Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 19, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/309/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216205842
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6216205842.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Petra Kvietka v právnej veci žalobcov: 1/ R. R., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom Q. XX/XX, XXX XX H. L., 2/ R. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XX/XX, XXX
XX H. L., 3/ R. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX H. L., 4/ R. R., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom Q. XX/XX, XXX XX H. L., všetci žalobcovia právne zastúpení Mgr. Andreou Legényovou,
advokátkou, Advokátka kancelária so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému R. U.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX A. 71, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr.
Tomáš Suchý, spol. s r. o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 234 148, o zapieracej

žalobe, o odvolaní žalobcov 1/ až 4/ proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 6C/7/2017-160 zo
dňa 09. 06. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovia 1/ až 4/ sú povinní zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/ až 4/ domáhali uloženia povinnosti žalovanému
zdržať sa zásahov do ich užívacieho práva k dvom bytovým jednotkám, nachádzajúcim sa v

nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre k. ú. H. L. ako rodinný dom č. súp.
XX, postavený na pozemku parcely registra „C“ č. XXX/X (ďalej v texte „bytové jednotky“), a to na tom
skutkovom základe, že žalobcovia 1/ až 4/ sú nájomcami bytových jednotiek nachádzajúcich sa v tomto
rodinnom dome na poschodí a na prízemí. Pôvodnými prenajímateľmi boli E. R., nar. XX. XX. XXXX
a Y. R., nar. XX. XX. XXXX, ktorí dňa 16. 10. 2015 kúpnou zmluvou previedli rodinný dom č. súp. XX
na žalovaného, čím podľa § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka došlo k prechodu práv a povinností
vyplývajúcich z nájomných vzťahov na žalovaného. Nájomné vzťahy ukončené neboli a stále trvajú

s tým, že žalovaný začal nedôvodne brániť podľa žalobcov 1/ až 4/ výkonu ich užívacieho práva k
predmetu nájmu tým, že neoprávnene zabraňoval žalobcom 1/ až 4/ vstupovať do bytových jednotiek,
teda prenajatých bytov, kde sa nachádzajú ich osobné veci, čím žalobcom 1/ až 4/ mala vzniknúť
škoda spočívajúca v tom, že si museli obstarať iné ubytovanie, za ktoré musia platiť mesačne nájomné.
Existovala podľa žalobcov 1/ až 4/ tiež hrozba škody na ich osobných veciach, ktoré sa nachádzajú v
predmete nájmu.

2. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že rodinný dom pôvodne patriaci svedkovi
E. R. a jeho manželke Y. R., užívali už od jeho dokončenia v 80-tych rokoch (približne od roku
1985) na bývanie žalobcovia 1/ až 4/ a svedok E. R. s manželkou tak, že prízemie rodinného
domu užívali svedok E. R. s manželkou a poschodie rodinného domu užívali žalobcovia 1/ až 4/.Takýto spôsob užívania rodinného domu bol založený zjavne na neformálnej dohode bezodplatného
charakteru, zodpovedajúcej pravidelným zvyklostiam pri užívaní rodinných domov viacgeneračnými
rodinami.Nájomnézmluvyuzatvorenévroku1998a2014podľaokresnéhosúdunebolitakýmiprávnymi

úkonmi, ktoré by s konštitutívnymi účinkami založili oprávnenie žalobcov 1/ až 4/ užívať rodinný dom
v rozsahu vymedzenom v nájomných zmluvách, t. j. v tom zmysle, že takéto oprávnenie by dovtedy
žalobcovia 1/ až 4/ nemali na základe predchádzajúcej neformálnej dohody, resp. na základe dovtedy
zavedeného spôsobu užívania rodinného domu. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na dve nájomné
zmluvy, keď dňa 18. 02. 1998 bola uzavretá nájomná zmluva medzi E. R. a jeho manželkou Y. ako

prenajímateľmi a žalobcami 1/ až 4/ ako nájomcami, predmetom ktorej bol 3-izbový byt na 1. poschodí
v rodinnom dome č. súp. XX v k. ú. H. L. pozostávajúci z troch izieb - obývačka, spálňa rodičov, detská
izba, kúpeľňa, kuchyňa, WC, špajza, chodba s príslušenstvom a povala domu na uskladnenie vecí,
spolu so záhradami o výmere 1 271 m2 a 1 407m2. Výška a splatnosť nájomného boli dohodnuté tak,
že nájomcovia nájomné platiť nebudú z dôvodu vykonaných rekonštrukcií a investícií na prenajatom
byte na 1. poschodí a nájomné za záhrady platiť nebudú z dôvodu, že sa budú o záhrady starať, užívať

ich, pestovať rastliny a hospodárske zvieratá. Doba nájmu bola dohodnutá na dobu 30 rokov do roku
2028. Následne bola dňa 10. 03. 2014 uzavretá nájomná zmluva medzi E. R. a jeho manželkou Y. ako
prenajímateľmi a výlučne so žalobkyňou 3/ ako nájomcom, predmetom ktorej bol 3-izbový byt na prízemí
v rodinnom č. súp. XX v k. ú. H. L., pozostávajúci z troch izieb a príslušenstva: obývacia izba, chodba,
kúpeľňa a WC, pričom dve obytné miestnosti mali zostať v prípade potreby v užívaní prenajímateľov.

Výška nájomného aj v tejto zmluve bola dohodnutá tak, že nájomca platiť nájomné nebude z dôvodu
vykonaných rekonštrukcií a investícií nájomcom. Doba nájmu bola dohodnutá do 15. 03. 2020.

3. Z hľadiska naplnenia všetkých základných nevyhnutných obsahových náležitostí nájomného vzťahu
( § 663 Občianskeho zákonníka ) nebolo podľa okresného súdu vykonaným dokazovaním preukázané

to, že by žalobcovia 1/ až 4/ poskytli prenajímateľom (E. a Y. R.) kedykoľvek (pred uzavretím nájomných
zmlúv alebo po ich uzavretí) akúkoľvek odplatu za užívanie vymedzených častí rodinného domu.
Najmä nebolo preukázané, že by poskytli v zmluvách uvedené rekonštrukčné práce, keď z vykonaného
dokazovania plynie, že boli vykonávané iba bežné udržiavacie práce (maľovanie, výmena niektorých
podláh), resp. že užívanú časť rodinného domu zariadili bežnými spotrebičmi a potrebným hnuteľným

zariadením. Rodinný dom pritom musel byť užívaniaschopný približne už v roku 1985, kedy začal byť
užívaný na bývanie, a teda ani žiadne zásadnejšie rekonštrukcie zrejme nevyžadoval.

4. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd tiež za zrejmé, že nájomné zmluvy boli uzatvorené z
rôznych iných, ako v zmluve uvedených dôvodov (podľa prvej časti výpovede žalobcu 1/ bola nájomná

zmluva v roku 1998 uzatvorená pre potreby výkonu jeho zárobkovej činnosti, pričom potreba nájomnej
zmluvypreúčelyvýkonuzárobkovejčinnostineodôvodňujeuzatvorenienájomnejzmluvyprecelúrodinu
a výlučne pre užívanie poschodia rodinného domu, a podľa výpovede svedka E. R. bola nájomná
zmluva v roku 2014 uzatvorená z dôvodu uplatnenia nárokov žalobkyne 3/ na sociálne dávky), alebo bez
akéhokoľvek rozumného hospodárskeho dôvodu (podľa ďalšej časti výpovede žalobcu 1/ iba pre účely

bývania, tieto účely však boli dosahované aj na základe dovtedajšej neformálnej dohody). Žalobcovia
1/ až 4/ ako nájomcovia a svedok E. R. s manželkou Y. ako prenajímatelia teda nemali vážnu vôľu
založiť medzi sebou nájomný vzťah formálne predstieraný uzatvorenými nájomnými zmluvami. Tento
záverpodľaokresnéhosúdupodporujeajskutočnosť,žežalobkyňa3/sazrodinnéhodomuodsťahovala
na jeseň roku 2015 (po odsťahovaní dňa 25. 09. 2015 zmenila adresu trvalého pobytu), teda z pohľadu

dohodnutej doby trvania nájomnej zmluvy zo dňa 10. 03. 2014 už krátko po uzatvorení nájomnej zmluvy
a tiež skutočnosť, že žalobcovia 1/, 2/ a 4/ sa odsťahovali bývať do prístavby rodinného domu, taktiež
najneskôrnajeseňroku2015(podľavýpovedesvedkaE.R.toboloajskôr,pretožeurčitúdobubývalana
poschodí rodinného domu žalobkyňa 3/ sama), hoci z dohodnutej doby trvania nájomnej zmluvy zo dňa
18. 02. 1998 ešte uplynula iba polovica. Pokiaľ teda žalobcovia 1/ až 4/ užívali rodinný dom, resp. jeho

časti na bývanie, robili tak nezávisle na uzatvorených nájomných zmluvách. Nebol tak podľa okresného
súdu preukázaný ako reálny v nájomných zmluvách predstieraný bezprostredný hospodársky dôvod
(kauza) záväzku, ktorý mal byť založený uzatvorenými nájomnými zmluvami, spočívajúci v odplatnom
prenechaní veci do užívania. Uzatvorené nájomné zmluvy sú tak podľa okresného súdu neplatné pre
nedostatok reálnej kauzy podľa § 495 Občianskeho zákonníka, ako aj podľa § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka pre nedostatok vážnej vôle zmluvných strán takýto právny úkon uzatvoriť a dosiahnuť účinky
práveobsahomtohtoprávnehoúkonusledované.Žalobcovia1/až4/pretopodľaokresnéhosúdunemali
žiadne právo vecného alebo záväzkového charakteru, ktoré by žalobcov 1/ až 4/ oprávňovalo užívaťrodinný dom. Preto žalobcom 1/ až 4/ právo na ochranu ich tvrdeného iba domnelého užívacieho práva
podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka nepatrí a z tohto dôvodu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. Na podporu záveru, že žaloba nie je dôvodná okresný súd doplnil, že aj keby žalobcom 1/ až 4/
akékoľvek užívacie právo k rodinnému domu patrilo, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný
do takéhoto práva žalobcov 1/ až 4/ ku dňu rozhodnutiu súdu nijako nezasahuje žiadnym aktívnym
konaním.Žiadostižalovanéhoodpojiťrodinnýdomodelektriny(akoprejavzásahudoužívaciehopráva)
nebolo zo strany dodávateľa vyhovené, dodávky vody aj na podklade rozsudku Okresného súdu Veľký

Krtíš sp. zn. 10C/93/2016 zo dňa 15. 06. 2016 boli obnovené, do pripojenia plynu zo strany žalovaného
zasahované nebolo. Od 17. 11. 2015 žalovaný sa ani nepokúšal do rodinného domu vstúpiť. Jediným
žalobcami tvrdeným zásahom zo strany žalovaného má byť skutočnosť, že si žalovaný ponechal kľúč
od hlavných vchodových dverí rodinného domu. Takéto konanie však za rušenie žalobcov 1/ až 4/
považovať nemožno s ohľadom na zistenú skutočnosť, že žalobcovia 1/ až 4/ majú prístup do rodinného
domu cez jeho prístavbu, ktorá je s rodinným domom prepojená a zrejme majú k dispozícii aj vlastné

kľúče, ktoré žalobcovia 1/ až 4/ mali a o ktorých nebolo preukázané, že by sa dostali do dispozície
žalovaného. Okrem toho vykonaným dokazovaním bolo tiež preukázané, že žalobcovia 1/ až 4/ rodinný
dom postupne opustili, žalobcovia 1/, 2/ a 4/ sa presťahovali do prístavby rodinného domu a žalobkyňa
3/ sa presťahovala do obecného nájomného bytu. K opusteniu rodinného domu žalobcami 1/ až 4/
došlo najneskôr na jeseň 2015, teda ešte skôr ako žalovaný od svedka E. R. a jeho manželky Y. tento

rodinný dom kúpil a kým stihol akýkoľvek žalobcami 1/ až 4/ tvrdený neoprávnený zásah vykonať.
Keďže žalobcovia 1/ až 4/ rodinný dom prestali užívať, žalovaný nemôže akokoľvek zasahovať do
ich prípadného užívacieho práva, ktoré nevykonávajú. Zapieracia žaloba podľa § 126 Občianskeho
zákonníka je žalobou na plnenie podľa § 137 písm. a/ CSP, podmienkou vyhovenia takejto žalobe je
preukázanieneoprávnenéhozásahuatakejtožalobenemožnovyhovieťibazdôvodupotrebydeklarovať

povinnosť zdržať sa zásahov do budúcnosti, ak žalovaný nielen ku dňu rozhodnutia vo veci samej, ale
už ku dňu začatia konania žiadne aktívne opatrenia, ktoré by mali brániť žalobcom 1/ až 4/ v užívaní
rodinného domu, nevykonáva (nejde teda o situáciu, kedy by žalovaný od protiprávnych zásahov upustil
až v priebehu konania). Aj z tohto dôvodu súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a aj na základe týchto
skutočností riešenie otázky platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 25. 09. 2015 ( ktorú otázku ako predbežnú

vzniesol žalobca 1/ ) v tomto konaní považoval za nadbytočné.

6. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej v texte „CSP“).

7. Proti vyššie uvedenému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ až 4/, podľa
ktorých rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje jednoznačné logické odôvodnenie, pretože z neho
nemožno určiť dôvody, prečo súd rozhodol tak, ako je uvedené v jeho výrokovej časti. Namietali, že súd
sa nezaoberal výpoveďou žalovaného, v ktorej výslovne potvrdil, že neustále zasahuje do užívacieho

práva žalobcov k nehnuteľnosti a nemá záujem od tohto konania ani upustiť tým, že by im zaslal
kópiu kľúčov k rodinnému domu. Okresný súd sa tak zaoberal výlučne dôkazmi svedčiacimi v prospech
žalovaného a dôkazy svedčiace v prospech žalobcov buď nevykonal, alebo prevrátil ich zmysel tak, aby
svedčili v neprospech žalobcov.

8. Žalobcovia ďalej uviedli, že majú pochybnosti o nezaujatosti okresného súdu vo vzťahu k účastníkom
konania, ktorú skutočnosť potvrdil nezákonný procesný postup prvostupňového súdu na pojednávaní,
kde sa sudca pred začatím pojednávania dohodol s právnym zástupcom žalobcu, že vec ukončia v jeden
deň a súčasne poučil právneho zástupcu žalovaného o procesnom postupe a poradil mu, aby zobral
odvolaniespäťprotiuzneseniuonariadeníneodkladnéhoopatrenia.Týmtoprocesnýmpostupomnarušil

rovnosť účastníkov konania a tiež porušil svoju povinnosť uviesť predbežné právne posúdenie veci, hoci
mu táto povinnosť vyplýva priamo z ustanovení CSP. Namietali i to, že vykonal len výsluch žalobcu,
ktorý po štyroch hodinách nepretržitého pojednávania nebol schopný vypovedať, napriek tomu súd jeho
žiadosti na odročenie pojednávania nevyhovel. Taktiež súd nevykonal dôkaz na výsluch žalobcov a
výsluch svedkyne Y. R., a odôvodnenie rozhodnutia nedáva jednoznačnú odpoveď na otázku, z akého

dôvodu súd žalobu v konečnom dôsledku zamietol.9. Žalobcovia namietali, že vo veci rozhodoval sudca, ktorý mal byť vylúčený z prejednávania predmetnej
veci pre jeho nezákonný procesný postup a neodôvodnený odklon od praxe vyšších súdnych autorít pri
vydaní rozsudku, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozhodnutie okresného súdu zrušiť.

10. Pokiaľ ide o skutkové zistenia, žalobcovia mali za to, že okresný súd nesprávne vychádzal zo
skutočností, že žalovaný je vlastníkom prenajatej nehnuteľnosti, hoci bola táto skutočnosť výsluchom
svedka E. R. spochybnená, pretože žalovaný nezaplatil za nehnuteľnosť dohodnutú kúpnu cenu, ako
to bolo dojednané v zmluve. Súd taktiež nesprávne vychádzal zo skutočnosti, že nájomné zmluvy sú

neplatné z dôvodu nepreukázania kauzy a z dôvodu ich bezodplatnosti. Z vykonaného dokazovania
pritom podľa žalobcov vyplýva, že nájomné zmluvy boli uzatvorené za účelom bývania a za účelom
podnikania. Okresný súd nesprávne vychádzal zo skutočnosti, že žalobcovia nevynaložili finančné
prostriedky na rekonštrukciu nehnuteľností a že E. R. a Y. R. nemali vôľu uzavrieť nájomné zmluvy,
hoci svedok E. W. sám potvrdil, že má vedomosť o existencii týchto zmlúv a tiež uviedol, že o existencii
týchto nájomných zmlúv musel mať vedomosť aj žalovaný, pretože mu to osobne povedal, čo potvrdila

aj jeho manželka.

11. K opusteniu rodinného domu uviedol, že súd nesprávne vychádza zo skutočnosti, že žalobkyňa 3/ sa
odsťahovala, pretože prehlásenie adresy jej trvalého pobytu nepreukazuje, že sa v tento deň aj naozaj
presťahovala z prenajatej nehnuteľnosti a prehlásenie trvalého pobytu samo o sebe nemá žiaden vplyv

na právny vzťah z nájomnej zmluvy, ktorý naďalej trvá, aj keď nemá nájomca trvalý pobyt v predmete
nájmu. Nestotožnil sa ani s tým, že by predmetná nehnuteľnosť bola neobývateľná a nikto v nej nebýval.

12. Taktiež namietali nesprávne právne posúdenie platnosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej mal
žalovaný nadobudnúť vlastníctvo k prenajatej nehnuteľnosti a súd mal túto otázku vyriešiť ako

predbežnú, alebo mal konanie prerušiť až do právoplatného skončenia konania pred Okresným súdom
Zvolen sp. zn. 9C/121/2016, v ktorom sa rieši otázka platnosti predmetnej kúpnej zmluvy medzi E. a Y.
R. a žalovaným. Zároveň nesprávne právne posúdil platnosť nájomných zmlúv, tieto považujú za platné,
pretoženepreukázaniekauzyžalobcaminemôžebyťsamoosebedôvodomneplatnostiprávnehoúkonu.

13. Má za to, že sa dôvodne domáhali zákazu zásahov rušiteľom už vykonaných, ale aj zákazu zásahov,
ktoré trvajú, alebo zásahov, ktorých opakovanie iba hrozí. Nie je teda podľa nich potrebné, aby daný
zásah už nastal, stačí už hrozba opakovania. Nie je vylúčené úspešne podať zapieraciu žalobu aj po
jedinom rušivom čine, ktorý nezanechal následky, pretože nemožno vylúčiť, že by žalobcom nehrozilo
opakovanie takéhoto činu. Nestotožnili sa ani s výrokom okresného súdu o povinnosti nahradiť trovy

konania žalovanému, pretože uvedený spor žalobcovi nevyvolali, naopak mali záujem riešiť tento spor
aj inou cestou, ale žalovaný na ich výzvy nijako nereagoval. Navrhli zmeniť rozhodnutie okresného súdu
a žalobe vyhovieť, alebo rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

14. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu prioritne poukázal na to, že žiadnym spôsobom

nezasahuje do práv a právom chránených záujmov žalobcov, nakoľko nájomné zmluvy, od ktorých si
žalobcovia odvodzujú svoje právo nehnuteľnosti užívať, sú neplatné, on sám je vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti a do predmetnej nehnuteľnosti vstúpil len raz, a to dňa 17. 11. 2015 za účelom jej
zabezpečenia a zazimovania a s poukazom na skutočnosť, že toho času predmetný rodinný dom
nevykazoval známky, že by bol užívaný tak osobami žalobcov, alebo inými osobami na bývanie. Má

za to, že zo strany žalobcov dochádza k šikanóznemu uplatňovaniu právnych inštitútov, keďže ako
jediný dôvod jeho zásahov do ich domnelých užívacích práv k nehnuteľnosti uvádzajú skutočnosť, že im
neodovzdal kľúče od vchodových dverí do rodinných domu, a tým im znemožnil jeho užívanie. Uvedený
dôvoddomneléhoobmedzovaniadomnelýchužívacíchprávjevšakvhrubomrozporesdobrýmimravmi,
a to z dôvodu, že žalobcovia majú od rodinného domu kľúče vo svojej dispozícii a navyše z prístavby

obývanej žalobcami vedú do rodinného domu dvere, od ktorých majú kľúče len žalobcovia, a teda
ich prístup do rodinného domu je zabezpečený hneď dvomi spôsobmi. Naviac odovzdaním kľúčov od
rodinného domu žalobcom by nedošlo k žiadnej zmene ich možnosti vstupovať a užívať predmetný
rodinný dom. Nestotožnil sa s tvrdeniami žalobcov, že sa súd zaoberal len dôkazmi svedčiacimi v
jeho prospech a ani s ich tvrdením, že by mu súd radil s poukazom na späťvzatie odvolania voči

neodkladnému opatreniu, nakoľko so späťvzatím súhlasil aj právny zástupca žalobcov a zároveň pri
logickom uvážení, tento úkon nebol na ťarchu žalobcov, ba práve naopak. Bol to práve žalobca 1/, ktorý
svojim správaním prerušoval a predlžoval pojednávanie konané dňa 11. 05. 2017, a to tým, že okrem
iného označil právneho zástupcu žalovaného za klamára, bez vyzvania súdu vstupoval do výsluchusvedka E. R., ako aj jeho výsluchu, bez vyzvania vstupoval do replík jeho právneho zástupcu, ako
aj súdu. Pri výsluchu žalovaného zo strany súdu, ako aj zo strany právneho zástupcu žalovaného
žalobca 1/ zámerne neodpovedal na súdom a právnym zástupcom žalovaného kladené otázky, alebo

odpovedal spôsobom, ktorý znemožňoval riadny priebeh vykonania dôkazného prostriedku. Svojim
konaním predlžoval samotné pojednávanie, na dĺžku ktorého sa v odvolaní vyhovára. Nevykonanie
dôkazov výsluchom žalobcu 2/, 3/ a 4/ nemožno dávať na jeho vrub, nakoľko sa títo na predmetné
pojednávanie nedostavili a ani sa z neúčasti neospravedlnili. Poukázal i na rozsudok Okresného súdu
Veľký Krtíš sp. zn. 10C/93/2016 zo dňa 15. 05. 2016. Zdôraznil, že samotnou výpoveďou žalobcu 1/

bolo preukázané, že kľúče od nehnuteľnosti vo svojej držbe mal tak on, ako aj žalobcovia 2/ až 4/ a
zároveň má možnosť vstupovať do predmetnej nehnuteľnosti cez prístavbu pristavenú k predmetnému
rodinnému domu. S ohľadom na priloženie čestného prehlásenia Y. R. zo dňa 09. 05. 2017 k odvolaniu
žalobcov namietal, že nemá vedomosť o tom, že by toto čestné prehlásenie bolo predložené do konania
pred vydaním uznesenia, ktorým súd vyhlasuje dokazovanie za skončené, preto navrhol, aby odvolací
súd na tento dôkazný prostriedok neprihliadal. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom

rozsahu potvrdil.

15. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedli, že tvrdenia žalovaného v odvolaní
nie sú pravdivé, najmä, že rodinný dom nevykazoval známky užívania, ktoré tvrdenie nie je ničím
podložené a je zavádzajúce. Nie je pravdou ani to, že by jediným dôvodom podanej žaloby bolo, že

žalobcovia nemajú kľúče od vchodu rodinného domu, pretože v čase podania žaloby žalovaný žalobcov
vyhnal z nehnuteľnosti, nechal im odpojiť vodu a elektrinu a odmietol im vydať ich osobné veci, ktoré
sa nachádzali v nehnuteľnosti. Uznali, že od podania žaloby sa okolnosti zmenili, nakoľko sa podarilo
obnoviťdodávkuvodyaelektrinydorodinnéhodomu,avšakkľúčeodvchodurodinnéhodomuimdodnes
vydané neboli. Žalobcovia len chcú, aby mohli nerušene užívať nehnuteľnosť a dôstojne vstupovať do

rodinného domu cez vchodové dvere, a nie cez prístavbu. Pokiaľ ide o čestné prehlásenie Y. R., ide
o dôkazný prostriedok uplatnený z dôvodu, že súd nenariadil jej výsluch. O tom, že súd tento dôkaz
nevykoná sa dozvedeli len na pojednávaní, preto tento dôkazný prostriedok uplatnili až pri odvolaní.

16. Žalovaný v poslednom písomnom vyjadrení uviedol, že zotrváva na svojich doterajších výpovediach,

najmä,žerodinnýdomnebolužívanýažežalobca1/aanižiadnaináosobasavčaseohliadkyrodinného
domu v rodinnom dome nenachádzala. Žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, akým spôsobom
sa ich snažil z rodinného domu vyhnať, nakoľko v rodinnom dome bol len raz, odpojenie domu od vody
smerovalo k jeho zabezpečeniu pred zimou, a nie k poškodeniu žalobcov, o čom svedčí fakt, že nemal
vedomosť o tom, že existuje nejaká prístavba k rodinnému domu a táto je pripojená na vodovod vedúci

z rodinného domu. Tvrdenia žalobcov sú hrubo zavádzajúce, nakoľko k návrhu zo strany žalobcov, aby
im vydal kľúče od rodinného domu nikdy nedošlo.

17. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov 1/ až 4/ a napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo preskúmal v medziach daných

§ 379 CSP a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) CSP
rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

18. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného stavu
veci a zo zisteného skutkového stavu okresným súdom vychádzal pri rozhodovaní aj odvolací súd.

19. K námietkám žalobcov k posúdeniu platnosti nájomných zmlúv okresným súdom z hľadiska odplaty
a kauzy odvolací uvádza nasledovné:
Občiansky zákonník nevyžaduje pre nájomnú zmluvu určitú formu, možno ju teda uzavrieť v hocijakej
forme. Ak má nájomný pomer trvať dlhšie, odporúča sa nájomnú zmluvu uzavrieť v písomnej forme.

Občiansky zákonník nepredpisuje, čo má nájomná zmluva obsahovať. Takéto konkrétne požiadavky
obsahuje Občiansky zákonník iba pri nájme bytu. To však neznamená, že nájomná zmluva nemusí mať
žiadne náležitosti, musí mať všetky obsahové náležitosti, ktoré sú z hľadiska nájomnej zmluvy ako
osobitného typu záväzkovej zmluvy podstatné. Zmluva teda musí obsahovať označenie prenajímateľa
a nájomcu, medzi ktorými sa zmluva uzatvára, predmet nájmu a odplatu za nájom (nájomné). Okrem

týchto podstatných náležitostí zmluva môže obsahovať aj ďalšie napr. dohodnutú dobu nájmu, či spôsob
odovzdania a užívania najatej veci, spôsob platenia nájomného, výpovedné dôvody a pod. Z § 663
Občianskeho zákonníka vyplýva, že nájomná zmluva zakladá odplatný nájomný pomer. Prenajímateľ
prenecháva nájomcovi predmet nájmu za odplatu, t. j. za nájomné, bez platenia nájomného by nájomnázmluva nebola nájomnou zmluvou. Ako vyplýva z vyššie uvedeného nájomná zmluva je formou
odplatného kontraktu, v opačnom prípade sa nejedná o zmluvu nájomnú, ale o zmluvu o výpožičke,
prípadne o bezodplatné užívacie právo vecno-právnej povahy. Odplatnosť však podľa odvolacieho súdu

možno vyjadriť aj inak, ako záväzkom pravidelne platiť nájomné v určitej výške, keď táto môže mať
aj formu zveľaďovania a starania sa o vec. Bezodplatnosť úkonu teda nie je naplnená, ak dôvodom
uzatvorenia zmluvy je hospodársky účel sledovaný prenajímateľom, t. j. prospech, ktorý z prenajímania
nehnuteľností má (napr. že ich niekto rekonštruuje, stará sa o ne a pod.). O správnosti uvedeného
svedčí napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČSR sp. zn. 15549/32, v zmysle ktorého ide

o nájomnú zmluvu aj v prípade, ak sa osoba zaviazala postaviť na pozemku obce budovu, ktorej sa
obec mala stať po dokončení stavby vlastníkom, s tým, že odplata pre osobu spočívala nie v odmene
za postavenie stavby, ale v možnosti budovu po určitú dobu užívať bez potreby platenia pravidelného
nájomného. Správnosť uvedeného potvrdzuje i to, že pojmový znak bezodplatnosti napr. v darovacej
zmluve je splnený len v prípade, ak obdarovanému v dôsledku darovacej zmluvy nevzniká nijaká právna
povinnosťposkytnúťzadarmajetkovúhodnotu,t.j.hodnotuvyjadriteľnúvpeniazoch.Odarovanienejde,

ak by darovacia zmluva obsahovala príkaz spočívajúci v tom, že obdarovaný sa musí správať tak, že to
v konečnom dôsledku prinesie majetkový prospech darcovi (napr. Lazar J. a kol. Základy občianskeho
hmotnéhopráva2,IuraEdition,20054str.116).Aktedavprejednávanomprípadepodľatextunájomných
zmlúv síce nájomcovia nemuseli platiť nájomné v klasickom ponímaní, ale boli povinní vykonávať
rekonštrukcie a investície, starať sa a obhospodarovať záhradu, príp. v nadväznosti na rekonštrukcie a

investície, ktoré už vykonali, ide o majetkový prospech, ktorý prenajímateľ rekonštrukciou, investíciami
a obhospodarovaním získal, a teda v žiadnom prípade nejde o bezodplatné právne úkony. Uvedené
platí bez ohľadu na názor okresného súdu o tom, že kladenie nových podláh a opakované maľovanie
predmetu nájmu nemožno považovať za rekonštrukciu, či investície, keď dôležitý nie je ani názor súdu
na túto otázku, ale úmysel zmluvných strán nájomných zmlúv, ktoré zmluvné strany kladenie podláh,

maľovanie a pod. zrejme za rekonštrukciu, resp. za investície do predmetu nájmu považovali z dôvodu,
že iné investície do nehnuteľnosti preukázané neboli a napriek tomu zmluvy v takomto znení uzatvorili.
Napokon, ak je obsahom nájomných zmlúv aj záväzok rekonštrukcie naďalej vykonávať, naďalej
investovať a naďalej záhradu prenajímateľa obhospodarovať, ak by nájomcovia uvedené činnosti aj
nerealizovali, uvedené neznamená, že nedošlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, ale len porušenie

povinnosti nájomcov, vyplývajúcich zo zmluvy. Odvolací súd sa preto nestotožňuje s právnym záverom
okresného súdu spočívajúcim v tom, že predmetné nájomné zmluvy sú neplatné z dôvodu, že ide o
zmluvy bezodplatné.

20. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že žalobcovia nehnuteľnosti užívali aj pred

uzatvorením predmetných nájomných zmlúv. To však nesvedčí o tom, že by nájomné zmluvy uzatvorené
v roku 1998 resp. 2014 písomne neboli platné z dôvodu, že im chýba vážna vôľa zmluvných strán
takýto záväzkový vzťah založiť, príp. že chýba hospodárska kauza týchto úkonov. Nájomná zmluva totiž
nemusí byť uzatvorená v písomnej forme, preto mohlo ísť v predmetnom prípade o v zásade jednu z
dvoch situácií. Po prvé už v minulosti boli ústnou formou uzatvorené nájomné zmluvy, v ktorých bola

odplata vyjadrená tak,že nájomcovia majú povinnosť do nehnuteľnosti investovať a len z dôvodu právnej
istoty účastníkov vzťahov k nehnuteľnostiam boli tieto zmluvy následne zachytené v písomnej forme.
To však neznamená, že neexistovala ich kauza, napr. pokračovať v užívaní nehnuteľností žalobcami
1/ až 4/ za odplatu v podobe investícií, či rekonštrukcií. Prípadne situácia druhá, že bolo pôvodne
dojednané bezodplatné užívanie a toto bolo následne písomnými nájomnými zmluvami zmenené na

užívanie odplatné vo forme nevyhnutných rekonštrukcií, či investícií do nehnuteľnosti. Ani pri jednej zo
situácii nemožno mať za to, že by absentovala slobodná vôľa takéto zmluvy uzavrieť, príp. ich kauza.
Uvedené v konaní preukázané nebolo, preto odvolací súd opätovne konštatuje, že nájomné zmluvy nie
je možno vyhodnotiť ako neplatné ani z dôvodu nedostatku ich kauzy, a odvolacie námietky boli v tomto
zmysle dôvodné.

21. Napriek vyššie uvedenému nesprávnemu záveru okresného súdu o neplatnosti nájomných zmlúv,
sa však okresný súd dôvodne zaoberal otázkou, resp. podstatou zapieracej žaloby, ktorou sa vlastník
domáha ochrany svojho vlastníckeho, alebo iného práva k veci proti tomu, kto ho neoprávnenými
zásahmi vo výkone tohto vlastníckeho, alebo iného práva ruší inak, než neoprávneným zadržiavaním

veci. Jedným z predpokladov úspešnosti takejto zapieracej žaloby je neoprávnený zásah do výkonu
vlastníckeho, alebo iného práva k veci s tým, že sa je potrebné stotožniť s názorom odvolateľov, že
ochrany sa možno domáhať nielen voči neoprávneným zásahom, ktoré v čase podania žaloby trvajú,
ale aj v prípade, ak hrozí ich opakovanie. Ako však už bolo zistené okresným súdom a odvolacísúd zo zisteného skutkového stavu taktiež vychádzal, žalobcovia svoje právo sporné nehnuteľnosti
užívať odvodzujú od nájomných zmlúv. Predpokladom úspešnosti zapieracej žaloby je existencia
neoprávneného zásahu do výkonu práva (v prejednávanom prípade do práva nehnuteľnosti na základe

nájomnej zmluvy nehnuteľnosť užívať) a je nevyhnutné, aby nájomcovia právo vec užívať v čase
neoprávneného zásahu realizovali, príp. by ho realizovali, ak by im rušiteľ v realizácii tohto práva
nebránil. V opačnom prípade podaná žaloba nesmeruje k ochrane reálneho užívaného a vykonávaného
práva, ale ide o žalobu šikanóznu.

22. V prejednávanom prípade nebolo preukázané, že by žalobcovia v čase, odkedy žalovaný bol ako
vlastníkspornýchnehnuteľnostízapísanýdokatastranehnuteľností,tietoakýmkoľvekspôsobomužívali,
a to najmä nie v čase, keď žalovaný do nehnuteľnosti dňa 17. 11. 2015 vstúpil dňa 02. 02. 2016, kedy
požiadaloodpojenienehnuteľnostiodelektrickejenergie,alebodňa03.03.2016,kedydošlokodpojeniu
nehnuteľnosti od dodávok vody), nebolo preukázané ani to, že by tieto nehnuteľnosti užívali v čase
podania žaloby, príp. v priebehu konania. Uvedené totiž vyplýva z uznesenia o odmietnutí trestného

oznámenia zo dňa 22. 04. 2016 (č. l. 99 a nasl. spisu), z ktorého vyplýva, že dňa 03. 03. 2016 pracovníci
Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti a. s. odstavili vodovodnú prípojku vedúcu do
rodinného domu na adrese W.XX/XX, H. L.. Z trestného oznámenia podaného žalobcom 1/ vyplýva,
že v roku 1990 sa so žalobkyňou 2/ dohodli, že si postavia obytnú prístavbu za týmto domom, kde sa
dohodli aj na pripojení vody z ich vodovodnej prípojky. Následne na to bolo vydané stavebné povolenie,

voči ktorému sa U.a Y. R. neodvolali. Na základe žiadosti žalovaného tak došlo k odpojeniu od vody
nielen u rodinného domu na adrese Q. XX/XX, H. L., ale aj prístavby, ktorú žalobca 1/ užíva. Z výpovede
Y.. K. K. v trestnom konaní vyplýva, že „tým, že R. R. (žalobkyňa 3/) býva v obecnom nájomnom byte
na I. ulici XXX v H. L., čo potvrdili na Obecnom úrade v H. L., v dome č. XX na ulici Q. už nebýva
nikto a vodu z verejného vodovodu už podľa uvedeného nikto neodoberal. V tomto čase absolútne

netušili, že pri tomto dome je postavená aj prístavba, ktorá je napojená na existujúcu vodovodnú prípojku
k domu č. XX Q.“... „dodávka bola na žiadosť vlastníka p. Šeba (žalovaného) prerušená zaslepením
vodomeru, teda nie znefunkčnením vodovodnej prípojky, kde prišiel na zákaznícke centrum do Veľkého
Krtíša R. R. a povedal, že neoprávnene prerušili dodávku vody, kde mu vysvetlili, že uvedená prístavba
nie je skolaudovaná a nemá súpisné číslo. Skutkový stav v predmetnom dome nezisťovali, nakoľko boli

informovaní vlastníkom R. U., že v dome nikto nebýva, E. R. ako pôvodný vlastník povedal, že tam s
manželkou tiež nebývajú a o R. R. zistili, že má prehlásený trvalý pobyt mimo tohto domu“... „To, že
pri predmetnom dome je aj prístavba a že tam žijú ďalší ľudia dovtedy nevedeli, a teda nemali dôvod
sa domnievať, že odpojením niekoho poškodia.“ Aj v zmysle výpovede žalobkyne 3/ v konaní vedenom
pred Okresným súdom Veľký Krtíš č. k. 10C/93/2016 (č. l. 130 a nasl. spisu) táto výslovne uviedla, že

„odpojením od dodávky vody došlo zároveň k odpojeniu prístavby rodinného domu, v ktorej žijú rodičia
navrhovateľky a sestra navrhovateľky (žalobcovia 1/, 2/ a 4/).“ Ďalej uviedla, že „momentálne má trvalý
pobyt na I. ulici, kde býva s priateľom a malým dieťaťom.“ Vyššie uvedené podporuje aj výpoveď svedka
E. R. (č. l. 140 spisu), ktorý uviedol: „Tento dom sme užívali spoločne, tým myslím mňa, moju manželku,
môjho syna, jeho manželku a jeho deti, a to tak, že ja s manželkou sme užívali spodnú časť a môj syn

a jeho manželka a s ich dvomi dcérami užívali vrchnú časť domu. Potom, nepamätám sa už presne
kedy, ale asi pred piatimi rokmi (pozn .odvol. súdu t. j. asi okolo roku 2012) bola dokončená tá prístavba
rodinného domu, do ktorej sa odsťahoval môj syn s manželkou a s jednou dcérou a druhá dcéra zostala
bývať v tomto rodinnom dome, v tej hornej časti. Bývala tam do jesene minulého roku (t. j. do jesene
2016, pozn. odvol.súdu , čo však zrejme pravda nie je, nakoľko z iných dôkazov vyplýva, že malo ísť o

jeseň 2015), potom sa tam už bývať nedalo, tak sa odsťahovala. Elektrina, voda a plyn v prístavbe sú
natiahnuté cez tento rodinný dom, to už tak bolo aj vopred pripravené.“... „Syn má vedenú elektrinu a
vodu cez tento rodinný dom, preto nájomnú zmluvu na č. l. 9 potrebuje aj naďalej, hoci v tomto dome
už nebýva“... „Môj syn býva v prístavbe rodinného domu a dcéra môjho syna, ktorá mala uzatvorenú
samostatnú nájomnú zmluvu sa odsťahovala do bytovky v H. L.“. Z ďalšej výpovede žalobcu 1/ (č. l. 142

spisu) opätovne vyplynulo nasledovné: „Z rodinného domu som odišiel 17. 11. 2015 po tom stretnutí
so žalovaným a po príchode polície. Teraz tam nebývam, lebo dom je neobývateľný, je to z dôvodu, že
nemám kľúče od tých vchodových dverí, ktoré som odovzdal žalovanému a takisto mu kľúče odovzdala
aj moja dcéra“. ... „Bývať do prístavby sme prišli v tom čase, keď moja dcéra sa odsťahovala do bytovky
(pozn. 25. 09. 2015)“... „K dnešnému dňu už je prístavba pripojená na odber vody aj elektriny, a tak tieto

zásahy už netrvajú. Jediný zásah, ktorý bráni v užívaní rodinného domu zostáva ten, že žalobca nemá
k dispozícii kľúče od vchodových dverí“.23. Zo všetkých vyššie uvedených výpovedí jednoznačne vyplýva, že v konaní nebolo preukázané, že
žalobcovia majú záujem tieto nehnuteľnosti - bytové jednotky užívať, ale dôvod, pre ktorý tak nerobia je
ten, že nemajú k nehnuteľnostiam prístup. Naopak aj zo stanoviska žalobcov k vyjadreniu žalovaného k

odvolaniuvyplýva,žežalobcovialenchcú,abymohlikonečnenerušeneužívaťnehnuteľnosťaabymohli
ako normálni ľudia dôstojne vstupovať do rodinného domu cez vchodové dvere a nie cez prístavbu, t. j.
že prístup k nehnuteľnosti, bytovým jednotkám, na ktorú sa viažu nájomné zmluvy majú a ak by chceli
nehnuteľnosti užívať, zrejme by tak robili. Uvedené vyplýva aj z č. l. 142 spisu a samotnej výpovede
žalobcu 1/, ktorý uviedol, že: „Žalovaný ma v užívaní domu obmedzuje, odkedy kúpil tento dom, a to

tým, že do dnešného dňa mi neodovzdal kľúče od vchodových dverí, a to od hlavných vchodových dverí,
ktoré ja nemám. Do domu chodím cez prístavbu, ktorá je s rodinným domom spojená“.

24.Žalobcoviasatedapodanoužaloboudomáhajúochranyprotineoprávnenýmzásahomdoužívacieho
práva, ktoré však nijakým spôsobom nevykonávajú a ani od zápisu vlastníckeho práva žalovaného
do katastra nehnuteľností neykonávali. Nejde teda ani o prípad, kedy by bolo možné konštatovať

neoprávnený zásah do užívacieho práva žalobcov v minulosti, ktorý by mohol odôvodňovať vyhovenie
podanej zapieracej žalobe z dôvodu, že hrozí opakovanie takéhoto zásahu. Okresný súd preto
správne zistil a následne z toho vyvodil i správny právny záver, že žalobcovia 1/ až 4/ rodinný dom
postupne opustili, žalobcovia 1/, 2/ a 4/ sa presťahovali do prístavby rodinného domu, žalobkyňa 3/ sa
presťahovala do obecného nájomného bytu, keď k opusteniu rodinného domu žalobcami 1/ až 4/ došlo

najneskôr na jeseň roku 2015, teda ešte skôr, ako žalovaný od svedka E. R. a jeho manželky Y. tento
rodinný dom kúpil a kým stihol akýmkoľvek spôsobom žalobcami 1/ až 4/ tvrdený neoprávnený zásah
vykonať. Keďže žalobcovia 1/ až 4/ rodinný dom prestali užívať, žalovaný nemôže akokoľvek zasahovať
do ich prípadného užívacieho práva, ktoré nevykonávajú. Okresný súd preto dôvodne žalobu zamietol
aj z tohto dôvodu.

25. Odvolací súd sa podrobne zaoberal i ďalšími odvolacími dôvodmi žalobcov 1/ až 4/, a to prioritne
otázkou,keďžalobcovia1/až4/vodvolanínamietali,ževovecirozhodovalsudca,ktorýmalbyťvylúčený
z prejednávania predmetnej veci pre nezákonný procesný postup a neodôvodnený odklon od praxe
vyšších súdnych autorít pri vydaní rozsudku.

26. Podľa § 49 ods. 1 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

27. Žalobcovia však v odvolaní netvrdia existenciu vzťahu sudcu k predmetu sporu k stranám, ich
zástupcom, alebo osobám zúčastneným na konaní. Podľa odseku 3 §-u 49 CSP dôvodom na vylúčenie
sudcu však nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu, ktorý práve žalobcovia 1/ až
4/ v prejednávanej veci namietajú a ani v jeho rozhodovacej činnosti. Odvolací súd tak preto v zmysle
§ 53 ods. 3 CSP na námietku zaujatosti neprihliadol, ak táto sa týkala len okolností, ktoré spočívajú v

procesnom postupe sudcu, alebo jeho rozhodovacej činnosti, a súčasne konštatuje, že procesný postup
sudcu, resp. jeho rozhodovacia činnosť nevykazuje vady, či nesprávnosti, ktoré by mali akýkoľvek vplyv
na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, nedošlo jeho postupom k porušeniu rovnosti strán v
konaní, či neprimerane vedenému výsluchu žalobcu. Vo veci tak rozhodoval zákonný sudca a odvolacia
námietkaniejedôvodná.Naviacniejeanikonkrétnevodvolaníuvedené,od akejpraxevyššíchsúdnych

autorít pri vydaní rozsudku sa mal okresný súd odkloniť, preto absentuje argumentačný základ, s ktorým
by sa mal odvolací súd vysporiadať.

28. V tejto súvislosti taktiež odvolací súd konštatuje, že súd sa dostatočne vysporiadal v priebehu
pojednávania s dôkaznými návrhmi na výsluch žalobcov a na výsluch svedkyne Y. R., keď k uvedenému

okresný súd napadnutým uznesením výslovne uviedol, že „výsluch žalobcov 2/ až 4/, ani výsluch ďalších
navrhnutých svedkov - príslušníkov Obvodného oddelenia PZ SR v XX. NesprávnymL. a Y. R. súd
nevykonal z dôvodu, že od ich výsluchu nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie skutkového stavu,
keď z ostatných vykonaných dôkazov boli dostatočne preukázané všetky rozhodujúce skutočnosti,
potrebné pre rozhodnutie súdu vo veci“. Je teda zrejmé, že okresný súd výslovne uviedol, na základe

akýchskutočnostíkvykonaniuvyššieuvedenýchdôkazovnepristúpilaodvolacísúdsasjehopostupom,
ako aj dôvodmi, na základe ktorých dôkazy nevykonal, stotožňuje. Čestné prehlásenie Y. R. zo dňa
09.05.2017 ( č.l. 186 spisu ) predložené v odvolacom konaní bolo predložené po tom, ako okresný súd
vyhlásil dokazovanie za skončené, nemožno naň v zmysle § 366 CSP ( a contrario ) prihliadať. Uvedenýdôkaz sa netýka procesných podmienok, vylúčenia sudcu či nesprávneho obsadenia súdu, nie je ním
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ani
to, že by ho odvolateľ nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. I keby tento

dôkaz bol prípustný v odvolacom konaní, to, že na nájomných zmluvách je podpis Y. R., nemá žiaden
vplyv na právny záver okresného a odvolacieho súdu vo vzťahu k dôvodom, na základe ktorých založil
svoje rozhodnutie a uzavrel, že žaloba nie je dôvodná.

29. Nesprávnym je aj tvrdenie žalobcu 1/ v odvolaní, a to, že odôvodnenie rozhodnutia nedáva

jednoznačnú odpoveď na otázku, z akého dôvodu súd žalobu zamietol. Okresný súd jednoznačne
uviedol, že dôvodom zamietnutia žaloby bola skutočnosť, že neboli platne uzatvorené nájomné zmluvy a
na podporu dôvodnosti zamietnutia žaloby zdôraznil, že ak by aj nájomné zmluvy boli uzatvorené platne,
nebol preukázaný zásah do užívacieho práva žalobcov. Odvolací súd dospel k záveru, že nájomné
zmluvy platné sú, súčasne je správny právny záver okresného súdu, ktorý pre prípad ich platnosti
uzavrel, že nebol preukázaný zásah do užívacieho práva žalobcov. Uvedené dôvody sa vzájomne

nevylučujú, naopak sa dopĺňajú a obstoja aj popri sebe, nespôsobujú tak nezrozumiteľnosť rozhodnutia
okresného súdu.

30. K ďalšej námietke žalobcov 1/ až 4/ v odvolaní k tomu, že súd bol povinný sa vysporiadať so
skutočnosťou, či žalovaný je, alebo nie je vlastníkom nehnuteľnosti, je potrebné poukázať na to, že

ak nebol preukázaný zásah žalovaného do užívacieho práva, ktorého predpokladom je i užívanie
nehnuteľnosti nájomcami, potom nie je daný dôvod skúmať vzťah žalovaného k nehnuteľnostiam a z
tohto dôvodu sa zároveň netreba zaoberať ani riešením otázky, či tvrdenie žalobcov o tom, že žalovaný
nie je vlastníkom nehnuteľnosti predstavuje podstatnú zmenu žaloby a či o tejto konajúci súd mal, alebo
nemal rozhodnúť. Logickým postupom pri rozhodovaní o zapieracej žalobe musí najprv existovať titul,

od ktorého žalobcovia odôvodňujú právo nehnuteľnosť užívať a ak tento existuje, musí byť preukázané
zasahovanie do tohto vzťahu žalovaným, ktorého predpokladom je okrem iného užívanie nehnuteľnosti
nájomcami. Ak existujú podmienky podľa oboch predchádzajúcich bodov, je potrebné skúmať vzťah
žalovaného k nehnuteľnostiam za účelom skúmania oprávnenia jeho zásahov do užívacieho práva
- zásada proporcionality. Ak ale bolo preukázané, že žalobcovia 1/ až 4/ predmetnú nehnuteľnosť

neužívajú, právo vyplývajúce z nájomných zmlúv nevykonávajú, je skúmanie vzťahu žalovaného k
nehnuteľnostiam nadbytočným.

31. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody je preto rozhodnutie okresného súdu vecne správne,
nedošlo k vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok

okresného súdu ako vecne správny potvrdil. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň konštatuje, že je
vecne správne i rozhodnutie o náhrade trov konania, ak okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobcovia
1/ až 4/ neboli v konaní pred súdom prvej inštancie úspešní, preto im vznikla povinnosť nahradiť trovy
konania úspešnej strane sporu, a to žalovanému. Nie je dôvod spochybňovať ani výrok okresného súdu

o trovách konania a aj v tomto rozsahu odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, preto mu vznikol proti žalobcom 1/ až 4/

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške týchto trov rozhodne v zmysle §
262ods.2CSPsúdprvejinštanciepoprávoplatnostirozhodnutia,ktorýmsakonaniekončísamostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

(§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).