Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 20, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/681/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714214682
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714214682.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu a členov JUDr.

MáriePodhorovejaJUDr.AnnySnopčokovej,vprávnejvecižalobcuSpoločenstvoJ.Donča6Zvolen,so
sídlomulicaJ.Donča6,96001Zvolen,IČO:35676868protižalovanémuL.F.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
J. Y. XXXX/X, XXX XX K., právne zast. JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom, Advokátska kancelária
so sídlom Nám. SNP 17/29, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 86,28 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu vo Zvolene č. k. 14C/190/2014-86 zo dňa 10.02.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 86,28
Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 86,28 Eur od 01.07.2014 do zaplatenia a
trovy konania v sume115,76 Eur na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Oľgy Fekešovej, advokátky,
Advokátska kancelária so sídlom Kimovská 30, 960 01 Zvolen, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Rozhodol tak s odôvodnením, že žalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 11 ods.
3 zákona č. 182/1993 Zb., keď neumožnil zástupcovi spoločenstva na jeho požiadanie vstup do jeho
bytu na vykonanie odpočtu nameraných hodnôt spotreby vody za rok 2013, a preto zodpovedá za

škodu, ktorá tým žalobcovi bola spôsobená. Keďže žalobca musel zaplatiť dodávateľovi za odobratú
vodu, zaplatil za žalovaného aj to, čo porušením svojej povinnosti spôsobil. Tak vzniklo na jeho strane
bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pretože žalobca mal v konaní
úspech, priznal mu súd náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, prípadne rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukazoval na to, že zmluva o
spoločenstve vlastníkov bytov, ktorú mal žalobca založenú, neupravuje postup žalobcu v prípade, ak
vlastník bytu neumožní na požiadanie vstup do bytu. Pokiaľ ide o domový poriadok, tak tento nebol
nikdy schválený zhromaždením vlastníkov, ani ich písomným hlasovaním. Rozhodnutie, na základe
ktorého sa môžu určiť sankcie voči vlastníkom bytov, môže prijať len spoločenstvo, ak porušia svoje
povinnosti ustanovené zákonom, pričom poukazoval na to, že úprava spôsobu rozpočítavania studenej
vody je možná len rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov na zhromaždení vlastníkov

alebo písomným hlasovaním. Uvedené splnené nebolo. Bol toho názoru, že postup, ktorý bol zvolený
žalobcom,jelensnahazakryťodbervodyinouosoboumimofakturačnéhovodomeru.Rozdielvspotrebe
vody, ktorý žalobca žiadal od žalovaného zaplatiť, vznikol jednak dôsledkom nesprávne vykonaných
odpočtov ako rozdiel medzi hlavným fakturačným vodomerom a vodomermi podružnými, umiestnenýmiv bytoch č. X až X, ako aj odberom vody stavebnou spoločnosťou pri rekonštrukčných, zatepľovacích
prácach na fasáde bytového domu v roku 2013. Podľa jeho názoru nemá povinnosť žalobcovi nič platiť,
pretože svoju povinnosť vo vzťahu k žalobcovi si splnil.

3. Na odvolanie žalovaného sa vyjadril žalobca. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Poukazoval na to, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný porušil
svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zákona č. 182/1993 Z. z., keď neumožnil zodpovednej osobe
spoločenstva vykonať odpočet vodomeru v byte č. X, čo bolo nevyhnutné pre účely vyúčtovania a

rozúčtovania spotreby odberu vody a stočného pre 6 bytov v bytovom dome. Žalovaný už dlhšiu
dobu robí problémy v bytovom dome, pretože sa nezúčastňuje zhromaždení spoločenstva, ignoruje
jeho rozhodnutie, a preto bolo 5 spoluvlastníkmi rozhodnuté, že celý nedoplatok za vyúčtovanie za
rok 2013 bude potrebné vymáhať súdnou cestou. Okrem toho poukázal na to, že žalovaný sa nikdy
následne nedomáhal nesprávneho, či neplatného hlasovania zhromaždenia spoločenstva vlastníkov
bytov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto považoval za správne a žiadal rozhodnúť v zmysle

podaného vyjadrenia.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilného sporového poriadku, ďalej
CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Krajský súd poznamenáva, že od 01.07.2016 vstúpil do účinnosti zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný
sporový poriadok ako nový procesný predpis, ktorý nahradil zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny
poriadok. Do ustanovení § 470 ods. 1, 2 CSP boli zapracované prechodné ustanovenia, z ktorých
vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia

jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

6. Z obsahu spisu je nesporné, že konanie v danej veci začalo 13.10.2014, súd prvej inštancie vo
veci rozhodol rozsudkom zo dňa 10.02.2015, pričom odvolanie zo strany žalovaného bolo podané na
prepravu poštou dňa 04.05.2015. Je teda nesporné, že konanie začalo do 30.06.2016, do tejto lehoty
boli vykonané zo strany súdu aj strán sporu procesné úkony, vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom a bol
podaný aj opravný prostriedok. Vzhľadom na prechodné ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. - CSP v

§ 470 ods. 1, 2 možno vyvodiť okamžitú aplikabilitu nového procesného predpisu aj na konania začaté
pred 30.06.2016.

7. V tejto súvislosti však je potrebné poukázať na stav konania vykonaný v danej veci, s ohľadom na ktorý
bolo potrebné prihliadnuť na čl. 2 ods. 1, 2 a čl. 3 ods. 1 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z.,

keď z hľadiska právnej istoty je v záujme strán sporu, aby ich spor bol posúdený na základe procesného
stavu, za ktorého boli vykonané procesné úkony súdu a strán sporu, ktoré sú v očakávaní, že ich spor
bude spravodlivo rozhodnutý vo vzťahu k procesnému stavu, za ktorého boli vykonané procesné úkony,
bolo rozhodnuté súdom prvej inštancie a bol podaný opravný prostriedok. Aj keď krajský súd v čase
rozhodovania musel prihliadnuť už na ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. - CSP, tak musel prihliadnuť

aj na procesný stav, ktorý bol vykonaný v danej veci ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. - O.s.p.,
pričom musel mať na zreteli, aby nebol v neprospech strán sporu.

8. Z ust. § 212 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Podľa
ust. § 213 ods. 1 O.s.p. je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa

s výnimkami ustanovenými v odseku 2 až 7 § 213 O.s.p.

9. Vzhľadom na nový procesný predpis musel krajský súd skúmať, či nová procesná úprava má zhodnú
právnu úpravu. V tomto smere treba poukázať na ust. § 379 CSP, z ktorého vyplýva, že odvolací súd
je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný okrem prípadov tam uvedených v bode a), b), c) a v zmysle

ust. § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd viazaný tiež odvolacími dôvodmi. Z uvedeného možno vyvodiť,
že aj nová procesná úprava má úpravu zhodnú s úpravou v § 212 ods. 1 O.s.p. Na základe podaného
odvolania mohol potom krajský súd v rozsahu podaného odvolania aj jeho dôvodov posúdiť rozsudok
súdu prvej inštancie aj podľa novej procesnej úpravy.10. Keďže v danej veci bolo rozhodnuté rozsudkom do 30.06.2016 a v tomto termíne bol podaný aj
opravný prostriedok proti rozsudku súdu prvej inštancie, musel sa krajský súd zaoberať tým, v akom

rozsahu je viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa zákona č. 99/1963 Zb. -
O.s.p. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 213 ods. 1 O.s.p., za použitia ktorého sa v danej
veci konalo a z ktorého vyplýva, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvého stupňa, s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7, pokiaľ by nedospel k záveru, že v zmysle
odstavcov 3 až 5 § 213 O.s.p. by boli dôvody na zopakovanie dôkazov súdom prvej inštancie alebo

doplnenie dokazovania.

11. Úprava zodpovedajúca § 213 O.s.p. je aj v § 383 a § 384 ods. 1, 2 CSP. Z ust. § 383 CSP vyplýva,
že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak
dokazovanie zopakuje alebo doplní. Podľa § 384 ods. 1, 2 CSP, ak má odvolací súd za to, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v

potrebnom rozsahu zopakuje sám. Odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov
navrhnutých stranami, ak ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla.

12. V súvislosti s dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie v rámci procesného postupu súdu
prvej inštancie ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. dostali strany sporu, vrátane právnych zástupcov

poučenie podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a
označené neskôr, súd neprihliada. Na to právni zástupcovia strán sporu zúčastnení na pojednávaní, na
ktorom bol vyhlásený aj rozsudok v danej veci, prehlásili, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania.
Súd na to vyhlásil uznesenie, ktorým ďalšie dokazovanie nenariadil a vyhlásil ho za skončené. Na to

sa strany sporu vyjadrili jednak k skutkovým, ako aj právnym otázkam v rámci svojich záverečných
prednesov.

13. Postup súdu prvej inštancie bol v tom čase v súlade s ust. § 118 ods. 4 O.s.p.

14.Aniodvolacísúdnezistilpopreskúmaníveci,žebybolisplnenépodmienkyktomu,abybolopotrebné
zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie, prípadne dokazovanie v danej veci doplniť.
Na základe toho potom vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie. Tento postup
odvolacieho súdu bol v súlade jednak s ust. § 213 O.s.p., ako aj s ust. § 383 a § 384 ods. 1, 2 CSP.

15. V zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania zo strany žalovaného dospel krajský súd k
záveru, že súd prvej inštancie dôsledne zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade
s § 132 O.s.p., svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p., teda v zmysle vtedy platných
ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. - O.s.p. S dôvodmi súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje
a na tieto poukazuje.

17. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalovaný neumožnil štatutárnemu
zástupcovi spoločenstva vlastníkov bytov L. X. urobiť odpočet vodomeru v byte žalovaného za rok
2013. Medzi štatutárnym zástupcom žalobcu a žalovaným došlo k incidentu, ktorý bol riešený aj v
priestupkovom konaní. Žalovaný pri výsluchu pred súdom prvej inštancie túto okolnosť ani nespochybnil.

Vo svojej výpovedi uviedol, že žiadal od štatutárneho zástupcu žalobcu, aby mu nechal odpočtovú kartu,
že si odpočet vodomeru vykoná sám. Doma mal odfotenú kartu vodomeru a na túto dopísal spotrebu
ním vykonanú a odniesol ju spoločnosti, ktorá vykonávala pre bytový dom vyúčtovanie.

18. Z ust. § 11 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vyplýva, že

vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný umožniť na požiadanie na nevyhnutný čas a
v nevyhnutnej miere vstup do bytu alebo do nebytového priestoru zástupcovi spoločenstva, správcovi a
osobe oprávnenej vykonávať opravu a údržbu za účelom vykonania obhliadky alebo opravy, ak opravu
nezabezpečí sám alebo ak ide o opravu spoločných častí domu alebo spoločných zariadení k tomuprístupných z jeho bytu alebo montáž a údržbu zariadení na meranie spotreby tepla a vody v byte
a nebytovom priestore a odpočet nameraných hodnôt; ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru
neumožní na požiadanie vstup do bytu, zodpovedá za škody vzniknuté takýmto konaním.

19. Je nesporné, že žalovaný si túto povinnosť vyplývajúcu priamo zo zákona č. 182/1993 Z. z. nesplnil
a odpočet nameraných hodnôt na svojom vodomere štatutárnemu zástupcovi Spoločenstva vlastníkov
bytov a nebytových priestorov J. Donča 6, Zvolen neumožnil.

20. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca tak nemohol vykonať porovnanie nameraných hodnôt
na centrálnom merači v spojení s meračmi odobratej vody v jednotlivých bytoch. Nebolo možné tak
zistiť, či hodnota odberu vody z jednotlivých vodomerov v bytoch zodpovedá v konečnom dôsledku
centrálnemu meraču, ktorý meral odobratú vodu v bytovom dome. Len takto zistený rozdiel medzi
centrálnym meračom a meračmi odberu vody v jednotlivých bytoch by potom bolo možné rozpočítať na
vlastníkov jednotlivých bytov. Ak však žalovaný toto znemožnil a v konečnom dôsledku žalobca musel

dodávateľovi vody zaplatiť celkovú čiastku 86,28 Eur za žalovaného, lebo tento dôvodne za daného
skutkového stavu musel rozdiel spotreby vody na centrálnom vodomere pri vstupe do objektu, teda do
bytového domu a spotrebu nameranú za byty č. X až X zaúčtovať žalovanému.

21. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní poukazoval na to, že nie je viazaný článkom 2 Domového

poriadku Spoločenstva vlastníkov bytov J. Donča 6, ktorý upravuje prístup do bytov a nebytových
priestorov, tak je potrebné uviesť, že spoločenstvo tento Domový poriadok prijalo a v článku 2 upravilo
prístup do bytov a nebytových priestorov. Avšak v tejto súvislosti treba poukázať aj na zmluvu o
spoločenstve vlastníkov bytov, ktorá bola uzatvorená podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov
a najmä článok VIII. ods. 1, z ktorého vyplýva, že práva a povinnosti vlastníkov bytov sú určené zákonom

NR SR č. 182/1993 Z. z. a danou zmluvou o vytvorení spoločenstva vlastníkov bytov, ktoré nesporne
ako právnická osoba bolo vytvorené.

22. Námietka zo strany žalovaného preto nebola v danom prípade dôvodná a právne významná.

23. Žalovaný sám svojim vlastným konaním spôsobil, že pri rozúčtovaní spotreby vody nemohlo
spoločenstvo postupovať v zmysle platných právnych predpisov a uzatvorenej zmluvy a na základe toho
potom správne žalobca vo vzťahu k žalovanému uplatňoval zaplatenie 86,28 Eur.

24. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval krajský súd za vecne správne, a preto ho v zmysle ust.

§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

25. Žalobca mal v odvolacom konaní úspech. Žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal. Krajský súd
preto žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

26. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).