky, následkom čoho
A. Z. utrpel mnohopočetné závažné zranenia vrátane pomliaždenia mozgového kmeňa pri zlomenine
klenby a spodiny lebečnej, na následky ktorých zomrel, teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin
spáchalzávažnejšímspôsobomkonania-porušenímdôležitejpovinnostiuloženejmupodľazákona,čím
spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Z uvedeného dôvodu bol

žalovaný v 1. rade trestným rozkazom Okresného súdu v Nitre č. k. 6T/104/2012-127 zo dňa 3.9.2012,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 21.9.2012 uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1,
ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona.
47. Smrť A. Z. - dieťaťa žalobcov v 1. a 2. rade a brata žalobkyne v 3. rade, ktorý zahynul pri dopravnej
nehode vo vozidle, ktoré viedol žalovaný v 1. rade bola bez akýchkoľvek pochybností nečakaná a

šokujúca, čím došlo k závažnému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcov v 1. až 3. rade,
spočívajúceho v obmedzení ich súkromného a rodinného života, pričom žiadna z morálnych foriem
zadosťučinenia v zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže byť namieste. V ustanovení § 13
ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť

v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. V § 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka sa uvádza pojem „najmä“, čo znamená, že predpokladom pre priznanie práva
na nemajetkovú ujmu v peniazoch tam môže byť aj iný (ako tam uvádzaný) t. j. porovnateľný aspekt.
Protiprávnym konaním žalovaného v 1. rade, ktoré je vyššie rozpísané a ktorého dôsledkom bola smrť
dospelého dieťaťa žalobcov v 1. a 2. rade a brata žalobkyne v 3. rade, došlo k ďalšiemu následku

- zásahu do osobnostnej súkromnej sféry žalobcov. Bezpochyby ide o taký porovnateľný aspekt pre
priznanieprávananemajetkovúujmuvpeniazoch,aký§13ods.2Občianskehozákonníkapredpokladá.
Takýtozásahdosúkromiažalobcovv1.až3.radejenereparovateľný.Náhradanemajetkovejujmy,ktorá
vznikla žalobcom v 1. až 3. rade poskytnutá v peniazoch môže aspoň čiastočne prispieť k zmierneniu
úmrtia im blízkeho človeka, čo je napokon aj zmyslom tejto právnej úpravy. Na mieste žalobcov by aj

každá iná osoba takúto ujmu považovala za ujmu objektívne závažnú.
48. Súd vykonal aj rozsiahlejšie dokazovanie výsluchom svedkov navrhnutých žalobcami p. V. R., O.Á.
C., R. N., F. W., O. W., F. G., pričom svedkovia boli vo vzťahu k žalobcom susedia alebo priateľmi
nebohého A. Z., ktorí poznali rodinu žalobcov. Z výsluchu svedkov aj samotných žalobcov vyplynulo, že
dôsledky úmrtia A. Z. (dospelého dieťaťa a brata žalobcov) sú pre žalobcov osobitne závažnou ujmou.

U žalobkyni v 1. rade po úmrtí jej syna došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, k prehĺbeniu depresívnej
nálady spôsobené závažným psychoreaktívnym faktorom (tragické úmrtie syna). Uvedená skutočnosť
vyplýva z písomného stanoviska MUDr. S. O., ktorého ambulanciu žalobkyňa v 1. rade navštevuje.
Zo svedeckých výpovedí je zrejmé, že rodina žalobcov bola harmonickou rodinou, ktorej A. Z. chýba.Žalobcovia sú smutní, žalobcom v 1. a 2. rade ich syn A. pomáhal, žil s nimi, nakoľko bol slobodný,
pre nich ide o stratu syna, ktorú celkom iste budú pociťovať do konca svojho života, pretože so smrťou
dieťaťa sa rodič nikdy nevyrovná. Žalobcom v 1. a 2. rade súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch každému po 10000 eur, nakoľko ide o rodičov zomrelého. Žalobkyni v 3. rade - sestre
zomrelého priznal súd sumu vo výške 5000 eur. Žalobkyňa v 3. rade žije už niekoľko rokov v V., kde
pracuje a vychováva svojho maloletého syna. Žalobkyňa v 3. rade chodievala za života jej brata A. na
územie Slovenska približne dvakrát ročne, pričom jej brat ju v V. od februára 2008 kedy začala žiť v
V., nenavštevoval. Aj napriek tomu, že podľa tvrdenia žalobkyne v 3. rade bola denne v kontakte so

svojim bratom A. ako uvádzala, súd považoval za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
vo výške 5000 eur. Žalobkyňa v 3. rade sa nemienila vrátiť na Slovensko, pracuje a žije dlhodobo od
roku 2008 v V., má maloleté dieťa, ktoré vychováva aj keď sama a toto sa stalo zmyslom jej života,
má pre koho žiť a tešiť sa z neho. Preto súd považoval sumu 5000 eur za primeranú. Právny poriadok
nepozná limity výšky nemajetkovej ujmy, jednalo sa o súdržnú rodinu. Tragická udalosť najviac zasiahla
rodičov, preto im súd priznal každému po 10000 eur. Medzi rodičmi a ich dospelým dieťaťom existovalo

silné citové puto. Úmrtie ich syna bolo pre nich mimoriadne traumatizujúce, ktoré hlboko zasiahlo do ich
životov. Následky smrti stále všetci pociťujú. Násilné pretrhnutie rodinných a citových väzieb predstavuje
neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcov.
49. Občianskoprávnu ochranu telesnej integrity človeka (ochrana života a zdravia) zabezpečuje
predovšetkým Ústava SR. Podľa čl. 16 Ústavy každý má právo na život, ľudský život je hodný ochrany už

pred narodením, nikto nesmie byť pozbavený života. Ochrany života a zdravia sa týkajú tiež ustanovenia
šiestej časti Občianskeho zákonníka, kde sa upravuje prechádzanie hroziacim škodám (§ 415 až 419)
a zodpovednosti za škodu (§ 420 až 450).
50. Na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do
osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené zákonné predpoklady. Týmito predpokladmi sú:

a) existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu buď v
porušení, či len ohrození osobnosti fyzickej osoby, v jej fyzickej a morálnej integrite,
b) neoprávnenosť (protiprávnosť) tohto zásahu,
c) existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a jeho neoprávnenosťou.
V danom prípade boli splnené všetky zákonné predpoklady na vznik občianskoprávnej sankcie za

nemajetkovú ujmu u žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade neprimeranou rýchlosťou, porušením
pravidiel cestnej premávky spôsobil úmrtie A. Z., pričom medzi neoprávnenosťou (protiprávnosťou) tohto
zásahu a medzi zásahom je príčinná súvislosť.
51. Výška peňažnej náhrady je predmetom voľnej úvahy súdu, nakoľko zákon nestanovuje ani rámcové
čiastky pre odškodnenie nemajetkovej ujmy. Súd preto prihliadol okrem závažnosti vzniknutej ujmy aj

na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva, tiež súd prihliadol aj na požiadavku nezneužívania
tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie. Vodiacim parametrom pre spravodlivé
zadosťučineniejeatribútprimeranosti,ktorýjerozhodujúcimkritériomprepriznanieodškodnéhotak,aby
boldosiahnutýúčelkompenzácie.Vopačnomprípadeajnapriekposkytnutémuodškodneniubysamohli
poškodení naďalej posudzovať ako obete porušenia Dohovoru o ľudských právach. Je ale potrebné

pri zachovaní princípu proporcionality stanoviť výšku peňažnej satisfakcie tak, aby priznaná peňažná
satisfakcia nebola prostriedkom na bezdôvodné obohatenie a nepôsobila na škodcu likvidačne. Súd
mal za to, že priznaná výška náhrady nemajetkovej ujmy nepôsobí likvidačne, ale predstavuje základné
štandardné kompenzovanie zmiernenia ujmy žalobcov, kedy návrat do pôvodného stavu neprichádza do
úvahy. Priznanie takejto náhrady nie je preto prostriedkom bezdôvodného obohatenia žalobcov. V tejto

súvislosti súd poukazuje na právnu úpravu v Českej republike, podľa ktorej pri „odškodnení za smrť“
práva úprava priznávala sumu vo výške 240000 Kč pozostalému manželovi ako i každému dieťaťu,
jednorazovú peňažnú satisfakciu. Priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch slúži na minimálne
zmiernenie následkov vzniknutej ujmy. Funkciou náhrady nemajetkovej ujmy nie je zlepšiť sociálnu
situáciu žalobcov, a preto súd priznanú výšku nemajetkovej ujmy žalobcom v peniazoch považoval za

primeranú. Tu súd pripomína, že žalovaný v 1. rade prejavil ľútosť, čo možno vyhodnotiť ako prejav
slušnosti, nie však za kvalifikované vysporiadanie sa s pôvodcom zásahu.
52. Žalovaný v 1. rade dňa 28.4.2012 viedol osobné motorové vozidlo zn. N. XXXi, EČV: U.-XXXDJ,
VIN: J., ktoré mal v čase dopravnej kolízie poistené u žalovaného v 2. rade na základe poistnej zmluvy
č. 6567943891 so začiatkom poistenia od 10.2.2012, pričom podľa výpisu z inkasného účtu k poistnej

zmluve za obdobie od 10.2.2012 do 9.11.2012 si poistné riadne platil z titulu poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
53. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou pri posúdení pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2.
rade, či nároky žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnené voči žalovaným sú podľa Zákona č.381/2001 Z. z. kryté z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, nakoľko žalovaný v 2. rade poukazoval v konaní na to, že nemajetková ujma nie
je krytá z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla.
54. Súdny dvor (druhá komora) Európskej únie dňa 24.10.2013 rozsudkom vo veci C-22/12 rozhodol
tak, že článok 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS zo dňa 24.4.1972 o aproximácii právnych predpisov
členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami
a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice

Rady 84/5/EHS zo dňa 30.12.1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenenej a doplnenej
smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES zo dňa 11.5.2005 a článok 1 prvý odsek
tretej smernice Rady 90/232/EHS zo dňa 14.5.1990 o aproximácii právnych predpisov členských
štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa
majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí
usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu
upravujevnútroštátneprávouplatniteľnévsporevovecisamej.VychádzajúczrozsudkuSúdnehodvora,
súd konštatuje, že ak vnútroštátne právo umožňuje rodinným príslušníkom obete dopravnej nehody
požadovať náhradu utrpenej nemajetkovej ujmy, náhrada tejto ujmy musí byť krytá povinným zmluvným

poistením motorového vozidla. Náhradu nemajetkovej ujmy pozostalým obetí dopravnej nehody
slovenská právna úprava priznáva podľa zákonného ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka
o ochrane osobnosti. Za stavu, že právo umožňuje žalobcom požadovať náhradu nemajetkovej ujmy,
je dôvodný záver, že takáto náhrada nemajetkovej ujmy musí byť likvidovaná z povinného zmluvného
poistenia. („Usmrtenie človeka je vážnym zásahom do súkromia a duševného zdravia blízkych osôb

a zakladá právo na náhradu škody na zdraví vo všetkých jej formách vrátane nemajetkovej ujmy s
priamym nárokom proti poisťovateľovi“ - rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.3.2016 sp. zn.
21Cob/60/2015).
55. Súd tu poukazuje na to, že zodpovednosť žalovaného v 1. rade ako prevádzkovateľa je
zodpovednosťouobjektívnou,atedabezzavinenia.Niettedapochybnostiotom,žezaškoduspôsobenú

prevádzkou motorového vozidla zodpovedá prevádzkovateľ vozidla. Logicky teda za nemajetkovú ujmu
spôsobenú na osobnosti fyzickej osoby touto prevádzkou musí zodpovedať tiež tento prevádzkovateľ
(rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.9.2008, sp. zn. 30Cdo/99/2007).
56. Povinnosť plniť má tiež žalovaná v 2. rade, keďže žalovaný v 1. rade si plnil voči poisťovni povinnosť
platiť poistné a na žiadanú sumu nemá finančné prostriedky.

57. Po rozsudku Súdneho dvora vo veci Haasová C-22/12 by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že
ak vnútroštátne právo priznáva právo na náhradu nemajetkovej ujmy pri usmrtení osoby prevádzkou
motorového vozidla, tak štát musí zabezpečiť právnu úpravu o poistnom krytí takejto ujmy. Súd sa
preto nestotožňuje so stanoviskom Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 31.5.2016 číslo
MF/014548/2016-613, v ktorom poukazuje na to, že Slovenská republika „takýto typ odškodnenia nemá

zavedený zatiaľ v civilnom práve, pričom ak je záujem chrániť pozostalých a to nielen po dopravných
nehodách bolo by vhodné zaviesť podobný inštitút aj do slovenského civilného práva.“
58. Pasívna vecná legitimácia žalovaného v 2. rade vyplýva z aplikácie ustanovenia § 15 ods. 1 Zákona
o povinnom zmluvnom poistení. Z poistenia zodpovednosti má poistený právo, aby poisťovateľ za neho
poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa § 4 ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom

poistení. Zásah do osobnostných práv žalobcov, v dôsledku ktorého utrpeli ujmu, bol spôsobený
prevádzkou motorového vozidla, na ktoré sa vzťahovalo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
škodu u žalovanej v 2. rade. Žalobcom preto svedčí právo, aby im žalovaný v 2. rade ako poisťovateľ
nahradil žalobou uplatňovaný nárok.
59. Povinnosť krytia poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú tretím osobám motorovými vozidlami

je zabezpečená a definovaná právnou úpravou Európskej únie (rozsudok SD C-22/12 Haasová, bod
39). Preto otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade je potrebné riešiť v súlade s
komunitárnym právom. Tzv. motorové smernice, akými je smernica Rady 72/166/EHS zo dňa 24.4.1972
v aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, smernica

Rady 84/5/EHS z 30.12.1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, ktorá bola zmenená a doplnená
smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11.5.2005 a smernica Rady 90/232/EHS zo
14.5.1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti zaškodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel ako aj smernica Rady 209/103/ES zo 16.9.2009 o
poistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovýchvozidielmajúzacieľzabezpečenie
voľného pohybu motorových vozidiel na území Európskej únie, vrátane osôb v týchto vozidlách a na

druhej strane aj zabezpečenie porovnateľného zaobchádzania s poškodenými účastníkmi nehôd, ktoré
sú spôsobené týmito vozidlami a to bez ohľadu na miesto dopravnej kolízie na území jednotlivých štátov
v rámci Európskej únie.
60. Tieto vyššie citované motorové smernice ukladajú povinnosť členským štátom zabezpečiť, aby
zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel pokryli poistením. Ustanovenia

vnútroštátneho práva nemôžu pritom odňať dotknutým smerniciam potrebný účinok. Členské štáty majú
garantovať, aby náhrada škody podľa ich vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu z dôvodu
nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli blízki rodinní príslušníci osôb, ktoré sa stali obeťami dopravnej nehody,
bola krytá povinným poistením motorového vozidla.
61. Pre účely povinného zmluvného poistenia je potrebné vykladať pojem škoda tak, že sem patrí aj
náhrada nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv pozostalých a teda aj táto náhrada je

predmetom poistného krytia. Dotknutý zákon bol výsledkom transpozícii smerníc Európskej únie, ktoré
bolinahradenéplatnouSmernicouEurópskehoparlamentuaRady2009/103/ESzo16.9.2009opoistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti
poistenia tejto zodpovednosti.
62. Aj podľa rozsudku Súdneho dvora vo veci Drozdovs C-277-12, smernica Rady 72/166/EHS a

smernica Rady 84/5/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel má pokryť aj náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá
bola spôsobená blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe
zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo. Tu súd poukazuje na to, že v
danom prípade nejde o priamu aplikáciu smerníc, ale o metódu výkladu, ktorá sa vzťahuje na oblasť

harmonizovanú právom Európskej únie.
63. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
64. Žalobcovia v 1. až 3. rade nemali úspech v plnom rozsahu. Avšak súd vychádzal z toho, že podľa
kritéria úspechu v konaní môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd
priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí

od úvahy súdu. Takýmto prípadom je aj náhrada nemajetkovej ujmy v sporoch o ochranu osobnosti.
65. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
66. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

67. O výške náhrady preto podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne samostatným uznesením súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie:
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak takáto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.