Rozsudok Judgement was issued on Friday, June 10, 2016

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 11C/19/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7509200921
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Mlejová

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2016:7509200921.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošice-okoliesudkyňouJUDr.DagmarMlejovouvprávnejvecinavrhovateľkyX.K.,rodenej

J., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, zastúpenej JUDr. Ľubicou Višňovskou, advokátkou advokátskej
kancelárie so sídlom 040 01 Košice, Štúrova č. 20, proti odporcovi F.. S. K., nar. XX.X.XXXX, bytom
H. XXX, zastúpenému JUDr. Katarínou Adamovskou, advokátkou kancelárie so sídlom 040 01 Košice,
Žižkova 6, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom O. K.,
nar. XX.X.XXXX a H. K., nar. X.XX.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych
vecí a rodiny, so sídlom 042 11 Košice, na čas po rozvode takto

r o z h o d o l :

Zveruje na čas po rozvode maloletú O. a H. do osobnej starostlivosti matke. Každý z rodičov bude

maloleté deti zastupovať, spravovať ich majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu:

- maloletej O. od 21.4.2012 do 31.12.2013 mesačne 45 eur. Od 1.1.2014 do 28.2.2015 mesačne 100
eur. Od 1.3.2015 mesačne 120 eur, ktoré je povinný zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke,

- maloletej H. od 21.4.2012 do 31.12.2013 mesačne 37,50 eura. Od 1.1.2014 do 28.2.2015 mesačne 80
eur. Od 1.3.2015 mesačne 100 eur, ktoré je povinný zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke.

Dlžné výživné na maloletú O. za obdobie od 21.4.2012 do 1.6.2016 v sume 2.545 eur, ktoré je povinný
otec uhradiť, a to v mesačných splátkach po 212,08 eura spolu s bežným výživným počnúc mesiacom
júl 2016 až do zaplatenia pod následkami straty výhod splátok.

Dlžné výživné na maloletú H. za obdobie od 21.4.2012 do 1.6.2016 v sume 2.005 eur, ktoré je povinný

otec uhradiť, a to v mesačných splátkach po 167,08 eura spolu s bežným výživným počnúc mesiacom
júl 2016 až do zaplatenia pod následkami straty výhod splátok.

Styk otca s maloletými deťmi upravuje tak:

Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou O. a H. každý párny týždeň od piatku od XX.XX hod. do nedele
do 17.00 hod. a nepárny týždeň od piatku 16.00 hod. do soboty 10.00 hod. Počas vianočných sviatkov

je otec oprávnený stýkať sa každý párny rok od 24. decembra od 18.00 hod. do 26. decembra do 18.00
hod.Každýnepárnyrokod26.decembraod18.00hod.do1.januárado17.00hod.Počasveľkonočných
sviatkov je otec oprávnený sa stýkať každý nepárny rok od štvrtku od 16.00 hod. do pondelka 17.00 hod.
Počas letných prázdnin je oprávnený sa otec stýkať s maloletými deťmi prvé dva týždne v mesiaci júl a
prvé dva týždne v mesiaci august od pondelka 9.00 hod. až nasledujúcej nedele do 17.00 hod.

Matka je povinná maloleté deti riadne na styk pripraviť a v stanovený čas otcovi odovzdať pred jeho

bytom a otec je povinný deti v stanovený čas matke odovzdať pred jej bytom.Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka v návrhu podanom na tunajší súd dňa 23.1.2009 žiadala, aby súd manželstvo, ktoré

uzavrela s odporcom dňa 16.8.2003 rozviedol a upravil ich práva a povinnosti k maloletým deťom
pochádzajúcim z tohto manželstva, a to k O. K., nar. 14.2.2004 a H. K., nar. X.XX.XXXX. na čas po
rozvode, a to tak, že obe deti zverí do jej osobnej starostlivosti a otcovi uloží povinnosť prispievať na
ich výživu. Styk otca s maloletými deťmi nežiadala upraviť, lebo tento styk budú realizovať na základe
vzájomnej dohody.

Odporca s týmto návrhom nesúhlasil.

Okresný súd Košice-okolie rozhodol rozsudkom č. k. 11C/19/2009-209 zo dňa 30.3.2012, ktorým
manželstvo účastníkov rozviedol a upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po
rozvode tak, že zveril obe deti do striedavej osobnej starostlivosti v dvojtýždňových intervaloch, pričom

ako prvá bude zabezpečovať matka, a to od nedele od 17.00 hod. prvého párneho kalendárneho týždňa,
ktorý bude nasledovať po právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že otec si prevezme maloleté deti v bydlisku
matky a matka v bydlisku otca s tým, že každý z nich ich odovzdá v stanovenom čase s ich osobnými
vecamiariadneichnavýkonstarostlivostitohodruhéhopripraví.Ďalejrozhodol,žekaždýzrodičovbude
maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Neurčil výživné a upravil styk rodičov s maloletými

deťmi tak, že matka je oprávnená sa s deťmi počas pobytu u otca v utorok a vo štvrtok od 13.00 hod. do
16.00 hod. a otec je oprávnený sa stýkať s deťmi počas ich pobytu u matky každý utorok a štvrtok od
15.00 hod. do 19.00 hod. Počas vianočných sviatkov sa bude matka stýkať s maloletými deťmi každý
párny kalendárny rok od 24.12. od 18.00 hod. do 26.12 do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 24.12
od 18.00 hod. do 26.12 do 18.00 hod. Počas veľkonočných sviatkov sa otec bude stýkať s maloletými

deťmi v párny rok od soboty od 18.00 hod. do pondelka do 14.00 hod. a matka v nepárny rok od soboty
od 18.00 hod. do pondelka do 14.00 hod.

Zároveň určil, že striedavá osobná starostlivosť pokračuje po uplynutí vianočných a veľkonočných
sviatkov v dvojtýždňových intervaloch. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o rozvode manželstva,

podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby ho dovolací súd zrušil. Tento rozsudok vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že žiadala, aby deti neboli zverené do striedavej osobnej
starostlivosti, ale trvala na svojom návrhu, t. j. aby deti boli zverené jej do osobnej starostlivosti s tým,
aby otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu.

Rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 20.4.2012.

Krajský súd v Košiciach uznesením 8Cop291/2012-234 zo dňa 27.3.2013 zrušil rozsudok vo výroku o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností (výchova, výživa a styk k maloletej O. a k maloletej H.)
na čas po rozvode a v rozsahu zrušenie vrátil vec na ďalšie konanie.

Nakoľko manželstvo rodičov bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie, č.
k. 11C/19/2009, zo dňa 30.3.2012, súd už len pokračoval v konaní o úprave práv a povinností rodičom
k maloletým deťom, a to O. K., nar. XX.X.XXXX a H. K., nar. X.XX.XXXX na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.)
(1)V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté
dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí,
ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu,

alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

(2)Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťousúhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.

(3)Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.
Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Obaja rodičia maloletých detí súhlasili s úpravou práv a povinností voči maloletým deťom, ale na tejto
úpravesanedohodli.Matkamaloletýchdetížiadala,abyobedetibolizverenédojejosobnejstarostlivosti

a aby otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu. Otec maloletých detí taktiež žiadal, aby súd zveril deti
do jeho osobnej starostlivosti, prípadne aby ich zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

Matka vo svojich konečných prednesoch uviedla, že podmienky na zverenie maloletých detí do výchovy
otcovivsúčasnostiužniesú,lebootecpracujemimoKošickéhokraja,zterajšiehovzťahusamunarodilo
dieťa v dôsledku čoho sa zmenilo jeho správanie voči maloletým deťom. S deťmi sa stýka cez víkend

od piatku do nedele do 17.00 hod. ale len každý druhý týždeň. Trošku sa s deťmi pohrá, a potom ich
odnesie k svojim rodičom, u ktorých aj spia.

Otec žiadal, aby deti boli zverené do jeho výchovy alebo do striedavej osobnej starostlivosti, lebo je to
aj ich prianie. Potvrdil, že pracuje vo Zvolene, má tam garsónku, v ktorej občas prespáva, ale chodieva

aj cez pracovný týždeň domov. V čase, keď by bol vo Zvolene, pomáhala by mu priateľka, s ktorou
žije v spoločnej domácnosti a majú spolu aj dieťa alebo jeho mama. Tvrdil, že s matkou maloletých dní
komunikuje prostredníctvo sms-správ alebo prostredníctvom detí. Súd zo spisu 12P248/2008 zistil, že
rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2008, čo aj obaja potvrdili a potvrdili,
že sa viackrát snažili o obnovenie spolužitia, ale vždy to ukončili odsťahovaním sa matky s maloletými

deťmi od otca. Uznesením Okresného súdu Košice-okolie č. k. 12P248/2008-48 zo dňa 3.5.2009, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 4.6.2009 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým boli predbežne
zverené maloleté deti O. a H. do osobnej starostlivosti matke a bol upravený styk otca s maloletými deťmi
H. a O. v čase od štvrtku od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod. každý týždeň s tým, že otec maloleté
deti prevzal v určenom čase v materskej škôlke a v určenom čase ich odovzdal v mieste bydliska matke.

Rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie č. k. 12P248/2008-63 zo dňa 24.9.2009 súd zveril obe
maloleté deti do výchovy a osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal prispievať na výživu na
každú z nich po 100 eur mesačne. Proti tomuto rozsudku, a to len voči výroku o výživnom, podal
odvolanie otec maloletých detí. Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok okresného súdu Košice-okolie,

čo sa týka výživného a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie č.
k. 12P248/2008-205 zo dňa 16.3.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.6.2015, bolo konanie o
určenie výživného za obdobie od 5.2.2009 do 30.9.2009 zastavené a otec bol zaviazaný prispievať na
výživu maloletej O. za obdobie od 1.10.2009 do 9.2.2010 ako aj za obdobie od 1.7.2010 do 31.8.2010
sumou 37,50 eura a za obdobie od 1.9.2012 sumou 45 eur mesačne. Na výživu maloletej H. bol otec

zaviazaný prispievať od 1.10.2009 do 9.2.2010 a za obdobie od 1.7.2010 do 19.4.2012 sumou 37,50
eura mesačne. Výživné za obdobie od 10.2.2010 do 30.6.2010 pre obe maloleté deti súd neurčil.

Vo veci bol podaný znalecký posudok PhDr. Evou Kitkovou z odboru psychológie č. 35/2011, v ktorom
znalkyňa navrhla v záujme maloletých detí zveriť ich do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, a to

odôvodnila tým, že deti sú zvyknuté na takýto spôsob výchovy, lebo aj v súčasnosti sú od štvrtku do
nedele u otca a o od pondelka do štvrtku sú u matky každý týždeň. Navrhli, aby deti sa striedali každé
dva týždne, lebo takého časté zmeny nie sú vhodné pre deti.

Matka v odvolaní proti rozsudku č. k. 11C/19/2009 zo dňa 30.3.2012, ktorým bola nariadené striedavá

osobná starostlivosť poprela tvrdenie znalkyne, že deti sú zvyknuté na striedavú výchovu, lebo deti
neboli nikdy bez nej dlhšie ako 3 - 4 dni a že otec detí už nebýva v H., ale býva v S., kde si kúpil aj
rodinný dom. Táto obec je vzdialená od školy 30 km, a teda by bolo zaťažujúce pre deti každodenné
vozenie ich do školy.

Súd doplnil dokazovanie, ktoré bolo vykonané do vyhlásenia rozsudku dňa 30.3.2012, a to výsluchom
účastníkov, správami o prešetrení pomerov maloletých detí a ich rodičov Úradom práce sociálnych vecí
a rodiny Košice, kontrolným znalecký dokazovaním, správou od zamestnávateľov o výške príjmu a
výsluchom účastníkov a zistil tento skutkový stav veci:Nakoľko obaja rodičia žiadajú zveriť obidve deti do ich osobnej starostlivosti a odôvodňujú to
neschopnosťou druhého rodiča zabezpečiť dostatočnú starostlivosť o deti bez schopnosti kritického

posúdenia kvality vlastnej starostlivosti o deti, súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie nielen za
účelom, ktorému z rodičov zveriť do výchovy deti, ale tiež aj do striedavej osobnej starostlivosti.

Znalec Mgr. Branislav Boďo z odboru psychológie v znaleckom posudku č. 19/2013 zaujal odborné
stanovisko k striedavej osobnej starostlivosti a uviedol, že vzhľadom k rodinnej a aktuálnej situácii by

forma striedavej starostlivosti rodičov nebola v záujme maloletých detí, lebo: nie je žiadna komunikácia
medzi rodičmi ohľadom podstatných skutočností súvisiacich so starostlivosťou o výchovu maloletých
detí; ide o vysoko konfliktný vzťah medzi rodičmi maloletých detí s nespracovanými konfliktami z
minulosti, dochádza k prenášaniu rodičovských konfliktov na deti a je vytvorený bazálny emočný vzťah
detí s matkou. Matka je a bude pre ne v súlade s pohlavnorolovými stereotypmi identifikačný vzor v
procese vývinu identity, obidve maloleté deti vyjadrili počas znaleckého vyšetrenia túžbu žiť s matkou a

pravidelne sa stretávať s otcom, pozitívne hodnotili osobu matky a ani jeden z rodičov počas vyšetrenia
neuviedol, žeby sa usiloval o striedavú starostlivosť, skôr naopak. Znalec uviedol, že striedavá osobná
starostlivosť by teda nezohľadňovala záujmy maloletých detí ale skôr záujem rodičov. Vzhľadom k
aktuálnemu vzťahu detí ku každému z rodičov a vo vzťahu každého rodiča k deťom vzhľadom na
osobnostné mentálne a vzťahové predpoklady každého z rodičov, znalec odporúčal maloletú H. a

maloletú O. zveriť do výchovy matke a styk otca navrhol realizovať každý druhý víkend od štvrtku, resp.
piatku do nedele a jedno prespanie u otca do rána nasledujúceho dňa počas pracovného týždňa. Kolízny
opatrovník súhlasil s týmto znaleckým posudkom a súhlasil aj so zverením maloletých detí do osobnej
starostlivosti matke s tým, aby bol upravený styk otca s deťmi v tam rozsahu, ako to znalec navrhol.

Obaja rodičia mali námietky proti znaleckému posudku, ale súd po vypočutí znalca upustil od ďalšieho
znaleckého dokazovania a vzhľadom na vek a vyspelosť maloletých detí ich súd osobne vypočul, ktoré
po poučení primeranom ich veku uviedli, že chceli by byť u mamky a každý druhý víkend chcú ísť k
ockovi. Počas letných prázdnin sa chcú stretávať po dvoch týždňoch u jedného rodiča s tým, že počas
sviatkov chcú byť raz u jedného rodiča a raz u druhého. Jarné a jesenné prázdniny chcú tráviť u babky

K., a ktorou sa dokážu dohodnúť už samé. Taktiež uviedli, že u ocka chcú byť len vtedy, keď on bude
prítomný, lebo cez týždeň je vo Zvolene a s ockovou priateľkou do narodenia maloletej N. mali priateľský
vzťah, ale od jej narodenia sa tento vzťah zmenil, lebo sa zmenilo správanie otcovej priateľky voči ním.

Otec tvrdil, že všetko, čo uviedli maloleté deti, je to len názor ich matky a mali by byť samostatne

vypočuté, lebo maloletá H. je ovplyvniteľná maloletou O.. Súd však vypočul maloleté deti spolu, lebo
bolo to ich prianie a nevidel v tom žiadne vzájomné ovplyvňovanie, skôr súd chcel, aby zbytočne nebol
spôsobený strach ani stres pre prípad, ak by museli ostať v pojednávacej miestnosti samé nielen bez
rodičov, ale aj bez súrodenca.

Vzhľadom na stanovisko znalca Mgr. Boďu a tiež aj na jednoznačné stanovisko maloletých detí, nezveril
deti do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. No najdôležitejšia bola skutočnosť, že otec maloletých
detí pracuje vo Zvolene, kde sa zdržiava počas pracovného týždňa. Tvrdenie, že v čase, keď by deti
boli uňho, tak by častejšie chodil domov a že v čase jeho neprítomnosti mu vypomôže jeho priateľka
alebo jeho matka vlastne len potvrdzuje, že pripúšťa, že deti by museli byť s jeho priateľkou alebo

matkou, ktoré by zaňho suplovali výchovu a starostlivosť, čo však nie je účelom tejto úpravy práv
a povinnosti rodičov k maloletým deťom. Súd rozhoduje o osobnej starostlivosti rodičov k maloletým
deťom a nie ďalším osobám, ktoré nie sú rodičmi detí. Nakoľko obe maloleté deti zhodne v rámci
znaleckéhodokazovaniaatiežajpočasosobnéhovýsluchujednoznačnevyjadriliželaniezostaťumatky,
a preto nerešpektovanie ich vyjadrenia a predstáv v otázke ich zverenia do starostlivosti podľa súdu je

kontraproduktívne. Z dokazovania bola preukázaná vyššia naviazanosť oboch detí na matku, ktorá je
vo vyššej miere schopná reagovať na potreby detí než otec, čo ju robí „vhodnejším“ rodičom pre ich
výchovu. Bolo tiež preukázané, že schopnosť rodičov vzájomne komunikovať ako jedna zo zásadných
podmienok úspešnej striedavej starostlivosti rodičov o maloleté, je značne narušená. Z toho dôvodu súd
zveril obe deti do výchovy matke. Zároveň upravil styk otca s maloletými deťmi, a to v rozsahu, ako je

to uvedené vo výroku tohto rozsudku s tým, že opäť bral do úvahy žiadosť maloletých detí, aby sa s
otcom stýkali každý druhý týždeň počas víkendu, lebo, ako to ony odôvodnili, chcú byť aj s mamkou a
tiež aj s priateľkami, čo im otec viackrát odmietol rešpektovať a rešpektoval len vtedy, keď mal dobrú
náladu. Súd upravil aj styk počas letných prázdnin a sviatkov, pričom neupravoval styk na prianie detípočas jarných a jesenných prázdnin, lebo počas týchto prázdnin chcú ísť k starej matke, u ktorej sa
veľmi dobre cítia a vedia sa s ňou dohodnúť.

O výške výživného súd rozhodoval v súlade s § 62 a § 63 zákona o rodine.
(1)Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2)Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3)Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)

(4)Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5)Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

(6)Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,

že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 63 zákona o rodine
(1)Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný
preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu

sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných
na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného
mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.14)

(2)U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu
v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného
príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

(3)Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno
považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá
je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet
maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Súd zo strany otca určoval výživné pre maloleté deti O. a H. od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku
o rozvode, t. j. od 20.4.2012. Zo spisu 12P248/2008 súd zistil, že do právoplatnosti, t. j. do 20.4.2012
bol otec zaviazaný prispievať rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie č. k. 12P248/2008-205 zo dňa
16.3.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.6.2015 na výživu maloletej O. sumu 45 eura mesačne a

na výživu maloletej H. sumu 37,50 eura mesačne. Z odôvodnenia tohto rozsudku súd zistil, že pri určení
výšky výživného vychádzal, že obe deti boli zverené do výchovy matke a otec pracoval a v tomto období
jeho priemerný hrubý mesačný príjem činil od 3. až do XX.XXXX sumu 1260 eur a hrubý príjem matky
bol v tomto období od 6/2011 do 6/2012 662,22 eura. Matka v posledných svojich prednesoch uviedla,
že býva s maloletými deťmi u svojich rodičov, ktorým prispieva na domácnosť podľa toho, či má vyššie

výdavky v tom mesiaci, príp. náklady na deti a tiež poukázala, že má splátky na motorové vozidlo, ktoré
si bola nútená obstarať, nakoľko potrebovala ho kvôli deťom. Prvých 7 rokov spláca mesačne po 80 eur
a po 7 rokoch sa zvýši splátka na 100 eur mesačne. Otec na výživu oboch detí jej prispieva mesačne
60 eur. Potvrdila, že deti sú u otca ale len od piatku do nedele do 17.00 hod. aj z toho času sú väčšinouu starej matky. Žiadala výživné za rok 2012 v takej výške, ako bolo určené rozsudkom Okresného súdu
Košice-okolie č. k. 12P248/2008, nakoľko k zmene pomerov ani na strane detí, ale ani na ich strane
nedošlo. V čase od augusta 2012 do decembra 2012 obnovili spolužitie, teda za toto obdobie výživné

nežiadala tvrdila, že v čase, keď nežili spolu otec detí prispel okrem mesiaca júl 2012 tak, ako to bolo
uvedené rozhodnutím súdu. Od januára 2013 došlo k miernemu zvýšeniu mzdy otca a zvýšili sa potreby
maloletých detí, a preto žiadala zvýšiť výživné len o 10 eur na každé z detí. V roku 2014 došlo k zvýšeniu
mzdy otca detí, a preto žiadala zvýšiť výživné na každú po 80 eur a v roku 2015 taktiež došlo k zvýšeniu
mzdy otca, a preto žiadala zvýšiť výživné na každú na sumu po 150 eur mesačne.

Otecnesúhlasilsvýživnýmtak,akožiadalamatkaauviedol,žezosvojhopríjmuhradínákladynarodinný
dom vo výške 400 eur, v ktorom žije spolu priateľkou a s ich dcérou N., nar. XX.X.XXXX. Za ubytovanie
vo Zvolene platí 150 eur mesačne, 2x do týždňa chodí domov a náklady na benzín, údržbu auta ho stoja
300 eur mesačne. Okrem výživného, ktoré platí matke ho stoja deti 100 eur mesačne. Zakúpil im korčule,
bicykle a ošatenie, ktoré ostáva u neho. Jeho priateľka je na materskej dovolenke, poberá rodičovský

príspevok vo výške 200 eur a náklady na maloletú Sofiu činia mesačne najmenej 200 eur.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine
(1)Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného

prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie.

Súd pri určení výšky výživného vychádzal z potvrdení od zamestnávateľov rodičov o výške ich príjmov.

Otcov príjem v spoločnosti Faurecia Slovakia, s r. o. od 13.2.2012 do marca 2014 činil 1261 eur. Do
októbra 2014 príjem predstavoval 1550 eur a od 24.2.2015 činil 1864 eur. Tento príjem dosahoval už
v spoločnosti Wittur, s r. o. Krupina. Matka maloletých detí pracuje v spoločnosti Magneti Marelli, s r.
o. Za rok 2013, 2014 dosahovala príjem mesačne 507,83 eura, v roku 2015 sumu 613 eur mesačne.
Iné vyživovacie povinnosti matka detí nemá. Otec má ešte vyživovaciu povinnosť k maloletej N., nar.

XX.X.XXXX. Súd pri určení výživného a najmä pri vyčíslení dlžného výživného nezapočítaval náklady,
ktoré mal otec s deťmi počas víkendov, keď boli uňho a taktiež nezapočítaval náklady, keď niečo deťom
zaplatil, a to do školy, príp. lyžiarsky výlet, letné tábory, nakoľko tak isto platila a hradila tieto výdavky
aj matka, ktorá mala podstatne nižší príjem.

Súd určil výživné zo strany otca na maloletú O. od 21.4.2012 do 31.12.2013 vo výške 45 eur tak, ako
to bolo určené rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie č. k. 12P248/2008 zo dňa 16.3.2015, lebo k
zmene pomerov u maloletej O. a ani jej rodičov nedošlo. Od začiatku roku 2014 došlo k zmene pomerov
na strane otca, ktorému sa zvýšil príjem na sumu 1550 eur, a preto súd určil výživné vo výške 100 eur.
Od 1.3.2015 otec zmenil zamestnanie a jeho príjem sa zvýšil na 1864,30 eura. Súd určil výživné vo

výške 120 eur mesačne. Takto určené výživné ponechal aj do budúcnosti, lebo bral do úvahy, že dňa
28.5.2015 sa mu narodila dcéra N., a teda sa mu zvýšili náklady aj na túto dcéru.

Pri určení výživného pre maloletú H. súd bral do úvahy jednak zvýšenie príjmu otca ako aj skutočnosti, že
u maloletej H. boli nižšie náklady vzhľadom na jej nižší vek. Taktiež nedošlo k zmene pomerov jednak u

maloletej H. a jednak u jej rodičov od určenia výživného vo výške 37,50 eura podľa rozsudku Okresného
súduKošice-okolieč.k.12P248/2008-205zodňa16.3.2015.Sozvýšenímpríjmuotcasúdzvýšilvýživné
od 1.1.2014 do 28.2.2015 mesačne na 80 eur a od 1.3.2015 mesačne na 100 eur.

Pri vyčíslení dlžného súd odrátal plnenie zo strany otca od dlžného výživného, a to 30 eur na každé z

detí, ktoré súd uložil otcovi platiť na výživu. Otec na výživu detí nezaplatil v júni 2012, januári 2013 a
január 2015. Matka za mesiac august 2012 a december 2012 nežiadala, lebo, ako to aj otec potvrdil,
žili v spoločnej domácnosti a spoločne hradili potreby maloletých detí. Súd dlžné výživné síce priznal od
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode, teda na čas po rozvode, t. j. od 20.4.2012, ale nakoľko
rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie č. k. 12P/248/2008-205 bolo určené výživné pre maloleté deti

do právoplatnosti rozsudku, do rozvodu manželstva rodičov maloletých detí za mesiac apríl 2012 bol
otec zaviazaný prispieť za celý tento mesiac predošlým rozsudkom, a preto dlžné výživné súd vyčíslil
od 1.5.2012.Teda súd vyčíslil dlžné výživné zo strany otca o obdobie od 21.4.2015 do 1.6.2016, a to
- U maloletej O. za rok 2012 mal by otec zaplatiť za mesiac máj, jún, júl 2012, t. j. 3 x 45, čo činí 135
eur. Zaplatil len za dva mesiace 2 x 30, pričom za mesiac jún 2012 nezaplatil dlh na výživnom za rok

2012, teda predstavuje 75 eur;
- Za rok 2013 mal otec zaplatiť 12 x 45 eur spolu 540 eur. Zaplatil 11 x 30 spolu 330 eur. Nezaplatil za
mesiac január 2013, a preto dlh činí 210 eur.
- Za obdobie od 1.1.2014 do 28.2.2015 mal by zaplatiť otec mesačne 100 eur. Zaplatil však za 13
mesiacov, nakoľko za mesiac január 2015 nezaplatil, hoci maloletá O. bola u matky. Za mesiac február

2015 maloletá bola u otca a matka na jej výživu nič neprispela. Nakoľko maloletej mal zaplatiť 13 x 100
eur čo predstavuje 1300 eur a zaplatil 12 x 30 eur, t. j. 360 eur, jeho dlh činí 940 eur.
- Za obdobie od 1.3.2015 do 1.6.2016 otec mal prispievať na výživu 15 x 120 eur, čo činí 1800 eur a
prispel 450 eur, potom dlh činí 1350 eur.

- Dlžné výživné pre maloletú H.iní za rok 2012 mal otec prispieť 3 x 37,50 eura a zaplatil 2 x 30 eur.

Dlh za tento rok činí 52,50 eura.

- Za rok 2013 mal otec prispieť 12 x 37,50 eura a prispel 11 x 30 eur, dlh činí 120 eur.
- Za obdobie od 1.1.2014 do 28.2.2015 otec mal prispieť 14 x 80 eur a prispel 13 x 30 eur, dlh činí 730 eur.
- Za obdobie od 1.3.2015 až do 1.6.2016 otec mal prispieť 154 x 100 a prispel 15 x 30 eur, dlh činí

1050 eur.
- Celkov dlh na výživnom pre maloletú H. činí 1952,50 eura.

Súd povolil otcovi splátky na splatenie dlžného výživného, ktoré by mal splácať s bežným výživným
do jedného roka, mesačne 214,58 eura a u maloletej H. mesačne 162,70 eura pod následkami straty

výhod splátok.

Z odôvodnenia tohto rozsudku je zrejmé, že pri vyhlásení rozsudku došlo k chybe v počítaní a nesprávne
bola vyčíslená suma dlžného výživného pre O. vo výške 2545, ale z odôvodnenia je zrejmé, že správne
má byť suma 2575 eur. Tým pádom sa mení aj splátka splácania dlžného výživného, a to vo výške

214,58 eura a u maloletej H. tiež je chybne vypočítaný dlh, pričom správne má byť 1952,50 eura a
splátka má byť 162,70 eura mesačne. Nakoľko ide o bežnú chybu v počítaní, súd túto chybu opraví
opravným uznesením.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, lebo súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by

odôvodňovali priznanie náhrady trov konania (§ 144 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na výkon súdneho rozhodnutia.