Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 6, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11C/20/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211201564
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marie Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2211201564.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Dunajskej Strede v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci

navrhovateľa: Z.. T. W., Q.. XX.XX.XXXX, U. Ľ., D. Y., zastúpený: JUDr. Peter Kubik, advokát, s.r.o., so
sídlom Poľná cesta 966/9, Dunajská Streda proti odporcovi: Z. T., Q.. XX.XX.XXXX, U. N. F. XXXX/XX,
D. Y., zastúpený: JUDr. Ing. Štefan Neszméry, LL.M., advokát, so sídlom Nám. Priateľstva 2172/31, 929
01 Dunajská Streda, o zaplatenie 23.899,62 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 23.899,62 eur spolu s úrokom vo výške 5%
ročne zo sumy 23.899,62 eur od 11.03.2008 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5%
ročne zo sumy 23.899,62 eur od 01.06.2008 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. O trovách konania rozhodne súd do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 28.01.2011 domáhal voči odporcovi zaplatenia 23.899,62 eur s úrokmi
vo výške 5% ročne od 11.03.2008 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 8,5% ročne od
01.06.2008 do zaplatenia, titulom plnenia zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.03.2008.
Odporca podal proti vydaného platobnému rozkazu odpor s tým odôvodnením, že navrhovateľovi v
marci 2009 zaplatil sumu 15.000,- eur. Navrhovateľ mu spôsobil škodu v celkovej výške 118.000,- eur
a je voči nemu vedené trestné stíhanie. V priebehu konania dňa 06.06.2016 na pojednávaní uplatnil

kompenzačnú námietku, voči ktorej navrhovateľ uplatnil námietku premlčania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie najmä zmluvou o pôžičke zo dňa 11.03.2008, výsluchom účastníkov
konania, podstatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník uzatvorili dňa 11.03.2008 zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej
pri podpise zmluvy prenechal navrhovateľ odporcovi 720.000,- Sk a odporca sa zaviazal vrátiť ich do
31.05.2008, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne, počnúc dňom uzavretia zmluvy, až do
vrátenia pôžičky. Odporca v lehote splatnosti pôžičku nevrátil. Požičanie peňazí a uzatvorenie písomnej

zmluvy o pôžičke odporca nepoprel, dlh však poprel, tvrdiac, že dňa 30.01.2009 navrhovateľovi zaplatil
sumu 15.802,12 eur, v marci 2009 mu zaplatil 15.000,- eur. Ako obranu žiadal sumu 23.899,62 eur
započítať na pohľadávku navrhovateľa v tej istej výške.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ odporca v zmysle § 98 O.s.p. v priebehu konania
namietol zánik pohľadávok ich vzájomným započítaním, a to dňa 30.01.2009, kedy navrhovateľovi
zaplatil 15.802,12 eur, a v marci 2009, kedy navrhovateľovi zaplatil 15.000 eur, bolo jeho povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie pravdivosti svojho tvrdenia, t. j. uniesť dôkazné bremeno.V súvislosti s dôkaznou povinnosťou súd uvádza, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie

vo veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Z toho vyplýva, že súd musí vo svojom rozhodnutí vychádzať zo
stavu, ktorý zodpovedá a/ dokázaným tvrdeniam účastníkov konania, b/ skutočnostiam, ktoré neboli
medzi účastníkmi sporné a súd o ich pravdivosti nemá dôvodné pochybnosti, c/ skutočnostiam,
ktoré nie je nutné dokazovať (§ 121 O.s.p.) a skutočnostiam vyplývajúcim z právnych alebo skutkových domnienok a

d/ právnym fikciám. Ak chce byť navrhovateľ v konaní úspešný, musí v žalobe uviesť skutočnosti
odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok a o týchto skutočnostiach je povinný predložiť plný dôkaz. Ide o
situáciu, kedy účastník preukáže bez pochybností svoje tvrdenia. Ak však protistrana predloží dôkaz,
ktorým úspešne vyvráti alebo spochybní tvrdenia protistrany, nemôže súd považovať takého tvrdenie
za preukázané.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli

preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy
neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, a to či už
z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
stanovenú v § 101

a § 120 ods. 1 vety
prvej O. s. p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec. Záver o tom, že
účastník neuniesol dôkazné bremeno môže súd prijať iba vtedy, ak zhodnotenie vykonaných dôkazov
neumožňuje súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdení účastníka, ani o tom, že by bolo nepravdivé.
Súd dospel k záveru, že účastníci konania uzavreli písomne päť platných zmlúv o pôžičke, pri splnení

všetkých pojmových znakov zmluvy, a to prenechanie vecí genericky určených - peňazí na dohodnutú
dobu, s určenou povinnosťou vrátiť požičanú sumu v dobe splatnosti. Ide o obligačný vzťah, ktorý je
právnym pomerom, z ktorého vzniká pre jednu stranu (dlžníka) povinnosť druhej strane (veriteľovi) z
určitého dôvodu niečo dať, konať, niečoho sa zdržať, niečo strpieť. V tomto právnom vzťahu sú práva
a povinnosti vo vzájomnej relácii, t. j. veriteľovi vzniklo právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vznikla

povinnosť splniť záväzok, pričom obaja účastníci sú povinní plniť riadne a včas, s tým, že subjekty
tohto vzťahu sú individuálne určené a určité a to s poukazom na obsah záväzku. Záväzok odporcu voči
navrhovateľovi vznikol teda tým, že sa ako dlžník zaviazal na určité plnenie, t. j. vrátiť požičanú sumu,
ktorú však splnil iba čiastočne.
Účastníci uzatvorili päť zmlúv o pôžičke. Chronologicky prvú zmluvu o pôžičke uzatvorili dňa 11.03.2008

na sumu 720.000,- Sk, poskytnutú jednorazovo, splatnú dňa 31.05.2008 (vrátenie tejto pôžičky tvorí
predmet konania). Druhú zmluvu o pôžičke uzatvorili dňa 05.08.2008 na sumu 5.000.000,- Sk,
poskytnutú jednorazovo, splatnú dňa 31.01.2009. Tretiu zmluvu o pôžičke uzatvorili dňa 19.11.2008 na
sumu 75.000,- Sk, splatnú do troch mesiacov odo dňa, keď veriteľ písomne požiadal o jej vrátenie. Štvrtú
zmluvu o pôžičke uzatvorili dňa 03.12.2008 na sumu 5.200.000,- Sk, splatnú dňa 30.06.2009. Piatu

zmluvu o pôžičke uzatvorili dňa 30.01.2009 na sumu 23.000,- eur, splatnú dňa 15.03.2009.
Pokiaľ ide o druhú pôžičku vo výške 5.000.000,- Sk, nebola poskytnutá v jednej sume, ale v sume
2.000.000,- Sk dňa 05.08.2008, v sume 1.500.000,- Sk dňa 17.09.2008, v sume 500.000,- Sk dňa
03.10.2008, v sume 500.000,- Sk dňa 15.10.2008 a v sume 500.000,- Sk dňa 27.10.2008. Súd je toho
názoru, že vzhľadom na poskytnutie peňazí v častiach je spravodlivé prijímať ich vrátenie tiež v častiach,

najneskôr do dňa splatnosti pôžičky dňom 31.01.2009.
Odporca tvrdí, že navrhovateľovi zaplatil dňa 30.01.2009 sumu 15.802,12 eur, v marci 2009 sumu
15.000,- eur, dňa 27.05.2009 sumu 20.000,- eur, dňa 16.06.2009 sumu 10.000,- eur, dňa 02.12.2009
sumu 1.600,- eur. To je spolu 62.402,12 eur (odporca do svojho súčtu sumu 15.000,- eur neuviedol,
preto mu vyšiel výsledok 47.402,12 eur), z čoho sumy 15.802,12 eur plus 15.000,- eur, spolu 30.802,12

eur navrhovateľ ako platby zo žiadnej pôžičky neodpočítal. Ak teda navrhovateľ žiada 23.899,62 eur, je
podľa odporcu jeho návrh bezdôvodný, pretože on mu zaplatil viac, to je sumu 30.802,12 eur.
Súd udáva, že v čase úhrady sumy 15.802,12 eur bola aktuálne splatná len druhá pôžička na
5.000.000,- Sk. Povahe pohľadávky - pôžičky 5.000.000,- Sk poskytnutej v častiach, jednoznačne
prijatie čiastočného plnenia vo výške 15.802,12 eur dňa 30.01.2009 neodporuje (§ 566 ods. 1 OZ). Pri

čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava na istinu a potom na úroky, ak dlžník
neurčí inak (§ 566 ods. 2 OZ). V konaní sám odporca (dlžník) uviedol, že sumu 15.802,12 eur zaplatil
navrhovateľovi z titulu úrokov (písomné vyjadrenie zo dňa 03.03.2014 - č.l. 123 spisu).Súd udáva, že v čase úhrady sumy 15.000,- eur v marci 2009 bola aktuálne splatná len štvrtá pôžička
na 5.200.000,- Sk, splatná do 30.06.2009, tesne po lehote splatnosti (do 15.03.2009) bola piata pôžička
na 23.000,- eur. Odporca neurčil, ktorú pôžičku alebo ktoré príslušenstvo pôžičky touto platbou plní.

Súd uzatvára:
Navrhovateľtvrdíaodporcanepopiera,žedňa11.03.2008uzatvorilizmluvuopôžičkenasumu720.000,-
Sk (23.899,62 eur), splatnú do 31.05.2008.
Odporca tvrdí a navrhovateľ to popiera, že prijatím sumy 15.802,12 eur dňa 30.01.2009 a sumy 15.000,-
eur v marci 2009 sa navrhovateľ bezdôvodne obohatil, a preto ako obranu v zmysle § 98 O.s.p. odporca

uplatnil kompenzačnú námietku - jednostranné započítanie pohľadávky odporcu z bezdôvodného
obohatenia v sume 23.899,62 eur (z celkovej sumy bezdôvodného obohatenia vo výške 30.802,12 eur)
na pohľadávku navrhovateľa z pôžičky v sume 23.899,62 eur.
Navrhovateľ namietol premlčanie práva, keďže kompenzačnú námietku uplatnil odporca až dňa
06.06.2016 v tomto súdnom konaní.
Podľa § 98 O.s.p. vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju

pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ.
Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.
Občiansky zákonník uvádza ako jeden z dôvodov zániku práv a povinností aj ich vzájomné zrušenie
započítaním (§580). Takéto zrušenie tu nastane zo zákona okamihom, keď sa stretli započítateľné,
splatné pohľadávky, nie dňom v ktorom došlo k prejavu smerujúcemu k započítaniu. Pritom vždy

musí ísť o vzájomné pohľadávky, ktoré znejú na plnenie rovnakého druhu a zanikajú, len pokiaľ sa
vzájomne kryjú. K započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli, ale vyžaduje sa
na to úkon niektorého účastníka záväzkovo právneho vzťahu. Ustanovenie § 98 O.s.p. je procesným
vykonaním tohto ustanovenia Občianskeho zákonníka. Započítanie je jednostranný právny úkon, na
ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastník a možno ho vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav

možno uplatniť, keď sa pohľadávky stretli, a to v okamihu splatnosti pohľadávky.
Súd nevyhovel návrhu odporcu na započítanie svojej pohľadávky podľa § 98 O.s.p. z titulu
bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že dospel k záveru, že táto pohľadávka nie je spôsobilá na
započítanie s pohľadávkou navrhovateľa z titulu zmluvy o pôžičke, pretože nejde o pohľadávku
rovnakého druhu a nedošlo ani k stretu pohľadávok, pretože účel platby 15.802,12 eur vykonanej dňa

30.01.2009 určil dlžník sám na úhradu úrokov, a ďalej, aj keď sa účel platby 15.000,- eur vykonanej
v marci 2009 nepreukázal, nebolo v tomto prípade preukázané, kedy došlo k stretu vzájomných
pohľadávok, a kedy nastala splatnosť tejto pohľadávky odporcu.
Súd vychádzal z ust. § 580 OZ, podľa ktorého odporca urobil voči navrhovateľovi prejav smerujúci
k započítaniu (vrátenie bezdôvodného obohatenia), teda kompenzačnú námietku až v tomto konaní

dňa 06.06.2016, pričom premlčacia doba uplynula v 2-ročnej premlčacej lehote (§ 107 ods. 1 OZ)
dňa 30.01.2011 a niekedy v marci 2011 (viď vyššie: platba 15.802,12 eur dňa 30.01.2009 + 2 roky,
platba 15.000,- eur v marci 2009 + 2 roky). Ak by teda právo na vydanie bezdôvodného obohatenia aj
existovalo, je oslabené uplatnenou námietkou premlčania
Podľa článku III zmluvy o pôžičke je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi úrok vo výške 5 % ročne odo dňa

uzavretia zmluvy až do vrátenia pôžičky.
Podľa § 517 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úroku z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., účinného do 31.12.2008, výška z úrokov z omeškania
je dvojnásobok základnej úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.
Pretože odporca si záväzok vrátiť pôžičku v dohodnutej lehote nesplnil, zaviazal ho súd na vrátenie tejto
pôžičky, teda sumy 23.899,62 eur splatnej do 31.05.2008, ako aj na zaplatenie dohodnutých úrokov vo

výške 5 % ročne od 11.03.2008 do zaplatenia, poukazujúc na citovaný článok III zmluvy o pôžičke, aj
na zaplatenie úrokov z omeškania, odo dňa nasledujúceho po uplynutí dohodnutej lehoty na vrátenie
pôžičky, t.j. od 01.06.2008 do zaplatenia. V čase kedy sa odporca dostal s plnením peňažného dlhu do
omeškania bola základná úroková sadzba určená Národnou bankou Slovenska 4,25 %, dvojnásobok
je preto 8,50 %.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.