Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/375/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7509200921
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7509200921.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky X. K. rod.
J. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v H. XXX zastúpenej advokátkou JUDr. Ľubicou Višňovskou so sídlom
Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej 20 proti manželovi F.. S. K. nar. XX.X.XXXX bývajúceho
v H. XXX zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Adamovskou so sídlom Advokátskej kancelárie v
Košiciach na Žižkovej 6 v konaní o rozvod manželstva o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletej O. K. nar. XX.X.XXXX a maloletej H. K. nar. X.XX.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Košice, Staničné námestie 9, Košice o odvolaní manžela (otca

maloletých detí) proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 10.6.2016 č.k. 11C 19/2009-177 v
spojení s opravným uznesením z 25.7.2016 č.k. 11C 19/2009-188 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o výživnom pre maloletú O. K. nar. XX.X.XXXX a vo výroku o výživnom
a dlžnom výživnom pre maloletú H. K. nar. X.XX.XXXX.

Mení vo výroku o dlžnom výživnom pre maloletú O. K. tak ,že dlžné výživné 2.481,69 Eur povoľuje
otcovi splácať v mesačných splátkach po 200 Eur mesačne spolu s bežným výživným od právoplatnosti

rozsudku až do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 10.6.2016 č.k. 11C 19/2009-177 v spojení s opravným uznesením z
25.7.2016 č.k. 11C 19/2009-188 zveril na čas po rozvode maloletú O. K. nar. XX.X.XXXX a maloletú H.
K. nar. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia majú právo maloleté deti
zastupovať a spravovať ich majetok. Zaviazal otca prispievať na výživu maloletej O. 45 Eur mesačne od
21.4.2012 do 31.12.2013, 100 Eur mesačne od 1.1.2014 do 28.2.2015 a 120 Eur mesačne od 1.3.2015
do budúcna vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu matke maloletej a na výživu maloletej H. 37,50 Eur

od 21.4.2012 do 31.12.2013, 80 Eur mesačne od 1.1.2014 do 28.2.2015 a 100 Eur mesačne od 1.3.2015
do budúcna, ktoré je otec povinný prispievať vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu matke maloletej.
Dlžné výživné pre maloletú O. 2.575 Eur za obdobie od 21.4.2012 do 1.6.2016 povolil otcovi splácať
v mesačných splátkach po 214,58 Eur spolu s bežným výživným od júla 2016 až do zaplatenia pod
následkami straty výhody splátok a dlžné výživné pre maloletú H. 1.952,50 Eur za obdobie od 21.4.2012
do 1.6.2016 povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 162,70 Eur spolu s bežným výživným od
júla 2016 až do zaplatenia pod následkami straty výhody splátok. Upravil styk otca s maloletou O. a

maloletou H. každý párny týždeň od piatku od 16.00 hod. do nedele do 17:00 hod a nepárny týždeň od
piatku 16:00 hod. do soboty 10:00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok od 24.12. od 18:00
hod. do 26.12. do 18:00 hod., každý nepárny rok od 26.12. od 18:00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do
17:00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od štvrtku od 16:00 hod. do pondelka do17:00 hod. a počas letných prázdnin prvé dva týždne v mesiaci júl a prvé dva týždne v mesiaci august
od pondelka 9:00 hod. do nedele do 17:00 hod.. Matke uložil povinnosť maloleté deti riadne na styk
pripraviť a v stanovenom čase ich otcovi odovzdať pred jeho bytom a otec je povinný maloleté deti v

stanovenom čase matke vrátiť pred jej bytom. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú
právo na ich náhradu.

2.RozhodnutieourčenípočiatkuvyživovacejpovinnostiotcavočimaloletýmdeťomO.aH.od21.4.2012
odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie z 30.3.2012 č.k. 11C 19/2009-209 bolo

manželstvo účastníkov konania rozvedené a rozsudok vo výroku o rozvode manželstva nadobudol
právoplatnosť 20.4.2012. Uznesením Krajského súdu v Košiciach z 27.3.2013 č.k. 8CoP 291/2012-234
bol rozsudok súdu prvej inštancie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
na čas po rozvode zrušený a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, preto súd prvej inštancie v tomto konaní rozhodoval už len o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom O. a H. na čas po rozvode manželstva rodičov. Konštatoval,

že rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie zo 16.3.2015 č.k. 12P 248/2008-205, ktorý nadobudol
právoplatnosť 2.6.2015 bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletej O. 45 Eur mesačne a na
výživu maloletej H. 37,50 Eur mesačne na čas do rozvodu manželstva, teda do 20.4.2012. Z odpisov
mzdových listov otca od spoločnosti P. N., s.r.o. zistil, že čistý mesačný príjem otca od 13.2.2012 do
31.3.2014 bol 1.261 Eur, ktorý sa zvýšil v priebehu roka 2014 na 1.550 Eur a od 24.2.2015, kedy sa

zamestnal v spoločnosti T., s.r.o. H. dosahuje čistý mesačný príjem 1.864 Eur. Rovnako z odpisov
mzdových listov matky od spoločnosti S. S., s.r.o. zistil, že v roku 2012 až 2014 mala čistý mesačný
príjem 507,83 Eur a v roku 2015 jej čistý mesačný príjem bol 613 Eur. Pri rozhodovaní zohľadnil rozsah
odôvodnených potrieb maloletých detí, ktoré v rozhodnom období postúpili na druhý stupeň základnej
školy, ako aj tú skutočnosť, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej N. nar. XX.X.XXXX.

Súd prvej inštancie porovnaním pomerov v čase úpravy výživného na čas do rozvodu manželstva s
pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania dospel k záveru, že za obdobie od 21.4.2012 do
31.12.2013 nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala určenie výživného odlišne,
preto zaviazal otca za toto obdobie prispievať na výživu maloletej O. 45 Eur mesačne a maloletej H.
37,50 Eur mesačne. Na základe zistenia, že sa príjem otca zvýšil v priebehu roka 2014 na 1.550 Eur,

určil výživné pre maloletú O. 100 Eur mesačne a pre maloletú H. 80 Eur mesačne berúc do úvahy
aj podstatné zvýšenie odôvodnených potrieb maloletých detí za uplynulé dva roky a výrazné zvýšenie
príjmu otca u terajšieho zamestnávateľa ( T., s.r.o. H. od 24.2.2015), ktoré predstavuje 1.864,30 Eur
mesačne, posúdil ako ďalšiu podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu diferencované určenie výživného
od 1.3.2015 a určil výživné pre maloletú O. 120 Eur mesačne a pre maloletú H. 100 Eur mesačne. So

zreteľom na to, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletej dcére N. 28.5.2015, posúdil takto
určené výživné ako primerané aj do budúcna. Pri rozhodovaní o dlžnom výživnom započítal do plnenia
vyživovacej povinnosti otca všetky plnenia voči maloletým deťom preukázané v rozhodnom období a
dospel k záveru, že dlžné výživné pre maloletú O. je 2.575 Eur a pre maloletú H. 1.952,50 Eur za obdobie
od 21.4.2012 do 1.6.2016. Konštatoval, že otcovi nevznikol dlh na výživnom za obdobie od 20.4.2012

do 30.4.2012, keďže za tento mesiac zaplatil výživné na základe rozsudku Okresného súdu Košice -
okolie zo 16.3.2015 č.k. 12P 248/2008-205 (pre maloletú O. 45 Eur a pre maloletú H. 37,50 Eur), za
obdobie od 1.8.2012 do 31.12.2012, pretože rodičia viedli spoločnú domácnosť a dobrovoľne plnili svoju
vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom a za február 2015 vo vzťahu k maloletej O., ktorá bola v
tom čase v starostlivosti otca. Takto dospel k záveru, že otec mal zaplatiť výživné pre maloletú O. za tri

mesiace z roku 2012 (máj, jún, júl) spolu 135 Eur (3 x 45 Eur), za rok 2013 mal zaplatiť 540 Eur (12x 45
Eur), za obdobie od 1.1.2014 do 28.2.2015 1.300 Eur (13 x 100 Eur) po zohľadnení, že vo februári 2015
bola maloletá O. v starostlivosti otca a za obdobie od 1.3.2015 do 1.6.2016 mal zaplatiť 1.800 Eur (15
x 120 Eur). Otec preukázateľne zaplatil 60 Eur ( 2 x 30 Eur) za rok 2012, 330 Eur (11 x 30 Eur) za rok
2013, za obdobie od 1.1.2014 do 28.2.2015 zaplatil 360 Eur ( 12 x 30 Eur) a za obdobie od 1.3.2015 do

1.6.2016 prispel na výživu maloletej O. 450 Eur, teda dlžné výživné za rozhodné obdobie pre maloletú
O. je 2.575 Eur. Súd prvej inštancie rovnako postupoval pri rozhodovaní o dlhu na výživnom pre maloletú
H., na výživu ktorej otec mal zaplatiť 3 x 37,50 Eur za rok 2012, 12 x 37,50 Eur za rok 2013, za obdobie
od 1.1.2014 do 28.2.2015 mal zaplatiť 14 x 80 Eur a za obdobie od 1.3.2015 do 1.6.2016 mal zaplatiť
15 x 100 Eur. Po zohľadnení, že otec prispel na výživu maloletej H. 60 Eur (2 x 30 Eur) za rok 2012,

330 Eur (11 x 30 Eur) za rok 2013, za obdobie od 1.1.2014 do 28.2.2015 prispel 390 Eur (13 x 30 Eur)
a za obdobie od 1.3.2015 do 1.6.2016 zaplatil 450 Eur (15 x 30 Eur) rozhodol, že dlžné výživné pre
maloletú H. je 1.952,50 Eur. Dlžné výživné pre maloletú O. 2.575 Eur a pre maloletú H. 1.952,50 Eur
povolil otcovi splácať v mesačných splátkach tak, aby dlh na výživnom zaplatil v priebehu jedného roka.Účastníkom náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že nezistil žiadne okolnosti, ktoré by ich
priznanie odôvodňovali.

3. Proti výroku rozsudku o výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec s odôvodnením, že
starostlivosť oboch rodičov o maloleté deti v rozhodnom období vychádza z časového hľadiska zhruba
rovnocenne, avšak z pohľadu vynaložených nákladov pre potreby oboch maloletých detí jednoznačne
jeho náklady prevyšujú náklady matky. S maloletými deťmi sa stretával každý týždeň od štvrtku, resp. od
piatku od 16.00 hod. do nedele do 17:00 hod., prázdninový styk prebiehal rovnocenne a nakoľko matka

s deťmi okrem prázdnin nikam nechodila, kým on deťom organizoval rôzne aktivity, je úvaha konajúceho
súdu, že obidvaja rodičia mali s tým spojené náklady, je v rozpore s vykonaným dokazovaním, z ktorého
jasne vyplynulo, že matka tieto náklady nemohla mať, keďže sa o deti počas prevažnú väčšinu víkendov
v rozhodnom období nestarala. Matka maloleté deti na styk s ním po materiálnej stránke nepripravovala,
preto bol nútený obstarať obom deťom všetky potreby na čas strávený uňho počas víkendov vo vlastnej
réžii a na vlastné náklady. Okrem toho uhrádzal matke maloletých detí každý mesiac 60 Eur. Napriek

rozdielu medzi jeho príjmom a príjmom matky má za to, že v rozhodnom období niet dôvodu na určenie
vyššieho výživného, ako je 30 Eur na každé z detí, čo by následne znamenalo, že za predmetné
obdobie žiadne dlžné výživné nevzniklo. Nakoľko sa už v minulosti zmieril s určením výživného na čas
do rozvodu manželstva 45 Eur na maloletú O. a 37,50 D. na maloletú H., je ochotný akceptovať takto
určenú sumu výživného pre celé obdobie, ktoré je predmetom tohto konania. Taktiež súd nezohľadnil

v dostatočnom rozsahu fakt, že počas siedmych týždňov od 25.1. do 15.3 2015 bola maloletá O. v
jeho výlučnej starostlivosti, pretože neurčil výživné len za mesiac február 2015, hoci obdobie jeho
starostlivosti o maloletú bolo dlhšie a tento rozsah mal byť jednoznačne započítaný do plnenia jeho
vyživovacej povinnosti voči tomuto dieťaťu v adekvátnom rozsahu. Navrhol, aby odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie a za obdobie od 21.4.2012 do právoplatnosti výroku o zverení maloletých

detí do osobnej starostlivosti matky určil jeho vyživovaciu povinnosť vo výške 45 Eur mesačne pre
maloletú O. a 37.50 Eur mesačne pre maloletú H. a vzniknuté dlžné výživné mu povolil splácať v
mesačnýchsplátkach.Bežnévýživnéurčenédobudúcna120EurpremaloletúO.a100Eurpremaloletú
H. rešpektuje.

4. Matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca konštatovala, že veci, ktoré deti dostávajú od
otca, musia nechať u neho, teda ich nemajú k dispozícii, preto nie je možné takéto plnenie považovať
za naturálne plnenie za výživné. Súd prvej inštancie obdobie, počas ktorého bola maloletá O. (sedem
týždňov v roku 2015) v starostlivosti otca, zohľadnil v rozhodnutí o dlžnom výživnom. Vo vzťahu k
ostatným námietkam otca uviedla, že otcovi asi nie je zrejmý spôsob určenia výživného pre maloleté

deti a má za to, že súd prvej inštancie v celom rozsahu postupoval zákonným spôsobom a teda niet
zákonného dôvodu na zmenu, čo i len v jednom výroku napadnutého rozsudku. Navrhla, aby odvolací
súd v plnom rozsahu potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie spolu s opravným uznesením a odvolaniu
nevyhovel.

5. Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v

spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci,
posúdilhopodľasprávnychustanoveníZákonaorodine,vsúlades§191CSPvyhodnotildôkazy,pričom
starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania,
preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili

jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ani v odvolacom konaní neuviedol
žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti k
maloletej O. a k maloletej H. na čas po rozvode manželstva. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu
konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné prerozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie

tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto
prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav,
ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery o výživnom zjavne nie sú
svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v

napadnutom výroku o výživnom odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie pri určení peňažného
rozsahu vyživovacej povinnosti otca správne zohľadnil jeho podiel na osobnej starostlivosti o maloleté
deti formou priameho uhrádzania ich potrieb a so zreteľom na výrazný rozdiel medzi príjmom otca
a príjmom matky správne určil výživné pre maloletú O. a maloletú H. v rozhodnom období (obdobie
napadnuté odvolaním otca), čím kompenzoval (vyrovnal) podiel vyživovacej povinnosti rodičov voči
maloletým deťom v primeranom rozsahu v súlade so všetkými relevantnými zákonnými ustanoveniami

Zákona o rodine, nota bene rozsah osobnej starostlivosti otca o maloleté deti mal za následok primerané
zníženie rozsahu jeho vyživovacej povinnosti určenej v peniazoch, resp. určil nižšie výživné, pretože
jeho príjem by inak odôvodňoval určenie výživného vo väčšom rozsahu. Náklady otca súvisiace s
voľnočasovými aktivitami boli rozhodne v prospech maloletých detí, ale vzhľadom na výrazne lepšie
pomery otca, táto povinnosť mu vyplýva z § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého maloleté dieťa

má právo podieľať sa na výhodách vyššej životnej úrovne rodiča, v tomto prípade otca, preto úvaha
otca v odvolaní v tomto smere je bez právneho významu. Rozhodnutie v súlade s odvolacím návrhom
otca by v tomto prípade bolo nepochybne v rozpore so Zákonom o rodine a spravodlivosťou. Pretože
súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o výživnom pre maloletú O. a o výživnom a dlžnom
výživnom pre maloletú H., odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v týchto výrokoch podľa § 387

ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil
ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP.

8. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. Odvolací súd preskúmaním všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa dlhu na výživnom pre
maloletú O. dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, ale nesprávne
rozhodol, ak zohľadnil osobnú starostlivosť otca o maloletú O. len za február 2015 napriek tomu, že
maloletábolavovýlučnejstarostlivostiotcaod25.1.2015do15.3.2015,pretozmenilrozsudoksúduprvej

inštancie v tejto časti v súlade s odvolacím návrhom otca. Odvolací súd odpočítal z dlhu na výživnom
2.575 Eur určeného súdom prvej inštancie za sedem dní v januári 2015 pri výživnom 100 Eur mesačne
(výživné na jeden deň 3,33 Eur), t.j. 23,31 Eur a za 15 dní za marec 2015 pri výživnom 120 Eur mesačne
(výživné na jeden deň 4 Eur), t.j. 70 Eur, spolu 93,31 Eur a rozhodol, že dlžné výživné pre maloletú
O. je 2.481,69 Eur za obdobie od 21.4.2012 do 1.6.2016. Odvolací súd podľa § 232 ods. 3, 4 CSP

povolil otcovi dlžné výživné zaplatiť v mesačných splátkach po 200 Eur spolu s bežným výživným až
do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jeden splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Pri rozhodovaní o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom odvolací súd zohľadnil príjmové pomery otca,
počet jeho vyživovacích povinností a tiež výšku dlhu.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).