Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 19, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312204413
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8312204413.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu S.. N. Z., O. R. I. XX, H., zast. JUDr. Ján
Husár, Advokátska kancelária, Štefánikova 17, Humenné, proti žalovanému K.. I. W., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom D. č. XXX, H., o zaplatenie 309,76 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Humenné č.k. 5C/175/2012-281 zo dňa 22.8.2017 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Sudkyňa S.. O. Q. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde
Humenné pod sp. zn. 5C/175/2012.

II. Potvrdzuje sa rozsudok.

III. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania n e priznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pán K.. I. W. (ďalej aj ,,žalovaný“) bol v minulosti obvinený z lúpežného prepadnutia banky (spis
OS Humenné sp. zn. XT/XX/XXXX). Pán S.. N. Z. (ďalej aj ,,žalobca“) je advokátom a žalovaného v
uvedenom trestnom konaní obhajoval. V predmetnej veci sa žalobca domáha zaplatenia odmeny za
obhajobu, s ktorou odmenou žalovaný nesúhlasí pre nedôsledný postup žalobcu pri obhajobe.

2. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) preskúmavaným rozsudkom uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi odmenu za obhajobu 309,76 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 01.10.2010 do zaplatenia v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Rozhodnutie okrem iného odôvodnil cit.:
„7. Zo spisu XT/XX/XXXX súd zistil, že tento spis obsahuje aj vyšetrovací spis ORP-XXX/V.XXXX.
Uzneseniami zo dňa XX. X. . XXXX F.: V.-XXX/V.-XXXX ORPZ v H., Úradom justičnej a kriminálnej
polície, bolo začaté trestné stíhanie za zločin pokusu lúpeže podľa §14 ods. 1 Tr. Zákona k §188 ods.

1, 2 písm. c) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie §138 písm. a) Tr. zákona a to proti I. W., nar. XX.
X. XXXX, trvale bytom D. č. XX, H.. Okresná prokuratúra H. pod sp. zn. XN. XXX/XX podala návrh na
vzatie obvineného I. W. do väzby, pričom z tohto návrhu na vzatie do väzby vyplýva, že voči nemu bolo
vznesené obvinenie pre zločin lúpeže podľa §188 ods. 1,2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie §138 písm. a) Trestného zákona. Uznesením zo dňa XX. XX. XXXX sp. zn. XN. XXX/XXXX-
X Okresnou prokuratúrou H., bola sťažnosť obvineného (žalovaného) proti uzneseniu vyšetrovateľa,
ktorým mu bolo vznesené obvinenie, zamietnutá. V spise pod sp. zn. XT/XX/XXXX na čl. 33 sa nachádza

plná moc zo dňa 24. 8. 2010, ktorou obvinený (žalovaný) splnomocnil žalobcu na zastupovanie v trestnej
veci. Na čl. 44 trestného spisu sa nachádza Zápisnica o výsluchu obvineného zo dňa XX. X. XXXX,
kde pri tomto výsluchu bol prítomný žalobcu S.. Z.. Na čl. 53 - 58 sa nachádza Zápisnica o výsluchu
obvineného zo dňa XX. X. XXXX, kde opäť bol žalobca prítomný ako zástupca žalovaného a to v čase od8.30 hod. do 9.40 hod.. V tento deň bol žalovaný vzatý do väzby, pričom zahlásil sťažnosť s tým, že táto
okolnosť vyplýva priamo aj zo spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. XT./XX/XXXX. V tomto spise na
čl. 26 je podanie žalovaného, učinené prostredníctvom právneho zástupcu písomne, ktorý odôvodňuje

sťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu Humenné o vzatí obvineného do väzby.

8. Faktúrou č. XX/XXXX zo dňa XX. X.. XXXX, splatnou dňa XX..XX, žalobca vyfakturoval žalovanému
sumu 509,76 eur za právne služby v trestnej veci sp. zn. F.: V.-XXX/V.XXXX.

9. Podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 10. 11. 2010 žalovaný za právne služby uhradil
žalobcovi sumu 200 eur.

10.Predžalobnouvýzvou-pokusomozmierzodňa10.2.2012žalobcavyzvalžalovanéhonazaplatenie
dlžnej sumy vo výške 309,76 eur, ktorá mu bola vyfakturovaná faktúrou č. XX/XXXX.

11. Slovenská advokátska komora dňa 4. 4. 2014 doručila tunajšiemu súdu podanie, z ktorého vyplýva,
že žalovaný podal na žalobcu sťažnosť, ktorá bola zaevidovaná dňa 18. 10. 2012 a o ktorej bolo
rozhodnuté dňa 10. 4. 2013 s výsledkom, že sťažnosť bola nedôvodná. Následne dňa 17. 6. 2013 bola
napriek opakovanej sťažnosti sťažovateľa, vec vyhodnotená ako opakovane nedôvodná.

12. Súd vypočul žalovaného prostredníctvom dožiadaného súdu - Okresného súdu N.. Žalovaný pri
výsluchu s podanou žalobou nesúhlasil. Potvrdil však, že dňa XX. X. XXXX požiadal žalobcu o
zastupovanie v trestnej veci, kde mu podpísal plnomocenstvo pripojené v spise XT/XX/XXXX. Na
základe tejto plnej moci ho mal žalobca zastupovať ako obhajca a využiť všetky zákonné prostriedky
na jeho obhajobu v trestnej veci. Žalovaný má však za to, že žalobca tak neučinil, nekonal v súlade

so zákonom o advokácii a v súlade s Trestným poriadkom. Žalobca po tom, ako údajne prevzal
zastupovanie žalovaného v trestnej veci, sa so žalovaným stretol pred jeho výsluchom dňa XX. X. XXXX
na 5, maximálne 10minút rozhovoru. Následne sa zúčastnil jeho výsluchu ako obvineného. Uznesenie
o vznesení obvinenia si ani neprevzal, len podpísal vyšetrovateľovi tzv. doručenku. Napriek žiadosti
žalovaného, po jeho výsluchu ako obvineného, žalobca ho nenavštívil za účelom doplnenia výpovede,

prípadne zabezpečenia ďalších dôkazov v prospech obvineného. Následne sa účastníci konania stretli
pred pojednávaním dňa XX. X. . XXXX na tunajšom súde, kedy sa rozhodovalo o vzatí žalovaného do
väzby. Aj toto stretnutie trvalo 5minút. Žalovaný má za to, že žalobca nevykonal úkony právnej pomoci,
keďže bol pri týchto úkonoch pasívny. Preto voči žalobcovi podal sťažnosť na advokátsku komoru z
dôvodu jeho neprofesionálnej práce pri zastupovaní žalovaného v trestnej veci pod F.: V.-XXX/V.-XXXX.

Čo sa týka sumy, vyfakturovanej faktúrou č. XX/XXXX, žalovaný s ňou nesúhlasí, ako ani s úkonmi,
označenými žalobcom - prevzatie a príprava obhajoby dňa XX. X. XXXX, účasť pri výsluchu obvineného
dňa XX. X.. XXXX a odôvodnenie sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe dňa 3. 9. 2010 - tieto úkony,
podľa žalovaného, poskytnuté neboli v uvedených dátumoch. Bol vykonaný len úkon - zastúpenie na
pojednávaní dňa XX. X. XXXX., ktorého sa žalobca zúčastnil, pri ktorom však bol ticho. Preto žalovaný

považujefaktúružalobcuč.XX/XXXXzazlespracovanú.Tátofaktúrabolazodňa14.9.2010sdátumom
splatnosti 30. 9. 2010 a ak ju žalobca upresňoval na pojednávaní dňa 14. 11. 2013, žalovaný vzniesol
námietku premlčania voči dodatočnému doplneniu faktúry a žalobe. Žalovaný žiadal vypočuť účastníkov
konania, svedkov - D. W., S.. F. I. a K.. K. Q., ako aj žiadal o pripojenie listinných dôkazov zo spisu XT/
XX/XXXX, ktorého súčasťou je aj vyšetrovací spis F.: V.-XXX/V.XXXX.

13. Právny zástupca žalobcu na pojednávaniach trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Má za
preukázané, že dňa XX. X. XXXX uzavreli účastníci konania zmluvu o poskytovaní právnej pomoci,
ktorej predmetom bolo poskytnutie právnej služby a to obhajoba v trestnej veci, vedenej na V. SR H.
pod F.: V.-XXX/.. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému tieto úkony právnej služby:

prevzatie a príprava obhajoby dňa XX. X. X.XXX, účasť pri výsluchu obvineného dňa XX. X. XXXX,
zastúpenie na pojednávaní dňa XX. X. XXXX. a odôvodnenie sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe dňa 3.
9. 2010. V súlade s ustanovením §12 ods. 3 písm. c) Vyhl. č. 655/2004 Z.z., v r. 2010 jeden úkon právnej
služby predstavoval sumu 120,23 eur + paušál 7,21 eur v súlade s ustanovením §16 ods. 3 citovanej
vyhlášky. Poukázal na ustanovenie §14 ods. 1 písm. c) citovanej vyhlášky, v súlade s ktorým žalobcovi

patrí odmena za dva úkony právnej pomoci za prítomnosť pri výsluchu dňa XX. X. XXXX, kde výsluch
trval od 13.35 hod. do 17.10 hod.. Poskytnuté služby právnej pomoci žalobca vyfakturoval žalovanému
faktúrou č. XX/XXXX s dátumom splatnosti dňa 30. 9. 2010 vo výške 509,76 eur a to v súlade s Vyhl. č.
655/2004 Z.z. Ministerstva spravodlivosti SR o odmenách a náhradách advokátov za služby. Žalovanýz fakturovanej sumy uhradil len 200 eur a zvyšok vo výške 309,76 eur ostal neuhradený. Žalobca si
súčasne uplatňuje aj 9% úrok z omeškania z uvedenej sumy od 1. 10. 2010 do zaplatenia. Poukázal
na to, že úkony právnej pomoci boli poskytnuté, čo vyplýva z príslušného spisu. Taktiež poukázal na

skutočnosť, že advokátskou komorou bola sťažnosť žalovaného vyhodnotená ako neopodstatnená.
Keďže niet pochybností o tom, že žalobca vykonal pre žalovaného úkony právnej pomoci, niet dôvodov
pre vykonávanie ďalšieho dokazovania a odročovania pojednávania. Na základe uvedeného trval na
podanej žalobe v celom rozsahu o zaplatenie 309,76 eur s prísl. a z dôvodu hospodárnosti konania
žiadal vo veci rozhodnúť aj napriek tomu, že žalovaný žiadal pojednávanie odročiť. Zároveň si uplatnil

aj právo na náhradu trov konania.

14.RozsudkomOkresnéhosúduHumennéč.k.5C/175/2012-110zodňa09.06.2014súdvyhovelžalobe
a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 309,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z
dlžnej sumy od 01.10.2010 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň
mu priznal trovy tohto konania.

15. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie a o jeho odvolaní rozhodoval Krajský súd v Prešove
uznesením č. k. 6Co/224/2014-241 zo dňa 10.11.2015, ktorým zrušil rozsudok súdu 1. stupňa a vrátil
vec na ďalšie konanie. Z obsahu tohto uznesenia Krajského súdu v Prešove vyplýva záver, že žalovaný,
ktorý v čase rozhodovania súdu bol vo výkone trestu odňatia slobody a bol vypočutý pred dožiadaným

súdom, nemal procesnú možnosť vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, najmä k rozhodnutiu
Slovenskej advokátskej komory, ktorá rozhodovala o jeho sťažnosti proti postupu žalobcu pri poskytnutí
právnej pomoci a zároveň bolo poukázané na to, že prvostupňový súd by sa mal ďalej zamerať na
zisťovanie, či žalobca vystupoval pri obhajobe žalovaného proaktívne a vyhodnotil, aké procesné návrhy
opomenul a povinnosťou bolo oboznámiť aj podstatnú časť vyšetrovacieho spisu.

16. V súlade s pokynmi Krajského súdu v Prešove súd nariadil vo veci nové pojednávanie, kde za
prítomnosti strán sporu oboznámil obsah trestného spisu Okresného súdu Humenné č. k. XT/XX/
XXXX a to časť, ktorej obsahom bolo poskytnutie právnej služby žalobcom žalovanému, plnú moc na
zastupovanie žalobcu v tomto trestnom spise zo dňa XX.XX.XXXX na č.l. 33, na č.l. 44 zápisnicu o

výsluchu žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorej zistil, že každá strana tejto zápisnice bola podpísaná
takžalovaným,akoajprávnymzástupcom,t.j.žalobcom,zápisnicaovýsluchužalovanéhonač.l.53-58,
kde bola vznesená námietka zaujatosti prokurátorov i sudcu zo strany žalovaného, vyjadrenia žalobcu
ako právneho zástupcu na č.l. 58 boli oboznámené prečítaním a celé vystúpenie obhajcu na č.l. 58
bolo oboznámené čítaním. Rovnako bol oboznámený spis XTp/XX/XXXX a v ňom č.l. 59 a uznesenie,

ktorým písomný sľub obvineného súd neprijal a žalovaného zobral do väzby a bol oboznámený aj č.l.
26, t.j. zdôvodnenie sťažnosti zástupcu, t.j. žalobcu proti uzneseniu o vzatí do väzby. Z výsluchu strán
sporu, ale aj z obsahu trestného spisu súd konštatuje, že medzi stranami sporu nie je sporné to, aby bola
udelená plná moc zo strany žalovaného žalobcovi v tejto trestnej veci na zastupovanie. Nie je sporné
ani to, že žalobca vykonal tieto právne úkony ako obhajca. Žalobca aj žalovaný zhodne uviedli aj to, že

pred uzavretím zmluvy o poskytnutí právnej pomoci žalobca poučil žalovaného o tom, aká je odmena za
jeden úkon právnej pomoci v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb. Žalovaný svoj nesúhlas so žalobou odôvodňoval len tým, že žalobca
právne úkony nevykonal riadne, kvalitne a s odbornou starostlivosťou.

17. Vo svojej výpovedi žalovaný konkretizoval nespokojnosť tak, že žalobca ako právny zástupca už
pri prvom výsluchu žalovaného mal podľa žalovaného sedieť vedľa vyšetrovateľa, ktorý zaznamenával
priebežne jeho výpoveď, pričom v miestnosti boli aj kamery a výsluch trval dlhú dobu. Žalovaný uviedol,
že až neskôr zistil, že diktát vyšetrovateľa do zápisnice nebol úplný a niektoré state boli buď vymazané,
alebo boli menené slová, slovosled vo vetách, pričom poukázal tiež na to, že do miestnosti prichádzali a

odchádzali vyšetrovatelia, ktorí sa počas výsluchu striedali, ale táto skutočnosť nebola zaznamenaná do
spisu. Poukázal na to, že právny zástupca, t.j. žalobca sedel ticho, nekládol mu otázky, aby zmiernil jeho
vinu a sám žalovaný počas výsluchu podal sťažnosť proti vzneseniu obvinenia, ktorú neodôvodnil preto,
lebo zákon umožňuje túto sťažnosť odôvodniť v lehote 3 dní. Žalovaný poukazoval na to, že prokurátor
rozhodol o tejto sťažnosti pred uplynutím 3-dňovej lehoty, pričom ju zamietol a doručil súdu dňa

XX.XX.XXXX pred začatím pojednávania o vzatí žalovaného do väzby. V tejto časti žalovaný poukázal
na to, že žalobca ako jeho právny zástupca mal pri výsluchu byť aktívny, sedieť pri vyšetrovateľovi,
sledovať, čo píše a sťažnosť proti vznesenému obvineniu odôvodniť.18. Ďalšia nespokojnosť žalovaného bola s účasťou žalobcu ako právneho zástupcu na pojednávaní o
vzatí do väzby. Žalovaný uviedol, že zahlásil na tomto pojednávaní námietku zaujatosti voči všetkým
sudcom Okresného súdu Humenné, aj prokurátorom Okresnej prokuratúry Humenné. I. S.. J. napriek

tomu rozhodol o väzbe a až následne o vznesenej námietke predpojatosti tak, že z prejednania veci
nie je vylúčený. Žalovaný pri tomto právnom úkone žalobcovi vyčítal to, že mal dôrazne trvať na tom,
že námietka predpojatosti voči prokurátorom Okresnej prokuratúry bola opodstatnená, lebo neskôr v
trestnom konaní sa ukázalo, že táto námietka bola opodstatnená a prokurátori z Okresnej prokuratúry
H. boli z prejednania tejto veci vylúčení.

19. Žalovaný vyčítal žalobcovi aj to, že sa náležite neoboznámil s obsahom vyšetrovacieho spisu. Ako
sa to neskôr zistilo, policajti vykonali úkony, a to prehliadky kancelárie R., s.r.o. a A. na ul. K. č. XX bez
príkazu prokurátora, a najmä osobného motorového vozidla značky V. C., kde nesprávne konštatovali,
že vozidlo bolo plne natankované, čo sa použilo proti žalovanému pri vzatí do väzby útekovej, keďže sa
to vyhodnotilo tak, že žalovaný chcel s týmto autom ujsť. Tvrdil, že žalobcovi dal príkaz nahliadnuť do

vyšetrovaciehospisu,čovšakžalobcaneučinil.Nakoniecžalovanýuviedol,žesanapriekprávoplatnému
rozsudku v trestnom konaní cíti nevinný a so svojou sťažnosťou sa obráti aj na Európsky súd pre ľudské
práva, aby to preukázal.

20. Žalobca sa k prednesu žalovaného tak isto vyjadril tak, že námietky zo strany žalovaného považuje

zaneopodstatnené.Poukazovalnajmänato,žeSlovenskáadvokátskakomorasaopakovanezaoberala
prejednanímsťažnostižalovanéhoavyhodnotilajuakoneopodstatnenú.Kjednotlivýmprávnymúkonom
poskytnutej právnej služby uviedol, že dňa XX.XX.XXXX mu žalovaný zatelefonoval a požiadal o
poskytnutie právnej služby. V uvedený deň mal veľmi málo času na to, aby sa podrobnejšie oboznámil či
užsobsahomobvinenia,alebosobsahomspisu,pretožesapristúpilohneďkvýsluchužalovaného.Jeho

taktika v takýchto prípadoch je taká, že pokiaľ nie sú obvinení, alebo aj právny zástupca oboznámení
so všetkými vykonanými dôkazmi, je lepšie sa nevyjadrovať a nevypovedať, čo radil aj žalovanému.
Žalovaný však chcel vypovedať. Podľa žalobcu bol výsluch žalovaného urobený korektne, bola tam
kamera, všetko sa urobilo, čo malo, aby sa nemohlo následne nič namietať. To, že či sedel žalobca
pri vyšetrovateľovi, alebo v inej časti miestnosti, je irelevantné. Zástupca žalobcu uviedol, že nie je

oprávnený ani sedieť vedľa vyšetrovateľa, pozerať mu cez rameno, čo píše. To by si ani nedovolil.
Žalovaný sa však podrobne vyjadroval ku skutku, bol to niekoľko hodinový výsluch a právny zástupca,
t.j. žalobca mu nedával otázky, pretože je to stará advokátska pravda, že v takomto štádiu konania je
lepšie nedávať otázky, keď nie je príprava natoľko náležitá, aby sa vedelo, ako na to klient odpovie,
či sa mu týmto nepoškodí. Výsluch sa totiž môže opakovať veľa krát. Žalobca uviedol, že ešte pred

výsluchomradilžalovanému,abyvôbecnevypovedal.Žalobcapotvrdilto,žežalovanýpodalprivýsluchu
aj sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ktorá nebola odôvodnená a nestačila prejsť ani
lehota na odôvodnenie tejto sťažnosti a už ju prokurátor zamietol ako nedôvodnú a doručil súdu pred
rozhodnutím o vzatí do väzby. Pokiaľ ide o konanie o návrhu na vzatie do väzby žalovaného, žalobca
poukazoval na to, že žalovaný bol vzatý do väzby z dvoch dôvodov, a to pre dôvod väzby v zmysle § 71

ods. 1 písm. a) Tr. poriadku, že by žalovaný ušiel ponechaním na slobode pred trestným stíhaním a tak
isto tu bol daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, že by mohol ovplyvňovať svedkov
a pôsobiť tým s cieľom mariť zistenie skutočnosti na objasnenie skutkového stavu.

21. Žalobca vo svojej výpovedi poukázal na to, že sám povedal žalovanému, že námietka predpojatosti

sudcu a prokurátora v konaní o návrhu na vzatie do väzby z hľadiska ustanovení Trestného poriadku
nemá význam, pretože ide o neodkladný úkon, ktorého nevykonanie by mohlo ohroziť účel trestného
konania. Táto okolnosť bola žalovanému dňa XX.XX.XXXX pri výsluchu aj zo strany sudcu vysvetlená.
Sudca S.. J. uznesením neuznal svoju zaujatosť a vo veci návrhu vzatia do väzby žalovaného rozhodol.
Proti tomuto uzneseniu právny zástupca žalobcu podal sťažnosť, ktorú riadne odôvodnil v lehote a z

tohto dôvodu tento úkon žalovaný žalobcovi nevytýkal.

22. Žalobca sa k námietke žalovaného o tom, že sa neoboznámil dôsledne s obsahom vyšetrovacieho
spisu vyjadril tak, že v krátkej lehote, počas ktorej žalobca žalovaného zastupoval vzhľadom na udalosti,
ako plynuli, že sa dostavil tesne pred výsluchom žalovaného, kedy stihli len krátku poradu a následne

nasledovalo konanie o vzatie do väzby žalovaného nebola reálne možnosť sa oboznámiť sa s obsahom
spisu a popieral, aby ho žalovaný o to práve v tomto období požiadal, alebo upozorňoval na tie
skutočnosti, ktoré dnes uvádza vo svojej výpovedi. Po výsluchu, ktorý trval niekoľko hodín, spis bol
následne odovzdaný súdu a zo strany žalobcu bolo uvedené, že je takmer vylúčené, aby v deň, keďsudca rozhoduje o návrhu na vzatie do väzby, umožňoval nejakým advokátom študovať obsah tohto
vyšetrovacieho spisu. Z uvedeného dôvodu žalobca mal za to, že nepochybil pri poskytnutí právnej
pomoci. Túto vykonal s odbornou starostlivosťou. Išlo o prvé úkony a poskytnutie právnej pomoci v

podstate trvalo od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, v ktorom období urobil všetko v prospech žalobcu,
čo bolo v tejto dobe možné.

23. Žalovaný mal návrh na vykonanie dôkazu výsluchom predsedu Slovenskej advokátskej komory a
žiadal, aby ho súd predvolal a opätovne sa vyjadril k činnosti S.. Z., t.j. žalobcu ako advokáta v jeho

trestnej veci. Iné návrhy na dokazovanie nemal. Súd nepristúpil k vykonaniu tohto dôkazu výsluchu
svedka predsedu Slovenskej advokátskej komory vzhľadom k tomu, že v konaní bola oboznámená
odpoveď Slovenskej advokátskej komory k opakovanej sťažnosti žalovaného, ktorý dôkaz považuje súd
za dostatočný a vykonávanie ďalšieho dôkazu osobného výsluchu predsedu Slovenskej advokátskej
komorypovažovalzanadbytočnýanehospodárny.Vkonaníbolotedapreukázanéto,žeúkonyzostrany
žalobcu v trestnej veci žalovaného a v prospech žalovaného boli vykonané. Žalovaný bol poučený o

výške odmeny, úkony boli vyfakturované v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z., a preto návrh žalobcu
považoval súd za opodstatnený.

24. Podľa §188 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov
sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa ustanovenia §138 písm. a) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie
páchanie trestného činu so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa §
145, zabitia podľa § 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157.

Podľa ustanovenia §12 ods. 3 písm. c) Vyhl. č. 655/2004 Z.z., pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí
podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin,
na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov alebo za
ktorý možno uložiť výnimočný trest, jedna šestina výpočtového základu.

Podľa ustanovenia §14 ods. 1 písm. a), b), c) Vyhl. č. 655/2004 Z.z., odmena vo výške základnej sadzby
tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,
c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo

za konanie pred súdom alebo iným orgánom, pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a
to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných
počas dvoch hodín, ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena
za každé dve skončené hodiny.

Podľa ustanovenia §16 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z.z., od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov
na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového
základuzakaždýúkonprávnejslužby.Tútosumumôžeadvokátpožadovaťajvtedy,aksanajejnáhrade
s klientom osobitne nedohodol.

Medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nebola uzatvorená dohoda o výške odmeny, preto žalobca má
právo na odmenu a náhradu hotových výdavkov v súlade s ustanovením Vyhl. č. 655/2004 Z.z.

V trestnom konaní bolo voči žalovanému vznesené obvinenie pre zločin lúpeže podľa ustanovenia
§188 ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie §138 písm. a) Trestného zákona,

kde zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje 10rokov, preto v súlade
s ustanovením §12 ods. 3 písm. c) Vyhl. č. 655/2004 Z.z., žalobcovi patrí odmena vo výške 1/6
výpočtového základu. V r. 2010 jeden úkon právnej služby predstavoval sumu 120,23 eur + paušál 7,21
eur v súlade s ustanovením §16 ods. 3 citovanej vyhlášky.

25. Žalobca si faktúrou č. XX/XXXX splatnou dňa XX. X. . XXXX vyfakturoval odmenu 509,76 eur, t.j. za
štyri úkony právnej pomoci (4krát 120,23 eur + 4krát paušál 7,21 eur), ktorá žalobcovi podľa názoru súdu
patrí. Jedná sa o prevzatie a príprava obhajoby dňa XX. X.. XXXX (§14 ods. 1 písm. a) Vyhl. č. 655/2004
Z.z.), účasť pri výsluchu obvineného dňa XX. 8. XXXX (§14 ods. 1 písm. c) Vyhl. č. 655/2004 Z.z.),zastúpenie na pojednávaní dňa XX. X. XXXX (§14 ods. 1 písm. c) Vyhl. č. 655/2004 Z.z.), odôvodnenie
sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe dňa X. X. XXXX (§14 ods. 1 písm. b),c) Vyhl. č. 655/2004 Z.z.).
Z uvedenej sumy žalovaný zaplatil žalobcovi len 200 eur, preto súd žalobe vyhovel a zaviazal ho na

zaplatenie zvyšku vo výške 309,76 eur.

26. Podľa ustanovenia §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia §101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

27. V danej veci pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, sa stala splatnou dňa XX. X. XXXX
a teda po prvýkrát sa mohlo právo z tejto pohľadávky uplatniť dňa X. XX. XXXX. Týmto dňom začala

plynúť premlčacia doba, pričom jej posledný deň pripadol na deň X. XX. XXXX. Žalobca podal na súd
žalobu dňa X. X. XXXX, tj. pred uplynutím premlčacej doby. Preto súd nemohol prihliadnuť na žalovaným
vznesenú námietku premlčania.

28. Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a

včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku a preto žalobca
má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia §517 ods. 1,2
Občianskehozákonníkaúrokzomeškania,ktoréhovýškajevsúladesustanovením§3ods.1nariadenia
vlády SR č. 87/95 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.

29. Súd vyhodnotil vykonané dôkazy a mal za preukázané, že žalobca nepochybil a právne úkony
vykonal v súlade so zákonom. Nemožno v tomto konaní vytýkať zástupcovi žalobcu, že nesedel pri
výsluchu žalovaného pri vyšetrovateľovi, keďže tak žalobca, ako aj žalovaný podpisovali každú stranu
zápisnice, mali možnosť sa s ňou oboznámiť, prečítať ju a mať, alebo vniesť výhrady voči nej na

mieste samom. Tak isto neexistuje žiaden zasadací poriadok, ktorý by prikazoval, kde ma sedieť právny
zástupca pri výsluchu obvineného. Ak žalobca neodôvodnil sťažnosť, ktorú podal sám žalovaný pri
svojom výsluchu proti uzneseniu o vznesení obvinenia, nemožno opomenúť, že tak stále mohol urobiť,
keďže plynula lehota zákonná, čo potvrdil aj sám žalovaný na odôvodnenie tejto sťažnosti, avšak
prokurátor rozhodol o tejto sťažnosti skôr, než lehota uplynula, čo tak isto v konaní nebolo sporné. Ďalšia

námietka sa týkala malej aktivity právneho zástupcu v konaní o návrhu o vzatí do väzby žalovaného.
Súd vykonaným dokazovaním zistil, že skutočne žalovaný vzniesol námietku predpojatosti v tomto
čase voči sudcom Okresného súdu Humenné a Krajského súdu v Prešove a prokurátorom Okresnej
prokuratúry. Napriek tomu sudca uznesením zobral žalovaného do väzby a samostatným uznesením
zo dňa XX.XX.XXXX rozhodol, že podľa § 32 ods. 4 Tr. poriadku vykoná nariadený úkon, keďže išlo

o neodkladný úkon, a ak by k jeho nevykonaniu došlo, bol by zmarený účel trestného konania, lebo
rozhodnúť o návrhu prokurátora na vzatie do väzby je zákonom stanovená lehota 48 hodín a ak by
sa takýto úkon nevykonal, došlo by k prepusteniu obvineného zo zadržania, čím by bol zmarený účel
trestného konania. Z hľadiska toho sa aj javí správne poučenie žalobcu, žalovaného v tomto štádiu
konania, keď považoval v tomto štádiu konania vznesenie námietky predpojatosti za možné, ale zároveň

vysvetlilžalovanému,žesúdnapriektejtonámietkemusírozhodnúťonávrhunavzatiedoväzby,lebomu
to ukladá Trestný poriadok. Posledná námietka bola zo strany žalovaného tak isto nepreukázaná, aby
dal v konkrétnom čase na konkrétnom mieste pokyn žalobcovi oboznámiť sa s obsahom vyšetrovacieho
spisu. Súd uveril tvrdeniu žalobcu, že v tak krátkom čase zástupca musel vykonávať v prospechobvineného úkony, nebol ani časový priestor na oboznámenie sa s obsahom celého spisu a po tom, čo
bola podaná sťažnosť proti uzneseniu o vzatí do väzby žalovaného, ktorú žalobca aj náležite odôvodnil,
došlo k ukončeniu zastupovania žalovaného zo strany žalobcu. Až neskôr v konaní vyšli najavo niektoré

skutočnosti, ktoré žalovaný v tomto konaní o zaplatenie právnej služby využíva na podporu svojho
tvrdenia, že úkony právne poskytnuté zo strany žalobcu boli bez odbornej starostlivosti, lebo ak by
náležite naštudoval spis a oboznámil sa s detailmi tohto spisu, bolo by sa zistilo to, čo sa zistilo až neskôr,
v priebehu trestného konania. Súd však k takémuto záveru nedospel, a preto žalobe v celom rozsahu
vyhovel z vyššie uvedených dôvodov.

30. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

V danom prípade žalobca mal úspech vo veci v celom rozsahu, preto mu súd v celom rozsahu priznal vo
vzťahu k žalovanému aj nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd 1.
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.“

3. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný namietajúc, že postupom
prvostupňového súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, zotrval na výhradách k obhajobe a
navrhol rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ,,odvolací súd“) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie a dospel
k záveru, že rozsudok je vecne správny. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má
oporu vo vykonanom dokazovaní a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie
odvolaním napadnutého rozsudku a na zdôraznenie v súvislosti s odvolacími dôvodmi sa dopĺňa.

5. Žalovaný namieta, že ak bol súdny poplatok zaplatený až v lehote na podanie odvolania proti
uzneseniu o zastavení konania pre jeho nezaplatenie, tak bol zaplatený už neskoro. K tomu odvolací
súd uvádza, že súčasné znenie § 10 ods.3 poplatkového zákona (zákon č. 71/1992 Zz.) zodpovedá
postupu, ktorý uvádza odvolateľ, no rozhodujúce bolo znenie poplatkového zákona v čase začatia
konania (X.X.XXXX) a v tom čase poplatkový zákon umožňoval účinné zaplatenie poplatku aj v rámci

plynutia odvolacej lehoty proti zastavujúcemu uzneseniu (arg. slova v § 10 ods. 3 ,, ..., ak poplatník
zaplatí súdny poplatok do konca lehoty na podanie odvolania)“.

6. Žalovaný vytýka procesné pochybenie súdu v tom, že v spise na čl. 46 sa nachádza podanie,
ktoré vôbec s prejednávanou vecou nesúvisí. V aplikačnej praxi súdov pri kvantách listinnej agendy

dochádza k obdobným prípadom. Odvolací súd dáva za pravdu odvolateľovi, že podanie C. D. na čl.46
s predmetnou vecou nesúvisí, no rozhodujúce je, že nejde o vadu, ktorá má dopad na rozhodnutie vo
veci samej. Podozrenie, že na toto podanie ,,musel súd prihliadať“, nemá žiadny základ.

7. Odvolateľ ďalej vytýka, že súd prvej inštancie nevysluchol navrhnutých svedkov D. W. a S..

F. I. a predsedu advokátskej komory S.. T. D.. Správne sa s uvedenou výhradou vyrovnal už súd
prvej inštancie. Súd zváži, ktorý dôkaz vykoná a ktorý nie (porov. napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod R 37/1993 a pod R 125/1999, tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. apríla 2012, sp.
zn. 6 Cdo 51/2012). Relevantnou nie je ani výhrada, že o zamietnutí návrhu na určité dokazovanie súd

nevydal osobitné rozhodnutie. Súd v rámci rozhodovania o žalobe vyhodnotí dôkazy jednotlivo a všetky
vo vzájomnej súvislosti a vyššie uvedený skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov, aj podľa názoru
odvolacieho súdu, vytvára adekvátny základ pre preskúmavaný rozsudok.

8. Odvolateľ namietal aj zaujatosť sudkyne, ktorá už v dožiadaní vopred posúdila sporné úkony právnej

služby za vykonané a nevykonala výsluch ním navrhnutých svedkov. Krajský súd v Prešove ako
nadriadený súd v zmysle § 54 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“) preskúmal vec z hľadiska aspektov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania
veci a zistil, že na vylúčenie zákonnej sudkyne nie sú splnené zákonné podmienky. Posudzoval pritomopodstatnenosť tvrdenej možnosti vzniku pochybnosti o nezaujatosti sudkyne z aspektu existencie
dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ust. § 49
ods. 1 CSP, podľa ktorého sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom

na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno
mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Účelom cit. ustanovenia je prispieť k nestrannému
prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti
neobjektívneho rozhodovania.

9. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 5.10.2010 sp. zn. 1Nc 52/2010) integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces
(čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorého slovenský preklad bol
vyhlásený v oznámení Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb., ďalej len
„Dohovor") je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom.
Súvislosťou medzi súdom, ktorý je založený na zákone a jeho nezávislosťou, ako to vyjadruje článok

6 ods. 1 prvá veta dohovoru („každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v
primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o
jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti
nemu"), garantuje tento Dohovor v celoeurópskom rozmere súčasne sudcovskú nezávislosť aj právo
na zákonného sudcu. Ústavná úprava súdnej a inej právnej ochrany v Slovenskej republike garantuje

obdobne vyjadrené právo na spravodlivý proces [čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ktorá je
uvedená ústavným zákonom č. 23/1991 Zb., ďalej len „listina"; čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
uverejnenej pod č. 460/1992 Zb., ďalej len „ústava], ktoré články dávajú každému možnosť (právo)
domáhať sa (zákonom) ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v
(zákonom) určených prípadoch na inom orgáne (Slovenskej republiky), do ktorého tiež zahrňuje aj právo

na to, aby právna vec účastníka nebola odňatá zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 listiny; čl. 48 ods. 1
ústavy, ktoré články postulujú, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a že príslušnosť súdu
ustanoví zákon). Ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadruje zhodu
(totožný zámer) na sudcovskú nezávislosť a právo na zákonného sudcu s právnym režimom podľa
dohovoru (v obsahu týchto práv podľa dohovoru a podľa ústavy nemožno vidieť zásadnú odlišnosť).

Potom platí, že v určitej právnej veci má rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne
príslušného súdu určený rozvrhom práce príslušného súdu a tento zákonný sudca by sa už v ďalšom
priebehu konania - pokiaľ by k tomu nebol daný zákonný dôvod - meniť nemal. Inštitút vylúčenia sudcu
z prejednávania a rozhodovania veci, ktorý predstavuje výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti
zákonného sudcu stanovuje, aby zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných

dôvodov bol zákonný sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Sledovaný cieľ, ktorý tu
umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu spočíva v zmarení hroziaceho
rizika, že by vo veci mohol konať a rozhodovať zaujatý - nie nestranný - sudca.

10. Nezávislosť s nestrannosťou a odbornosťou (kvalifikáciou) sudcu sú podmienkami kvalitného

rozhodovania a jeho predvídateľnosti a sledujú tak význam riadneho napĺňania (poskytovania)
spravodlivosti. Nezávislosť a nestrannosť úzko spolu súvisia, často sa prekrývajú a nie je vždy ľahké
ich od seba odlíšiť. Nestrannosť definovaná aj ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti
býva považovaná za pojem širší ako nezávislosť. Nestrannosť sudcu musí byť podstatou jeho funkcie,
zatiaľ čo jeho nezávislosť ju má iba umožňovať. Pod sudcovskou nezávislosťou a nestrannosťou treba

rozumieť aj nezávislosť a nestrannosť každého jednotlivého sudcu.

11. Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej právnej veci bolo výsledkom
konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom
postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti

závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké
príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok (II. ÚS 71/97).

12. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh strany sporu (§ 52 CSP),
alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 50 CSP). Obsahom práva na prejednanie

veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a
vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného
práva na prejednanie veci nestranným súdom je len povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať každý
návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosťa rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03). Vzhľadom na to, že rozhodnutie o vylúčení
sudcu podľa § 14 ods. 1 O.s.p. predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie
byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 listiny, čl. 48 ods. 1 ústavy), treba trvať na tom,

že sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci možno skutočne iba výnimočne a z
naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato
a spravodlivo. Pri posudzovaní týchto dôvodov (ich analýze) v konkrétnej situácii je nutné prihliadať aj
na rozsiahlu a inštruktívnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej
republiky k danej problematike.

13. Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že nie je možné uspokojiť sa len so subjektívnym
hľadiskomnestrannosti,alejepotrebnéskúmať,čisudcaposkytujezárukynestrannostiajzobjektívneho
hľadiska. Objektívna nestrannosť sa pritom neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale
podľa vonkajších objektívnych skutočností. Je potrebné zdôrazniť, že sudca môže síce subjektívne
rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť spochybnená so zreteľom

na jeho status, ktorý môže súvisieť s prejednávanou vecou. Práve tu Európsky súd pre ľudské práva
uplatnil tzv. teóriu zdania (théorie des apparences), podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne
nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Spravodlivosť nielenže má byť
vykonávaná; musí sa aj javiť, že má byť vykonávaná (Justice must not only be done; it must also be seen
to be done). Tento princíp súd vyložil z čl. 6 ods. 1 Dohovoru prvýkrát v prípade Delcourt proti Belgicku

a neskôr aj v prípade Piersack proti Belgicku. Uvedený princíp spočívajúci v objektívnom hľadisku
nestrannosti sudcu Európsky súd aplikoval aj v prípade Ferrantelli and Santangelo proti Taliansku,
pričom ďalej zdôraznil, že sudca sa má objektívne javiť v očiach strán, že je nestranný a zároveň musí
byť vylúčená akákoľvek vonkajšia oprávnená pochybnosť o jeho nestrannosti. Ide o dôveryhodnosť,
ktorú v demokratickej spoločnosti musia súdy vzbudzovať vo verejnosti. Tento istý princíp bol aplikovaný

aj v nedávnom prípade Kyprianou proti Cypru. (Valko, E. - Jablonka, B.: Právo na nestranný súd a jeho
uplatnenie prostredníctvom námietky zaujatosti. Justičná revue, 56, 2004, č. 6 - 7, s. 795 - 802).

14. Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu a
podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného správania sa sudcu)

existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu (pozri
tiež Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je
nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce
je to, či sa môže táto obava považovať objektívne za oprávnenú.

15. Z uvedenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky
možno vyvodiť, že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu
objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len
subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť
k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje.

16. Z ustanovenia § 30 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kde je vymedzenie základných povinnosti sudcu,
vyplýva o. i. povinnosť sudcu zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a
spravodlivé rozhodovanie súdov. Sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť

nebola dôvodne spochybňovaná. K účastníkom konania je povinný pristupovať bez akýchkoľvek
predsudkov.

17. Aj so zreteľom na toto ustanovenie má sudca (v rámci prejednávania a rozhodovania konkrétneho
sporu) zachovávať k veci, účastníkom konania a ich zástupcom vždy vecný a profesionálny prístup.

Miera schopnosti sudcu zachovať nadhľad a potrebnú dávku odstupu od veci, od účastníkov konania a
od všetkého, čo súvisí s prejednávaním veci v súdnom konaní, je daná stupňom osobnej a osobnostnej
pripravenosti sudcu na výkon súdnictva.

18. O nestrannosť musí dbať predovšetkým sudca sám. Pri výkone súdnictva má zachovať vecný

prístup za každých okolností. Svojím správaním má dbať na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne
spochybňovaná. Musí mať dostatok schopností ovládať svoje konanie aj sféru svojich vnútorných
pocitov. Súčasťou vecného prístupu sudcu k prejednávanej veci a k účastníkom konania je napr. aj
schopnosť sudcu vyrovnať sa vnútorne s prípadnými námietkami účastníkov v priebehu i mimo konania,ako aj s eventuálnou kritikou jeho konania, ktorá môže mať rozmanitú podobu (porovnaj R 47/1998).
Pokiaľ by sudca (mimo iného) takúto schopnosť nemal, spochybňovalo by to jeho spôsobilosť vykonávať
funkciusudcu.Trebapripomenúť,ženezávislosťsnestrannosťouaodbornosťou(kvalifikáciou)sudcusú

podmienkami kvalitného rozhodovania a jeho predvídateľnosti a sledujú tak význam riadneho napĺňania
(poskytovania) spravodlivosti.

19. Skutočnosti uvádzané žalobcom v námietke zaujatosti neumožňujú prijať záver, že je zákonná
sudkyňa S.. O. Q. z prejednávania a rozhodovania danej veci vylúčená, a to že by mala pomer k

veci, účastníkom alebo ich zástupcom. Zákonná sudkyňa sa k uvedenému vyjadrila tak, že sa necíti
byť zaujatá. Dôvody uvádzané žalobcom sami o sebe bez uvedenia akýchkoľvek ďalších relevantných
skutočností nie sú spôsobilé vyvolať pochybnosť o nezaujatosti zákonnej sudkyne v predmetnej veci.

20. Namietané okolnosti nie sú objektívnej povahy a nemôžu viesť k vylúčeniu zákonnej sudkyne z
konania a rozhodovania v tejto veci. Žalobcom namietaná rozhodovacia činnosť sudkyne v zmysle §

49 ods. 3 CSP nie je dôvodom na vylúčenie sudkyne z prejednávania veci. Dôvodom pre vylúčenie
sudkyne nemôže byť preto skutočnosť, že sudkyňa zaujala postoj k otázke, ako sa jej predbežne javí
časť nároku. Obstala by výhrada, že sa predbežné posúdenie nároku malo oznámiť iným spôsobom,
napríkladnapojednávaní(...Súdtiežuvedie svojepredbežnéprávneposúdenieveci...,§181ods.2Csp).
No dôležité je, že procesné právo takéto predbežné posúdenie veci výslovne pripúšťa, no nie s cieľom

nezmeniteľného procesného vývoja veci, ale z dôvodu pomoci stranám sporu mobilizovať sa (vzhľadom
na stav veci v jej určitom štádiu vybavenia) a z dôvodu vyššej transparentnosti a predvídateľnosti
súdneho rozhodnutia. Rovnaké ustanovenie zákona explicitne upravuje postup súdu tak, že určí, ktoré
dôkazy súd vykoná a ktoré dôkazy nevykoná (§ 181 ods.2 Csp). Je logické, že nevykoná aj také dôkazy,
ktoré boli navrhnuté.

21. Majúc na zreteli uvedené, nadriadený súd dospel k záveru, že v prípade sudkyne S.. O. Q.
nemožno mať pochybnosti o jej nezaujatosti, ktoré by boli relevantné v zmysle § 49 ods. 1 a 2 CSP,
keď neexistuje žiadny dôvod objektívne zakladajúci pochybnosti o jej nezaujatosti. So zreteľom na
absenciu dôvodu, pre ktorý by mohli vznikať pochybnosti, že zákonná sudkyňa nebude v predmetnej

veci postupovať nezaujato, neutrálne, rozhodol tak, že túto sudkyňu nevylúčil z prejednávania a
rozhodovania predmetnej veci. Vzhľadom k tomu, že S.. O. Q. nebola vylúčená z prejednávania a
rozhodovania v predmetnej veci, nebol dôvod rozhodovať o návrhu na vylúčenie všetkých ostaných
sudcov Okresného súdu Humenné.

22. Žalovaný ďalej v odvolaní vytýka nesprávne právne posúdenie veci, pretože aj on sám označil
dostatok dôvodov, pre ktoré sa odmena priznať nemala. Odvolací súd práve z uvedeného dôvodu
skorším rozhodnutím zrušil predchádzajúci rozsudok s názorom, aby sa súd prvej inštancie dôsledne
zaoberal odbornou starostlivosťou a či služba právnej pomoci bola vykonaná s nárokom na odmenu. V
tomto smere sa zdá, že kým žalovaný vníma postup žalobcu pri obhajobe ako neodborný, tak žalobca

ho vníma ako taktický (z opatrnosti oddialenie reakcie a výpovede až po vykonaní ďalších dôkazov...,
zabrániť unáhlenej reakcii a pod.).

23. Zdá sa, že vzhľadom na bytostne súvisiace okolnosti vníma žalovaný obhajobu takpovediac ako
vlažnú, málo energickú, a preto neodbornú. Žalobca ju vidí inak, a to ako odbornú a opatrnú obhajobu.

Odvolací súd sa priklonil k názoru súdu prvej inštancie a predovšetkým zavážil fakt, že žalovaný sám
spôsobil, že celá obhajoba sa dala merať takpovediac na minúty a žalovaný sám by mal reflektovať na
prispenie k časovému stresu pre advokáta. Isteže nemožno vylúčiť, že iný advokát by potencionálne
podnikol aj iné úkony najmä v súvislosti so štúdiom spisu, no je otázne, či by to bolo vôbec efektívne.
Žalovaný si žalobcu za advokáta vybral sám, udelil mu plnú moc, slobodne si ho vybral takmer na

poslednú chvíľu tesne pred výsluchom, žalobcovi nemožno pričítať prvok zlyhania obhajoby a nenesie
zodpovednosť za výsledok trestného konania.

24. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny vrátane rozhodnutia o
trovách konania (§387 ods.1,2 Csp) a podľa zásady úspechu priznal rovnako žalobcovi náhradu trov

odvolacieho konania, o ktorých sa rozhodne osobitným uznesením (§ 396 ods.1, § 255 ods.1, § 262
Csp).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).