Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 4, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/52/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117222296
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117222296.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu Slovenský plynárenský priemysel,
a.s., Mlynské Nivy č. 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Jakubčák advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47
255 706, proti žalovanému I. K., T.. XX.X.XXXX, H. W. XXX, XXX XX W., B. G., o zaplatenie 475,51 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 29. 12. 2017, č.
k. 20Csp/255/2017-40 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil, cit.:
„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 459,51 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 210,- eur od 1.8.2016 do zaplatenia, zo sumy 249,51 eura od 24.1.2017 do zaplatenia,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 93,28%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku“.

2. Spor právne posúdil podľa ust. § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
§ 47 ods. 1, § 17 ods. 1, § 76 ods. 7 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v platnom znení, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení uviedol, že žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ uzavreli zmluvu o dodávke
plynu pre odberateľa plynu v domácnosti. Žalovaný si za obdobie od 02. 11. 2015 do 31. 12. 2016 riadne
neplnil svoju povinnosť uhrádzať platby za dodávky plynu a dlžné sumy z uvedených faktúr neuhradil.
Vzhľadom na oprávnený nárok žalobcu vyplývajúcich z predložených faktúr súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 459,51 Eur s prísl..

4. Žalobca okrem nedoplatku za dodaný zemný plyn vyúčtoval žalovanému aj poplatok za upomienku
vo výške 5 Eur, poplatok za zaslanie oznámenia o zrušení dohody na splátky vo výške 1 Eur a poplatok
za vystavenie a zaslanie upomienky vo výške 10 Eur. Pokiaľ ide o poplatok za upomienky v celkovejvýške 15 Eur (5 Eur + 10 Eur) súd v tejto súvislosti poukázal na právny záver vyslovený v rozsudku
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/126/2012. Podľa neho v spotrebiteľských veciach poplatky za
upomienky umožňujú získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech, ktorý prevyšuje skutočné výdavky

žalobcu za upomienku. Zákon za príslušenstvo pohľadávky označuje náklady na uplatnenie pohľadávky.
Predpokladá teda presné výdavky. Ani pokiaľ ide o škodu, ktorú by veriteľovi bolo dôvodné priznať pre
porušeniepovinnostizozmluvy,nemožnoveriteľovipriznaťviacakoskutočnúujmučiušlýzisk.Paušálna
výška poplatku za upomienku bez transparentného výpočtu skutočných nákladov plne zapadá do
definícieneprijateľnejzmluvnejpodmienky.Naviacjepotrebnédodať,žežalobcaanižiadnymspôsobom

nepreukázal, aby upomienky boli žalovanému aj zaslané. Okrem toho žalobca tarifou, cenníkom alebo
iným dokumentom nepreukázal opodstatnenosť uplatňovanej sumy ani čo do jej výšky. Súd preto žalobu
o zaplatenie poplatkov za upomienky v celkovej výške 15 Eur s príslušenstvom zamietol.

5. Súd taktiež zamietol žalobu v časti poplatku za zrušenie dohody o splátkach vo výške 1 Eur z dôvodu,
že žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Zo žiadneho z priložených listinných dôkazov

nevyplýva, aby strany sporu uzavreli dohodu o splátkach. V spise sa síce nachádza dohoda o splátkach,
táto však neobsahuje podpisy strán. Navyše žalobca nepreukázal opodstatnenosť uplatnenej sumy ani
čo do jej výšky. Súd preto žalobu aj v tejto časti zamietol.

6. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol úspešný v časti

zaplatenia istiny 459,51 Eur zo sumy 475,51 Eur, teda v rozsahu 96,64 % a žalovaný vo zvyšných 3,36
%. Úspech žalobcu, ktorý prevyšuje úspech žalovaného je 93,28 %. Nakoľko súd nezistil žiadny dôvod
hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by náhradu trov konania žalobcovi nepriznal, priznal mu náhradu
trov konania vo rozsahu 93,28 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti uznesenia vo veci samej.

7. Proti rozsudku, len proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobca. Odvolateľ je toho názoru, že súd pri svojom neskoršom závere o zamietnutí
časti nároku (sumy 16 Eur s prísl.) mal žalobcu vyzvať na späťvzatie žaloby (v tejto časti) z dôvodu jej
zjavnej nedôvodnosti, čo však neurobil. Žalobca by tak získal možnosť reagovať na doteraz nevyslovenú

úvahu súdu o tom, ako posudzuje nárok na zaplatenie neskôr zamietnutého nároku, čo mu však
postupom súdu prvej inštancie bolo odopreté. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nemohol určiť záver
o nepriznaní časti nároku s poukazom na neprijateľnosť zmluvnej podmienky, nakoľko táto odráža obsah
regulačných ustanovení, je priamo určená rozhodnutím regulačného úradu. V tejto súvislosti poukázal
na to, že Súdny dvor EÚ už pripomenul, že článok 1 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS stanovuje

vylúčenie spôsobnosti tých zmluvných podmienok, ktoré odrážajú záväzné, zákonné alebo regulačné
ustanovenia (rozsudok RWE Vertrip, C-92/11). V súvislosti s upomínaním žalovaného - zasielaním mu
upomienok odvolateľ uviedol, že žalobca je zo zákona povinný odberateľa upozorniť, čo žalobca aj v
tomto konkrétnom prípade urobil. Zo žiadneho ustanovenia platného právneho poriadku nevyplýva, žeby
bol žalobca povinný znášať s tým spojené náklady osobitne v situácií, kedy táto činnosť vyplýva len

z porušenia povinnosti odberateľa plynu. Zo žiadneho cenového rozhodnutia nevyplýva, žeby náklady
na toto upomínanie boli súčasťou nejakej inej zložky, položky platenej žalovaným žalobcovi. Súd v
napadnutom rozhodnutí neuvádza, prečo by mal žalobca túto činnosť vykonávať bezodplatne, resp.,
aby náklady na toto upomínanie mali byť súčasťou nejakej inej zložky, položky platenej žalovaným
žalobcovi. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví schválil (i v nadväznosti na toto) obchodné podmienky

žalobcu tak, že „dodávateľ je oprávnený účtovať odberateľovi cenu za ďalšie služby a výkony súvisiace
s dodávkou plynu, ktoré nie sú zahrnuté v cene za združenú dodávku plynu, a ktoré si odberateľ
objednal alebo ich svojim konaním, nekonaním alebo omeškaním voči dodávateľovi vyvolal, a to podľa
Cenníka externých služieb a výkonov, vydaného dodávateľom a zverejneného na svojom webovom
sídle www.spp.sk Odberateľ podpisom zmluvy potvrdzuje, že sa splatným cenníkom služieb dodávateľa

plynu oboznámil“. Žalovaný porušovaním svojich platobných povinností vyvolal povinnosť žalobcu,
ktorý vystavil a žalovanému upomienku zaslal. V zmysle ust. § 17 ods. 3 Zákona o energetike
vyplýva, že žalobca musí sledovať úhrady žalovaného, neplnenie platobných povinností žalovaného
musí zistiť a žalovaného musí upozorniť, a to všetko v rámci ochrany odberateľa plynu, nejedná sa
teda o činnosť v záujme ochrany nejakých záujmov žalobcu. Za toto mu následne patrí náhrada

nákladov,ktorémupriznávaÚradprereguláciasieťovýchodvetvítak,žedodávateľjeoprávnenýúčtovať
odberateľovi cenu za ďalšie služby a výkony súvisiace s dodávkou plynu, ktoré nie sú zahrnuté v
cene za združenú dodávku plynu a ktoré si odberateľ objednal alebo ich svojim konaním, nekonaním
alebo omeškaním voči dodávateľovi vyvolal, a to podľa Cenníka externých služieb a výkonov vydanéhododávateľom a zverejneného na svojom webovom sídle www.spp.sk. Navyše povinnosťou súdu je
uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Analyzovanie
povinnosti súdu vyrovnať sa s argumentmi účastníkov konania má pre právnu prax veľký význam.

Argumenty súdu uvedené pre odmietnutie argumentov účastníka musia byť jasné, zrozumiteľné a
dostatočne konkrétne, aby smerovali k vyvráteniu alebo spochybneniu argumentov účastníkov konania.
Vo viacerých rozhodnutiach Európsky súd uviedol, že ak vnútroštátny súd sa nevyrovnal s argumentom
alebo návrhom predloženým účastníkom konania, nie je možné zistiť, či súd jednoducho opomenul
zaoberať sa touto otázkou alebo či ho zamýšľal zamietnuť a ako to bolo jeho úmyslom, aké boli

dôvody pre takéto rozhodnutie. V týchto prípadoch Európsky súd vyslovil porušenie práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru. Odvolateľ je toho názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný pre
nedostatok dôvodov, resp. pre ich nezrozumiteľnosť, čo je dôvodom na zrušenie rozsudku v odvolacom
konaní. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
16 Eur s prísl., alternatívne žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

8. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenejlehoteoprávnenouosobouprotirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné,preskúmal

rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámi
na úradnej tabuli súdu, aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokoch u rozhodnutia súdu prvej inštancie
nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medzi, v ktorých je odvolací súd oprávnený
a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Nakoľko žalobca napadol rozsudok súdu prvej

inštancie len v rozsahu zamietnutej časti, odvolací súd nemohol podrobiť súdnemu prieskumu prvý výrok
rozsudku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť uhradiť žalobcovi sumu vo výške 459,51 Eur s
prísl. v lehote 3 dní.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS 72/05). Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutom zamietavom výroku za vecne správny. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu a na
zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku dopĺňa nasledovné:

12. Nie je sporné, že predmetná zmluva o združenej dodávke plynu pre odberateľov plynu v domácnosti
uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou. Žalobca v nej vystupuje v postavení

dodávateľa v rámci predmetu svojej obchodnej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľ, keďže
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

13. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácií s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet

ku zmluvnému jednaniu prichádza z pravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné
dojednania pripravený a skúsený.14. Spoločným znakom tejto úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a
to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je
zásada, podľa ktorej nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

15. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú

nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

16. Zásadný posun v prejednávanej otázke predstavuje v spotrebiteľských právnych veciach judikatúra
Súdneho dvora Európskej únie.

17. Súdny dvor výkladom smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách stanovil zásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa
od dispozitívnych noriem zákona v neprospech spotrebiteľa (napr.C-415/11, AZIZ) cit. ,,Článok 3
ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že:- pojem „značná nerovnováha“ ku škode
spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovaných v
prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere je

právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené
v platnom vnútroštátnom práve. ... - na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke
dôvery [dobrej viery - neoficiálny preklad]“, treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza
so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s
dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní“.

18. Zákonodarca opakovane pristúpil k regulácii úverových vzťahov a oficiálne sa kritizuje nadmerný
nárast zadlženia obyvateľstva z úverových vzťahov. Cit napr. z dôvodovej správy k novele nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. vykonanej nar. vl. č. 586/2008 Z. z. ,,Cieľom predkladaného návrhu je
docieliť vyváženú právnu úpravu v oblasti sankcií, a tak zamedziť jednej z foriem úžerných praktík v

spotrebiteľských veciach. Reaguje sa na sofistikovanejšie a oveľa nebezpečnejšie úžerné praktiky, pri
ktorých sa síce nedojednáva vysoký úrok za poskytnutie peňažných prostriedkov, ale cez množstvo
zmluvných pokút a iných sankcií sa ospravedlňuje neprimeraný nárast výšky pohľadávky. Podľa článku 8
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách môžu
štáty prijať prísnejšie opatrenia za účelom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.

Navrhovaná právna úprava bez ujmy pre dodávateľa zabezpečuje jednoduchšie, ale predovšetkým
jednotnejšie pravidlá pri sankciách spojených s porušením záväzku spotrebiteľa....Spotrebiteľské vzťahy
nesmú byť zdrojom neprimeraných ziskov...“

19. Odvolací súd posúdil ako vecne správne závery súdu prvej inštancie o tom, že poplatky, ktoré

umožňujú žalobcovi (dodávateľovi) získať objektívne vyššiu čiastku ako sú skutočné náklady (poplatok
za upomienku) narušujú rovnováhu zmluvných strán. Objektívne takéto poplatky, aj keď sú upravené v
zmluve, sú spôsobilé získať od spotrebiteľa čiastku prevyšujúcu skutočné náklady na takéto výdavky
dodávateľa. Je potrebné si uvedomiť, že zmluvu o združenej dodávke plynu pre odberateľov plynu v
domácnosti vyhotovuje jednostranne dodávateľ, pričom žalobca v priebehu celého konania neuniesol

dôkazné bremeno a nepreukázal, žeby tieto poplatky boli individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, je však ustanovenie, podľa ktorého má
spotrebiteľ platiť neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s omeškaním neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu má zvolená výška poplatku za upomienku jednoznačne sankčný
charakter, pretože suma 15 Eur zrejme presahuje administratívne náklady, ktoré žalobca s upomienkou
má. Svojou podstatou tak u poplatku za upomienku nejde o paušalizáciu nákladov spojených s
uplatňovaním pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale skôr o zmluvnú pokutu

v zmysle § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka za omeškanie dlžníka spojené so zaslaním upomienky
odberateľovi. Okrem toho rozhodnutie o jej výške je v konečnom dôsledku na vôli žalobcu, pretože len
on rozhodne či a koľko upomienok zašle.22. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal súdu zaslanie
upomienok, nepreukázal, žeby mu za zaslanie týchto upomienok vznikli nejaké reálne náklady v
uvedenej výške. Tiež z predložených listín nevyplýva, aby strany sporu uzavreli dohodu o splátkach,

a preto poplatok za zaslanie oznámenia o zrušení dohody o splátkach (1 Eur) nemôže mať svoje
opodstatnenie.

23. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť
preukázaná.

24. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ust. § 132 CSP
je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň

je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa.

25. V ustanovení § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia

strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.

26. Zároveň v prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne

protiplnenie. Tieto skutočnosti len podporujú už vyššie uvedené, a to, že predmetný poplatok predstavuje
iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov
dodávateľa.

27. Vo vzťahu k poplatkom za upomienky odvolací súd zdôrazňuje, že upomienka ako taká nemôže mať

sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu
k spotrebiteľovi netransparentné. Podstatou týchto poplatkov je pridanie bližšie nešpecifikovaných a
spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Poplatok za upomienku nemožno
chápaťaniakopoplatokzaslužbu,plnenie,ktoréjeposkytovanéspotrebiteľovi.Vtejtosúvislostiodvolací
súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co/350/2012 zo dňa 22.05.2014, v ktorom

krajský súd uviedol: „Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka,
ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky
neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná
sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s
„ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit

podľa nar. vl. 87/1995 Z. z.). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje
finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie „ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v
skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti
s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Preto zhodne so súdom prvého stupňa za
neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku v predmetnej právnej veci, ktorá vyjadruje

finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v
skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti
s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Vo vyrubovaní poplatku za výzvu na zaplatenie
dlžnej čiastky a upomienok obdobného charakteru je zrejmý vlastný ekonomický záujem navrhovateľa -
banky. Na poplatok spojený s výzvou alebo upomienkou na zaplatenie dlžnej čiastky, nemá navrhovateľ

- banka zákonný nárok, keďže poplatok je pokrytý už v zmluvne dojednanom úroku (odplate) za
poskytnutý úver (úrok z úveru). Podľa odvolacieho súdu je v účtovaní takýchto poplatkov naviac
citeľná snaha navrhovateľa o minimalizovanie nevymožiteľnosti vlastných pohľadávok a navyšovanie
konečného finančného zaťaženia spotrebiteľa neplniaceho si svoje záväzky, a to v rozpore s účelom
právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej najmä v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za
upomienky), predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky - navrhovateľa
spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi (v danom prípade
vo vzťahu k odporkyni) ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver oich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb
dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované
(vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa.“ Odvolací súd sa s vyššie citovaným názorom v plnom

rozsahu stotožňuje.

28. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v
zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie
Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006

č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej
karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov
a upomienky sú neprijateľné.

29. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca dňa 13. 12. 2016 oznámil žalobcovi, že za vystavenie a
zaslanie upomienky mu účtuje náklady vo výške 5 Eur, ktorá čiastka bude pripočítaná k celkovej výške

pohľadávky (č. l. 14 spisu), listom zo dňa 20. 03. 2017 mu oznámil zrušenie dohody o splátkach, pričom
v tomto liste mu oznamuje, že za vystavenie a zaslanie tohto oznámenia mu účtuje zmluvnú pokutu
vo výške 1 Eur (č. l. 18 spisu) a listom zo dňa 13. 04. 2017 mu oznámil, že za vystavenie a zaslanie
upomienky mu účtuje náhradu nákladov vo výške 10 Eur, ktorá čiastka bude pripočítaná k celkovej
výške pohľadávky (č. l. 19 spisu). Žalobca si tak celkovo na jednotlivých poplatkoch vyúčtoval sumu

16 Eur. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že paušálna výška poplatku za
upomienku a za zrušenie dohody o splátkach bez transparentného výpočtu skutočných nákladov plne
zapadá do definície neprijateľnej zmluvnej podmienky, pričom v oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné
mať na zreteli zásadu poctivosti, a to vo forme tzv. princípu dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa.

30. Ústavný súd Českej republiky v nálezoch II.ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a I.ÚS 3512/11 z 11.11.2013
uviedol, že uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným
predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu
kategóriu sociálneho života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text
spotrebiteľskej zmluvy, osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného

spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný.

31. Čo sa týka námietky žalobcu, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti
neodôvodnil, je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje
zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra

tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie
významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký
argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č.
303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).

32. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobe v časti nevyhovel, odôvodnenie jeho
rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné
konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom a k
porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie
práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje

rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

33. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď
na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci

význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS 78/05).

34. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.
Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku detailne uviedol akým postupom dospel k vyčísleniu nároku
žalobcu na náhradu trov konania. Postup a výpočet pomeru úspechu a neúspechu žalobcu považuje

odvolací súd za správny. So zreteľom na uvedené, odvolací súd, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí
o trovách konania, aj tento výrok postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, potvrdil.35. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol úspešný, ale v priebehu
odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej

stranenároknanáhradutrovodvolaciehokonanianevznikol.Odvolacísúdvychádzalzčl.17Základných
princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP
v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom
prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní
nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho

konania.

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).