Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 2, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/219/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214213895
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4214213895.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej
a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ
KUŠNÍR s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: U. V., nar. XX.
XX. XXXX, bytom K., R. XX/B, o zaplatenie 1.442,48 eura s príslušenstvom a o návrhu na prerušenie

konania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 13. októbra 2016 č. k.
13C/425/2014-75 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, čo do sumy 100,55
eura s príslušenstvom a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 657,50 eura s 9% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 657,50 eura od 21. 05. 2012 do zaplatenia, to všetko do 31. 01. 2017. Súd žalobu v
časti prevyšujúcej sumu 657,50 eura a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol. O trovách
konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Rozhodnutie po právnej
stránke odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 52 a nasl., § 101, § 103, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., § 3 ods. 1, 2, § 4 zákona č. 258/2001 Z. z., § 497 a nasl.

Obchodného zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., § 162 ods. 3 CSP. Uviedol, že spoločnosť
Consumer Finance Holding, a. s. ako pôvodný žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21. 07. 2014
domáhala zaviazania žalovaného na zaplatenie sumy 1.442,48 eura s úrokom z omeškania vo výške
9,5% ročne od 01. 08. 2011 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Uplatnený nárok odôvodnila tým,
že žalovanému na základe Zmluvy o pôžičke č. 7070681 z 12. 04. 2010 poskytla celkovú sumu pôžičky
vo výške 2.502 eur. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť uvedenú pôžičku 36 mesačnými splátkami po 69,50
eura. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil a uhradil len sumu 941,95

eura. Preto spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. listom z 23. 07. 2011 vyzvala žalovaného k
okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Celkový dlh žalovaného predstavuje sumu 1.442,48
eura. Za dôkaz žalobca označil zmluvu o pôžičke, všeobecné obchodné podmienky, prehľad splátok a
úhrad, predžalobnú upomienku s doručenkou. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo 01. 10.
2014, uzavretej medzi Consumer Finance Holding, a. s., Kežmarok ako postupcom a spoločnosťou EOS
KSISlovensko,s.r.o.akopostupníkom,postupcapostúpilokreminéhouvedenejspoločnostipostupníka

aj pohľadávku voči žalovanému vo výške 1.456,52 eura. Súd na návrh postupníka uznesením z 29.
01. 2015 pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu vstúpila
spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o. Žalobca podaním z 03. 09. 2015 navrhol prerušiť konania podľa§ 109 ods. 1 písm. b/ OSP a § 109 ods. 2 písm. c/ OSP, keď Okresný súd Košice II dňa 08. 09. 2015
podal Ústavnému súdu SR návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.
s článkom 1 ods. 1 a článkom 46 ods. 1 Ústavy SR. Z uvedeného dôvodu žalobca navrhol konanie vo

veci prerušiť až do ukončenia konania na Ústavnom súde SR sp. zn. RVP 12672/2015 a do ukončenia
tohto konania neaplikovať § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. Súčasne poukázal na skutočnosť, že splatnosť
úveru nastala k 31. 07. 2011. Podľa tlačiva spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s. označeného
Zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičke, ktorú dňa 06. 04. 2012 podpísal žalovaný ako klient a dňa 12.
04. 2010 podpísal aj zástupca spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s., žalovaný žiadal o pôžičku

vo výške 1.700 eur, splatnú v priebehu 36 mesiacov. Podľa VII. časti zmluvy bola žalovanému schválená
pôžička vo výške 1.700 eur so splátkou 69,50 eura a celkovou sumou pôžičky vo výške 2.502 eur,
pri počte splátok 36 a konečnej splatnosti 36 mesiacov s celkovými nákladmi spotrebiteľa 802 eur, s
RPMN a ročnou úrokovou sadzbou po 36,74%, pri priemernej hodnote RPMN 20,58%, Podľa bodu
6.2 Podmienok spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s., ako súčasti zmluvy o pôžičke, splátky
sú splatné do 20. dňa v príslušnom mesiaci, ak nie je uvedené inak. Podľa bodu 6.4 Podmienok, prvá

splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Z prehľadu
splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil svojmu veriteľovi v období od 18. 06. 2010 do 20. 08. 2011
sumu vo výške 941,95 eura a ďalšie úhrady nerealizoval. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.
s. predžalobnou upomienkou z 23. 07. 2011 vyzvala žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok
jednorazovo vo výške 1.827,16 eura do 3 dní od doručenia. Uvedená upomienka bola doručená 28.

07. 2011. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z. je aj údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje aj uvedenú
podstatnú náležitosť, považuje sa spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. V danom prípade
písomné vyhotovenie úverovej zmluvy z 12. 04. 2010 neobsahuje, na rozdiel od údaju o počte a

termíne splátok, údaj o konečnej splatnosti úveru v tom tvare, v akom ho predpokladá citovaný zákon.
Nepochybne údaj 36 mesiacov pri predtlačenom texte formulára zmluvy konečná splatnosť, nie je
údajom o konečnej splatnosti žalovaným čerpaného úveru. Podľa citovaného ustanovenia zákona č.
258/2001 Z. z. sa totiž vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je
určená dodávateľom na základe vstupných údajov (dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť

prvej splátky, frekvencia splátok, výška a počet splátok). Konečná splatnosť spotrebiteľského úveru
musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do
úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho trvania, a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými
úverovými produktmi, resp. dodávateľmi. Pre absenciu podstatného údaja (§ 4 ods. 2 písm. g/, zákona
č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2008) zmluvy o spotrebiteľskom úvere je úverová zmluva

uzavretá zmluvnými stranami dňa 12. 04. 2010 bezúročná a bez poplatkov, s poukazom
na § 4 ods. 3 posledná veta citovaného zákona. Podľa tvrdení žalobcu a prehľadu platieb, žalovaný
na bezúročný a bezpoplatkový úver čerpaný vo výške 1.700 eur, v období od 18. 06. 2010 do 20. 08.
2011 uhradil sumu vo výške 941,95 eura a ďalšie platby nerealizoval. Žalovaný toto tvrdenie žalobcu
nespochybnil. Žalobca si v danom prípade uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 1442,48 eura

titulom dlžných splátok. Od splatnosti prvej splátky dňa 20. 05. 2010 do 23. 07. 2011, kedy pôvodný
veriteľ mal vyhlásiť(nedovolené) predčasné zosplatnenie úveru, bolo splatných 15 mesačných splátok
po 69,50 eura, čo úhrnom predstavuje sumu 1.042,50 eura, z ktorých žalovaný zaplatil sumu 941,95
eura. Žalobný návrh bol doručený súdu dňa 21. 07. 2014, a tak súd s poukazom na § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. prihliadol na premlčanie žalobcom uplatneného nároku v časti splátok splatných do 21.

07. 2011 podľa § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, vzhľadom na spotrebiteľský charakter záväzku
žalovaného, a to vo výške 1.042,50 eura. Potom dlh žalovaného na neuhradených a nepremlčaných
splátkach bezúročného a bezpoplatkového úveru žalovaného predstavuje sumu 657,50 eura (1700 -
1042,50). S poukazom na uvedené súd žalobe vyhovel do výšky 657,50 eura a v časti prevyšujúcej
uvedenú sumu žalobu zamietol. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol v súlade s § 162

ods. 3 CSP, keď nemal pochybnosť o ústavnosti ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. Preto ani
nedospel k záveru o rozpornosti ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. s niektorým zákonom alebo
niektorou medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Pochybnosti žalobcu ako
účastníka konania o ústavnosti, resp. rozpornosti citovaného zákonného ustanovenia nie sú dôvodom
na postup podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP, keď procesný postup podľa citovaného ustanovenia sa

obligatórne použije len v prípade, ak súd pred rozhodnutím vo veci, teda nie strana sporu, dospeje k
záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. S poukazom na uvedené
súd návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ veta druhá OSP, teraz § 162 ods.
1 písm. b/ CSP zamietol ako nedôvodný. Navyše, v tomto štádiu konania nie je ani zrejmé, že Ústavnýsúd SR prijal návrh Okresného súdu Košice II o súlade ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvznení
neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy sp. zn. RVP 12672/2015 na ďalšie konanie.

Žalobca sa domáhal aj zaplatenia 9,50% úroku z omeškania ročne zo sumy 1.442,48 eura od 01. 08.
2011 do zaplatenia. Žalobca pri zmluvnými stranami nedohodnutej možnosti vyhlásenia predčasnej
splatnosti podľa § 565 Občianskeho zákonníka nepreukázal, že by žalovaný bol k 01. 08. 2011 v
omeškaní s úhradou sumy predčasne zosplatneného úveru vo výške 1.442,85 eura, preto žalobcovi, s
poukazom na § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vznikol

nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky z nepremlčanej sumy dlžných splátok v úhrnnej výške 657,50 eura až po uplynutí
splatnosti ostatnej splátky, a to od 21. 05. 2012, keď suma nepremlčaného prísudku vo výške 657,50
eura bola od 21. 07. 2011 splatná 10 splátkami, a to 9 x po 69,50 eura + 32 eur, a tak sa žalovaný dostal
do omeškania s jej úhradou až po uplynutí lehoty splatnosti ostatnej splátky, teda od 21. 05. 2012 až do
jej zaplatenia. K 21. 05. 2012 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 1%,

preto súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 9% ročne, avšak len z prísudku a žalobu aj v
prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol. Žalobca bol v konaní v časti istiny a úroku z omeškania
len čiastočne úspešný (45,58%), pričom neúspech žalobcu je úspechom žalovaného (54,42%), ktorý sa
odrátava od úspechu žalobcu. Preto súd o náhrade trov celého konania rozhodol s poukazom na § 262
ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. Lehotu

na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v jeho zamietajúcom výroku, čo do sumy 100,55 eura s
príslušenstvom, podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, domáhajúc sa ním zmeny
rozhodnutia v jeho napadnutej (zamietajúcej) časti tak, že súd žalovaného zaviaže na zaplatenie sumy

100,55 eura s príslušenstvom. Vytkol súdu prvej inštancie, že vychádzal z nesprávneho právneho
posúdeniaveci.Uviedol,žesanebrániprávnemuposúdeniuposkytnutéhoúveruakobezúročnéhoabez
poplatkov,avšakmázato,žesúdnesprávnematematickydlžnúsumuvyčíslil.Pokiaľchcelsúdžalobcovi
priznať sumu nepremlčaných splátok, správny postup by bol taký, keby súd vypočítal istinu splátky (bez
úrokov a bez poplatkov) a tú vynásobil počtom nepremlčaných splátok. Žalovaný z poskytnutej sumy

1.700 eur uhradil sumu 941,95 eura, tzn. neuhradená bola suma 758,05 eura. Keďže ide o nižšiu sumu
ako je suma nepremlčaných splátok ku dňu podania žaloby, mal súd zaviazať žalovaného na zaplatenie
práve tejto sumy vo výške 758,05 eura. Nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie vidí v tom, že súd
napriek tomu, že vychádzal z výšky úveru bez úrokov a bez poplatkov, odpočítal od tejto sumy sumu
nepremlčaných splátok vo výške 69,50 eura, čo je však splátka, ktorá pozostávala nielen z istiny, ale aj

z riadneho úroku. Považuje za nespravodlivé vychádzať zo sumy úveru bez úrokov a bez
poplatkov a započítať naň celú výšku splátky pozostávajúcu z istiny, ako i z riadnych úrokov.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci

dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, čo do sumy
100,55 eura s príslušenstvom, ako i v súvisiacom výroku o náhrade trov konania je potrebné podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

4. Právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding a. s.) dňa 21. 07. 2014 doručil súdu prvej

inštancie žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.442,48 eura
spolu úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 01. 08. 2011 do zaplatenia a trovy konania, na
tom skutkovom základe, že so žalovaným uzatvoril dňa 12. 04. 2010 Zmluvu o pôžičke č. 7070681, na
základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku v celkovej výške 2.502 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný
porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v

súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 23. 07. 2011 vyzval žalovaného k okamžitej
úhrade všetkých splátok jednorazovo, k čomu však žalovaný nepristúpil. Súd prvej inštancie uznesením
zo dňa 29. 01. 2015 č. k. 13C/425/2014-25 pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu tak, že na
miesto žalobcu Consumer Finance Holding a. s. vstúpil EOS KSI Slovensko s. r. o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorý bol v dôsledku

podaného odvolania žalobcu predmetom prejednania odvolacieho súdu v jeho zamietajúcom výroku, čo
do sumy 100,55 eura a v súvisiacom výroku o trovách konania.5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

7. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov

uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

9. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného

skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. S poukazom
na uvedené dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom
výroku, čo do sumy 100,55 eura s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania ako vecne správny
potvrdil, v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

10. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
danej veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v podanom odvolaní. S ohľadom na obsah
podaného odvolania žalobcu, tento namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie,
ktoré videl v tom, že napriek tomu, že súd prvej inštancie vychádzal z výšky úveru bez úrokov a
bez poplatkov, odpočítal od tejto sumy sumu nepremlčaných splátok vo výške po 69,50 eura, čo je

však splátka, ktorá pozostáva nielen z istiny, ale aj z riadneho úroku. S touto argumentáciou žalobcu
sa odvolací súd nestotožňuje a má za to, že súd prvej inštancie správne vyčíslil výšku dlžnej sumy
žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, a následne vo zvyšnom rozsahu správne žalobu zamietol. Tak, ako
vyplýva i z obsahu podaného odvolania, spornou nie je skutočnosť, že poskytnutý úver je bezúročný
a bez poplatkov, ako ani to, že splátky úveru, vzhľadom na dátum podania žaloby, splatné do

21. 07. 2011 boli premlčané. Skutočnosť, že daný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov
však nemožno vnímať v tom ohľade, že by za premlčané bolo možné považovať len splátky úveru,
ktoré z výšky dojednanej splátky 69,50 eura predstavujú časť určenú na splátku istiny, tak ako namietal
žalobca, keď práve skutočnosť bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru znamená, že dojednaná splátka
úveru sa v celom rozsahu použije na splátku istiny, a nie i príslušenstva. Súd prvej inštancie potom

správne postupoval, keď pri výpočte sumy premlčaných splátok vychádzal z výšky splátky 69,50 eura,
tak ako bola táto dojednaná a potom správne ustálil sumu premlčaných splátok vo výške 1.042,50 eura.
Práve spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi stranami by nezodpovedalo to, ak by pri konštatovaní
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru bola v prospech úhrad zohľadnená len tá časť splátky, ktorá je
podľa žalobcu určená na úhradu istiny, keď je zrejmé, že spotrebiteľ má realizovať splátky v rozsahu

dojednanom v zmluve. Ich nezohľadnením v celom rozsahu, napriek konštatovaniu o tom, že úver je
bezúročný a bez poplatkov, by sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi dostal do nevýhodného postavenia v
tom, že v jeho prospech by neboli započítané ním realizované úhrady v celom rozsahu, ale len tie, ktoré
podľa žalobcu prináležia na úhradu istiny. Takýto názor žalobcu podľa názoru odvolacieho súdu nie je
správny, a pokiaľ žalobca namietal, že súd vo vyššie uvedenom ohľade vec nesprávne právne posúdil,

s takýmto názorom žalobcu sa odvolací súd nestotožnil a mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je v jeho napadnutom rozsahu vecne správne.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom
výroku, čo do sumy 100,55 eura s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania, podľa § 387 ods. 1

CSP ako vecne správny potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnému žalovanému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania vplnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že
žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade

by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2
CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanému
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania
nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).