Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Er/229/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112206042
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6112206042.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Prima banka Slovensko,
a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GUNIŠ
& PARTNERS s. r. o., so sídlom Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, proti povinnému Q.. R. D., Q.. XX.
XX. XXXX, M.. XX. XX. XXXX, Q. U. Q. O. XXX/XX, XXX XX Q., so na vymoženie pohľadávky vo výške
750,80 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Bernardom Janíkom, so sídlom

Exekútorského úradu v Žiline, D. Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, pod sp. zn. EX 119/2012, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e .

II. Oprávnenému u k l a d á povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 50,64
eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pred súdnym exekútorom Mgr. Bernardom Janíkom sa dňa 20. 01. 2012 začalo exekučné konanie
pod sp. zn. EX 119/2012 na vymoženie pohľadávky vo výške 750,80 eura s príslušenstvom, priznanej
vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 2Rob/985/2009 zo dňa 30. 11.
2009. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5601 082381 zo dňa 05. 03.
2012, ktoré udelil Okresný súd Banská Bystrica na vymoženie uloženej povinnosti a trov exekúcie.
2. Dňa 18. 02. 2015 súdny exekútor vrátil poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu vyhlásenia

konkurzu na povinného - uznesením sp. zn. 3K/14/2014 zo dňa 18. 11. 2014, čím došlo ex lege k
zastaveniu exekučného konania. Súdny exekútor si predmetným podaním zároveň uplatnil a vyčíslil
trovy exekučného konania.
3. Tunajší súd lustráciou v registri obyvateľov zistil, že povinný - Q.. R. D., Q.. XX. XX. XXXX, Q. U. Q.
O. XXX/XX, XXX XX Q., D. XX. XX. XXXX M..
X. Podľa § 7 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Občiansky zákonník“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto
spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno
preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistil jej smrť inak. Za mŕtvu
súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
5. Podľa § 61 zákona č.160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), procesnú subjektivitu
má ten, kto má spôsobilosť na práva povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

6. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti a z
nej aj vyplývajúca spôsobilosť fyzickej osoby byť účastníkom konania, zanikajú smrťou. Na základe toho,
povinný stratil procesnú subjektivitu aj procesnú spôsobilosť a nemôže ďalej vystupovať v exekučnom
konaní ako jeho účastník.
7. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho

prešli dedením.8. Z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 25D/544/2015 zo dňa 12. 11. 2015 súd zistil,
že povinný zomrel dňa 24. 09. 2015, čím v priebehu konania stratil smrťou spôsobilosť byť účastníkom
konania. V prípade ak zomrie povinný, v exekúcií sa pokračuje voči jeho dedičom, ktorí zodpovedajú

za poručiteľove dlhy do výšky nadobudnutého dedičstva. Z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 25D/544/2015 vyplýva, že povinný nezanechal žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok.
9. V exekúcii nemožno pokračovať ani proti prípadným dedičom povinného, ktorí zodpovedajú za
poručiteľove dlhy do výšky nadobudnutého dedičstva (§ 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nakoľko
dedičské konanie po povinnom bolo zastavené rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

25D/544/2015 z dôvodu nemajetnosti povinného. Po povinnom tak nie je osoba, ktorá by zodpovedala
za poručiteľove dlhy do výšky nadobudnutého dedičstva.
10. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd
zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za

neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
12. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
13. Keďže povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, ako aj spôsobilosť vykonávať procesné
práva a plniť procesné povinnosti, ide o dôvod, pre ktorý nemožno v exekúcii voči nemu pokračovať.

Ak v priebehu exekučného konania vznikne viacero dôvodov na zastavenie exekúcie, súd zváži po
preskúmaní skutkového stavu veci, podľa ktorého zákonného dôvodu exekúciu zastaví, pretože v
jednotlivých prípadoch má každý samostatný „zastavovací“ dôvod rôznu intenzitu a vplyv na zastavenie
exekúcie v porovnaní s ostatnými dôvodmi. Nie je sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že
povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom

zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Podľa exekučného
súdu iný dôvod zastavenia exekúcie tu však nie je ani v prípade, že absencia majetku postačujúceho
aspoň na úhradu trov exekúcie sa zistí až po smrti zomrelého povinného; z hľadiska ďalšieho postupu
v exekúcii stále ide o nedostatok tých istých materiálnych hodnôt bez ohľadu na to, či povinný žije
alebo zomrel. Zastavenie exekúcie z dôvodu, že súd ju vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod,

pre ktorý ju nemožno vykonať, preto neprichádza do úvahy. V prípade smrti nemajetného povinného
nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel [smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje
neprípustnosť exekúcie (§37 ods. 2 Exekučného poriadku), a nie je dôvodom zastavenia exekúcie], ale
preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. K ustanoveniu §57 ods.
1 písm. g) Exekučného poriadku súd poznamenáva, že inými dôvodmi, pre ktoré exekúciu nemožno

vykonať, a pre ktoré súd vyhlási exekúciu za neprípustnú a zastaví ju, sú teda dôvody neuvedené v
predchádzajúcich ustanoveniach § 57 ods. 1 Exekučného poriadku (Rozhodnutie NS SR sp. zn. 6M Cdo
8/2011 zo dňa 29. 2. 2012).
14. Vychádzajúc z uvedeného súd uzatvára, že ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu,
že poručiteľ nezanechal žiadny majetok, súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý

exekúciu nemožno vykonať (§57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku).
15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vychádzajúc z citovaných ustanovení Exekučného
poriadku súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti
povinného.

16. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
17. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na

náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
18. Podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ak
sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený.
19. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 69,66 eura, ktoré pozostávali z paušálnej

odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti vo výške 33,19 eura, náhrady hotových výdavkov vo
výške 24,86 eura a dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % zo sumy 58,05 eura, t.j. vo výške 11,61 eura.
20. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, (ďalej len „vyhláška“), akje súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho
exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej
činnosti najmenej 33,19 eura.

21. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
22. Súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 eura, náhradu
hotových výdavkov vo výške 9,01 eura za poštovné a daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % zo sumy

42,20 eura, t.j. vo výške 8,44 eura.
23. Súd pri uznávaní hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky za poštovné vo 21,36 eura vychádzal
z ich preukázania v exekučnom spise. Vzhľadom na zásadu hospodárnosti vynaložených výdavkov v
spojitosti s ich preukázaním v exekučnom spise, súd mohol priznať len poštovné vo výške 9,01 eura
za upovedomenie o začatí exekúcie 4,20 eura (3x), za príkaz na začatie exekúcie 0,86 eura (2x), za
exekučný príkaz 2,95 eura (3x) a za oznámenie oprávnenému o začatí konkurzu 1,00 eura (1x), kde

vynaloženie hotových výdavkov je doložené originálnou doručenkou. Vynaloženie zvyšných hotových
výdavkov za poštovné vo výške 8,15 eura nebolo v exekučnom spise dostatočne preukázané, a preto
ich súd súdnemu exekútorovi nemohol priznať. Súdnemu exekútorovi súd tiež neuznal už vyčíslené
budúce náklady ako hotové výdavky za poštovné, t. j. za ukončenie exekúcie vo výške 4,20 eura.
Totiž, tak z ustanovenia § 196 Exekučného poriadku ako aj z ustanovenia § 22 vyhlášky vyplýva,

že exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov. Z gramatického výkladu pojmu „náhrada“, možno
jednoznačne vyvodiť, že možno nahradiť iba to, čo už reálne vzniklo. Keďže tzv. „budúce náklady“ počas
vykonávania exekúcie reálne nevznikli, nemožno hovoriť o ich náhrade. Súd má za to, že tieto trovy by
mali byť už zahrnuté v režijných nákladoch v náhrade za jednotlivé úkony podľa § 15 vyhlášky, preto
priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré reálne vznikli a boli reálne preukázané.

24. Súd neuznal súdnemu exekútorovi ani náhradu hotových výdavkov vo výške 3,50 eura za
kancelárske náklady, nakoľko tieto úkony nie je možné považovať za hotové výdavky v zmysle § 22
citovanej vyhlášky, podľa ktorého súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Zákonodarca nezaradil

bežné náklady kancelárskych vecí do výpočtu náhrad hotových výdavkov a zároveň má súd za to,
že takéto administratívne náklady so založením a vedením exekučného spisu (náklady na bežný
kancelársky materiál - obálky, tlač a kopírovanie, kancelársky papier) sú súčasťou administratívnych
prác, ktorých náhrada za ich vykonávanie v súvislosti s exekučnou činnosťou je v zmysle § 25 citovanej
vyhlášky zahrnutá v odmene súdneho exekútora.

25. Na základe uvedeného Okresný súd Banská Bystrica v súlade s Exekučným poriadkom, vyhláškou
a po oboznámení sa s exekútorským spisom zaviazal podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku na
úhradu trov exekúcie súdneho exekútora vo výške 50,64 eura oprávneného, z toho odmena predstavuje
33,19 eura, náhrada hotových výdavkov predstavuje 9,01 eura a 20% DPH (základ dane 42,20 eura)
predstavuje 8,44 eura.

Poučenie:

Proti výroku II. uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Proti výroku I. uznesenia môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v
lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Banská Bystrica, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávneobsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.