Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Zlata Simková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/58/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314203501
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8314203501.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov
senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09 Francúzska republika, IČO: 47 258 713 proti
žalovaným: 1/ U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Q. XXXX/XX, O., 2/ F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Q.
XXXX/XX, O., zastúpený opatrovníčkou O. Z., tajomníčkou Okresného súdu V. Z., za účasti Združenia
- Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS" so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, o zaplatenie 1 369,81
eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 15C/600/2015-83 zo dňa
07.04.2016 takto
r o z h o d o l :
Súd pokračuje v konaní s právnym nástupcom žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, IČO:
47 258 713.
Potvrdzuje rozsudok v napadnutej časti, t. j. okrem výroku o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka
do konania.
Žalovaným v 1. a 2. rade a Združeniu- Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ priznáva nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:
· Žalobu žalobcu voči žalovanému v 1/ a v 2/ rade zamieta.
· Žalovanému v 1/ a v 2/ rade náhradu trov konania nepriznáva.
· Súd pripúšťa vstup vedľajšieho účastníka Združenie - pomoc a ochrana spotrebiteľa ,,POS“, Námestie
legionárov 5, Prešov, ktorý bude vystupovať na strane žalovaných.
· Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi žalovaného v 1/ a v 2/ rade trovy konania, ktoré
pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 159,36 eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
Rozhodol tak na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovaným zaplatenia 1.369,81 eur
a 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 1.306,77 eur od 01.02.2010 do zaplatenia a žiadal náhradu
trov konania.2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 2 písm. a/, písm. b/, § 3 ods. 1, ods. 2 zákona
č. 258/2001Z.z., § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, ods. 2, § 451 ods. 1 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania odôvodnil § 142 ods. 1, § 93 ods. 4 OSP.
3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 21.07.2008 uzavreli žalobca ako veriteľ so žalovaným 1/ ako
dlžníkom zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej bol žalovanému 1/ poskytnutý
spotrebiteľskýúvervovýške40000,-Sk,ktorýsazaviazalsplatiťformou60mesačnýchsplátokvovýške
1228,-Sksosplatnosťouprvejsplátky15.08.2008,priročnejúrokovejsadzbe23,66%,RPMN32,30%a
celkových nákladoch 34 480,- Sk. Žalobca dňa 08.12.2009 odstúpil od úverovej zmluvy, toto odstúpenie
nadobudlo účinnosť dňa 31.01.2010 a v uvedený deň sa dlh žalovaného stal splatným v celom rozsahu.
Uvedenú skutočnosť mal prvoinštančný súd preukázanú aj odstúpením od úverovej zmluvy zo dňa
08.12.2009 adresovaným žalovanému a vyhlásením o doručení dňa 16.12.2009, pripojenými k žalobe. Z
odstúpenia vyplýva, že ku dňu 31.01.2010 sa úver stáva splatným v celom rozsahu. Súd prvej inštancie
uvedené vyhodnotil tak, že odstúpením od zmluvy žalobcom, účinky ktorého nastali dňa 31.01.2010, v
súlade s ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluva sa od začiatku zrušila. Žalobca plnil na základe
právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol - zmluva sa zrušila, a preto mal právo domáhať sa vydania
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že súd je
povinný podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie ak rozhoduje
o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, nemohol premlčané právo žalobcovi priznať. Dňom nasledujúcim
po účinnosti odstúpenia, tj. 01.02.2010 mohol žalobca svoje právo uplatniť na súde, pričom žaloba
bola podaná až dňa 21.03.2014. Keďže premlčacia lehota v prípade vydania bezdôvodného obohatenia
je dvojročná, uplatňovaná pohľadávka v tomto konaní je premlčaná. Premlčané právo nemohol súd s
poukazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. žalobcovi priznať. Preto prvoinštančný súd žalobu v
celom rozsahu zamietol.
4. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o zamietnutí žaloby, a čo do výroku o trovách konania
vedľajšieho účastníka podal odvolanie žalobca. Podstata jeho odvolacej námietky vo vzťahu k
zamietavej časti rozsudku spočíva v tom, že podľa jeho názoru, rozhodcovské konanie spôsobuje
spočívanie premlčacej doby a to aj v prípade, že rozhodcovský súd konal na základe neskôr posúdenej
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove,
sp. zn. 3Co 161/2014. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka považoval za neúčelné a
nehospodárne. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.
5. Žalovaní sa ku odvolaniu nevyjadrili.
6. Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ navrhlo napadnutý rozsudok potvrdiť. Tvrdilo,
že neplatná rozhodcovská doložka, ako neprijateľná zmluvná podmienka nemohla založiť právomoc
rozhodcovského súdu, teda podaním návrhu na tomto súde, ktorý tak nebol príslušný vo veci konať,
nemohlo dôjsť k spočívaniu premlčacej doby. Nesúhlasilo ani s názorom žalobcu o neúčelnosti a
nehospodárnosti svojich trov.
7. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a
doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa
nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP
s tým, že účinky procesných úkonov pred súdom prvej inštancie (okresným súdom) ostali zachované
(§ 470 ods. 2 CSP).
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej
stránke Krajského súdu v Prešove dňa 15.08.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.9. Odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku zo strany súdu
prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa.
10. V zmysle ust. § 112 prvej vety Občianskeho zákonníka, ako to uviedol aj sám žalobca v odvolaní, ak
veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní
riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Z uvedeného jasne
vyplýva, že pre spočívanie premlčacej doby zákon vyžaduje uplatnenie práva na súde alebo na inom
príslušnom orgáne, z čoho a contrario možno vyvodiť, že uplatnenie práva na nepríslušnom orgáne
nemá za následok spočívanie premlčacej doby. Zákon explicitne stanovuje podmienku príslušnosti
orgánu, u ktorého sa má právo uplatniť.
11. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a
rozhodnúť, je absolútne neplatná, čo deklaroval aj exekučný súd v rozhodnutí č.k. 5Er/510/2010-31 z
31.10.2013, a žalobca v odvolaní tento záver nespochybnil. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo
zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Ak
teda rozhodcovská doložka bola od počiatku neplatná, nemohla ani založiť právomoc rozhodcovského
súdu,pretoakžalobcauplatnilsvojeprávožalobounarozhodcovskomsúde,uplatnilhonanepríslušnom
orgáne, v dôsledku čoho premlčacia doba neprestala plynúť, preto nespočívala.
12. Keďže splatnosť úveru nastala dňa 31.01.2010 a žaloba bola na súde prvej inštancie podaná dňa
21.03.2014, t.j. teda po uplynutí aj trojročnej premlčacej doby.
13. Žalobca v odvolaní poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/161/2014, ktorý
podľa jeho tvrdení potvrdzuje záver o tom, že rozhodcovské konanie spôsobuje spočívanie premlčacej
doby aj prípade, ak rozhodcovský súd konal na základe neskôr posúdenej neplatnej rozhodcovskej
doložky. V spomínanom konaní súd prvej inštancie uzavrel, že aj keď premlčacia doba spočívala,
uplatnený nárok žalobcu je premlčaný v trojročnej premlčacej dobe.
14. K námietke žalobcu ku trovám vedľajšieho účastníka, odvolací súd uvádza, že vedľajší účastník mal
nárok na ich náhradu za rovnakých podmienok, ako účastník, na strane ktorého v spore vystupoval. V
danom prípade vystupoval vedľajší účastník na strane úspešných žalovaných, preto mu patrila náhrada
trov konania na súde prvej inštancie podľa vtedy platného § 142 ods. 1 OSP, pričom žiaden právny
predpis neobmedzoval občianskemu združeniu nechať sa zastúpiť v konaní pred súdom advokátom.
15. Pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či
právnezastúpenieadvokátomjevyužitímústavnezaručenéhoprávanaprávnupomoc,alebočisajedná
skôr o zneužitie tohto práva na úkor protistrany (napr. zastúpenie v celkom banálnej veci, opakované
zastúpenie v tzv. hromadných - skutkovo a právne takmer totožných veciach, alebo zrejmá snaha zvýšiť
náklady konania protistrane (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky z 25. 03. 2014 sp. zn. I.
ÚS 3819/13 dostupný na www.concourt.cz ).
16. Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných
zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho
princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s
rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva.
17.Zobsahuspisujezrejmé,žeobčianskezdruženiezastúpenéadvokátompodalovovecikvalifikované
vyjadrenie, v ktorom vznieslo opodstatnenú a právne vyargumentovanú námietku premlčania. Uvedené
nemožno v žiadnom prípade považovať za odporujúce rozumnosti, ani ako zneužitie práva na právnu
ochranu. Na tom nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že súd musel z úradnej povinnosti prihliadať
na premlčanie. Preto správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj výrok o povinnosti žalobcu
nahradiť trovy konania občianskemu združeniu, pričom ich výška zodpovedá kritériám daných vyhl. č.
655/2004Z.z.
18. K účasti občianskeho združenia v tomto konaní po 01.07.2016 odvolací súd poukazuje na závery NS
SR vyslovené v rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 181/2015 : „na procesných právach a povinnostiach subjektu
vystupujúceho v konaní (spore) ako vedľajší účastník nič nezmenila zmena právnej úpravy spočívajúca
v zrušení Občianskeho súdneho poriadku a v nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku od1. júla 2016. Aj oznámenie určitého subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na žalujúcej
alebo žalovanej strane, je totiž procesným úkonom, ktorého účinky - vznik vedľajšieho účastníctva -
zostávajú v zmysle § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p. zachované. Iný výklad, podľa ktorého vedľajšie
účastníctvo takéhoto subjektu účinnosťou C. s. p. bez ďalšieho zaniklo, by odporoval ústavným zásadám
ochrany nadobudnutých práv a ochrany legitímneho očakávania, vyplývajúcim z princípu právnej
istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu. Okrem toho by takýmto výkladom nebol
rešpektovaný ústavný princíp rovnosti, pretože trvanie nadobudnutého statusu vedľajšieho účastníka
by nebolo závislé na naplnení jeho zmyslu (ktorým je dosiahnutie víťazstva v spore tej strany, na
strane ktorej vedľajší účastník vystupuje, a ktorý trvá až do právoplatného rozhodnutia vo veci), ale na
náhodilosti, t. j. na tom, či konanie bolo k 1. júlu 2016 právoplatne skončené alebo neskončené“.
19. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých častiach
ako vecne správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP. Je potrebné ešte uviesť, že pôvodný
žalobca CETELEM Slovensko, a.s. zanikla v dôsledku zlúčenia od 29.09.2016, preto súd pokračoval v
konaní s jeho nástupcom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom v Paríži tak, ako je už
označený v záhlaví tohto rozsudku v zmysle § 64 C.s.p.
20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Úspešným žalovaným a združeniu vystupujúcemu na ich strane bol tak potom priznaný
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti neúspešnému žalobcovi. O výške
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.
21. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.