Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 2, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/35/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116213514
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116213514.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: JUDr. Barbora Korenecová,
advokát so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, adresa na doručovanie: POHOTOVOSŤ, s.r.o.
JUDr. Barbora Korenecová, advokát, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: M. A., N..
XX.XX.XXXX, C. A. XXX XX E. XXX, v konaní o zaplatenie 478 EUR s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14C 220/2016-32 zo dňa 13.12.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol. II. Vyslovil, že žalobca nemá nárok na
náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb., § 5b
zák. č. 250/2007 Z.z. a § 101 Občianskeho zákonníka.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že z predložených listinných dôkazov, ako aj z pripojeného spisu
Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T 28/2007 vyplýva, že žalovaný M. A., ktorý aj uzavrel dňa 26.01.2004

zmluvu o úvere sa narodil XX.XX.XXXX, č. Y. B. XXXXXX a osoba, ktorá bola odsúdená za trestný
čin úverového podvodu dňa 25.04.2007 je M. A., N.. XX.XX.XXXX, č. OP B. XXXXXX, teda nejedná
sa o totožné osoby, čo potvrdzuje aj lustrácia v registri obyvateľov. Pokiaľ žalobca poukázal na to, že
dňa 31.05.2004 podal trestné oznámenie na žalovaného, tak z pripojeného spisu vyplýva, že síce podal
oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu, avšak bolo to podanie zo dňa
30.09.2006 a týkalo sa M. A., N.. XX.XX.XXXX, ktorý uzavrel zmluvu č. 8230633 dňa 25.04.2006, nie
žalovaného.

4. Žalobca v rámci žaloby poukázal na to, že dlh žalovaného sa stal splatným dňa 14.03.2004 aj keď
sudu nepredložil žiaden doklad. Pokiaľ by súd napr. vychádzal aj z prirodzenej splatnosti dlhu, tak táto
nastala dňa 09.11.2004 a keďže súd z úradnej povinnosti prihliada na premlčanie predmetného nároku a
žaloba v tejto veci bola súdu podaná až dňa 29.06.2016, teda po uplynutí viac ako 12 rokov po splatnosti
dlhu, súd nárok žalobcu z dôvodu jeho premlčania zamietol. Súd taktiež poukázal na to, že pokiaľ by
sa aj malo jednať o osobu totožnú s osobou vo vzťahu ktorej bolo právoplatne rozhodnuté trestným
rozsudkom, tak žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody v trestnom konaní až 29.1.2007, teda po

uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty.
5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods.
1, 2 Civilného sporového poriadku (CSP). Konštatoval, že neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu
trov konania a úspešnému žalovanému podľa obsahu spisu žiadne trovy konania nevznikli.6. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Namietal vady uvedené v ust. § 365 ods. 1
písm. b/, d/, f/, h/ CSP. Konštatoval, že žalovaný v postavení dlžníka uzavrel so žalobcom v postavení
veriteľa zmluvu o úvere č. 8230207 zo dňa 31.5.2006, na základe ktorej sa žalobca zaviazal žalovanému

poskytnúť úver vo výške 265,55 eur a žalovaný sa zaviazal poskytnutú peňažnú sumu vrátiť zvýšenú o
príslušný poplatok vo výške 212,44 eur. T.j. celkovo mal zaplatiť čiastku 477,99 eur, a to v 12 mesačných
splátkach po 47, 80 eur. vzhľadom na to, že žalovaný dlhodobo ignoroval výzvy a upomienky žalobcu
na uhradenie dlžných súm, žalobca podal na Okresný súd Prešov žalobu o zaplatenie sumy vo výške
478 eur. Okresný súd Prešov uznal trestným rozkazom sp. zn. 5T 2/07-51 zo dňa 5.4.2017 žalovaného

vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu a žalobcu v postavení poškodeného v súlade s ust.
§ 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal so svojim nárokom na náhradu škody na civilné konanie.
Žalobca tvrdil, že na zmluvu nie je možné aplikovať ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože
ide o obligatórnu pôsobnosť Obchodného zákonníka pri tzv. relatívnych obchodoch a tzv. absolútnych
obchodoch dohodou zmluvných strán rozšírená. Poukázal na ust. § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Zároveň tvrdil, že niet pochýb o tom, že konanie žalovaného malo charakter úmyslu, čo bolo potvrdené aj

trestným rozkazom, ktorý uznal žalovaného vinným zo spáchania úmyselného trestného činu úverového
podvodu. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 23.11.2011 sp. zn. I.ÚS
269/2011-55. Žalobca mal za to, že preukázal, že žalovaný naplnil znaky občianskoprávnej, ako aj
obchodnoprávnej zodpovednosti za škodu. Zároveň namietal, že súd prihliadol ex offo v zmysle ust.
§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa na premlčanie. Žalobca sa v predmetom konaní

nedomáha zaplatenia dlžnej sumy vyplývajúcej zo zmluvy, ale náhrady škody spôsobenej protiprávnym
konaním žalovaného. Žalobca má za to, že v predmetnom konaní nie je vhodné poskytovať zvýšenú
ochranu strane sporu, teda žalovanému, ktorý svojim konaním porušil nielen ustanovenia zmluvy, ale
aj zásadu dobrých mravov, predpisy Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a dokonca sa
dopustiltrestnéhočinu,ktorýmspôsobilžalobcoviškodu.Opačnýpostupbymalpodľanázoružalobcuza

následok porušenie princípov všeobecnej spravodlivosti a porušenie princípov, na ktorých je postavený
Civilný sporový poriadok a výsledkom tohto postupu by nebolo rozumné usporiadanie procesných
vzťahov zohľadňujúcich stav a poznatky právnej náuky. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok v
súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b/, CSP v spojení s ust. § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanému na vyjadrenie. Zo strany žalovaného vyjadrenie
zaslané nebolo.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania
(§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu
aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 26.07.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.
9. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením rozsudku v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP,

poukazuje na toto odôvodnenie a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím
dôvodom uvádza.
10. Z podanej žaloby vyplýva, že sa žalobca domáha zaplatenia sumy 478 eur, keď na základe zmluvy
o úvere č. 8230207 zo dňa 26.1.2004 poskytol žalovanému úver vo výške 265,55 eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 212,44 eur, t.j. spolu vo výške 477,99 eur v 10

mesačných splátkach po 47,80 eur počnúc od 9.2.2004. Žalobca tvrdil, že vo vzťahu k žalovanému bolo
podané dňa 31.5.2004 trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu
podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a Okresný súd rozsudkom č.k. 5T 28/2007-51 zo dňa 25.4.2007
uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu a podľa § 288ods. 1 Trestného
poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojim nárokom na náhradu škody na občianske súdne

konanie.
11. Naproti tomu súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T 28/2007
bol odsúdený nie M. A., N.. X.XX.XXXX, ale M. A., N.. XX.XX.XXXX. Teda úplne iná osoba, pričom M.
A.Z.N., N.. XX.XX.XXXX uzavrel so žalobcom zmluvu č. 8230633 zo dňa 25.4.2006 a nie zmluvu č.
8230207 zo dňa 26.1.2004. Odvolacia námietka žalobcu, teda že sa vo vzťahu k žalovanému jedná o

náhradu škody z dôvodu, že na toto konanie bol odkázaný žalobca rozsudkom Okresného súdu Prešov
sp. zn. 5T 28/2007, teda nie je dôvodná.
12. K ďalšej odvolacej námietke žalobcu, že sa nejedná o spotrebiteľský spor, odvolací súd uvádza,
že súd prvej inštancie správne posúdil, že niet žiadnych pochybností o tom, že úverová zmluva, ktorúuzatvorili strany sporu, je zmluvou spotrebiteľskou. Bola uzavretá v podobe štandardnej formulárovej
zmluvy, pre ktorú je typické to, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej
obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač, vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

Spotrebiteľ teda buď príjme zmluvu, ktorú dodávateľ dopredu pripravil a predformuloval zvyčajne vo
svoj prospech, alebo zmluvný vzťah nevznikne. V takomto prípade je spotrebiteľ, teda žalovaný slabšou
zmluvnou stranou a to z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície. V úverovej zmluve je žalovaný
identifikovaný svojim menom, priezviskom, bydliskom a rodným číslom. Zároveň je tam uvedené aj
číslo jeho občianskeho preukazu. V zmluve nie je uvedené, ani na aký účel bola uzatvorená. Súd

prvej inštancie teda správne uzavrel, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu úverovej
zmluvy, ktorá vzhľadom na charakter zmluvných strán je zmluvou spotrebiteľskou a to bez ohľadu
na tvrdenia žalobcu o dohode o aplikácii Obchodného zákonníka. Žalovaný v rámci kontraktácie so
žalobcom vystupoval v pozícii spotrebiteľa. Pri posudzovaní obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa výhodnejší. Lebo spotrebiteľ nemohol ovplyvniť obsah zmluvných podmienok,
ktoré žalobca ako poskytovateľ služieb (úverov) používa pre väčší počet klientov. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia
sú neplatné (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
13. Súd prvej inštancie správne zistil, že dlh žalovaného sa stal splatným dňa 14.3.2004, keď nebol zo

strany žalobcu predložený doklad. I za predpokladu, že by sa vychádzalo z prirodzenej splatnosti dlhu,
tak táto nastala dňa 9.11.2004. Keďže súd prvej inštancie rozhodoval dňa 13.12.2017, keď ust. § 5b
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa bolo platné a účinné a nebolo ešte zrušené Ústavným
súdom SR, správne prihliadol na premlčanie nároku, keď žaloba bola podaná až dňa 29.6.2016, teda po
uplynutí viac, ako 12 rokov po splatnosti dlhu. Ide o stav, ktorý sa nedá zvrátiť, pretože k oslabeniu práva

(premlčaním) už došlo prihliadnutím na premlčanie v súlade s predpismi účinnými v čase rozhodovania
súdu. Správne rozhodol súd prvej inštancie i o trovách konania.
14. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si odôvodnenia ako vecne správny
podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s

ust. § 255 ods. 1 CSP. Stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania z dôvodu,
že v odvolacom konaní úspešný žalovaný si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a zo spisu
žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania ani nevyplývajú. V odvolacom konaní neúspešnému
žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nepatrí. Preto odvolací súd vyslovil, že stranám sporu
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takéhoto rozhodnutia vyplýva aj z

rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo 544/2015.
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.