Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 22, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžfk/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200944
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Adamcová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:3014200944.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej

a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci žalobkyne: Ing.
Katarína Roderová, Piaristická 44, Trenčín, IČO: 33 174 873, správkyňa úpadcu Boris Mozola -
EL - MO, Štefánikova 2720/10, Trenčín, IČO: 33 173 940, zastúpenej JUDr. Bohumilom Novákom,
advokátom so sídlom Horná 27, Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 1100306/1/375027/2014/5041 zo dňa 20. augusta 2014, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/270/2014-70 zo dňa 01. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/270/2014-70 zo dňa
01. júna 2016 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne (ďalej v texte rozsudku aj „krajský súd“ alebo
„prvostupňový súd“) postupom podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s.

p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
zo dňa 20. augusta 2014, č. 1100306/1/375027/2014/5041, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 563/2009 Z. z.“ alebo „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Trenčín č. 9301402/5/1446261/2014 zo dňa 10.04.2014, ktorým správca dane podľa §
68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie
obdobie roku 2011 vo výške 46.662,82 eura.

Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že listom zo dňa 20.02.2013, č. 9300402/5/692174/2013
oznámil správca dane B. F., že daňová kontrola začne 21.03.2013 o 9,00 hod. Toto oznámenie prevzal
za B. F. jeho zástupca D.. X. F., ktorého si B. F. zvolil, o čom svedčí písomne udelené plnomocenstvo,
v znení cit.: „na zastupovanie v daňovom konaní a pri daňovej kontrole“ zo dňa 30.04.2004. Tomuto
zástupcovi, teda D.. X. F., bol doručený i protokol z daňovej kontroly, a to dňa 07.03.2014, ktorým dňom
bola daňová kontrola ukončená.

Prvostupňový súd uviedol, že B. F. mal v danom prípade zástupcu D.. X. F., a to v rozsahu daňovej
kontroly i daňového konania. Správne potom správca dane doručoval oznámenie o výkone daňovej
kontroly a protokol z tejto daňovej kontroly D.. X. F. ako zástupcovi B. F.. Krajský súd sa preto nestotožnils tvrdením žalobcu, že B. F. nebol riadne doručený protokol z daňovej kontroly a že z tohto dôvodu
nebola dodržaná lehota podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku. V administratívnom spise sa nachádza
doručenka, na ktorej D.. X. F. svojím podpisom potvrdil prevzatie protokolu z daňovej kontroly dňa

07.03.2014. Pokiaľ bola daňová kontrola začatá dňom 21.03.2013 a protokol z daňovej kontroly bol
doručený dňa 07.03.2014, ktorým dňom sa daňová kontrola ukončila, je zrejmé, že daňová kontrola
nepresiahla 1 rok, a teda nedošlo k porušeniu ust. § 46 ods. 10 daňového poriadku ako tvrdí žalobca.

Pozornosti krajského súdu neuniklo, že v administratívnom spise sa nachádza okrem plnomocenstva

pre D.. X. F. zo dňa 30.04.2004 aj ďalšie plnomocenstvo, a to plnomocenstvo, ktoré
udelil B. F. D.. F. J. zo dňa 25.10.2013. Práve z existencie plnomocenstva pre D.. F. J. zo dňa 25.10.2013
odvodil žalobca povinnosť správcu dane doručiť protokol z daňovej kontroly nie D.. X. F., ale D.. F. J..
Ďalej pozornosti krajského súdu neuniklo, že listom zo dňa 06.02.2014 oznámil B. F. správcovi dane,
že cit.: „Pre jednoznačnosť k veci uvádzam, že zástupcom v daňovom konaní je D.. X. F. v zmysle plnej
moci založenej v spise správcu dane.“

Prvostupňový súd s poukazom na ust. § 9 ods. 3 veta predposledná daňového poriadku zdôraznil,
že pri konkurencii dvoch plnomocenstiev daňového subjektu (keďže daňový subjekt môže mať len
jedného zástupcu) má prednosť to, ktoré vyjadruje skutočnú vôľu zastúpeného. V súdenej veci sa B.
F. jednoznačne vyjadril, že jeho zástupcom je D.. X. F.. Akékoľvek špekulatívne úvahy žalobcu, že

zástupcom B. F. je iná osoba nie sú namieste a nemajú ani právnu oporu. Zo strany žalobcu nie je
dôvodná ani námietka, že správca dane nemal na listinu B. F. zo dňa 06.02.2014 prihliadať (v ktorej
sa jednoznačne vyjadril, že jeho zástupcom je D.. X. F.), keďže nešlo o podanie doručené správcovi
dane elektronickými prostriedkami. Podľa názoru súdu je potrebné si uvedomiť, že B. F. reagoval na
výzvu správcu dane, ktorý ho neusmernil, že jeho odpoveď by mala byť doručovaná správcovi dane

elektronickými prostriedkami a ust. § 14 ods. 3 daňového poriadku, podľa ktorého sa na podania
doručené inak ako elektronickými prostriedkami neprihliada, nadobudlo účinnosť až 01.01.2016, teda po
tom, ako B. F. zaslal správcovi dane svoju odpoveď zo dňa 06.02.2014, v ktorej výslovne určil ako svojho
zástupcu D.. X. F.. Vychádzajúc z okolností konkrétneho prípadu bol krajský súd toho názoru, že bolo
povinnosťou správcu dane na odpoveď B. F. zo dňa 06.02.2014 prihliadať. Keďže správca dane takto

konal, učinil tak plne v súlade so zákonom, a preto námietka žalobcu v tomto smere nebola dôvodná.

Vo vzťahu k dobropisom krajský súd z administratívneho spisu zistil, že v danom prípade neboli splnené
podmienky vystavenia dobropisu, a preto správca dane dôvodne a v súlade so zákonom zvýšil B. F.
základ dane.

Tovar „LCD 21,3“ EIZO RadiForce GS521-5MP, medicínske“ B. F. nadobudol od svojho dodávateľa
SOFOS, s.r.o. dňa 01.03.2011 za kúpnu cenu 6.750,- eur bez DPH a nasledujúceho dňa 02.03.2011
tento tovar scudzil B. F. spoločnosti KNÍHVIAZAČSTVO, s.r.o. za dohodnutú kúpnu cenu 6.760,-
eur a o dva dni 04.03.2011 vystavil B. F. dobropis (spoločnosti KNÍHVIAZAČSTVO, s.r.o.) vo výške

6.660,- eur, čo v konečnom dôsledku znamená, že spoločnosť KNÍHVIAZAČSTVO, s.r.o. nadobudla
predmetný tovar (ktorého trhová hodnota bola cca 6.760,- eur bez DPH) za kúpnu cenu 100,- eur,
čo predstavuje 1,5 % z pôvodnej ceny. Uvedený tovar je nadštandardný monitor čiernobiely, ktorý
sa využíva predovšetkým v zdravotníctve pre účely sonografie a röntgenov, má vysoké rozlíšenie a
je to úzko špecifický produkt. Spoločnosť SOFOS, s.r.o. ho bežne k dispozícii na sklade nemá a

objednáva ho len na základe požiadavky zákazníka. Cenová ponuka, ktorú B. F. zaslal spoločnosti
KNÍHVIAZAČSTVO, s.r.o. obsahovala presnú značku monitoru, z čoho je zrejmé, že odberateľ
(spoločnosť KNÍHVIAZAČSTVO, s.r.o.) musel mať vedomosť, o aký monitor sa jedná, teda, že ide
o čiernobiely monitor. Jeho následná reklamácia spočívajúca v tom, že monitor nespĺňa technické
parametre, pretože je čiernobiely a nie farebný, tak nemôže byť považovaná ako reklamácia dôvodná,

a preto ani dobropis vystavený z tohto dôvodu B. F. pre spoločnosť KNÍHVIAZAČSTVO, s.r.o. nemohol
byť zo strany správcu dane akceptovaný.

Tovar „Plavidlo SEA DOO SPEEDSTER 200, T255HO, Tower, Model 68BB“ nadobudol B. F. od svojho
dodávateľa IMIDJEX, spol. s r.o. dňa 07.06.2011 za kúpnu cenu 39.798,- eur bez DPH a nasledujúceho

dňa 08.06.2011 tento tovar B. F. scudzil F. V. za kúpnu cenu 39.500,- eur bez DPH a ďalšieho dňa
09.06.2011 vystavil B. F. dobropis F. V. vo výške 38.500,- eur, čo v konečnom dôsledku znamená, že
F. V. nadobudol predmetný tovar (ktorého trhová hodnota bola cca 39.500,- eur bez DPH) za kúpnu
cenu 1.000,- eur, čo predstavuje 2,5 % z pôvodnej ceny. F. V. predmetný tovar od B. F. prevzal, pričompri prevzatí plavidla nevzniesol žiadne námietky, teda ani námietku nedodržania termínu dodávky.
Odôvodnenie vystavenia dobropisu zo strany B. F. pre F. V. spočívajúce v tom, že nebol dodržaný termín
dodávky tak správca dane správne vyhodnotil ako neopodstatnené.

Tovar „vozidlo zn. SANTA FE F/L 5S 2,2D 6 M/T 4x4“ nadobudol B. F. od svojho dodávateľa
ALTERIA MOTOR, s.r.o. dňa 01.12.2011 za kúpnu cenu 25.049,99 eura bez DPH
a o 4 dni 05.12.2011 tento tovar B. F. scudzil spoločnosti PULSAR, s.r.o. za kúpnu cenu 25.166,67
eura bez DPH a ešte v ten istý mesiac, dňa 30.12.2011 vystavil B. F. spoločnosti PULSAR, s.r.o.

dobropis vo výške 14.000,- eur bez DPH, čo v konečnom dôsledku znamená, že spoločnosť PULSAR,
s.r.o. nadobudla predmetný tovar (ktorého trhová hodnota bola cca 25.166,67 eura) za kúpnu cenu
11.166,67 eura, čo predstavuje 44 % z pôvodnej ceny. Spoločnosť PULSAR, s.r.o. ako odberateľ
nevzniesol pri preberaní predmetného vozidla žiadne námietky, teda ani námietku nedodržania termínu
dodávky. Odôvodnenie vystavenia dobropisu zo strany B. F. pre spoločnosť PULSAR, s.r.o. spočívajúce
v tom, že nebol dodržaný termín dodávky do 30. apríla 2011, tak správca dane správne vyhodnotil ako

neopodstatnené.

Krajský súd bol jednoznačne toho názoru, že správca dane dôvodne neakceptoval dobropisy, ktoré B.
F. vo vyššie uvedených prípadoch vystavil svojim odberateľom. Preto pri výpočte jeho základu dane v
zmysle § 2 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. treba vychádzať z pôvodne dojednaných kúpnych cien,

teda pri monitore zn. LCD 21,3“ EIZO RadiForce GS521-5MP, medicínske 6.760,- eur, pri plavidle zn.
SEA DOO SPEEDSTER 200, T255HO, Tower, Model 68BB 39.500,- eur a pri motorovom vozidle SANTA
FE F/L 5S 2,2D 6 M/T 4x4 25.166,67 eura. Keďže správca dane postupoval práve takýmto spôsobom,
nemožno mu v tomto smere nič vyčítať.

Vo vzťahu k tovaru, pri ktorom došlo k podhodnoteniu kúpnej ceny, krajský súd z administratívneho
spisu zistil, že ani v danom prípade neboli splnené podmienky, aby B. F. znížil kúpne ceny týchto tovarov,
a preto správca dane dôvodne a v súlade so zákonom zvýšil B. F. základ dane.

Tovar „hodinky zn. Breitling, modelové číslo AB011110/BA50/377A“ nadobudol B. F. od svojho

dodávateľa Passo, a.s. dňa 04.10.2010 za kúpnu cenu 5.550,- eur bez DPH a následne tento tovar o dva
dni06.10.2011B.F.scudzilB.J. zakúpnucenu555,-eurbezDPH,čopredstavuje10%ztrhovejceny,a
tedakpoklesucenyo90%takdošlovpriebehudvochdní.Vzhľadomnauvedenénemožnokonštatovať,
že by predmetný tovar bol nepredajný, keďže tento nebol dlhodobo evidovaný v skladových zásobách
B. F. (B. F. disponoval týmto tovarom len 2 dni), nebol poškodený, nevykazoval ani iné vady, niet teda

racionálneho dôvodu, aby cena tohto tovaru bola akýmkoľvek spôsobom podhodnotená. Správca dane
tak dôvodne a v súlade so zákonom na takéto podhodnotenie neprihliadol.

Tovar „vozidlo zn. MERCEDES BENZ GL 500 4MATIC - WIN: WDC 1648861A674523“ nadobudol B.
F. od svojho dodávateľa Motor-Car-Bratislava, spol. s r.o. dňa 23.12.2010 za kúpnu cenu

93.965,60 eura bez DPH a následne tento tovar o 11 dní 03.01.2011 B. F. scudzil D.. Q. V. za kúpnu
cenu 3.000,- eur bez DPH, čo predstavuje 3 % z trhovej ceny, teda k poklesu ceny o 97 % tak došlo
v priebehu jedenástich dní. Vzhľadom na uvedené nemožno konštatovať, že by predmetný tovar bol
nepredajný, keďže tento nebol dlhodobo evidovaný v skladových zásobách B. F. (B. F. disponoval týmto
tovarom len 11 dní), nebol poškodený, nevykazoval ani iné vady, niet teda racionálneho dôvodu, aby

cena tohto tovaru bola akýmkoľvek spôsobom podhodnotená. Správca dane tak dôvodne a v súlade so
zákonom na takéto podhodnotenie neprihliadol.

Tovar „vozidlo zn. MERCEDES BENZ GL 500 4MATIC - WIN: WDC 1648861A674523“ nadobudol B. F.
od svojho dodávateľa Motor-Car-Bratislava, spol. s r.o. dňa 23.12.2010 za kúpnu cenu 93.473,23 eura

bez DPH a následne tento tovar o 11 dní 3.01.2011 B. F. scudzil P. V. za kúpnu cenu 3.000,- eur bez
DPH, čo predstavuje 3 % z trhovej ceny, teda k poklesu ceny o 97 % tak došlo v priebehu jedenástich
dní. Vzhľadom na uvedené nemožno konštatovať, že by predmetný tovar bol nepredajný, keďže tento
nebol dlhodobo evidovaný v skladových zásobách B. F. (B. F. disponoval týmto tovarom len 11 dní),
nebol poškodený, nevykazoval ani iné vady, niet teda racionálneho dôvodu, aby cena tohto tovaru bola

akýmkoľvek spôsobom podhodnotená. Správca dane tak dôvodne a v súlade so zákonom na takéto
podhodnotenie neprihliadol.Krajský súd bol jednoznačne toho názoru, že správca dane dôvodne neakceptoval podhodnotenie
scudzovaného tovaru, ktorý B. F. vo vyššie uvedených prípadoch scudzil svojim odberateľom za 3 % -
10 % trhovej ceny (bežnej ceny). Preto pri výpočte jeho základu dane v zmysle § 2 písm. c) zákona č.

595/2003 Z. z. bolo potrebné vychádzať z cien bežne používaných v mieste a v čase plnenia, teda pri
hodinkách zn. Breitling 5.550,- eur bez DPH, motorovom vozidle zn. MERCEDES BENZ GL 500 4MATIC
93.965,60eurabezDPH,resp.93.473,23eurabezDPH.Keďžesprávcadanepostupovalprávetakýmto
spôsobom, nemožno mu v tomto smere nič vyčítať.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy a závery Krajského súdu v Trenčíne bolo zrejmé, že
námietky, ktoré žalobca uviedol v žalobe neboli spôsobilé žalobcovi privodiť úspech v konaní. Krajský
súd v Trenčíne sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že by mu nebol riadne doručený protokol z daňovej
kontroly a že nebola dodržaná lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 daňového
poriadku. Taktiež sa krajský súd nestotožnil ani s námietkou žalobcu o nepreskúmateľnosti napádaného
rozhodnutia žalovaného a správcu dane. Naopak krajský súd po súdnom prieskume konštatoval,

že správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a z takto vykonaného dokazovania a z
toho vyplývajúcich zistení nemohol správca dane dospieť k iným skutkovým a právnym záverom, k
akým dospel. Taktiež bol krajský súd toho názoru, že žalovaný a správca dane svoje rozhodnutie
dostatočným spôsobom zdôvodnili. Z pohľadu súdu bolo nadovšetko zrejmé, prečo správca dane a
žalovaný neakceptovali dobropisy vystavené B. F. a prečo sa nestotožnili s podhodnotením kúpnych

cien tovarov, ktoré B. F. scudzoval v danom zdaňovacom období roka 2011. Nemohol teda hovoriť
o nelogickom, arbitrárnom a nepreskúmateľnom rozhodnutí. Pokiaľ žalobca namietal, že v daňovom
konaní neboli vykonané ním navrhnuté dôkazy, Krajský súd v Trenčíne v tejto súvislosti odkázal
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/84/2012, podľa ktorého zásada
objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť

dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu
(žalobcu) ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.
Preto je na správcovi dane vykonávajúcemu dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým
spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce
z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy

vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

Krajský súd konštatoval, že v súdenej veci záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností
urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia
a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z. z.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O. s. p.).

II.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal žalobca odvolanie z dôvodu, že Krajský súd v Trenčíne
mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že na pojednávaní znemožnil vypočutie

právneho zástupcu protistrany, ako nevyhnutného dôkazu pre preukázanie žalobcom tvrdených
skutočností.

Dôkazný prostriedok - výsluch účastníka konania odmietol predseda senátu z dôvodu, že dokazovanie
v správnom súdnictve je zákonom (pravdepodobne Občianskym súdnym poriadkom) vyslovene

zakázané. Ďalším jeho argumentom bolo, že je už veľa hodín (bolo trištvrte na tri) a že takýmto postupom
by neskončili žiadnu vec.

Žalobca uviedol, že dokazovanie pri žalobe proti rozhodnutiam správneho orgánu upravovalo v čase
pojednávania ustanovenie § 250i O. s. p. Na pojednávaní vykonanom dňa 04. mája 2016 na Krajskom

súde v Trenčíne mal žalobca prvýkrát možnosť priamej konfrontácie s právnou zástupkyňou
protistrany. Touto priamou konfrontáciou bolo možné zabezpečiť nevyhnutné dôkazy pre preukázanie
žalobcových tvrdení, ktoré boli predmetom žaloby. Túto skutočnosť žalobca oznámil aj súdu, ten však
dôkazný prostriedok nedovolil vykonať. Súd mal teda postupovať podľa ustanovenia § 250i O. s. p., čovšak odmietol s argumentom predsedu senátu, že v správnom súdnictve je dokazovanie vyslovene
zakázané.

Tento dôkaz nebolo možné vykonať inokedy a práve účelom pojednávania je uskutočnenie konfrontácie
účastníkov konania, z ktorej má súd zabezpečiť nevyhnutné dôkazy pre preskúmanie
napadnutého rozhodnutia. Krajský súd v Trenčíne postupoval v rozpore so zákonom, keď tento
postup neumožnil. Z napadnutého rozhodnutia navyše nie je možné zistiť, aký bol priebeh konania
pred súdom, čím súd úmyselne zamlčal skutočnosti preukazujúce nezákonnosť jeho postupu.

Keďže Krajsky súd v Trenčíne svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a odňatiu možnosti konať pred súdom, žalobca žiadal, aby Najvyšší súd SR zrušil z tohto dôvodu
napadnutý rozsudok krajského súdu.

Žalobca ďalej uviedol, že v konaní namietal, že mu nebol doručený protokol z daňovej kontroly na
daň z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2011, čím nebola splnená základná zákonná
podmienka ukončenia daňovej kontroly stanovená v § 46 ods. 9 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. Tým
mu bolo znemožnené, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces.

Počas výkonu daňovej kontroly žalobca správcovi dane doručil špeciálnu plnú moc z 25.10.2013,
ktorou splnomocnil na svoje zastupovanie D.. F. J. len na výkon daňovej kontroly dane z príjmov
fyzických osôb za rok 2011 a vo všetkých konaniach a úkonoch s tým spojených. Doručením tohto
plnomocenstva správcovi dane bola nepochybne jedinou právnou zástupkyňou žalobcu v tejto daňovej

kontrole D.. F. J.. Rozsahom tohto špeciálneho plnomocenstva došlo automaticky k obmedzeniu
generálnej plnej moci D.. X. F..

Správca dane zobral túto zmenu v zastúpení na vedomie a s právnou zástupkyňou žalobcu konal
a doručoval jej všetky písomnosti až do 25. marca 2014. Táto skutočnosť bola potvrdená tým, že

sám správca dane uviedol úkony, ktoré s právnou zástupkyňou žalobcu vykonal od 15.11.2013
do 12.02.2014, a to na strane 6 predposledný odsek rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č.
1100306/1/375027/2014/50141 z 20.08.2014, čím vlastne uznal, že D.. J. považoval za splnomocnenú
zástupkyňu žalobcu.

Pri nazretí do spisu žalobca zistil, že 18.02.2014 správca dane vyhotovil protokol z daňovej kontroly
a tento mal byť údajne doručený údajnému splnomocnenému zástupcovi žalobcu, a to D.. X. F.. Keďže
D.. X. F. už v tom čase nebol od 25.10.2013 žalobcovým právnym zástupcom, žalobca namietal, že
protokol mu nemohol byť riadne doručený a žiadal, aby mu zamestnanci správcu dane priamo tento
protokol doručili. Zdôraznil, že pri tomto úkone bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, kde

žalobca znovu potvrdil, že jeho právnou zástupkyňou je D.. F. J., čo bolo duplicitne potvrdené v
zázname o ústnej sťažnosti.

Krajský súd rovnako ako predtým aj žalovaný zjavne ignorujú rozdiel medzi daňovou kontrolou a
daňovým konaním, čo je podstata tejto námietky a z toho vyplýva, že došlo zo strany krajského súdu k

prevzatiu nezákonného a nesprávneho tvrdenia žalovaného.

Žalovaný na vyvrátenie tvrdení žalobcu na strane 7 posledný odsek jeho rozhodnutia poukázal na
písomnú odpoveď žalobcu zo 07.02.2014, pričom toto tvrdenie žalovaného, s ktorým sa stotožnil
aj krajský súd v napadnutom rozhodnutí, je právne irelevantné, a to z dôvodu, že i v tomto, i keď

nedoručenom písomnom oznámení, žalobca uviedol, že D.. X. F. je jeho právnym zástupcom len v
konaniach a nie v daňovej kontrole, ktorá nie je daňovým konaním (viď rozhodnutia Ústavného súdu
SR napr. I. ÚS 238/06-39 zo 16. decembra 2008 alebo III. ÚS 23/2010 z 29. júna 2010). Tým správca
dane jednoznačne musel vedieť, že v daňovej kontrole je jediným právnym zástupcom žalobcu D.. J..
Ostatné výhovorky žalovaného, s ktorými sa stotožnil aj krajský súd, uvedené v tejto súvislosti, sú právne

irelevantné, pretože žalobca mal vždy v tejto časti daňovej kontroly, t. j. od 29.10.2013, len jedného
právneho zástupcu, a to D.. J..O tom, že žalobca mal iného zástupcu na daňovú kontrolu ako na daňové konanie svedčí aj to, že
finančná správa viedla v RDS systéme dvoch zástupcov. To potvrdzuje fakt, že aj finančná správa zo
svojho vlastného systému vedela, že žalobca má iného zástupcu vo veci daňovej kontroly a iného vo

veciach daňových konaní, keďže daňový subjekt mohol mať podľa ustanovenia § 9 odsek 3 daňového
poriadku v jednej veci len jedného zástupcu.

Jasným dôkazom, že D.. X. F. nebol zástupcom žalobcu, je aj to, že sa dostavil k správcovi dane dňa
24.03.2014 a vrátil protokol o daňovej kontrole s tým, že nie je zástupcom žalobcu, a preto mu bol

protokol doručený nesprávne. Tento jeho prejav je správca dane povinný rešpektovať. Správca dane
nemôže nikoho nútiť, aby zastupoval niektorý daňový subjekt.

Uvedeným jasne žalobca preukázal, že protokol z daňovej kontroly mu nebol riadne doručený a i napriek
jeho osobnej iniciatívne mu ho správca dane odmietol doručiť. Tým daňová kontrola nebola doteraz
riadne podľa zákona ukončená.

Krajský súd počas konania a vo svojom rozhodnutí nebral žalobcove vysvetlenia a námietky do úvahy
a nevysporiadal sa s nimi. Rozsudok krajského súdu je teda nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.
Takýmto konaním bolo žalobcovi zároveň znemožnené, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Ustanovenie § 46 ods. 10 daňového poriadku určuje maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, ktorá
v tomto prípade nebola dodržaná, keďže protokol z daňovej kontroly nebol žalobcovi doteraz riadne
doručený a správca dane mu tento protokol, napriek jeho osobnej účasti a iniciatíve odmietol doručiť
18.02.2014. Z uvedeného bolo podľa názoru žalobcu zjavné, že k nedodržaniu lehoty na vykonanie

daňovej kontroly došlo výlučne zavinením správcu dane.

Ak správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly určenú zákonom, porušil tým
nielen ust. § 46 ods. 10, ale i zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v správe daní, tak ako sú určené
v § 3 ods. 1, ods. 2 a 8 daňového poriadku. V tejto súvislosti žalobca poukázal na záväzný nález

Ústavného súdu SR III. ÚS 24/2010 z 29. júna 2010, ktorý je v tejto veci plne použiteľný a aplikovateľný.

Krajský súd v Trenčíne rozhodol pri posudzovaní obchodu s tovarom LCD 21,3 EIZO RadiForce
GS521-5MP, plavidlom SEA DOO SPEEDSTER 200 a vozidlom SANTA FE na základe nesprávneho
právneho posúdenia, pretože právnu normu týkajúcu sa neuznania dobropisu správcom dane nebolo

možné v tejto veci aplikovať.

Správca dane, druhostupňový orgán, ani krajský súd nikde v rozhodnutí neuvádzajú, aké právne
predpisy boli týmto obchodom porušené. V tejto súvislosti ide o zníženie ceny dobropisom až dodatočne,
teda po uskutočnení dohodnutého obchodu. V zákone č. 595/2003 Z. z. nie je ustanovenie, ktoré by

stanovovalo podmienky pre dodatočné zníženie ceny. Správny orgán nemá kompetenciu určovať, či je
obchodvýhodnýalebonevýhodný.Preúčelzisteniavýškydanesapreukazujelenreálnosťuskutočnenia
obchodu, ktorú v tomto prípade nikto nikdy nespochybnil. V zákone č. 222/2004 Z. z. sa predpokladá, že
daňový subjekt môže znížiť dodatočne základ dane (cenu) a v § 25 je stanovené, ako vtedy postupovať,
dokonca oprava základu dane môže byť aj bez opravy DPH.

Žalobca uviedol, že v zákone č. 595/2003 Z. z. nie je ustanovenie, ktoré by nedovoľovalo opraviť už
dosiahnutý príjem o výšku poskytnutej zľavy, keď sa preukázalo šetrením správcu dane v daňovej
kontrole, že peniaze za dodatočne poskytnutú zľavu boli vrátené kupujúcemu. Reálne teda nemal
žalobca príjem z tohto obchodu, ktorý by mohol podliehať dani z príjmu, keďže jeho dosiahnutým

príjmom bolo iba to, čo mu ostalo po odrátaní dobropisu. Právne normy, na ktoré poukázal vo svojom
rozhodnutí Krajský súd v Trenčíne nie sú na tento prípad aplikovateľné. Takéto nezákonné rozhodnutie
preto žalobca žiadal zrušiť. Krajský súd v napadnutom rozhodnutí nesprávne právne posúdil obchod,
týkajúci sa hodiniek značky Breitling, ako aj obchod, ktorého predmetom boli dva automobily značky
Mercedes Benz, pretože právnu normu, na základe ktorej bol zvýšený základ dane správcom danie, nie

je možné na tento prípad aplikovať.

Správca dane tu zvýšil žalobcovi príjem z podnikania (podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003
Z. z.) o sumu 4.995,- eur. Vychádzal z predpokladu, že suma 4.995,- eur je príjem žalobcu, a ak to jepríjem, potom to je príjem z podnikania, avšak túto sumu nie je možné považovať za príjem žalobcu v
zmysle zákona č. 595/2003 Z. z.

Pri obchode s dvoma automobilmi značky Mercedes Benz zvýšil správca dane žalobcovi príjem z
podnikania (§ 6 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmu) o sumu 90.965,60 eura a 90.473,23 eura.
Vychádzal z predpokladu, že sumy 90.965,60 eura a 90.473,23 eura sú príjmom žalobcu, a ak to je
príjem, potom to je príjem z podnikania, avšak tieto sumy nie sú príjmami žalobcu v zmysle zákona č.
595/2003 Z. z.

Správca dane vo svojom rozhodnutí zhodne pri všetkých troch obchodoch (hodinky Breitling a dva
automobily značky Mercedes Benz) uvádza znenie § 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. S odvolaním sa
na toto ustanovenie stanovil správca dane reálnu cenu (obvyklú) hodiniek na sumu 5.550,- eur bez DHP,
cenu jedného automobilu Mercedes Benz na sumu 90.965,60 eura a druhého automobilu Mercedes
Benz na sumu 90.473,23 eura.

Žalobca uviedol, že v ustanovení § 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. sa uvádza: „Na účely tohto
zákona sa rozumie príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené
cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia, alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne
miery opotrebenia predmetného plnenia...“. V tomto ustanovení sa teda neuvádza iba to, ako sa určí

výška plnenia, ale aj to, ktoré plnenie je príjmom. Uvádza sa tu, že za príjem je možné považovať len
dosiahnuté plnenie, a nie poskytnuté plnenie.

Žalobca dosiahol peňažné plnenie 555,- eur bez DPH (za hodinky). Obvyklá cena ním dosiahnutej tržby
555,- eur bez DPH je 555,- eur. Toto dosiahnuté peňažné plnenie - príjem mal uviesť do daňového

priznania, čo aj urobil. B. F. nie je ten, čo dosiahol nepeňažné plnenie (hodinky) v obvyklej cene 5.555,-
eur bez DPH. B. F. je ten, kto poskytol nepeňažné plnenie (hodinky) v obvyklej cene 5.555,- eur bez DPH.

Obdobne to bolo aj pri vozidlách značky Mercedes Benz. B. F. dosiahol peňažné plnenie po 3.000,- eur
bez DPH (za vozidlá značky Mercedes Benz). Obvyklá cena ním dosiahnutej tržby 3.000,- eur bez DPH

je 3.000,- eur. Toto dosiahnuté peňažné plnenie - príjem mal uviesť do daňového priznania, čo aj urobil.

B. F. nie je ten, čo dosiahol nepeňažné plnenie (vozidlo Mercedes Benz) v obvyklej cene 93.473,23
eura bez DPH. B. F. je ten, kto poskytol nepeňažné plnenie (vozidlo Mercedes Benz) v obvyklej cene
93.473,23 eura bez DPH.

Krajský súd sa pri hodnotení tohto obchodu stotožnil s argumentáciou správcu dane v jeho rozhodnutí.
Rozhodnutie správcu dane ale obsahuje nesprávnu aplikáciu právnej normy, ktorú na tento obchod
nie je možné použiť a jej použitím nedošlo k porušeniu práv žalobcu. Preto žalobca žiadal napadnuté
rozhodnutie zrušiť.

Navyše namietal, že správca dane ani Finančné riaditeľstvo SR neuviedli vo svojich rozhodnutiach k
akému porušeniu konkrétnej daňovo-právnej normy došlo, pričom krajský súd na túto námietku vôbec
nereagoval a prevzal nesprávne tvrdenia Finančného riaditeľstva SR.

Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby Najvyšší súd SR podľa § 250ja ods. 3 O. s. p. rozhodol tak,
že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zmení tak, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva
SR č. 1100306/1/375027/2014/5041 z 20. augusta 2014 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č.
9301402/5/1446261/2014 z 10. apríla 2014 zruší v celom rozsahu a vec vráti žalovanému správnemu
orgánu na ďalšie konanie.

III.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca v odvolaní proti predmetnému rozsudku
krajského súdu, ktorým súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, uviedol v podstate tie isté námietky, ktoré
boli predmetom súdneho prieskumu na krajskom súde.Žalovaný naďalej v plnom rozsahu trval na svojich záveroch uvedených ako v žalobou napadnutom
rozhodnutí, tak aj vo svojom stanovisku k žalobe, to znamená, že žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného ako i rozhodnutie správcu dane boli vydané v súlade s právnymi predpismi. Preto

navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne ako vecne
správny potvrdil.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu
a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.);
odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O. s. p.), keď

deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na
internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s.
p. v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobcu nemožno priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O. s. p.).

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia
a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O. s. p. (§ 247 ods. 1 O. s. p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase

vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O. s. p.).

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti,
sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je posudzovať, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma

aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O. s. p.).

Úlohou prvostupňového súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č.
1100306/1/375027/2014/5041 zo dňa 20.08.2014, ktorým podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil
prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 9301402/5/1446261/2014 zo dňa 10.04.2014,
ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie
roku 2011 v sume 46.662,82 eura.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým žalobu žalobcu
zamietol.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie
žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého

stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného
rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti

napadnutému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne po preskúmaní rozsudku a po oboznámení sa s
obsahom pripojeného spisového materiálu vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov
a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré závery
vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku tohto rozsudku, s ktorým sa najvyšší
súd stotožňuje, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne.

Úlohou súdu bolo posúdiť, či v predmetnej veci boli splnené zákonné podmienky, za existencie ktorých
možno vyrubiť žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za posudzované zdaňovacie obdobie.

Podľa ustanovenia § 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. sa rozumie príjmom peňažné a nepeňažné

plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo
spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia.

Podľa ustanovenia § 2 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. zdaniteľným príjmom sa rozumie príjem, ktorý
je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 2 písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z. základom dane je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú
daňové výdavky pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov
v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa§2písm.p)zákonač.595/2003Z.z.inýmprepojenímsarozumie právnyvzťahaleboinýobdobný
vzťah vytvorený predovšetkým za účelom zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty.

V zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. predmetom dane sú príjmy z podnikania, z inej
samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu.

Podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty
sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva z rozdielu medzi príjmami
a výdavkami.

Podľa § 9 ods. 2 zákona daňového poriadku daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho
opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v
rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak má zástupca
trvalý pobyt alebo sídlo mimo územia členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou
stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, musí si zvoliť zástupcu na doručovanie s trvalým

pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky; inak sa budú písomnosti ukladať u správcu dane
s účinkami doručenia v deň ich vydania.

Podľa§9ods.3vetapredposlednádaňovéhoporiadkuvtejistejvecimôžemaťdaňovýsubjekt,zákonný
zástupca alebo opatrovník len jedného zástupcu.

Podľa § 30 ods. 3 daňového poriadku ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely
správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi.

Podľa § 46 ods. 1 veta prvá daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení

správcu dane o daňovej kontrole.

Podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu
z daňovej kontroly.Podľa § 46 ods. 10 veta prvá daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden
rok odo dňa jej začatia.

Ohľadne námietky žalobcu týkajúcej sa plnej moci, aj podľa názoru senátu najvyššieho súdu, bolo
nesporne preukázané, že správca dane správne doručoval oznámenie o výkone daňovej kontroly a
protokol z tejto daňovej kontroly D.. X. F., ktorý na základe generálnej plnej moci bol zástupcom B. F.,
a to v rozsahu daňovej kontroly i daňového konania.

Z administratívneho spisu vyplýva, že listom zo dňa 20.02.2013, č. 9300402/5/692174/2013 oznámil
správca dane B. F., že daňová kontrola začne 21.03.2013 o 9,00 hod. Toto oznámenie prevzal za B. F.
jeho zástupca D.. X. F., ktorého si B. F. zvolil, o čom svedčí písomne udelené plnomocenstvo, v znení
cit.: „na zastupovanie v daňovom konaní a pri daňovej kontrole“ zo dňa 30.04.2004. Tomuto zástupcovi,
teda D.. X. F., bol doručený i protokol z daňovej kontroly, a to dňa 07.03.2014, ktorým dňom bola daňová

kontrola ukončená. Za tohto stavu vo veci nebolo možné prisvedčiť žalobcovi, že mu nebol riadne
doručený protokol z daňovej kontroly a že z tohto dôvodu nebola dodržaná lehota podľa § 46 ods. 10
daňového poriadku.

V administratívnom spise sa nachádza doručenka, na ktorej D.. X. F. svojím podpisom potvrdil prevzatie

protokolu z daňovej kontroly dňa 07.03.2014. Pokiaľ bola daňová kontrola začatá dňom 21.03.2013 a
protokol z daňovej kontroly bol doručený dňa 07.03.2014, ktorým dňom sa daňová kontrola ukončila, je
zrejmé, že daňová kontrola nepresiahla 1 rok, a teda k porušeniu ust. § 46 ods. 10 daňového poriadku
nedošlo.

V administratívnom spise sa nachádza okrem plnomocenstva pre D.. X. F. zo dňa 30.04.2004 aj ďalšie
plnomocenstvo, a to plnomocenstvo, ktoré udelil B. F. D.. F. J. zo dňa 25.10.2013. Práve z existencie
plnomocenstva pre D.. F. J. zo dňa 25.10.2013 odvodil žalobca povinnosť správcu dane doručiť protokol
z daňovej kontroly nie D.. X. F., ale D.. F. J.. Z podkladov administratívneho spisu je však zrejmé, že
listom zo dňa 06.02.2014 oznámil B. F. správcovi dane, že cit.: „Pre jednoznačnosť k veci uvádzam, že

zástupcom v daňovom konaní je D.. X. F. v zmysle plnej moci založenej v spise správcu dane.“

Senát najvyššieho súdu sa stotožnil v plnom rozsahu s argumentáciou prvostupňového súdu, že
s poukazom na ust. § 9 ods. 3 veta predposledná daňového poriadku, pri konkurencii dvoch
plnomocenstiev daňového subjektu (keďže daňový subjekt môže mať len jedného zástupcu) má

prednosť to, ktoré vyjadruje skutočnú vôľu zastúpeného.

Za stavu, že v posudzovanej veci sa B. F. jednoznačne vyjadril, že jeho zástupcom je D.. X. F.,
akékoľvek špekulatívne úvahy žalobcu, že zástupcom B. F. je iná osoba nie sú namieste a nemajú
ani právnu oporu. Zo strany žalobcu nie je dôvodná ani námietka, že správca dane nemal na listinu

B. F. zo dňa 06.02.2014 prihliadať (v ktorej sa jednoznačne vyjadril, že jeho zástupcom je D.. X. F.),
keďže nešlo o podanie doručené správcovi dane elektronickými prostriedkami. B. F. totiž reagoval na
výzvu správcu dane, ktorý ho neusmernil, že jeho odpoveď by mala byť doručovaná správcovi dane
elektronickými prostriedkami a ust. § 14 ods. 3 daňového poriadku, podľa ktorého sa na podania
doručené inak ako elektronickými prostriedkami neprihliada, nadobudlo účinnosť až 01.01.2016, teda po

tom, ako B. F. zaslal správcovi dane svoju odpoveď zo dňa 06.02.2014, v ktorej výslovne určil ako svojho
zástupcu D.. X. F.. Vychádzajúc z okolností konkrétneho prípadu aj podľa názoru najvyššieho súdu bolo
povinnosťou správcu dane na odpoveď B. F. zo dňa 06.02.2014 prihliadať. Keďže správca dane takto
konal, postupoval v súlade so zákonom, a preto námietka žalobcu v tomto smere je nedôvodná.

Z podkladov súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného, vrátane
prvostupňového správneho orgánu, vyplýva, že správca dane v posudzovanej veci vykonal rozsiahle
dokazovanie, na základe ktorého daňové orgány dospeli k uvedeným skutkovým a právnym záverom.

Čo sa týka LCD 21.3 EIZO, tvrdenie daňového subjektu, že dobropis vystavil na základe toho, že monitor

nespĺňal špecifické technické parametre, ktoré spočívali v tom, že bol čiernobiely a nie farebný, čo zistil
kupujúci až po odobratí tovaru a z toho dôvodu žiadal o zníženie ceny, sa ukázalo ako nepravdivé.
V rámci výkonu daňovej kontroly správca dane zistil, že cenová ponuka, ktorá bola zaslaná p. F. V.
obsahovala presnú značku monitoru, a to LCD medicínske 21,3“ RadiForce GS521-5MP monochrom,ktorá špecifikuje, že sa jedná o čiernobiely monitor. P. F. V. túto vedomosť mal a uvedený druh tovaru
objednal s tým, že fakturačné údaje budú na B. F.. Objednávateľ tovaru, ktorý bol zároveň aj jeho
konečným príjemcom vedel, aký druh tovaru si objednal. Z uvedených zistení vyplynulo, že dôvody, ktoré

daňový subjekt uviedol pre vystavenie dobropisu sú v rozpore s preukázanými zisteniami správcu dane.

Vystavenie dobropisu správne orgány posúdili ako neopodstatnené a účelové. Záver správcu dane, že
uvedený obchodný vzťah bol vytvorený len za účelom zníženia základu dane v zmysle ustanovenia §
2 písm. p) zákona č. 595/2003 Z. z. bol logickým vyhodnotením skutkového stavu. Podľa uvedeného

ustanovenia sa rozumie iným prepojením obchodný vzťah vytvorený len na účel zníženia základu dane
alebo zvýšenia daňovej straty.

Príjem, ktorý daňový subjekt dosiahol za predaj predmetného monitoru je predmetom dane, nie je od
dane oslobodený, t. j. je zdaniteľným príjmom B. F.. Správca dane postupoval správne, keď zvýšil príjmy
daňového subjektu ovplyvňujúce základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov plynúce

mu v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o sumu 6.660,- eur.

Čo sa týka hodiniek značky Breitling za účelom zistenia reálnej ceny tovaru bežne používanej v mieste
a v čase plnenia správca dane vykonal dňa 14.08.2013 miestne zisťovanie u daňového subjektu P. O.,
ktorý sa zaoberá predajom hodiniek. Výsledkom miestneho zisťovania bolo zistenie, že reálna cena

hodiniek značky Breitling sa mohla v danom čase pohybovať v rozmedzí medzi 6.000,- eur až 7.000,-
eur. P. O. sa vyjadril, že sa jedná o špeciálne hodinky, ktoré on v predajni nemá bežne k dispozícií. Podľa
modelového čísla tovaru presnú cenu hodiniek tejto značky by vedel poskytnúť distribútor spoločnosť
RACIO Bratislava alebo Košice.

Správca dane spísal dňa 15.08.2013 úradný záznam č. 9301402/5/3822549/2013/Mat, podľa ktorého
sa správca dane telefonicky skontaktoval so spoločnosťou RACIO, Export-Import-Consulting, s.r.o.
Bratislava, ktorý je predajcom hodín a požiadal osobu vystupujúcu za uvedenú spoločnosť o zistenie
reálnej ceny uvedených hodiniek predávaných na trhu v roku 2011. P. I. zo spoločnosti RACIO, Export-
Import-Consulting, s.r.o. Bratislava podľa modelového čísla predmetných hodiniek, ktoré je AB011110/

BA50/377A, poskytol správcovi dane informáciu, že hodinky značky Breitling s uvedeným modelovým
číslom sa od marca 2011 predávali v cene 7.570,- eur vrátane DPH.

Na základe dožiadania zamestnanci správcu dane Daňového úradu Bratislava vykonali dňa 18.11.2013
v spoločnosti RACIO, Export-Import-Consulting, s.r.o. Bratislava miestne zisťovanie, pri ktorom bola

potvrdená cena hodiniek poskytnutá správcovi dane v telefonickom rozhovore.

Z uvedených zistení vyplynulo, že B. F. predal hodinky za neprimerane nízku cenu, než aká bola jej
primeraná hodnota v čase vykonania úkonu, t. j. 555,- eur bez DPH. Cena hodiniek za dva dni nemohla
klesnúť o 90 %. Správca dane na základe vyššie uvedených skutočností zistil, že reálna cena hodiniek

sa v danom čase pohybovala v rozmedzí od 6.000,- eur do 7.570,- eur vrátane DPH.

Správca dane z uvedených dôvodov stanovil reálnu cenu hodiniek v mieste a v čase plnenia, teda
predaja v sume 5.550,- eur bez DPH (cena s DPH 6.660,- eur), pritom prihliadal na nákupnú cenu,
za ktorú hodinky v skutočnosti obstaral daňový subjekt. Pri stanovení reálnej ceny správca dane

postupoval v zmysle ustanovenia § 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. a ako dôkaz použil faktúru od
dodávateľa hodiniek a zápisnice o miestnom zisťovaní č. 9301/5/3791062/2013/Mat zo dňa 14.08.2013
a č. 9103401/5/5139795/2013 zo dňa 18.11.2013. Bral do úvahy skutočnosť, že tovar bol nadobudnutý
04.10.2011 a následne predaný 06.10.2011, teda nejednalo sa o nepredajný tovar, ktorý by daňový
subjektdlhodoboevidovalvskladovýchzásobách.B.F.hodinkykupovalsúmyslomichďalšiehopredaja.

Ďalších potenciálnych kupujúcich nehľadal a uspokojil sa s predajnou cenou neprimerane nízkou oproti
kúpnej cene, ktorú on uhradil svojmu dodávateľovi, čím došlo k podhodnoteniu ceny tovaru.

Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane zvýšil príjem daňového subjektu podľa § 17
ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov plynúci daňovníkovi podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o dani

z príjmov o sumu 4.995,- eur.

Správne orgány uvedenú obchodnú transakciu správne posúdili ako účelovú, nakoľko tento obchodný
vzťah bol vytvorený len za účelom zníženia základu dane daňového subjektu v zmysle ustanovenia §2 písm. p) zákona č. 595/2003 Z. z., ktoré označuje takýto obchodný vzťah vytvorený len za účelom
zníženiazákladudaneinýmprepojením.Doúvahysabralskutočnýobsahprávnehoúkonuaskutočností
rozhodujúcich pre správne vyrubenie dane v zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.

Čo sa týka plavidla SEA DOO SPEEDSTER 200, T255HO, Tower, Model 68BB správca dane
nespochybnil plnenie predmetu kúpy tovaru, ale spochybnil vystavenie dobropisu daňovým subjektom,
pretože neboli splnené podmienky pre jeho vystavenie, teda nejednalo sa o prípady, kedy je možné
dobropis vystaviť. Uvedený obchodný vzťah posúdil tak, že bol daňovým subjektom vytvorený len za

účelom zníženia základu dane. Zníženie ceny tovaru viac ako o 97 % z celkovej ceny tovaru bolo
neprimerané so zreteľom na čas vykonania úkonu, ale aj ostatné okolnosti, za ktorých sa úkon vykonal,
ako aj tú skutočnosť, že objednávateľom tovaru bol F. V., ktorý následne uvedený tovar od B. F. kúpil.

Z ustanovenia § 2 písm. h), j), p) zákona č. 595/2003 Z. z. vyplýva, že príjem, ktorý daňový subjekt
dosiaholzapredajuvedenéhoplavidlajepredmetomdane,niejeoddaneoslobodený,t.j.jezdaniteľným

príjmom B. F.. Správca dane postupoval správne, keď zvýšil príjmy daňového subjektu ovplyvňujúce
základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov plynúce mu v zmysle ustanovenia § 6
ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o sumu 38.500,- eur.

Čo sa týka zníženia ceny Vozidla SANTA FE F/L 5S 2,2D 6 M/T 4x4, zníženie ceny tovaru viac ako

o 50 % z celkovej ceny tovaru bolo neprimerané so zreteľom na čas vykonania úkonu, ale aj ostatné
okolnosti, za ktorých sa úkon vykonal.

Námietka žalobcu, že plnenie bolo reálne poskytnuté a bol jednoznačne preukázaný ekonomický dôvod
vystavenia dobropisu bola neopodstatnená. Správne orgány nespochybnili plnenie predmetu kúpy

tovaru, ale spochybnili vystavenie dobropisu daňovým subjektom a prijali správny záver, že neboli
splnené podmienky pre vystavenie dobropisu, teda nejednalo sa o prípady, kedy je možné dobropis
vystaviť a z toho dôvodu posúdili obchodný vzťah, že bol daňovým subjektom vytvorený len za účelom
zníženia základu dane (§ 2 písm. p) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Z ustanovení § 2 písm. h), j), p) zákona č. 595/2003 Z. z. vyplýva, že príjem, ktorý daňový subjekt
dosiahol za predaj uvedeného vozidla je predmetom dane, nie je od dane oslobodený, t. j. je zdaniteľným
príjmom B. F.. Správca dane postupoval správne, keď zvýšil príjmy daňového subjektu ovplyvňujúce
základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov plynúce mu v zmysle ustanovenia § 6
ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o sumu 14.000,- eur.

Pri vozidlách typu MERCEDES BENZ GL 4 MATIC, WIN: 1648861A674523 a MERCEDES BENZ GL
4 MATIC, WIN: 1648861A674411 nebolo zohľadnené zníženie ceny tovarov, ktorá môže byť znížená
o 20 % až 25 %, lebo tieto obchodné podmienky sa týkajú obchodných vzťahov uzatváraných medzi
spoločnosťou Motor-Car Trenčín, s.r.o. a jeho klientami. Pri uzatvorení obchodného vzťahu medzi D..

Q. V. a F.. P. V. takéto zmluvné podmienky dohodnuté neboli.

Z podkladov spisu vyplynulo, že B. F. predal nové motorové vozidlá za neprimerane nízku cenu než
aká bola jej primeraná hodnota v čase vykonania úkonu, t. j. 3.000,- eur bez DPH (cena s DPH bola
3.600,- eur).

Po zhodnotení zisteného skutkového stavu správca dane stanovil reálnu cenu vozidiel v mieste a v čase
plnenia, teda predaja vozidiel. Pri stanovení ceny vozidiel správca dane prihliadal na nákupnú cenu, za
ktorú vozidlá daňový subjekt v skutočnosti obstaral, pričom postupoval v zmysle ustanovenia § 2 písm. c)
zákona č. 595/2003 Z. z., podľa ktorého sa príjmom rozumie peňažné a nepeňažné plnenie dosiahnuté

aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa
druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia. Ako dôkaz použil listinné dôkazy, ktoré
mal k dispozícií v zmysle ustanovenia § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., a to faktúru od predajcu
vozidla a Zápisnicu z miestneho zisťovania č. 9301/5/2862573/2013/Mat zo dňa 18.06.2013.

Základná cena, ktorú uviedol predajca vozidiel 80.600,- eur súhlasí s fakturovanou cenou uvedenou na
faktúrach predložených ku kontrole. K základnej cene bola naviac účtovaná cena za farbu, čalúnenie
a dodatočnú výbavu vozidla, teda celková cena vozidla bola v prípade jedného vozidla 93.965,60 eura
bez DPH a druhého 93.473,23 eura bez DPH.Primeranosť hodnoty tovaru správne orgány posudzovali so zreteľom na čas vykonania úkonu, ale aj
ostatné okolnosti, za ktorých sa úkon vykonal. Brali do úvahy skutočnosť, že tovar bol nadobudnutý dňa

23.12.2010 a následne predaný dňa 03.01.2011 (t. j. za dvanásť dní), teda nejednalo sa o nepredajný
tovar, ktorý by daňový subjekt dlhodobo evidoval v skladových zásobách. B. F. sa uspokojil s predajnou
cenou neprimerane nízkou, odhliadnuc od kúpnej ceny, ktorú on uhradil svojmu dodávateľovi. Cena, za
ktorú B. F. vozidlá predal je neprimeraná v porovnaní s cenou vozidla bežne používanou v mieste a v
čase plnenia. Ustanovenie § 2 písm. p) citovaného zákona označuje takýto obchodný vzťah vytvorený

len za účelom zníženia základu dane iným prepojením.

Uvedenú obchodnú transakciu správca dane na základe zistených skutočností správne posúdil ako
účelovú. Daňový subjekt správcovi dane nepreukázal dôvody stanovenia nižšej predajnej ceny tovarov
ako bola ich nákupná cena. Jednalo sa o obchodný vzťah vytvorený len za účelom zníženia základu
dane v zmysle ustanovenia § 2 písm. p) zákona č. 595/2003 Z. z.

S poukazom na ustanovenia § 2 písm. c), h), j), p) zákona č. 595/2003 Z. z. správca dane postupoval
správne, keď zvýšil príjmy daňového subjektu ovplyvňujúce základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a)
uvedeného zákona o sumu 90.965,60 eura a sumu 90.473,23 eura.

Žalovaný, ako aj správca dane v horeoznačených rozhodnutiach dôsledne odôvodnili, prečo
neakceptovali dobropisy vystavené B. F. a tiež prečo sa nestotožnili s podhodnotením kúpnych cien
tovarov, ktoré B. F. scudzoval v danom zdaňovacom období roka 2011. Aj podľa názoru senátu
najvyššieho súdu uvedené obchodné transakcie bolo potrebné posúdiť ako účelové, v snahe znížiť
základ dane.

Pokiaľ žalobca v rámci odvolania namietal, že prvostupňový súd nedoplnil na pojednávaní dokazovanie,
keď neumožnil na pojednávaní vypočutie právneho zástupcu protistrany, čím malo dôjsť k porušeniu
jeho práva na spravodlivý súdny proces a k odňatiu možnosti konať pred súdom, odvolací súd uvádza
nasledovné.

Správnesúdnictvozabezpečujekontroluzákonnostirozhodnutia.Keďžesúdniejeoprávnenýrozhodnúť
vo veci samej, je pre posúdenie veci rozhodujúci právny (ale aj skutkový) stav v čase rozhodovania
správneho orgánu (§ 250i ods. 1 veta prvá O. s. p.).

Konanie a rozhodovanie súdu o žalobe podanej proti rozhodnutiu žalovaného je konaním o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p. a nie je pokračovaním administratívneho
konania. Nie je preto úlohou súdu prvého stupňa doplňovať vecnú, či právnu argumentáciu rozhodnutia
žalovaného. Správny súd preberá od správneho orgánu nielen dôkazný stav, ale aj jeho právne
hodnotenie. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia

žalovaného. Správny súd nie je správnou inštanciou a nerozhoduje vo veci samej.

Istú výnimku z tejto zásady tvorí ustanovenie § 250i ods. 2 O. s. p., ktoré bolo do piatej časti O. s. p.
zakotvenézákonomč.424/2002Z.z.súčinnosťouod01.januára2003akorevíznaprávomocsprávnych
súdov a podľa ktorého, ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej

veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo
rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom
zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne
vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej
hlavy. V posudzovanej veci sa však o taký prípad nejedná. Preto ak žalobca v odvolaní proti rozsudku

krajského súdu namietal nesprávny postup krajského súdu, najvyšší súd námietku žalobcu, ktorý sa
domáhal doplnenia dokazovania, nemohol považovať za relevantnú.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je nepochybné, z akých dôvodov dospel krajský súd k záveru
o nedôvodnosti podanej žaloby a k potrebe jej zamietnutia. Skutočnosť, že krajský súd nerozhodol o

podanej žalobe v súlade s predstavami žalobcu, nemožno považovať za porušenie práva na súdnu
ochranu.Zároveň senát najvyššieho súdu poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
IV. ÚS 101/2010-19 zo dňa 11. marca 2010, v ktorom konštatoval, že úlohou súdu v správnom súdnictve
nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí,

teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotno-právne
a procesno-právne predpisy. Ďalej konštatoval, že treba vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom
skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia
orgánu verejnej správy. Ústavný súd poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 ústavy, ktoré
právne normy citoval, zdôraznil, že vo svojej judikatúre uvádza, že obsahom základného práva na

súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto
základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01, III. ÚS
362/04),akoajzabezpečiťkonkrétneprocesnégarancievsúdnomkonaní.Doobsahuzákladnéhopráva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nepatrí právo účastníka konania dožadovať sa toho, aby
všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá
účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

Odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré
by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/270/2014-70 zo dňa 01. júna 2016 ako vecne správny podľa §
250ja ods. 3 veta druhá O. s .p. v spojení s § 246c ods. 1 O. s. p. a § 219 ods. 1, 2 O. s. p., potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.
s. p. v spojení s ust. § 246c veta prvá O. s. p a s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v súlade s ust. § 142 ods. 1

O. s. p. tak, že v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p. postupoval podľa
ustanoveníObčianskehosúdnehoporiadku,ktorýbolzrušenýzákonomč.160/2015Z.z.Civilnýsporový
poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. júla 2016.

Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 492
ods. 2 ustanovil, že odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom

od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.