Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 25, 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2T/81/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617011839
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7617011839.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Kráľovej a

prísediacich Evy Antlovej a Jána Bigoša na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. januára 2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1/ J. Y., nar. XX.X.XXXX v Krompachoch, okres Spišská Nová Ves, trvale bytom
mesto Q., t.č. vo väzbe v ÚVV Košice,

2/ T. Q., rod. Q., nar. XX.X.XXXX v Gelnici, okres Gelnica, trvale

bytom T. č. XX, okres Spišská Nová Ves, t.č. vo väzbe
v ÚVV Košice,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý ch , ž e

v bode 1/ obžalovaní J. Y. a T. Q.
od presne nezistenej doby v roku 2014 do 7. novembra 2016, v obci Margecany, okres Gelnica, v obci
T. č. XX a v Q., na ul. T. č. 70, okres Spišská Nová Ves, v spoločnej domácnosti, ako druh a družka,
spôsobovali fyzické a psychické utrpenie maloletým deťom T. Q. - J. K., nar. XX.XX.XXXX, F. K., nar.
XX.XX.XXXX, Q. K., nar. XX.XX.XXXX, O. K., nar. XX.XX.XXXX a v dobe do 4. júna 2015 aj mal. J. K.,
nar. XX.XX.XXXX a R. K., nar. XX.XX.XXXX tak, že obžalovaný J. Y. im pod vplyvom alkoholu sústavne
vulgárne nadával, vyhadzoval ich z domu, odopieral im stravu a tiež ich opakovane fyzicky napádal,
čím u nich vyvolával strach a stres a pri poslednom útoku 05.11.2016 fyzicky napadol mal. Q. K. tak,

že ju udrel po tvári a kopol do brucha, pričom matka detí T. Q. násilné správanie druha voči deťom
tolerovala, mala k deťom ľahostajný a bezcitný vzťah, odopierala im primeranú stravu, základnú osobnú
starostlivosť, hygienu, ošatenie a odpočinok, v dôsledku čoho boli deti hladné, nedostatočne oblečené
a špinavé, spávali aj na zemi a často utekali k starej matke, ktorá im poskytovala stravu, prala oblečenie
a umožňovala u nej prenocovať, pričom u detí sa zanedbaním osobnej hygieny opakovane vyskytovalo
zavšivavenie a tiež svrab a psychologickým vyšetrením bol u všetkých detí konštatovaný klinický obraz,
typický pre CAN syndróm týraného dieťaťa,

v bode 2/ obžalovaná T. Q.
dňa 25. decembra 2016, v skorých ranných hodinách, v rodinnom dome na ul. T. č. XX v Q., okres
Spišská Nová Ves, ako matka závažným spôsobom zanedbala starostlivosť o novorodenca T. P., nar.
XX.XX.XXXX, ktorý sa narodil ako zdravé dieťa s pôrodnou hmotnosťou 4 350 g tým, že po prepustení z
pôrodnice dňa XX.XX.XXXX dieťaťu nezabezpečila dostatočnú výživu, hydratáciu a vhodné prostredie,
nechránila dieťa pred chladom a dojčila ho aj pod vplyvom alkoholických nápojov, v dôsledku čoho došlo

dňa XX.XX.XXXX k úmrtiu novorodenca, ktorý mal v čase smrti hmotnosť 2 830 g a príčinou jeho úmrtiabolo zlyhanie srdcovocievneho a dýchacieho systému v dôsledku podchladenia, pri súčasnej podvýžive
a zistenej koncentrácii 0,57 promile etylalkoholu v krvi,

t e d a

obžalovaný J. Y.
v bode 1/ blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním,

vyvolávanímstrachualebostresuainýmsprávaním,ktoréohrozovalojejfyzickéalebopsychickézdravie
alebo obmedzovalo bezpečnosť a tiež bezdôvodným odopieraním stravy a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - na viacerých osobách,

obžalovaná T. Q.
v bode 1/ blízkej osobe spôsobovala fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie vyvolávaním strachu

alebo stresu a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzovalo
bezpečnosť a tiež bezdôvodným odopieraním stravy a nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia,
hygieny, bývania a výchovy a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,

v bode 2/ inému z nedbanlivosti spôsobila smrť, čin spáchala závažnejším spôsobom konania -

porušením zákonnej povinnosti rodiča a na chránenej osobe,

č í m s p á ch a l i

obžalovaný J. Y.
v bode 1/ zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a),b), ods. 3 písm. d) Tr.
zákona s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona,

obžalovaná T. Q.

v bode 1/ zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a),b), ods. 3 písm. d) Tr.
zákona s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona

v bode 2/ prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a),b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods.
1 písm. a) Tr. zákona a

z a t o i m u k l a d á

X/obžalovaný J. Y.
Podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem)
rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia.

2/ obžalovaná T. Q.
Podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 2, § 36 písm. j) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona

úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátorka Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podala dňa 4.8.2017 na tunajší súd obžalobu na
J. Y. a T. Q. pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a),b), ods. 3 písm. d)
Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona pre skutok popísaný vo výroku tohto rozsudku v

bode 1/ a u T. Q. aj pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a),b) Tr. zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona pre skutok popísaný v bode 2/ výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný J. Y. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a k skutku v bode 1/ rozsudku neurobil
žiadne z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku.

Obžalovaná T. Q. na hlavnom pojednávaní ohľadne skutku v bode 1/ využila svoje právo a neurobila
žiadne z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku. Vo vzťahu k skutku v bode 2/ v zmysle § 257 ods.
1 písm. b) Tr. poriadku vyhlásila, že je vinná. Na všetky položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d,
f), g), h) Tr. poriadku k vyhlásenej vine, k uvedenému skutku odpovedala slovom „áno".

Na tomto základe súd podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. poriadku uznesením prijal vyhlásenie obžalovanej T. Q.,
že je vinná zo skutku uvedeného v bode 2/ a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaná
priznala spáchanie skutku v bode 2/ obžaloby sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom
o treste a dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom v bode 1/ vo vzťahu k obom obžalovaným.

Obžalovaný J. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že so T. Q. a jej šiestimi deťmi Q. žil v spoločnej
domácnosti od roku 2014 v Margecanoch, následne na Slovinkách a v Krompachoch. Spoločne mali
ďalšie dve deti. V Margecanoch žili asi jeden rok aj s jej mamou, nevlastným otcom a bratom Y. Q..
Vtedy pracoval, staral sa o nich, vymaľoval byt, nakúpil im, správal sa slušne. Potom sa odsťahovali do
domu na Slovinkách s deťmi J., F., Q. a O. Q., mali ďalšie dve vlastné deti - E. a J. a družkiným

bratom Y. Q., ktorý tam býval asi dva mesiace. Ešte pracoval a asi po roku ho prepustili. Keď prišiel o
prácu, chodil pracovať brigádnicky. Obžalovaná brala príspevky. Deti R. a J. boli zverené starej mame
R. a u nej žili v Krompachoch, nešli s nimi na Slovinky. Asi dvakrát prišli na návštevu s babkou a dedom.
Raz prišli a pýtali od mamy (T. Q.) peniaze na mlieko a chlieb. Na Slovinkách mali kuchyňu, kúpeľňu,
špajzu, hore mali postele. On s družkou spal na jednej rozťahovacej válende, vo vedľajšej izbe mali tri

válendy, kde spali ostatní. Jednu posteľ museli rozrúbať. Deťom Q. neubližoval, nebil ich, práve naopak
staral sa o nich a mal ich rád. Deťom ubližoval Y. Q., ktorý im nadával, bil, kopal a naháňal so sekerou,
za čo bol aj odsúdený. Deťom nadával, lebo F. a J. jemu tiež vulgárne nadávali a nepočúvali. Q. a O. sa
správali normálne. Nikdy ich neudrel. Taktiež ich nevyhadzoval z domu. Nie je pravda, že im zakazoval
jesť. Deti sami utekali zo Sloviniek k babke (R.), ktorá ich k sebe vždy volala. Utekali, lebo robili ľuďom

na Slovinkách zlosť. Keď povedal J. a F., že bude rúbať drevo, nech mu idú pomáhať, nepovedali nič,
najedli sa a išli ukladať drevo. Neskôr mu už ale začali nadávať. Alkohol často nepožíval, ani z práce
nechodil opitý. T. Q. varila, dávala deťom jesť, prala. Deti mali vši ale nemali svrab, lebo ich umývala.
Aj jej deti vulgárne nadávali, preto ich čapla po zadku alebo po chrbte. Keď začali bývať na Slovinkách,
chodila k nim kvôli deťom kurátorka, pani Q.. V Krompachoch mali jednu válendu a rozťahovací gauč.

Vodu mali len von. Tam už im deti nadávali, F. mu rozbil bicykel s krompáčom, nezbil ho za to. Deti
možno preto na neho hovoria, lebo babka ich nahovorila, lebo jej už nepožičiaval peniaze, keď pýtala.
Požičiaval jej v období, keď ešte pracoval.

Obžalovaná T. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s druhom, ktorý už zomrel má deti J., J., F.,

R., O. a Q. Q.. V roku 2014 v Margecanoch začala žiť s obžalovaným J. Y., s ktorým mali dve deti J. a
E. Y.. Jedno dieťa (T.) im zomrelo. Z Margecian sa presťahovali na Slovinky a následne do podnájmu
v Krompachoch. S matkou Q. R. bývala spolu v Margecanoch, keď sa odsťahovali na Slovinky, matka
išla bývať do Krompách. Matku nenávidí, hádali sa, väčšinou pre deti, prečo nechodia do školy. Kým
obžalovaný Y. pracoval, žili dobre. Keď prestal pracovať, v období, keď bývali na Slovinkách, nemali

dobré podmienky, lebo nemali peniaze. Ona do práce nemohla ísť, lebo mala veľa detí. Na Slovinkách
mali dve izby, v jednej bola ona s Y. a deťmi J. a E., ostatné deti a brat spali v druhej izbe na troch
válendách. So stravovaním bolo tak, že niekedy bolo, niekedy nebolo. Oblečenie deťom prala, aj deti
umývala. Niektoré deti boli zavšivavené a mali svrab, lebo neboli dobre umyté, boli špinavé. Vtedy s
nimi išla k doktorke Y., kúpala ich. Do školy nešli, keď boli choré ale vymeškávali, aj keď boli zdravé,

mudrovali, že nechcú chodiť so školy na Slovinkách. Deti spali na posteli, niekedy na zemi a väčšinou u
babky Q. R.. K babke išli, lebo boli babkou nahovárané a prehovorené, že u nej im bude lepšie. Utekali
tak každé dva tri týždne, zdržali sa tam rôzne niekedy aj tri - štyri týždne. Deti odchádzali aj samé,
nevedela niekedy kde sú a doniesli ich policajti. Zo Sloviniek do Krompách išli väčšinou pešo. Nepýtalasa ich, prečo odišli z domu. J. a R. bývali u babky natrvalo asi od roku 2015. Obžalovaný Y. deti bil aj im
vulgárne nadával, lebo deti mu škaredo a vulgárne nadávali. Hovoril deťom, aby ho počúvali, nepáčilo
sa mu ako mu papuľovali a nadávali. Hovoril im, aby to nerobili, niekedy pokričal na nich, udrel ich,

väčšinou po zadku, ale oni to aj tak ďalej naschvál robili. Obžalovaný mal Katku udrieť po líci a kopnúť
do brucha, nebola pri tom, ale sa to dozvedela od X. Y.. Q. jej to povedala, keď prišla domov, malo sa to
stať u obžalovaného mamy. Q. mala zlé správanie, aj v škole sa na ňu sťažovali učiteľky. Ona deti nebila,
nekričala na nich, jedlo im dávala a ani ich nevyhadzovala z domu. Nepočula ani, aby ich vyháňal z
domu Y.. Deti nechodili pýtať jedlo od rodiny a susedoch. Oblečenie im kupovala babka, lebo ona nemala

peniaze. Babka chodila k nej aj požičiavať peniaze, lebo hovorila, že nemá čo deťom variť. Ohľadne
alkoholu uviedla, že obžalovaný Jozef Y. keď chodil do práce, nepil. Ale keď už nechodil, tak si vypil
častejšie. Niekedy pil každý deň, niekedy dva týždne. Keď nemal peniaze na víno, tak na Slovinkách
susedia I. kupovali alkohol a u nich sa potom pil. I. ich otravovali každý deň, pýtali ich jedlo, alkohol, pili u
nich, potom začali vrieskať, okná rozbíjať a jej to už išlo na nervy, preto sa odsťahovali do Krompách. V
Krompachoch už obžalovaný nepil. Keď mal vypité správal sa neslušne, nadával a kričal na deti Q.. Ku

nej a svojim deťom sa správal slušne. Keď bol triezvy správal sa slušne, učil sa s nimi, vysvetľoval im.
Ona alkohol nepila. Na Slovinky išiel s nimi bývať aj brat Y. Q., lebo matka ho nechcela zobrať k sebe.
Tiež sa zle správal k jej deťom. Nadával im, bil ich, so sekerou naháňal a Zdenke aj zlomil ruku. Oni mu
stále hovorili, aby to nerobil, lebo pôjde do väzenia, no on si nedal povedať a neprestal im ubližovať.
Pýtala sa ho, či by sa jemu páčilo, keby ona ubližovala tak jeho deťom. Boli ho aj oznámiť na políciu.

Odsťahoval sa asi v roku 2015, nechcel s nimi už bývať, chcel si zariadiť svoj život. Navštevovali ich
sociálne pracovníčky, ktoré prišli pozrieť, či deti majú čisté oblečenie, stravu, či chodia do školy, pričom
videli, že všetko mali. Hovorili, že treba niečo zmeniť vo výchove a v nezamestnanosti. Ohľadne detí
im uviedli, že lepšie správanie majú mať kvôli deťom, nemajú ich biť, majú mať čisté oblečenie. Pani
Q. hovorila, že nie je popratané, nie je navarené, deti hladujú a sťažujú sa na ňu jej mame. Deti boli

neposlušné a nemali dobré správanie ani k susedom. Obžalovaného nemali radi, nenávideli ho, veľmi
mu nadávali, nepočúvali ho. Jej vulgárne nadávali, chceli ju biť. Nevie prečo sa jej deti tak správali,
nevie prečo nemali radi obžalovaného. Od Vianoc už boli pri babke a k nej nechceli ísť, hovorili, že nie
je starostlivá matka a nevie sa o nich postarať. Toto im hovorila babka, nevie prečo. Deti Q. sa k deťom,
ktoré mala s obžalovaným správali dobre. Keď bývali v Krompachoch mali kuchyňu, jednu izbu, dve

postele a postieľku, kúpeľňa nebola ešte dokončená, vodu nosili z vonku. Žili tam so O., Q., J. a E., F.
a J. odišli k jej mame, lebo sa im bývanie nepáčilo, málokedy prišli cez deň.

Obžalovaný J. Y. k výpovedi obžalovanej uviedol, že keď mal udrieť Q., ani tam nebola, neudrel ju u
svojej mamy. Q. bola u nich s ním v kúpelni, potom išiel ku svojej mame a Q. išla k svojej mame do

kuchyni. Keď bol u mami, prišla obžalovaná, či nevidel Q., načo jej povedal, že s ňou bola.

Svedkyňa R.. P. X. - zamestnankyňa Detského domova v Gelnici, ktorá bola ustanovená za opatrovníčku
J., F., Q. a O. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že dňa 7.11.2016 boli súrodenci Q. prijatí do
detského domova v Gelnici v doprovode starých rodičov R.. Po príchode bol u nich zistený svrab a vši. U

J. Q. bolo zistené ľahké mentálne postihnutie, preto nastúpil do špeciálnej školy. Má tendenciu klamať,
napríklad zatajil krádež peňazí, vymýšľať si, kradnúť peniaze, je tiež ľahko ovplyvniteľný najmä zo strany
brata F.. F. má z detí najlepší intelekt, patrí medzi šikovné deti, má manipulátorske sklony. S Q. mali
najväčšie problémy, najviac vykazovala poruchy správania. O. berie urologické lieky na pomočovanie.
Deti používali často vulgárne slová a nárečie, dievčatá mali neprimerané sexuálne prejavy. Všetky deti

idú za babkou, ktorá sa o nich ukážkovo stará, je tam obojstranná citová väzba, aspoň raz týždenne
zavolá, raz alebo dvakrát mesačne ich navštívi aj s manželom, R. a J. (súrodencami), boli u nich na
návšteve. Podnety nie sú zo strany domova ale zo strany starej matky. Deti starú matku spomínajú v
dobrom, najviac sa na ich psychickej stránke odrazilo vyhadzovanie z domu a hlad, kedy sa uchýlili k
babke a nikdy nevyslovili k nej žiadnu námietku. Deti sa sťažovali na to, že nebolo o nich postarané tak,

ako by malo byť, vzťah k matke nemá žiadne z detí, čo ale je asi vzájomné, keďže odkedy sú deti v
domove nezaznamenali od matky žiaden list, kontakt. Radi spomínajú na život počas žitia otca, že aj
mama bola iná, na matkinho druha nemajú dobré spomienky. Uvádzali to, že boli vyhadzované z domu,
nedali im stravu a citovo strádali.

Svedkyňa R.. E. Q.- sociálna pracovníčka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves
vypovedala, že v mesiaci september 2014 sa rodina T. Q. presťahovala z Margecian na Slovinky, preto
služobne (v rámci sociálnej kurately) patrili pod ňu. Už v Margecanoch bola rodina problémová, pretože
matka nezvládala výchovu detí Q.. Rodina uvádzala, že už v Margecanoch žil s nimi obžalovaný Y. akoaj babka R.. Matka s deťmi sa presťahovala na Slovinky a stará matka pani R. s manželom išli bývať do
dvojizbového bytu v Krompachoch, pričom deti R. a J. išli k babke. Keď stará matka žiadala o zverenie
týchto dvoch detí uvádzala, že deti sú živé, matka nezvláda ich starostlivosť a aspoň takto by im chcela

pomôcť. J., F., Q. a Zdenka ostali v starostlivosti matky a rodina bola často navštevovaná, pretože matka
zanedbávala starostlivosť. Matku bolo potrebné neustále usmerňovať, riadiť, aby deti mali zabezpečené
základné potreby. Chlapci spali najprv len vo fotelkách, po upozornení im obžalovaný Y. zabezpečil
postele. V roku 2016 sa v rodine objavila pedikulóza. Už v roku 2014 sa na súde pojednávalo ohľadom
nariadenia ústavnej starostlivosti, nakoniec bol uložený dohľad. Matka detí poberala štátne sociálne

dávky a obžalovaný Podracký pracoval. Niekedy v marci 2016 obžalovaného prepustili z práce a rodina
začalaupadať(vypliimelektriku,detikúpalilenvlavóre).PravidelneichnavštevovalanaSlovinkách,kde
žil v ich domácnosti aj matkin brat Y. Q., nezamestnaný, na čo upozorňovali matku, že žije z ich peňazí,
ktoré patria deťom, napriek upozorneniam tento problém neriešila. Obžalovaná im uviedla, že brat je s
ňou, lebo je agresívny a matka ho odmietla zobrať do bytu alebo sa vyjadrovala štýlom, že je to jej brat
a nevyhodí ho. V roku 2015 väčšinou chlapci, najmä F., ktorý bol výrečnejší sa vyjadroval, že strýko ich

vyháňa z domu, posiela do lesa po drevo, vulgárne nadáva, keď má vypité, zbije O., Q., čo riešila aj
polícia a raz bol odsúdený a raz priestupkovo prejednaný. Asi od septembra 2015 J. a F. hľadali útočisko
u babky, často k nej utekali, zdržiavali sa u nej, k matke sa odmietali vrátiť, resp. prišli na dva - tri dni a
opäť utiekli k babke, ktorá im veľmi pomáhala. Niekedy vo februári alebo marci 2016 nastúpil Y. Q. na
protialkoholické liečenie a odvtedy deti začali hovoriť na obžalovaného J. Y., že si vypije a pod vplyvom

alkoholu ich vyháňa z domu, posiela do lesa po drevo, matka sa ich nikdy nezastane, veľmi slabo varí,
neupečie im koláč, ak sa najedli a ešte si poprosili, tak obžalovaný ich mal vulgárne vyháňať, aby sa išli
najesť k babke. Chlapci udávali verbálne útoky, hospitalizovaná bola O. a v jednom prípade Q.. Deti aj
vo večerných hodinách utekali k babke, matka sa nestarala, kde sú deti. V čase jej návštev nebadala
požívanie alkoholu, deti sa ale opakovane o tom vyjadrovali a keď to riešili s dospelými, nepopreli, že

sa v rodine pije. Keď hovorila s obžalovaným Podrackým, nepoprel slová detí, chcel sa ale vykresliť v
dobrom svetle a tvrdil, že deti sú živé, matka nezvláda ich výchovu a samé utekajú k babke. Deti, ktoré
mala obžalovaná s druhom Y. mala stále pri sebe. Deti Q. akoby potom boli pre ňu záťaž, boli už pri
starej matke a matka ich zanedbávala. Asi v júli 2016 sa presťahovali do podnájmu do Krompách. Matka
bola celé dni s deťmi Podrackými u pani Y.. Babka Mokošová bola pre deti pevný pilier, hľadali u nej

útočisko a pomoc. Nikdy sa nikto nesťažoval na pána R., všetko riešila babka R., on s ňou chodil a nikdy
nemal žiadne výhrady. Deti sa dopúšťali záškoláctva, pričom školy chválili, že keď boli v domácnosti
starej matky, bolo to lepšie. Obžalovaná ich vo vzdelávaní nepodporovala. V mesiaci jún 2016, keďže
rodina upadala a zhodnotila, že deti tak nemôžu ostať, zrealizovali prípadovú konferenciu a výsledkom
bol návrh na súd na uloženie šesťmesačného pobytu v zariadení a s právoplatnosťou 7.11.2016 boli deti

v doprovode starej matky umiestnené v Detskom domove v Gelnici.

Svedkyňa Q. R. (matka obžalovanej) vypovedala, že spolu s dcérou T. Q. a jej druhom (J. Q.) bývali
v Margecanoch. Keď zomrel, našla si J. Y.. Už v Margecanoch, keď prišiel obžalovaný podnapitý, boli
konfliktymedzinímadeťmi,malvtedysprostérečiavulgárneimnadával.Dňa3.10.2014sapresťahovali

do Krompách s ňou aj deti J. a R. a dcéra sa odsťahovala na Slovinky a následne išli do Krompách. Keď
bývali na Slovinkách, ostatné štyri deti J., F., Q. a O. vždy utekali ku nej, cez deň ale aj v nočnú hodinu-
J. a F., prišli pešo, nechceli ísť domov, že tam hrešia, obžalovaný ich bije, aj Q. a O. keď je opitý, sú
hladní. Pracovníčky zo sociálky ich potom doniesli ku nej, asi tri mesiace predtým, ako išli do domova.
Bývanie na Slovinkách mali dobré. Chodila tam dcére pomáhať, aj koláče im napiekla, chodila tam s R.

a J. na návštevy. Spočiatku bolo dobre, ale keď prišiel obžalovaný v podnapitom stave, mal vulgárne
reči. Obžalovaný keď bol opitý, mal vyhrážky. Išli raz vybavovať niečo do Spišskej Novej Vsi, povedal,
aby deťom dala jesť jedlo z komory, ktoré bolo skazené. Prišli večer, s tým, že na stanici pili, dcéra nie,
len on bol opitý. Ona kúpila klobásu, navarila deťom slepý guľáš a jej ešte povedal, že nemusela prísť.
Nakoniec ju vulgárne vyhodil von. Dcéra bola ticho. Rozhodoval obžalovaný a len v podnapilom stave.

Dcéra sa o deti veľmi nestarala, mali vši a svrab. Na deti tiež hrešila a nadávala. Keď žila s Q., lepšie sa
správala k deťom. Niekedy ich zbila s varechou. Oblečenie deťom dávali učiteľky z materskej školy. Deti
prišli ku nej v zime, bola im zima, prišli zmrznuté a hriali sa u nej pri gamatke a povedali, že na Slovinky
nechcú ísť, lebo obžalovaný Podracký ich bije aj mama, nedajú im jesť, keď nepôjdu po drevo, vulgárne
im nadáva. Keď bývali v Krompachoch, tam už veľmi nechodila. F. aj J. utekali, že tam nejdú, lebo ich

obžalovaný bije. Pri nej sa deti dobre správali, lebo im povedala, že ak nie, pôjdu preč. Zo začiatku jej
dcéra dávala 54 eur mesačne na zverené dve deti, potom už nič. Deti keď ušli, prenocovali, F. od nej išiel
do školy na Slovinky, dala mu aj desiatu a peniaze na autobus. Povedal, že mama nemá nič, nedá mu,
tak mu dala ona. Chodila aj na rodičovské združenia aj J. a raz bola aj F.. Nevie ako mali deti s obedmiv škole, ona platila obedy R.. Q. raz utiekla do Spišskej Novej Vsi, jej ju doniesli sociálne pracovníčky a
potom ju odniesla na Slovinky, pričom na ňu obžalovaní drzo vybehli, že načo ju doniesla. Všetky deti
povedali, že by zo Sloviniek chceli ísť preč, lebo ich obžalovaný opitý bije. Na Slovinkách s nimi býval aj

jej syn Y. Q., ktorý tiež nebol dobrý. Robil zle deťom, keď prišiel ku nej, tiež do nej skákal aj do J. a R.,
preto mu povedala, že nebude u nich bývať. Syn niekedy prišiel, keď nemali čo jesť a ona mu nabalila
zemiaky, kuracie mäso. K deťom sa u nej sa nesprával zle, ale keď deti dobiedzali bol drzý, nadával im,
že ich ide biť, nevidela, aby ich niekedy udrel, povedala, že deti nesmie biť. Manžel jej raz povedal, že
keď bol u nich v Krompachoch obžalovaný s lopatou zbil O. aj Q. a väčšinou bol v podnapitom stave.

Ona s manželom deti nebili, obžalovaného videla na Slovinkách, keď bol v podnapilom stave, že bil Q.
aj O. po chrbte. Aj mu povedala, že prečo ich bije. F. sa sťažoval, že obžalovaný ho popálil na krku.
Dcéra T. keď bývali v Margecanoch, nepila, ale už potom, keď oslavovali pila, aj syn, čo jej zomrel mal
alkohol v krvi. S Q. bola v nemocnici, keď prišla a plakala, že ju obžalovaný kopol do brucha. K mame
deti uviedli, keď už boli v Prakovciach, že ju nemajú radi.

Obžalovaný J. Y. k výpovedi svedkyne uviedol, že v Margecanoch im pomáhal a deti nebil. Aj na
Slovinkách, keď chodili k nim dal im jesť, do lesa po drevo deti neposielal, lebo drevo on kúpil, to ich
posielal Y. Q.. Obžalovaná T. Q. uviedla, že svedkyňa nehovorila pravdu, v Margecanoch kým bývali
vychádzali dobre, obžalovaný F. na krku nepopálil. Aj na Slovinkách mali nakúpené jesť, deti nemali
svrab iba vši, deti nebila, k deťom sa zle správal jej manžel R..

Svedkyňa J. E. (družka brata obžalovaného) vypovedala, že keď žili obžalovaní spolu, J. Y. sa rodine
venoval. Spočiatku mali deti Q. J. Y. radi, nevie, čo sa potom stalo, ale asi od narodenia J. mali vulgárne
správanie voči nemu, nerešpektovali ho. Bola u nich, keď bývali v Margecanoch aj na Slovinkách.
Väčšinou sa však obžalovaná zdržiavala v Krompachoch u J. matky a málo bola na Slovinkách.

Obžalovaná nechávala deti na Slovinkách s bratom Y. alebo boli u babky, k obžalovaného mame chodila
s ich dvoma deťmi. Viackrát prišla Q. alebo O. s J. hľadať matku ku nim domov, aj v zime. Starostlivosť
o deti Q. bola podľa nej slabá, stále utekali k babke R.. Deti boli oblečené tak, že mali napríklad veľké
topánky, deti sa aj hanbili, že nemajú to čo iné deti, obžalovanej bolo jedno ako boli oblečené. Ona
sama im dala nejaké veci, ktoré si okamžite obliekli a boli radi. Keď k ním napríklad prišla obžalovaná

na návštevu s J., tá bola špinavá a neučesaná. Nikdy nevidela, aby deti kúpala, česala, venovala sa im
pri učení. Keď sa aj Q. opýtala, čo bolo v škole, tá sa vulgárne vyjadrila a Svetlana sa len usmiala, mala
jej to však vysvetliť a pomáhať v učení. Keď prišli deti Q. k nim, nemôže povedať, že boli až také zlé,
chýbalo tam ale, aby sa im niekto venoval, dal trochu lásky. Keď im dala jesť, slušne sa napapali, len
ich mama nebola stále doma. V domácnosti sa varilo, väčšinou videla variť J.. Keď nemali, obžalovaný

prišiel popýtať mlieko, chleba a takto mu pomáhali. J. aj pral, umýval riad a T. musel naháňať, aby niečo
urobila. Nemala vedomosť o tom, aby sa v rodine pil alkohol. J. si vypil, ale nevidela ho, aby vystrájal.
Správanie Y. Q. k deťom nevidela, Q. raz povedala, že jej zatočil rúčku. Raz bola svedkom, keď Q. bola
na stanici, pretože asi ušla a pán R. prišiel po ňu, tak ju pľasol rukami medzi uši a O. sa sťažovala,
že keď idú spať balí ju do vreca, lebo sa pocikáva. Domácnosť na Slovinkách mali zariadenú dobre, v

Krompachoch to bolo pre deti zlé, mali jednu mladomanželskú posteľ, postieľku, kočiar a skriňu. Podľa
nej sa obžalovaná zle starala aj o deti J. a E., s ktorým nebola ani na očkovaní, nechodila s ním na
vyšetrenia. Bola veľmi zlou matkou. Aj obžalovaný ako otec mohol zasiahnuť lepšie.

Obaja obžalovaní sa vyjadrili, že svedkyňa hovorila pravdu.

Svedok J. Y. (brat obžalovaného) vypovedal, že majú v starostlivosti zverené deti Y. - J. a E.. Prevzali
ich zanedbané, špinavé, mali aj ,,niečo" v hlave. Obžalovaného s rodinou navštevoval dva tri razy do
mesiaca, v Krompachoch bol pri nich raz, keď obžalovaný robil toaletu a F. mu vtedy rozbil krompáčom
bicykel a nadával mu. Brat ho len chytil za ruku. Brata nikdy nevidel, aby deti bil. Keď niekedy išiel okolo

a dievčatá boli na chodníku volal na brata a T., aby deti brali dnu, lebo ich môže auto zraziť, vyšiel
zobral ju za ruku a hovoril, že jej povedal, aby nešla von, lebo J. môže za ňou vyjsť. Obžalovaný si vypil,
ale rodinu zabezpečoval, mali teplo, navarené, oblečenie mali použité a slabšie opraté. Chlapci neboli
dobrí, nadávali obžalovanému aj matke, obžalovaný ich napomínal. Na dievčatá nemôže nič povedať.
Obžalovaná ich nezvládala, kričala po nich, aby si na ňu nedovoľovali, inak nekričala.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania z 31.3.2015,
kde uviedol na otázku, či sa vie vyjadriť k správaniu T. Q. vo vzťahu k jej deťom, že niekedy sa
správala pekne, ale počul aj, že im nadávala, resp. sa vulgárne pred nimi vyjadrovala pri tom, ako ich zaniečo napomínala. Po vysvetlení rozporu svedok uviedol, že počul ako obžalovaná vulgárne chlapcom
nadávala, oni ale vždy po svojom urobili.

Svedkyňa X. Y. (matka obžalovaného) vypovedala, že domácnosť svojho syna v Margecanoch
nenavštevovala. Na Slovinkách bola u nich dva týždne. Mali tam aj navarené aj popratané. Býval tam
s nimi aj T. brat Y.. Bola svedkom ako dal Q. po hlave, lebo nevedela, kde dala kľúč, Q. bil aj v
Krompachoch, vedela, že O. zhodil zo schodov a mala zlomenú ruku. Deti robili zlosť, boli vulgárne,
neboli dobre vychované. Dobrá bola iba O.. Obžalovaný na nich kričal, ale nebil ich. Ona mala deti rada,

chodili k nej a všetko im dala. Deti chodili čisté. T. piť nevidela, syn si vypil, ale nebol sprostý ani vulgárny.
Syn, keď bol doma deťom varil, pral aj upratoval. T. deti nebila, iba kričala, nenadávala, deti mala rada,
dala im všetko a oni na ňu nadávali. Chodila s deťmi k nej, s Q. a O., neskôr prišiel aj J.. V Krompachoch
tiež mali čisto, popraté, upratané. Z detí tam bola O. a Q. a J. s F. sa prišli najesť a išli k babke. Manžel
pani R. deti bil tiež.

Obžalovaný J. Y. k výpovedi svedkyne uviedol, že hovorí pravdu. Obžalovaná T. Q. tiež uviedla, že
svedkyňa hovorí pravdu, deti chodili k nej aj ona k ním a robili jej zlosť.

Podľa 270 ods. 2 Tr. poriadku bol na hlavnom pojednávaní vykonaný dôkaz prehratím obrazovo-
zvukového záznamu z výsluchov maloletých svedkov J. Q., nar. XX.X.XXXX zo dňa 20.4.2017, F. Q.,

nar. X.X.XXXX zo dňa XX.X.XXXX, Q. Q., nar. X.X.XXXX zo dňa 24.4.2017, J. Q., nar. X.X.XXXX zo
dňa 24.4.2017 a R. Q., nar. X.X.XXXX zo dňa 24.4.2017 (vypočutých podľa § 135 ods. 3 Tr. poriadku).
Svedok mal. J. Q. vypovedal, že keď bol obžalovaný J. Y. doma, nadával na nich, vy ko.... a nedal im
jesť, aby išli k babe na Maurerku. Keď mal vypité, tak sa správal zle, keď nemal vypité tak bolo všetko
fajn. Vypil si každý deň, triezvy bol keď chodil do roboty, až z roboty prišiel opitý. Mama si tiež vypila, keď

Y. kúpil alkohol. Už keď začal s mamou žiť v Margecanoch, tak im začal nadávať. Posielal ich (jeho, brata
F. a J.) tiež po drevo, rúbať drevo, urobiť oheň. On sám po drevo nechodil. Nepáčilo sa mu, že bil malé
sestry Q. a O. s rukami, varechou, drevom, po chrbte, po hlave. Mal vtedy vypité a bol nahnevaný. Jeho
udrel po hlave a kopal do neho až keď bývali v Krompachoch. Mama to videla a povedala, že čo ho bije,
on jej povedal, že sa nemá do toho starať. Nevidel, aby udrel iného súrodenca okrem Q. a O.. Babka

chodila ku mame pozerať, či ich bil a keď prišla babka, nebil ich. Obžalovanému sa napríklad nepáčilo,
keď sa hádali s bratom. Zranenia od bitky nemal. Mama sa správala raz dobre, raz zle. Nadávala im do
debilov, že majú ísť rúbať drevo. Mamine správanie sa zhoršilo, keď chodil k ním J. Y., už bola veľmi
prísna, teda kričala po nich. Predtým, keď bývala s ich otcom sa lepšie starala, dávala im jesť. Mame
niekedy pomáhal, niekedy nie. Keď nepomohol, J. Y. ho zbil, varechou búchal po hlave, po ruke. Raz

mu skočil s jednou nohou na brucha a potom ho kopol do chrbta, utiekol k babke a bol na chirurgii, dal
sa ošetriť a bolo dobre. Starala sa o nich, prala im a varila babka Q.. Mama navarila, ale nedala im zjesť.
Mama varila, ale raz bola opitá s J., povedal mu, aby očistil zemiaky, dal vodu do hrnca a urobil fazuľovú
polievku, mama povedala, že dobre, najedla sa išla s ním spať. Keď boli na Slovinkách zo začiatku ešte
im dávala jesť, potom už nedávala. Ako prišiel z práce J. Y., pýtali jesť a povedala, že už nie je. Preto išli

na pešo ku babke, tá ich zobrala dnu, dala im jesť, umyli sa a pozerali televízor. Od Vianoc boli u babky.
Stalo sa, že ušli z domu, lebo na nich nadávali a večer ich vyhodil J. Podracký na balkón a nevedeli,
kde majú spať, lebo bola zima. Preto išli o dvanástej večer pešo zo Sloviniek k babke. Nevie, čo sa
stalo predtým, on sa hral s bratom na balkóne, Podracký zamkol balkón, dvere dole aj okna a už nevošli
dnu. Babka potom zavolala mame, že načo prišli a ona jej povedala, že J. Y. ich vyhodil. Vyhodil ich

viackrát. Z domu utekali, len keď ich vyhnal. Do školy sa učil sám, ráno si nabil čipovú kartu, na čo mu
dala babka a išiel do školy. K lekárovi s nimi chodila babka. Na Slovinkách s nimi býval aj mamin brat Y.
Q.. Vypovedali aj na polícii ako sa k ním on správal, o bratovi povedali mame. O J. Y. povedali babke.
O spoločné deti J. a E. sa mama starala. J. niekedy zbil J. po riti. Na Slovinkách mama s J. Y. spali na
posteli, on s bratom (F.) v spacích vakoch a sestry tiež v spacích vakoch na zemi, kde mali aj deku. Už

nikto iný sa k nim škaredo nesprával, babka ani dedo ich nehrešili, u babky s dedom bolo všetko dobré.
Vie, že brat F. mal popáleninu na krku, keď mu J. Y. priložil horúci klinec. On to nevidel, ale vyšiel von
lebo cez okno počul, že brat kričí a brat povedal, že to urobil J. Podracký. Na otázku čie správanie bolo
horšie - J. Y. alebo Y. Q. uviedol, že J. Y.. Nevie, prečo skôr (ohľadne výsluchu k Y. Q.) pred policajtmi
nehovoril o Y.. Svedok mal. F. Q. vypovedal, že mama a J. Y. sa k ním správali zle. Nechceli im dávať

jesť, bili ich a vyhadzovali z domu. J. Y. ich bil a nadával im do cigánov a ko.... a keď bol opitý vyhodil
ich z ničoho nič z domu. Chytil ich a vyhodil alebo predtým ich ešte predtým zbil. Predtým ako ich zbil
alebo vyhodil boli hádky, také, že im nadával a aj oni jemu niekedy nadávali, lebo sa im nepáčilo, že im
on nadával. Bil ich päsťami po chrbte, po tvári. Správal sa tak hlavne na Slovinkách, v Margecanochaž tak nie, lebo tam bola babka aj dedo s nimi, ale už chodil niekedy spitý. Potom už pil častejšie. Keď
bol triezvy sa správal aj dobre aj zle. Aj v Krompachoch, cez letné prázdniny ho vyhadzoval a nechcel
mu dať jesť. Potom utekal k babke. Najhoršie to bolo na Slovinkách. Videl, že Y. udrel aj brata, Q., O.,

podobne ako jeho. Niekedy ho niečo nahnevalo alebo mal nervy a niekedy aj z ničoho nič. Niekedy ich
vyhodil z domu a niekedy ušli, lebo tam nechceli byť, lebo mali zlé podmienky. Ušli k babke, kde im bolo
lepšie. Mama sa o nich starala zle, nemala ich rada, lebo im nadávala do cigánov. Doma varila mama,
niekedy Y., raz boli u Y. mami, obžalovanému dala jesť a on povedal, že jemu nemá nabrať. Keď nemali
čo jesť, išli k babke. Veci prala babka, aj mama prala ale potom hodila veci do drevárne. Raz odtiaľ

zobrali veci a babka im vyprala v práčke. Normálne mama prala v Margecanoch aj na Slovinkách, keď
ešte nebolo tak zle. Do školy chodil, keď bol u babky, tá mu nabila ,,čipovku", keď bol u mamy, tá mu
na čipovku nedala, preto nechodil. K lekárom chodil s babkou, s mamou bol naposledy v Margecanoch.
Na Slovinkách s nimi býval aj mamin brat Y. Q., ktorý sa tiež zle správal ku nim. Polícia vyšetrovala
okolo Petra tak asi nehovorili o J. Y.. Horšie sa správal J. Y.. Na obžalovaného povedali pani zo sociálky.
K E. a J. sa mama a Y. správali dobre. Mama si niekedy vypila, na Slovinkách aj v Krompachoch. Na

Slovinkách mama s J. a ich deťmi spala v izbe, mali tam nábytok a oni spali v jednej izbe, kde boli tri
postele. Keď bola potom len jedna posteľ, spali na zemi, kde mali deku. Na dvore v Krompachoch J.
Y. nahrial klinec zapaľovačom, on sa otočil a priložil mu ho na krk, mal iba trochu vypité, asi nechtiac
mu to urobil. Neurobil mu to spolužiak. On J. Y. rozbil bicykel, lebo jemu na Slovinkách kúpila mama
bicykel a on mu ho zobral, že ho opraví ale už mu ho nevrátil a dal ho svojmu bratovi. Nijak ho za

bicykel nepotrestal, lebo odišiel preč. Mama s J. Y. sa medzi sebou hádali, nebili sa. Keď ho o niečo
požiadala mama, pomohol, keď Y. tak nie. Svedok mal. J. Q. vypovedal, že J. Y. k nim prišiel bývať v
Margecanoch. Správal sa k nim zle. Ešte v Margecanoch ho viackrát bil, iba rukou. Udrel aj bratov J.
a F.. Tiež na nich hrešil, do pi..., ko...... Mama na to nič nepovedala. Mama ich bila s palicou aj hrešila.
V Margecanoch prala a varila babka. Na Slovinkách už s nimi nebýval, lebo išiel bývať k babke, kde

je lepšie, lebo ich nebije, nehreší a stará sa o nich. Chodil k nim na návštevy. K babke prišli aj J. s F.
na prázdniny, nerozprávali mu, čo bolo doma. Z domu aj utekali, lebo ich vyhadzovali. Keď prišla Q.,
povedala, že ju J. a mama bili, nadávali, aj plakala. Svedkyňa mal. R. Q. uviedla, že keď k nim prišiel
bývať J. Y., začal sa správať slušne, ale potom začal piť a aj Q. biť. Niekedy po zadku, niekedy už po
chrbte. Q. udrel, lebo mu niekedy odvrávala ale O. z ničoho nič. Ju neudrel nikdy, zahrešil raz na ňu.

Mama, keď žil ich vlastný otec, sa starala tak, že navarila, dala im jesť, po jeho smrti sa už nestarala,
čo robia, kde sú. Začala variť babka. Keď sa odsťahovali z Margecian, ona išla bývať s babkou. Na
Slovinkách boli viackrát, babka im pomáhala. Keď tam bola, nestalo nič zlé. Vie, že J. Y. vyhadzoval F.
a J. večer z domu, lebo im klopali na balkón, aby ich babka pustila, že ich J. vyhodil a je opitý. Povedali,
že začal hrešiť a povedal, aby vypadli k tej kurve babke. Bratia tiež prišli a povedali, že J. Y. s mamou

im nedali nič jesť. J. prišiel aj s tým, že ho J. Y. začal biť, po nohách, lebo odmietol ísť do lesa po drevo.
Q. so O. prišli iba s mamou. Išla k babke, lebo vedela, že jej tam bude lepšie, postará sa o ňu, keby bola
s mamou, nevedela by sa dobre učiť, lebo by jej nepomáhala s učením. V Margecanoch s nimi býval aj
babkin syn Peter, ktorý jej nerobil nič zlé, ale chlapci, keď mu robili zlosť, tak po nich pokričal aj ich zbil,
čo jej vraveli. Svedkyňa mal. Q. Q. využila svoje právo a odmietla vypovedať.

So súhlasom obžalovaných a prokurátorky boli na hlavnom pojednávaní prečítané výpovede
nasledovných svedkov :
Svedkyňa R.. D. K. vypovedala, že pracuje ako učiteľka v Špeciálnej základnej škole v Krompachoch a v
školskomroku2015/2016bolatriednouučiteľkouJ.Q..J.bolslabýžiakjehoprípravanavyučovaniebola

nedostatočná, matka sa o jeho známky nezaujímala, záujem o jeho výsledky prejavovala iba babka pani
R.. Matka T. Q. prišla do školy len dvakrát a to v prípade, keď potrebovala podpísať nejaké potvrdenie
kvôli dávkam a raz bola syna ospravedlniť. Okrem týchto dvoch návštev v škole nebola a to ani na
rodičovských združeniach. J. chodil do školy chatrne oblečený, raz spomínal, že mame ukradol 10 eur a
išiel si zato kúpiť nohavice, prípadne s oblečením vypomáhala babka. Čo sa týka hygieny, tak táto bola

tiež slabšia, mala podozrenie aj na vši, ale keďže vedela v akých pomeroch žije, vedela, že matka to
nevyriešiababkustýmnechcelazaťažovať.Čosatýkastravy,vjednomobdobídostávalsuchústravuzo
školy, keď mali na ňu nárok všetci, ale neskôr sa to zmenilo a potom túto stravu už nedostával a nosieval
si desiatu, ale všimla si, že len jeden suchý rožok, čo sa jej zdalo dosť málo. J. spočiatku spomínal
nejaké konflikty doma, ale v súvislosti s bratom jeho matky, ktorý odišiel neskôr niekam do Čiech za

prácou a potom už spomínal aj zhoršené vzťahy s druhom svojej matky pánom Y., ale nespomína si o
čo konkrétne išlo. Čo sa týka matky tak spomínal, že mama nevie dobre variť, babka varí lepšie a raz
prišiel s porezaným prstom, pričom uviedol, že sa mu to stalo, keď si pripravoval jedlo. Nesťažoval sa,
žeby ho matka bila, išlo však o zanedbávanie starostlivosti. Nespomína si, žeby spomínal, aby ho udreldruh jeho matky. Dochádzku na vyučovanie mal dobrú. Známky fyzického násilia na ňom nepozorovala,
pozorovala, ale na ňom napätie a neprimerané správanie v dobe, keď sa doma niečo dialo. J. bol
zaradený vo variante A, kde boli deti s ľahším mentálnym postihom, boli u neho pozorované známky

hyperaktivity, na vyšetrení bol naposledy v roku 2012, odvtedy to matka neriešila. Mal brať aj nejaké
lieky, čo matka nekontrolovala.

Svedkyňa R.. T. T. uviedla, že v školskom roku 2016/2017 bola triednou učiteľkou J. Q.. J. bol veľmi
tichý, utiahnutý, sám od seba nikdy nič nepovie, aj keď sa ho pýtala bol problém, aby niečo povedal. Je

zverený babke, ku ktorej má podľa nej dobrý vzťah, aj keď príde do školy tak sa poteší, ide k nej, ale
predtým ak prišla do školy matka, všimla si, že za ňou nikdy nešiel a neprejavil radosť. Spomínal, že
navštevuje súrodencov v detskom domove a vyjadril sa, že je im v domove dobre, že sa domov vrátiť
nechcú. Je priemerný žiak, aj keď príprava doma, nie je prakticky žiadna, lebo učebnice a zošity necháva
v škole. Spolupráca so starou mamou je dobrá, zúčastňuje sa rodičovských združení aj na predvolanie,
zakúpila potrebné pomôcky. K obdobiu, keď žil s matkou sa nevyjadroval. Nemá vedomosť o fyzických

atakoch na neho zo strany matky alebo druha. Raz mal modrinu na tvári, ale mal sa pobiť s bratom J.,
ktorý údajne často utekal od svojej matky ku starej matke. Raz sa stalo, že spolu s bratom neboli tri
dni v škole a následne zistili, že babka ani o tom nevedela, pretože sa vybrali ráno do školy a počas
vyučovania sa zdržiavali niekde na Plejsoch. J. uviedol, že išiel, lebo ho volal J..

Svedkyňa O. X. uviedla, že je triednou učiteľkou R. Q., ktorá výsledky dosahuje skôr na úrovni stupňa
dostatočný, i keď sa v tomto polroku zlepšila. Veľmi ju motivuje pochvala. Spolupráca so starou matkou,
ktorej bola zverená je dobrá, na rodičovské združenia sa dostavuje, reaguje na odkazy v žiackej
knižke. R. je tichšej povahy, spočiatku sa ťažšie začleňovala do kolektívu, nakoľko prešla na druhý
stupeň. Nespomínala obdobie, keď žila so svojou matkou a nebola taká situácia, kedy by to rozoberali.

Sprostredkovanie od kolegyne z prvého stupňa, vie že matka neprejavovala záujem o jej školské
výsledky, a v tom čase chodila do školy s nedostatočnou hygienou a len zriedka mala desiatu.

Svedkyňa R.. Q. K. uviedla, že v školskom roku 2015/2016 bola triednou učiteľkou F. Q.. V školskom
roku 2016/2017 navštevoval školu len 2 mesiace, pričom chodil do školy len zriedka, minulý školský rok

mal F. vysoký počet vymeškaných hodín a väčšinou boli neospravedlnené, preto sa to oznamovalo na
príslušné úrady. V posledných mesiacoch minulého školského roka často pozorovala, že F. dochádza
do školy z Krompách a nie zo Sloviniek, vedela o tom, že býva často u svojej babky, ktorá sa o neho
starala. Často napríklad spomínal, že mu oblečenie kúpila babka, alebo mu zakúpila potrebné pomôcky.
Záujem matky nebol žiaden, nedostavovala sa do školy a ak aj prišla tak to bolo kvôli mladšej Q. a

to v tomto školskom roku. Raz sa však prišla sťažovať, že F. ju bol nahlásiť na úrad práce, že sa o
neho nestará a že to nie je pravda, že on ju očierňuje. Mala to potvrdené aj od úradu práce, nakoľko jej
telefonovali, že tam skutočne bol, aby nemal neospravedlnené hodiny. Čo sa týka stravy tak vie, že mu
desiaty dávala babka, na obedy nechodil napriek tomu, že sociálne prípady majú obedy za jedno euro a
tiež dostávajú pomôcky v škole, no F. nebol zaradený do tej skupiny, nevie uviesť prečo. Domnieva sa,

že matka nevybavila potrebné náležitosti. Matka mala celkovo ľahostajný prístup, nikdy nešla s Erikom
k očnému lekárovi, napriek tomu, že nevidel dobre. Taktiež, keď mali stretnutie na Obecnom úrade pred
umiestnením detí v detskom domove, tak matka sa síce zúčastnila, ale neprejavila žiaden záujem a
starosť o to, že jej budú odobraté deti. F. sa celkovo odmietol vyjadrovať k svojej matke, nechcel o nej ani
počuť. Opakoval len, že chce byť pri svojej babke alebo umiestnený v detskom domove. Druha svojej

matky nikdy nespomínal a v podstate o rodine nikdy nerozprával, iba o starých rodičoch. Vždy spomínal,
kde boli so starými rodičmi, čo mu babka kúpila a pod. Nespozorovala na ňom nijaké modriny.

Svedkyňa R.. R. I. vypovedala, že v školskom roku 2015/2016 bola triednou učiteľkou Q. Q.. Dieťa
bolo zanedbané, špinavé, bola drobnejšieho vzrastu a príprava na vyučovanie úplne absentovala. V

prvom ročníku sa nenaučila čítať ani písať, pretože mala vysoký počet vymeškaných hodín, a to aj
neospravedlnených. Pomôcky nemala takmer žiadne, na začiatku školského roka matka zabezpečila
nejaké zošity a perá, ale to bolo všetko. U Q. bol sústavný problém s pedikulózou, pričom nemôžu také
dieťa umiestniť v kolektíve, preto bola matka opakovane upozorňovaná a predvolávaná do školy, kedy
bolo potrebné vždy navštíviť pediatra a po odvšivavení doniesť o tom potvrdenie od lekára. Často krát

potvrdenie nepriniesla a problém sa opakoval vždy dookola. Čo sa týka stravy, tak Q. sa nestravovala
v školskej jedálni, desiaty si nosila, ale v malom množstve a často bývala hladná. Často krát sa stalo,
že deti jej dali zo svojho jedla a dokonca sa stalo, že Q. svojvoľne zobrala desiatu spolužiakovi. Q.
mala neprimerané správanie, často vydávala rôzne zvuky a pod. Prejavovala záujem byť u svojej babkya tešila sa, keď mala ísť k nej. Rozhovorila sa iba v súvislosti s babkou. Slovnú zásobu mala veľmi
slabú, ťažko komunikovala. Raz sa opýtala asistentky, že ak by si ju zobrala k sebe, či by ju bila, čo ich
veľmi zaskočilo. U Kataríny videla na hlave vo vlasovej časti podliatiny a škrabance, taktiež po tele mala

akoby stopy po škrabancoch, vtedy to uviedli do správy, ktorú písali na Obvodné oddelenie. Opakovane
upozorňovali na zanedbaný stav Q. a to aj v správach pre úrad práce a tiež v správach pre políciu,
nakoľko často chodili dožiadania na charakteristiku. Q. boli udelené všetky z výchovných opatrení, ktoré
škola ukladá v súvislosti so zanedbávaním povinnej školskej dochádzky. Dňa 30.6.2016 matka odhlásila
Q. zo školy a nevie uviesť či a do ktorej školy ju prihlásila. Či sa niekedy Q. sťažovala na správanie matky

alebo druha uviedla že nie, Q. rozprávala veľmi málo, ale spomínala skôr brata svojej matky, ktorý im
mal ubližovať a ten sa im v škole dokonca vyhrážal, nakoľko často chodieval do školy s Q. on, prípadne
ju poobede vyzdvihol a dieťa sa muselo ráno podrobiť najprv kontrole, či ju môže pustiť do kolektívu, a
to v súvislosti so spomínaným zavšivavením. On sa preto zlostil, lebo bolo potrebné ísť s Q. k lekárke.
Inak dieťa vodievala matka, a to aj potom, ako jej brat Y. Q. išiel na protialkoholické liečenie.

Svedkyňa MUDr. D. Y. uviedla, že je detskou lekárkou v Krompachoch, jej pacientmi boli aj deti Q. - J.,
F., Q. a O. a to do doby, kým neboli umiestnené v Detskom domove t.j. do októbra 2016. Do evidencie
boli zavedení pred cca dvomi rokmi, keď sa presťahovali a zmenili detského lekára. Ich zdravotné karty
odstúpila ich terajšej detskej lekárke MUDr. P. do Gelnice. Ambulanciu navštevovali najmä v súvislosti
so zavšivaním, keď matka bola odoslaná školou alebo materskou školou, inak nechodievala s nimi

často na ošetrenia v súvislosti napr. s prechladnutím alebo inými problémami, iba ak s najmladšou O..
V jej starostlivosti boli aj ďalšie deti a to jednak J. a E., ktoré toho času už nie sú už jej pacientmi,
pretože sú už zverené do starostlivosti inej osoby, ktorá preložila karty inej lekárke. Jej pacientmi sú
aj J. a R., ktorí sú zverení do starostlivosti babky. Pokiaľ sa má vyjadriť k starostlivosti o deti Q., ktoré
boli v starostlivosti matky, tak k tomu môže uviesť, že u nich bola zanedbaná hygiena, a to jednak

osobná, ako aj hygiena oblečenia. Čo sa týka výživy detí nepozorovala nejaké známky zanedbávania
v zmysle podvýživy, nevšimla si na deťoch známky násilia. Do ambulancie s deťmi chodievala matka,
ako už uviedla skôr na podnet kvôli zavšivaveniu. Očkovania deti absolvovali. Pokiaľ prišla matka s
problémom zavšivavenia v podstate dodržiavala pokyny, do týždňa boli vši odstránené ale problém sa
neustále opakoval. U detí nebol diagnostikovaný svrab, mali rôzne kožné problémy, ale dali sa zvládnuť

ambulantne. Nemá zdravotné karty detí, preto nevie uviesť čo a kedy konkrétne bolo u detí zistené.

Svedkyňa MUDr. R. P. uviedla, že v detskej ambulancii v Gelnici sú jej pacientmi J., F., Q. a O. Q., ktorí
boli umiestnení v detskom domove v Gelnici a ktoré do evidencie prevzala pri ich prijatí do detského
domova dňa 7.11.2016, kedy absolvovali vstupné preventívne prehliadky. U všetkých detí zistila svrab

a pedikulózu, známky násilia neboli zistené žiadne. Deti boli predtým v starostlivosti MUDr. Y. a ešte
predtýmuMUDr.Y..PodľazdravotnýchzáznamovQ.máposlednýzáznamz20.5.2016,kedymalazápal
hrdla. V roku 2016 navštívila detskú ambulanciu 11- krát, vždy s rôznymi zápalmi horných dýchacích
ciest, záznam o pedikulóze nenachádza žiaden. Erik má posledný záznam z 26.9.2016 kedy je zápis o
povrchovom zranení zápästia a ruky, nič bližšie nie je k tomu uvedené. Zo dňa 2.8.2013 je jeden zápis

o pedikulóze, inak nie, väčšinou bol vyšetrený pre zápaly hrdla a dutín. Taktiež je zaznamenané, že
dieťa škúli, no matka s dieťaťom neabsolvovala očné vyšetrenie. Zápis o popálenine nie je. Jozef bol
naposledy ošetrený v októbri 2016 pre zápal hrdla, zväčša bol vyšetrovaný pre zápaly prínosových dutín
a prechladnutia. Zo dňa 28.9.2016 je záznam o povrchovom poranení lakťa a predlaktia, nie je uvedená
príčina jeho vzniku. Z apríla 2012 a februára 2014 a apríla 2014 je záznam o svrabe. Z marca 2008 je

záznam o povrchovom poranení pery a ústnej dutiny. Z iného chirurgického ošetrenia nie je záznam. O.
má posledný záznam pre prechladnutie zo dňa 20.5.2016, celkovo bola u MUDr. Y. 6- krát, nie sú žiadne
záznamy o pedikulóze alebo svrabe. Maloletá bola u MUDr. Y. vyradená v roku 2012 ako všetky deti, ale
prvú návštevu má u MUDr. Y. až v januári 2016. Maloletá Q. má prvú návštevu 6.11.2014, F. 15.4.2015
a J. 10.11.2014. V záznamoch nie je uvedené v doprovode koho boli deti vyšetrené.

K znaleckého posudku č. 63/2016 a jeho doplnku č. 30/2017 ohľadom psychologického vyšetrenia
maloletých J., nar. X.X.XXXX J., nar. XX.X.XXXX, F., nar. X.X.XXXX, R., nar. X.X.XXXX, Q., nar.
X.X.XXXX a O., nar. X.X.XXXX Q. bola na hlavnom pojednávaní vypočutá znalkyňa Mgr. K. K. z
odboru Psychológia, Odvetvie Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých. Podľa záverov

znaleckého posudku u všetkých maloletých detí bolo zistené významné zaostávanie rozumových a
pamäťových schopností. U mal. J. sú rozumové schopnosti subnormné, na hranici ľahkého mentálneho
defektu. Jeho pamäťové schopnosti sú podpriemerné, je schopný z okolia vnímať, uchovať a vyvolať
z pamäte len obmedzené množstvo detailov z prežitého, najmä emočne významného obsahu.Podstatu udalostí chápe presne a presne ju reprodukuje. Popisované udalosti môžu byť časovo
nepresné a niektoré udalosti sa mu môžu zlievať tak, že najvýraznejší zážitok prekryje detaily situácie,
pravdepodobne ale nebude popisovať situáciu inak ako sa stala, zveličovať alebo fabulovať. Jeho

spomienky nemajú stále ucelený charakter, má ich chaotickejšie usporiadané, bez presnej dejovej línie,
nevie rozlíšiť, čo je dôležité. Reprodukuje to, čo sa mu spája so silnejšou, najmä úzkostnou emóciou.
Mal. J. má rozumové schopnosti subnormné, na hranici ľahkého mentálneho defektu. Jeho pamäťové
schopnosti sú podpriemerné, je schopný z okolia vnímať, uchovať a vyvolať iba obmedzené
množstvo detailov z prežitého, najmä emočne významného obsahu. Úmyselne si dokáže zapamätať

v podpriemernej kvalite aj kvantite, čo nezodpovedá jeho veku. V zážitkovej pamäti sa premieta vplyv
jeho kolísavej pozornosti, môžu mu unikať niektoré podnety, čo následne môže znižovať kvalitu ním
reprodukovaného deja. Nemá poruchu pamäte, ani sklony fabulovať, spracovávať podnety nadmerne
fantazijne, vymýšľať si.
Mal. F. má rozumové schopnosti podpriemerné. Pamäť je neporušená vo všetkých troch zložkách
- vnímania, uchovávania a reprodukcie, na úrovni podpriemerného intelektu. Krátkodobá pamäť

je výrazne limitovaná s vlastným vysvetlením pre vnímané a prežívané, má značný príklon k
subjektivistickému opisu udalostí. Dokáže si však dobre pamätať a opakovať pri spustení náhodným
podnetom, najmä emočne významné podnety.
U mal. R. boli jej schopnosti v čase vyšetrenia v pásme podpriemeru, čo zaručuje dostatočné vnímanie
reality bez defektov a skreslení v kognitívnej rovine. Pamäťové schopnosti zaručujú, že to čo prežila,

bude vnímať správne, bez skreslení si to zapamätá a bez skreslení a konfabulačných doplnení z pamäte
vyvolá. Popis emočne významných podnetov bude pomerne presný bez skresľovania fantáziou.
Mal. Q. má rozumové schopnosti v pásme ľahkého mentálneho defektu, rozumie najmä zrozumiteľným
a opakujúcim procesom, myslenie je konkrétno názorné. Pamäťové schopnosti dosahujú hlboko
podpriemerného výsledku, je spôsobilá zachytiť, udržať a zámerne vyvolať z pamäte len menšie

množstvo exponovaného materiálu v požadovanom rozsahu, zachováva základnú pointu, neskresľuje
podstatu vypovedaného, ale unikajú jej detaily a po čase si nevie spomenúť na nič, čím by bližšie
reprodukovala exponované. Nenadsadzuje, nedokresľuje situácie fantazijne. Je predpoklad, že emočne
významné a opakujúce sa situácie si bude pamätať presne, môže mať ale nepresnosti v časovej a
chronologickej sukcesii.

Mal. O. je mentálne a kognitívne zaostalejšie, úzkostnejšie dieťa. Rozumovú kapacitu má v pásme
ľahkého mentálneho defektu. Má ťažkosti v sústredení pozornosti, znížený rozsah pozornosti, znížená
schopnosť reprodukcie predstáv, narušený proces fantázie.
U žiadneho z detí nebola zistená hypertrofná fantázia na základe ktorej by sa dalo uvažovať, že majú
tendenciu vymýšľať si a prežité udalosti spracovávať a reprodukovať inými než pamäťovými procesmi.

Ide o deti zaostalejšie, inhibované, úzkostlivejšie, ktoré svorne vypovedajú o podstate prežitých udalostí
- násilnej, psychicky, emočne a fyzicky tyranizujúcej výchove v prostredí, kde žili u matky a druha.
Všetky deti majú negatívny a odmietavý vzťah k svojej matke a ich vzťahové správanie je psychologicky
poškodené, ide o citovo deprivované, neuspokojené deti, dlhodobo vystavené stresu, rozmanitej
frustrácii, ohrozenia s narušeným sebavedomím, sebaobrazom a narušenou dôverou. Maloleté deti

vypovedajú tak, ako je to psychologicky súhlasné s ich kognitívnymi schopnosťami, pamäťou a vývinom
osobnosti - nevymýšľajú si, nezveličujú, a nie je predpoklad forenzne zásadným spôsobom skreslenie
podstaty prešetrovaného.
U všetkých detí bol zistený emočne deprivovaný klinický obraz, klinický obraz typický pre CAN syndróm.
S najväčšou pravdepodobnosťou je psychický stav detí výsledkom dlhodobého vývinu a dlhodobej

skúsenosti s konaním matky a jej druha a celkovou úrovňou ich starostlivosti a výchovnej atmosféry,
ktorú obaja vytvárali v rámci ich psychopatologického vzťahu a nízkych socio-kultúrnych podmienok, v
ktorých deti vyrastali. Deti opisujú ako hlavného aktéra druha matky, matka však vystupuje ako pasívna,
často hostilná, ľahostajná, emočne plochá a simplexná vo svojich reakciách, ktoré často nedosahovali
ani úroveň prirodzených inštinktov matky. Ani jedno dieťa nemá vybudovaný kladný vzťah k matke, čo

je samo osebe výsledkom hrubo patologického vzťahu matky k nim.
Podľa doplnku znalkyne č. 30/2017 k znaleckému posudku č. 63/2016 bola u mal. J. zistená dominujúca
úzkosť v prejave, sociálna inhibovanosť a uzavretosť. Celková jeho duševná vyspelosť je nižšia
ako jeho veková vyspelosť. Má obavy z nových situácii a nových ľudí, vo vzťahu k iným najmä
dospelým ľudom je nedôverčivý a neistý. Vyvíja sa introvertným a utiahnutým smerom. Je navonok

poslušný, podrobivý, pasívny, pričom je intrapsychický výrazne napätý. Projektívny obraz poukazuje
na hypervigilanciu, teda úzskosto obozretné nastavenie dieťaťa k okoliu ako takému, čo je dôsledok
dlhodobého chronického stresu v ktorom maloletý bol. Sebaobraz dieťaťa je vážne narušený. Celkový
vývin dieťaťa je vážne neurotický, regresný a úzkostne ladený. Mal. J. má celkovú duševnú vyspelosťnižšiu ako jeho veková vyspelosť. Jeho osobnosť sa vyvíja disharmonickým smerom, emočná regulácia
dieťaťa je nezrelá, nezdravo závislá. V rámci komplexného psychického obrazu sa dajú predpokladať
problematické sociálne vzťahy, adaptačné ťažkosti dieťaťa absencia primeraných a diferencovaných

zdravýchinterpersonálnychreakcií,prevahapatologickýchodstupovýchodpovedí,emočnévyprahnutie,
veci neprežíva len ich eviduje, emočne inhibovaný, nevyzretý, oslabená schopnosť fungovať v kontakte
s ľuďmi, výsledok dlhodobo traumatickej skúsenosti s blízkymi, vzťahovými osobami. U mal. F. je
v popredí klinického obrazu suverenita, ktorá ľahko naberá smer narušovania a testovania hraníc v
sociálnom styku, ťažisko záujmu je v aktivite, nie v prežívaní a sociálnom vnímaní sveta, prevažujú u

neho neosobné tendencie, má ťažkosti v sebavnímaní, ktoré je neisté, napäté s pocitom psychologickej
insuficiencie, slabosti, manifestuje veľa pocitovej agresivity, potláčaný hnev a potreba vrátiť devalváciu,
ktorú opakovane zažíval ako základnú citovú skúsenosť. V popredí správania je iritabilita, limitované
sociálne zručnosti, neistota vo vzťahu k druhým, ktorá má tendenciu pretavovať sa do aktívneho
provokujúceho správania. Osobnosť mal. R. sa vyvíja v emočne regresnom smere, neurotickým
smerom, kde možno predpokladať ťažkosti vo vzťahoch, nedôvera voči iným ľuďom, závislá emočná

regulácia a závislosť na príjmajúcej pozornosti okolia. Nižšia frustračná tolerancia robí dieťa zraniteľným
v bežnej záťaži. Osobnosť mal. Kataríny sa vyvíja regresným, dependentným smerom s oslabenou
frustračnou toleranciou, afektívnou labilitou a pohotovosťou a anxióznemu spracovávaniu záťaže. Mal.
O. je dieťa mentálne a kognitívne zaoslatlejšie, úzkostnejšie, boli u nej diagnostikované ťažkosti v
sústredení pozornosti - porušená stálosť pozornosti, rozdeľovanie pozornosti, prenášanie pozornosti,

znížený rozsah pozornosti, znížená schopnosť reprodukcie predstáv, narušený proces fantázie. Emočná
regulácia sa javí vážne oslabená, oneskorené a ťažké vytváranie citov, nedostatočný rozvoj vyšších
citov, slabá diferencovanosť citových prejavov, neadekvátnosť citových reakcií vo vzťahu k podnetu,
ktorý ich vyvoláva, potreba citovej istoty a bezpečia je obvykle veľmi silná, nakoľko bola deprivovaná
v útlom detstve.

Zistený CAN syndróm bol u detí rozvinutý a diagnostikovaný v čase vyšetrenia, teda v roku 2016. Aj
napriek tomu, že mal. J. a R. v domácnosti matky nebývali od septembra 2014, tento sa pravdepodobne
rozvíjal dlhodobo a rovnako jeho dôsledky môžu dlhodobo pretrvávať, nezriedka až do dospelosti. Aj
celková patologická stresujúca atmosféra doma má vplyv na vývin dieťaťa, na to čo dieťa vidí, čo si o
situáciach myslí, ako ich prežíva, čo sa v jeho vnútri odohráva. Vnímanie správania matky a druha k ich

súrodencom môže mať traumatogénny potenciál, rovnako ako sa syndróm CAN rozvinie u detí, ktoré sú
svedkom resp. sekundárnou obeťou násilia. Vulgárne nadávanie je hrubé, citovo agresívne správanie,
ktorébysanemalozľahčovať,vrepertoáriudávanéhosprávaniamávšakmenšiuintenzituakosprávanie
uvádzané ostatnými deťmi. Rozhodujúci faktor, či sa trauma rozvinie v psychike nespočíva vo vonkajšej
udalosti,alevtom,akýmspôsobomnervovýsystémdieťaťaudalosťspracuje.Najnegatívnejšienásledky

má tzv. kumulatívny efekt nespracovaných udalostí, kde dochádza k ukladaniu nespracovaných
emócii vyvolaných nepriaznivými okolnosťami. S najväčšou pravdepodobnosťou je psychický stav detí
výsledkom dlhodobého vývinu sa dlhodobej skúsenosti s konaním matky a jej druha a celkovou úrovňou
ich starostlivosti a výchovnej atmosféry, ktorú vytvárali. U žiadneho z detí nebola zistená hypertrofná
fantázia, na základe ktorej by sa dalo uvažovať, že majú tendenciu vymýšľať si a prežité udalosti

spracovávať a reprodukovať inými než pamäťovými procesmi. Všetky deti majú odmietavý vzťah k
matke a ich vzťahové správanie je psychologicky poškodené, ide o citovo deprivované, neuspokojené
deti, dlhodobo vystavené stresu, rozmanitej frustrácii, ohrozenia s narušeným sebavedomím a dôverou.
Deti vypovedajú tak, ako je to psychologicky súhlasné s ich kognitívnymi schopnosťami, pamäťou a
vývinom osobnosti - nevymýšľajú si, nezveličujú. Nebolo zistené nič, čo by zásadným spôsobom ich

výpovede činilo nevierohodnými. Na celkovom stave detí je podpísaný dlhodobý vývin a súhrn všetkých
okolností, nízky sociokultúrny status, emočne ploché a nematerské správanie matky, pocit ohrozenia,
stresu a devalvácie od matkinho druha.Všetky deti popisujú dlhodobo zažívaný stres, ktorý presahuje
bežnú detskú skúsenosť a schopnosť sa s ním bez následkov vyrovnať, primerane svojim kognitívnym
schopnostiam vypovedajú o nenapĺňaní či priamom popieraní legitímnych základných detských potrieb.

Deti popisujú vo výpovediach akútne stresové reakcie z úteku z domu k babke, do bezpečia, čo je
bezprostredná reakcia na ohrozenie organizmu, opisujú situácie prežívaného ohrozovania, odopierania
jedla, pocitu bezpečia, urážky, zanedbávania legitímnych citových potrieb, označujú matku a jej druha
za osoby spôsobujúce im nadlimitný stres.

Na doplňujúce otázky znalkyňa uviedla, že nezistila nič, prečo by výpovede detí mala hodnotiť ako
vymyslenévosvojejpodstate,akonepravdivé.Boliistéčasovéodchýlky,aledetivypovedajúsodstupom
času o emočne dlhotrvajúcom období, čiže nie je možné chronicky kauzálne presne popisovať túto
udalosť, opisujú dlhodobú skúsenosť. Neboli zistené žiadne vedomé klamstvá. Nedá presne určiť u detí,kedy sa CAN syndróm u nich vyvinul, v čase dokazovaniu bol už vyvinutý, pričom často krát dôsledky
trvajú až do dospelosti, je to reakcia organizmu na nejaké prežívané, stresujúce alebo traumatizujúce
udalosti, ktoré môžu v psychike pretrvávať roky. Nie je nevyhnutné, aby to bolo jednoznačne bitka a

podobné stresujúce udalosti, už len samotné, že malé dieťa je vystavované atakom opitého muža, ktorý
mu vulgárne nadáva, opakovane, stačí, aby bol u dieťaťa inhibovaný CAN syndróm. Je to stresujúca
udalosť, ktorá presahuje bežnú detskú skúsenosť a bežnú detskú frustračnú toleranciu, s ktorou sa je
dieťaschopnévyrovnávať.Niekedyajjednorázováudalosťmôževyvolaťtentosyndróm.Vovýpovediach
detí sú prípustné isté nezrovnalosti, pretože deti sa nevyjadrujú k nejakej jednorazovej udalosti ale k

dlhodobému prelínaniu, vyhasínaniu a znovuoživovaniu spomienok a treba prihliadnuť na ich intelekt.
Ak by mali deti nadpriemerné intelekty, určite by mohli byť na ne vyššie nároky, tu sa intelekt pohybuje
okolo 80-85, čo znamená, že v súlade so svojimi možnosťami, ak ony vnímajú a sú schopné si pamätať
a podávajú zodpovedajúco realite. Medzi výpoveďami detí je principiálne previazanie, ako oni o tej
situácii vypovedajú, nie sú nejaké závažné udalosti, ktoré by vyskakovali a robili zmätok v tom, čo deti
opisujú. Vplyv konania iba matky na vznik CAN syndrómu sa nedá určiť, lebo realita bola taká ako bola.

Základnou úlohou matky je poskytnúť starostlivosť, bezpečie a lásku. Ani jedna z týchto vecí deťom
zo strany matky nebola poskytnutá. Správanie matky často krát nedosahovalo ani inštinktívnych rovín,
ktoré fungujú v prírode, čiže matka ako dôležitá vzťahová osoba určite zlyhala. Do toho bolo nadstavbou
konanie obžalovaného, pričom sa to nedá oddeľovať alebo kvantifikovať.

Obžalovaný J. Y. sa vyjadril, že keď býval u nich v Margecanoch, R. nepovedala, že vtedy aj dedo ich
bil po ušiach, po hlave.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria
MUDr. L. T. CSc., ktorý podal písomný znalecký posudok o vyšetrení duševného stavu obžalovaného

J. Y. pod č. 24/2017 a vyšetrení duševného stavu obžalovanej T. Q. pod č. 23/2017. Znalec zotrval
pred súdom na záveroch znaleckých posudkov a odvolal sa na ne. Zo záverov znaleckého posudku
o duševnom stave obžalovaného J. Y. vyplynulo, že obžalovaný v čase skutku ani v súčasnosti netrpí
duševnou chorobou. Bola u neho zistená nevyrovnaná, emočne labilná osobnosť, nejedná však o
duševnú chorobu ale ide o poruchu osobnosti. V dobe spáchania skutku mohol rozpoznať protiprávnosť

svojho konania a svoje konanie ovládať. Zmysel trestného konania chápe. U obžalovaného bolo
zistené pravidelné užívanie alkoholických nápojov zatiaľ bez návyku a bez závislosti na alkohole, jeho
požívanie nemá doposiaľ charakter chorobného návyku ani závislosti, preto nie je potreba ochranného
protialkoholického liečenia. Zneužívanie iných látok nebolo zistené. Podľa záverov znaleckého posudku
o duševnom stave obžalovanej T. Q. v čase skutku ani v súčasnosti netrpí na duševnú chorobu.

Bola u nej zistená simplexná osobnosť s oploštením vyšších citov a podpriemerný intelekt, čo nie je
duševnou chorobou ale ide o poruchu osobnosti so znížením intelektom. V dobe spáchania skutku
mohla rozpoznať protiprávnosť svojho konania a svoje konanie ovládať. Požívanie alkoholu u nej nemá
charakter chorobného návyku ani závislosti, zneužívanie iných látok nebolo zistené.

Na doplňujúce otázky ohľadne osoby obžalovanej T. Q. znalec uviedol, že u obžalovanej sa jedná
o simplexnú osobnosť, teda jej osobnosť je jednoduchá, rozumové schopnosti sú v podpriemernom
pásme, ide však o veľmi ľahký podpriemer, zistil tiež nedostatočný rozvoj vyšších citov, čo je jednak
vrodená porucha a jednak porucha v rámci sociálneho prostredia, v ktorom žije. Takáto osobnosť reaguje
spomalenejšie na zmeny vonkajšieho prostredia a je ľahšie ovplyvniteľná vonkajším prostredím, hlavne

pokiaľ ide o nepriaznivé prostredie. Celkom mierne zaostáva za populačnou normou. Poruchy vôle
u obžalovanej nezistil. Nedostatočný rozvoj vyšších citov znamená, že jej citové vzťahy, resp. citové
prejavy sú oploštené a nie sú tak intenzívne ako populačnej norme. Sú skôr pudového charakteru.
Osobnosť obžalovanej sa prispôsobuje či už pozitívne alebo negatívne. Pokiaľ žije s partnerom, ktorý
je úplne normálny, bez akýchkoľvek porúch osobností, prispôsobí sa mu a pokiaľ žije s partnerom,

ktorý má určité poruchy osobnosti, taktiež sa prispôsobuje jeho negatívnym rysom osobnosti. Znaky
osobnosti sú vrodené aj získané a to nielen výchovou, ale môžu sa pomaly rozvíjať negatívnym smerom,
pokiaľ žije v nevyhovujúcom sociálnom prostredí. Podstatné vplyvy počas detstva neboli zistené, ale v
rámci jej ďalšieho života, pokiaľ žila s nevhodným partnerom, mohli sa tieto vplyvy rozvíjať negatívne.
Tieto zistenia nemali vplyv na rozpoznávaciu ani ovládaciu schopnosť obžalovanej v čase spáchania

trestného činu. Zistený opozdený neuropsychický vývoj obžalovanej súvisí s jej nižším intelektom. To,
že bol disharmonický znamená nerovnováhu jednotlivých zložiek osobnosti, ktorá však nemá charakter
duševnej choroby.So súhlasom prokurátorky a obžalovaných bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok
PhDr. F. T. č. 51/2017 - znalkyne z odboru Psychológia, ktorá psychologicky vyšetrila osoby
obžalovaných.ZozáverovznaleckéhoposudkuohľadneobžalovanéhoJ.Y.vyplynulo,žemáintelektové

schopnosti v pásme podpriemeru, nemá poruchy v oblasti kognitívnych schopností, ale zle kombinuje
faktyavytváraznichčastoneadekvátnezávery.Nemározvinutélogickémyslenie,čomádopadnato,že
jeho úsudky nie sú logicky správne. Pamäťové schopnosti má rozvinuté na úrovni dolného podpriemeru,
čo sa týka úmyselnej pamäte a dobre mu funguje zážitková pamäť, ale chráni sa a udalosti popisuje
skresľujúcim spôsobom, seba vykresľuje v sociálne žiaducom svetle. Nemá dostatočnú sebareflexiu,

má sklon ku klamaniu, skresľovaniu, je k sebe nekritický a hyperkritický voči druhým. Udalosti popisuje
ako naučené postupy, nemá žiadne emotívne reakcie, vyjadruje sa neosobne. Zveličuje len v zmysle
udávania pozitív o sebe. Motívom jeho konania bola životná nespokojnosť, núdza, možné obmedzenia,
neochota starať sa o deti, chcel mať svoje pohodlie a žiadne povinnosti. Správal sa tak, aby on nebol
obmedzený v potrebách a pohodlí, jeho správanie má charakter psychopatickej (emočne chladnej,
neempatickej) osobnosti. Ide o netrpezlivého človeka s nestabilnou emocionalitou. Miera agresie je u

neho mierne zvýšená v oblasti útočnej reakcie, podráždenosti a impulzívneho konania, čo sa v správaní
prejaví ako náhly emočný výbuch zlosti, hnevu, verbálnych nadávok a fyzického útoku. Situácie, v
ktorých sa prejaví agresívne sú spojené s tým, že sa mu niečo nepáči alebo ho v niečom niekto
obmedzuje, je silne egocentricky a na seba orientovaný. Nie je vylúčené zvýšenie agresívneho konania
pod vplyvom alkoholu. Má problematický vývin osobnosti s príklonom k ľahkému prechodu porušovaniu

noriem a pravidiel, nepríjma od druhých dostatočnú korekciu v správaní. V súčasnej dobe bolo zistené
agresívne správanie sa, kriminálna minulosť, mal prácu ale nemá vybudovanú rodičovskú zodpovednosť
a vzťah k deťom vo všeobecnosti. Obžalovaná T. Q. má celkové intelektové schopnosti na hranici
podpriemeru a mentálnej retardácie, je pomalá, ťažko chápavá a v tvorbe názorov silne ovplyvniteľná,
chýba jej vlastné kritické myslenie a logické uvažovanie. Myslenie má bez porúch, ale len na úrovni

konkrétneho myslenia. Preberá názory iných bez toho, aby ich podrobila analýze a podľa toho sa
aj správa. Pamäťové schopnosti má v pásme hranice defektu pamäťových schopností až dolného
podpriemeru, čo sa týka úmyselnej pamäte, preto je spôsobilá si obmedzene zapamätať a reprodukovať
to, čo vnímala. Pri reprodukovaní deja sa zámerne nevyjadruje o skutočnostiach, stiahne sa a mlčí,
zámerne zakrýva skutočnosti, akoby sa bála vyjadriť skutočnosti tak, ako sa stali. Tieto skutočnosti majú

dopadajnajejvyjadrovaniesaopriebehuspolunažívaniasdruhom,jenanehonaviazaná.Nemáochotu
sa vyjadriť sa o prežitej skutočnosti tak ako prebiehala, je ovplyvnená s vysokou pravdepodobnosťou
inou osobou, má sklon skresľovať, zakrývať a bagatelizovať vlastné prejavy. V popredí je u nej apatia a
ľahostajnosť k normám, nezáleží jej vždy na splnení vlastných povinností, pričom dôvodom je to, aby si
udržala vzťah a voči deťom je potom ľahostajná, čo môže byť motívom aj jej konania. Morálne je slabo

rozvinutá, nezáleží jej na dodržiavaní noriem, vopred sa dáva do role obete a tak zo situácií uniká. Mieru
agresie má v norme, nie je negativistická, je mierne podráždená a impulzívna. Resocializačná prognóza
bude u nej priaznivá, ak bude mať iného partnera ako má, na jej správanie dopadala aj finančná núdza,
ale nevyvinula žiadnu aktivitu na zmenu pomerov.

Podľa § 269 Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní súd prečítal nasledovné listinné dôkazy:
Podľa lekárskych správ Nemocnice Krompachy, spol. s r.o. (č.l.17,18,113,115) bola dňa 5.11.2016
hospitalizovaná Q. Q., ktorá prišla v sprievode Kataríny R. s tým, že ju mal zbiť priateľ jej matky udretím
rukou po pravej polovici tváre a kopnutím do brucha. Pri vyšetrení zistené červené pravé líce, brucho
palpačne citlivé v oblasti umbilika, bez rezistencie, na končatinách svrab a škrabance po celom tele.

Konečný záver bol povrchové poranenie pravého líčka a brucha v oblasti pupka, čo je ľahké zranenie
a svrab.
Obžalovaný sa vyjadril, že Q. nekopol ani neudrel po tvári.

Na fotodokumentácii k zápisnici o prehliadke tela mal. F. Q. sa nachádza záber na postavu maloletého,

do jeho tváre a na krk a pohľad na jazvu na krku, ktorá sa nachádza nad merítkom.
Obžalovaný sa vyjadril, že on mu to neurobil, F. sa šalil s R. P.. Obžalovaná uviedla, že zranenie na
synovi nevidela, syn jej povedal, že mu to urobil R. Bujňák, aj jeho matka to povedala.

Podľa rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 15P/103/2016 zo dňa 28.9.2016,

právoplatným dňa 27.10.2016 bol zrušený rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.
16P/202/2014, ktorým bol nariadený dohľad nad mal. deťmi J., F., Q. a O. Q. a nariadený bol pobyt v
zariadení najdlhšie na 6 mesiacov, ktorý sa bude realizovať v Detskom domove v Gelnici. Rozsudkom
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5P/32/2015 zo dňa 21.5.2015, právoplatným dňa 4.6.2015boli maloleté deti J. a R. Q. zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky Q. R. a matka bola
zaviazaná prispievať na ich výživu výživným.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 20.2.2017 vyplynulo, že v
rodine T. Q. a J. Y. sa dlhodobo vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Pre hrubé zanedbávanie starostlivosti matky a jej druha o deti Q. súd nariadil nad mal. deťmi výchovné
opatrenie-dohľad,následnepobytvzariadenínajdlhšiena6mesiacovabolpodanýnávrhnanariadenie
ústavnej starostlivosti u týchto detí Deti J. a E. Y. ostali u rodičov, nakoľko nebolo zistené, aby im

ubližovali. Následne keď im dňa 25.12.2016 zomrel syn Samuel, nar. 11.12.2016, aj deti Y. boli zverené
rodinným príslušníkom.

Podľa správy MUDr. Y. deti Kokiové boli ošetrené opakovane pre zavšivavenie a kožné choroby. Matka
bola problémová, nedodržiavala pokyny zdravotníkov. Podľa správy MUDr. P. boli deti J., F., Q. a O. Q.
ošetrené dňa 7.11.2016 a bolo u všetkých zistené infekčné ochorenie svrab a boli zavšivavené. Neboli

zistené známky násilia, nejavili známky podvýživy.

Podľa správy Nemocnice Krompachy, spol. s r.o. bol mal Jozef Koki ošetrení na chirurgickej ambulancii
dňa 27.9.2016 po údajnom páde z bicykla a 1.10.2016 mu údajne starší brat hodil skalu do hlavy a
následne v súvislosti s kontrolnými vyšetreniami.

Zo správ triednej učiteľky mal. R. R.. O. X. (č.l. 480) vyplynuli okolnosti, o ktorých ako svedkyňa
vypovedala. Špeciálna základná škola Krompachy (č.l.482, 483) uviedla, že o syna J. Q. matka nejavila
záujem, so školou nespolupracovala, do školy sa na predvolanie dostavila vždy babka, ktorá sa o neho
aj starala. U J. evidujú len ospravedlnenú neúčasť na vyučovaní, dosahuje priemerné výsledky, ťažko

komunikuje, patrí medzi dobrých žiakov. Stará mama spolupracuje so školou.

Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T/8/2015 bola zistené, že obžalovaný Y.
Q. bol trestným rozkazom zo dňa 23.1.205, právoplatným dňa 9.2.2015 uznaný vinným z prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a),b) Tr. zákona, ktorého sa dopustil v období

od 6.10.2014 do 12.11.2014 vo vzťahu ku T. Q. a jej deťom J., J., F., R., Q. a O.. V tejto veci bol vo
väzbe od 12.11.2014 do 9.2.2015 a vykonal protialkoholické liečenie ústavné od 8.3.2016 - 27.7.2016.
Podľa rozhodnutia Okresného úradu Spišská Nová Ves č.OU-SN-OVVS-2016/000051 zo dňa 8.2.2016,
právoplatného dňa 8.2.2016 bol Y. Q. uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustil v presne nezistenom dni mesiaca

september 2015 voči J. a F. Kokimu.

Podľa správy z miesta trvalého bydliska obžalovaného J. Y. nebol prejednávaný komisiou verejného
poriadku. Obec Slovinky k osobe obžalovanej T. Q. uviedla, že jej správanie bolo nezodpovedné z
hľadiska výchovy detí a zanedbávania povinnej školskej dochádzky. Bola prejednávaná pre priestupok

záškoláctva, jej správanie nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku. Jej rodina v čase pobytu
v obci požívala alkoholické nápoje a nemala dobrú povesť.

Podľa výpisu z evidencie priestupkov má obžalovaný J. Y. jeden záznam o spáchanom priestupku dňa
21.6.2012 na úseku cestnej premávky. Podľa odpisu z registra trestov bol doposiaľ päť krát súdne

trestaný pre majetkovú trestnú činnosť. Pri všetkých odsúdeniach sa na neho hľadí, akoby nebol
odsúdený.

Obžalovaná T. Q. nemá žiaden záznam v evidencii priestupkov. Podľa odpisu z registra trestov bola
doposiaľ jeden krát súdne trestaná. Trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T

93/206 zo dňa 11.10.2016, právoplatného dňa 8.11.206 bola uznanou vinnou z prečinu podľa § 212 ods.
2 písm. e) Tr. zákona a bol jej uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 mesiaca s odkladom jeho výkonu
na skúšobnú dobu 1 roka, t. j. do 9.11.2017.

Na základe takto vykonaného dokazovania k skutku uvedeného v bode 1/ súd hodnotil dôkazy podľa §

2 ods. 12 Tr. poriadku jednotlivo a v ich súhrne, pričom zistil, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo
výroku rozsudku a spáchali ho obžalovaní.V konaní nebolo sporné, že obžalovaný J. Y. žil v žalovanom období v spoločnej domácnosti s
obžalovanou T. Q. a jej šiestimi deťmi, ktoré mala z predchádzajúceho vzťahu s J. Q.. Spoločne bývali
v Margecanoch, následne sa v období septembra 2014 presťahovali do obci Slovinky so štyroma deťmi

- J., F., Q. a O. a odtiaľ do Krompách. Maloletí J. a R. odišli bývať k starej mame, ktorej boli rozhodnutím
súdu právoplatným dňa 4.6.2015 zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Zároveň sa obžalovaným
počas žalovaného obdobia narodili vlastné deti, a to J. a E. a dňa 11.12.2016 sa narodil syn T..

Obaja obžalovaní popreli spáchanie skutku tak, ako sa im kládol za vinu obžalobou. Obžalovaný J. Y.

na svoju obranu uviedol, že o družku a jej deti sa staral. Nikdy deti neudrel, nevyhadzoval z domu a
nezakazoval jesť. Deti samé utekali k babke R., ktorá ich k sebe volala. Deti boli neposlušné a vulgárne
nadávali, aj on mi niekedy vynadal. Družka v domácnosti varila, dala deťom najesť, prala. Alkohol
nepožíval často. Deťom ubližoval brat obžalovanej Y. Q.. Deti hovoria na neho, lebo ich na to nahovorila
ich babka. Obžalovaná T. Q. na svoju obranu uviedla, že sa o domácnosť starala, deti nebila, nekričala
nanich,malijedenie,nevyhadzovalaichzdomu.Detiutekalikbabke,leborobilizlosťsusedomababkou

boli prehovorené, že im bude u nej lepšie. Deti boli neposlušné a vulgárne. Na Slovinkách s nimi býval
jej brat Y. Q., ktorý deťom ubližoval.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie považoval súd túto obranu obžalovaných za účelovú v snahe
vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.

Už samotná obžalovaná T. Q. napriek tomu, že protiprávnosť svojho konania poprela, zároveň uviedla,
že v domácnosti nemali dobré podmienky, lebo nemali peniaze. Jedlo niekedy mali, niekedy nemali a
niektoré deti mali vši a svrab. Deti spali na posteli, niekedy na zemi. Oblečenie im kupovala babka,
lebo ona nemala peniaze. Taktiež ohľadne správania sa obžalovaného J. Y. uviedla, že deti Q. bil a

vulgárne im nadával, lebo aj jemu deti nadávali a nepáčilo sa mu, keď mu deti papuľovali. Uviedla,
že obžalovaný sa neslušne správal, keď pil. Ku nej a ich spoločným deťom sa správal slušne. Tiež
potvrdila, že obžalovaný spočiatku nepil, potom, čo prišiel o zamestnanie pil častejšie, niekedy každý
deň, pričom aj uviedla, že susedia I. už každý deň u nich (na Slovinkách) pili alkohol a ich následné
otravujúce správanie ich viedlo k presťahovaniu sa do Krompách.

Oboch obžalovaných z konania, ktoré sa im kládlo za vinu obžalobou usvedčili maloletí svedkovia J.,
R., J., F. Q.. Maloletí J. a R. opísali najmä správanie sa a konanie obžalovaných počas ich spolužitia
v Margecanoch, pričom J. uviedol, že obžalovaný J. Y. ho viackrát bil rukou, taktiež udrel aj bratov F.
a J. a vulgárne im nadával. R. uviedla, že najprv bol obžalovaný J. Y. slušný, potom začal piť a fyzicky

napádať súrodencov Q., lebo mu niekedy odvrávala ale aj O. bez dôvodu. Ju neudrel. Správanie sa
matky (obžalovanej) obaja opísali ako ľahostajné, slovami ,,nič nepovedala", ,,nestarala sa, čo robia a
kde sú". J. tiež uviedol, že obžalovaná ich bila a hrešila na nich. O domácnosť sa v Margecanoch starala
babka. Popísali svoju vedomosť o tom, že keď už oni bývali s babkou R. v Krompachoch a ostatní na
Slovinkách, chodili k nim J. a F. s tým, že ich obžalovaní vyhodili z domu. Keď prišla Q., plakala, že ju

zbili a nadávali jej. Maloletá R. uviedla, že F. a J. im večer klopali na balkón s tým, že obžalovaný je
opitý a ich vyhodil z domu, resp. došli k ním s tým, že im obžalovaní nedali jesť alebo že ich obžalovaný
zbil. Svedok mal. J. Q. potvrdil, že obžalovaný J. Y. im vulgárne nadával už v Margecanoch. Bil jeho aj
sestry Q. a O. rukami, varechou, drevom, po hlave a po chrbte. Taktiež im nedal jesť s tým, že majú
ísť k babke. Obžalovaný sa tak správal, keď mal vypité, keď nemal vypité bolo dobre. Obžalovaná im

tiež nadávala, jej správanie sa zhoršilo potom, čo začala žiť s obžalovaným, predtým sa starala sa o
nich lepšie. Keď boli na Slovinkách zo začiatku im dávala jesť, potom aj navarila, ale nedala im alebo
si ešte pýtali, povedala, že už nie je. Preto išli pešo k babke, ktorá im dala jesť. Z domu utekali, lebo
ich vyhadzovali, nadávali na nich, večer ich vyhodil obžalovaný na balkón a nevedeli, kde majú spať
lebo bola zima, tak išli k babke. Vyhodil ich viackrát. Do školy sa učil sám, na čipovú kartu mu dala

peniaze babka. Na Slovinkách potom, čo nemali postele spali v spacích vakoch na zemi. Mal. F. Q.
potvrdil, že obžalovaný J. Y. na nich vulgárne hrešil, bil ich päsťami po chrbte, po tvári a keď bol opitý
bezdôvodne ich vyhadzoval z domu. Bil ich tiež keď ho niečo nahnevalo ale aj bezdôvodne. Potvrdil,
že aj oni jemu nadávali, lebo sa im nepáčilo ako nadáva obžalovaný im. Obžalovaná ich nemala rada,
lebo im tiež nadávala do cigánov. Veci prala babka, síce aj mama, ale hodila ich potom do drevárne.

Kým mali postele spali na nich, potom spali v deke na zemi. Do školy chodil, keď bol u babky, lebo mu
nabila čipovú kartu, s babkou chodil k lekárom.Výpovede maloletých svedkov súd považoval za pravdivé a dostatočne presvedčivé, nakoľko boli
podporené ďalšími vykonanými dôkazmi, s ktorými navzájom dotvárali okolnosti skutku a vyvrátili
zároveň obranu obžalovaných J. Y. a T. Q..

Svedkyňa Q. R. potvrdila, že už v Margecanoch, keď prišiel obžalovaný pod vplyvom alkoholu
dochádzalo ku konfliktom medzi ním a deťmi a vulgárne im nadával. Keď už nebývali v spoločnej
domácnosti, deti utekali ku nej. Potvrdila, že J. s F. prišli aj pešo v nočnú hodinu a nechceli ísť domov,
že tam hrešia, obžalovaný bije ich aj Q. a O., keď je opitý a sú hladní. Aj keď bývali na Slovinkách zažila

obžalovaného opitého, pričom mal vulgárne reči, obžalovaná bola ticho. Potvrdila, že obžalovaná sa
o deti nestarala, mali vši a svrab, na deti tiež hrešila a nadávala, niekedy zbila s varechou. V zimnom
období prišli ku nej deti zmrznuté a hriali sa u nej. Deti jej hovorili, že nechcú ísť na Slovinky, lebo ich
obžalovaní bijú, nedajú jesť, keď nepôjdu po drevo a nadávajú im. Na Slovinkách s nimi býval aj jej
syn Y. Q., ktorý tiež deťom ubližoval. S mal. Q. bola v nemocnici bezprostredne potom, čo prišla s tým,
že ju obžalovaný kopol do brucha a udrel po líci. Toto konanie obžalovaného J. Y. bolo objektivizované

lekárskymi správami z chirurgického vyšetrenia maloletej Q. Q., podľa záverov ktorých, bolo u nej
diagnostikované ľahké zranenie, a to povrchové poranenie pravého líčka a brucha v oblasti pupka, ale
aj napríklad svrab.

Svedkyňa Mgr. E. Q., ktorá poznala rodinné pomery, nakoľko v rodine vykonávala ochranný dohľad

potvrdila, že rodina bola často navštevovaná, lebo obžalovaná zanedbávala starostlivosť o deti
a neustále musela byť usmerňovaná, aby mali deti zabezpečené základné potreby. Bolo zistené
protiprávne konanie brata obžalovanej Y. Q. k deťom, čo matka nemala snahu riešiť. Následne po
odchode Y. Q. z domácnosti deti uvádzali, že obžalovaný J. Y. ich pod vplyvom alkoholu vyháňa z domu,
posiela po drevo, obžalovaná sa ich nikdy nezastane, veľmi slabo varí, keď si pýtali jedlo, obžalovaný

ich mal vulgárne vyhnať k babke. Svedkyňa potvrdila, že deti utekali k babke, pričom obžalovaná
sa nestarala, kde deti sú. Z vyjadrení detí mala vedomosť o tom, že sa v rodine požíva alkohol, čo
ani obžalovaní nepopreli. Rodina upadala najmä potom, čo obžalovaný J. Y. prišiel o zamestnanie.
Obžalovaná nepodporovala deti vo vzdelávaní, zanedbávala ich starostlivosť, čo vyústilo do toho, že sa
stále viac zdržiavali u jej matky Q. R..

Z výpovede svedkyne J. E. vyplynulo, že deti boli v domácnosti obžalovaných hrubo, zanedbávané.
Obžalovaná nechávala deti Kokiové na Slovinkách, zatiaľ čo ona chodila k X. Y. so svojimi dvoma
deťmi, pričom deti chodili matku hľadať. Deti chodili chatrne oblečené, špinavé, s najmenšími nebola na
očkovaní. Nikdy nevidela, aby deti kúpala, venovala sa im pri učení, bolo tam cítiť nedostatok lásky a

venovania sa deťom. Mala vedomosť o tom, že deti utekali k babke R..

Z výpovedí svedkýň R.. K., Mgr. T., X., Mgr. K. Mgr. I., ktoré prichádzali do kontaktu s jednotlivými
deťmi Q., nakoľko sa jednalo o ich učiteľky zhodne vyplynulo, že obžalovaná T. Q. neprejavovala žiaden
záujem o školské výsledky svojich detí, deti boli chatrne oblečené, mali slabé desiaty, u Q. sa opakovala

pedikulóza. Práve naopak starostlivosť o deti prejavovala ich babka Q. R. (vo vzťahu k všetkým aj deťom
nezvereným do jej starostlivosti), ku ktorej mali deti dobrý vzťah, tešili sa na ňu a spolupráca s ňou bola
dobrá.

Výpovede svedkýň R.. Y. a MUDr. P. potvrdili, že u detí sa často vyskytovalo zavšivavenie, bola u nich

zanedbávaná osobná hygiena, u detí J., F., Q. a O. bol pred nástupom do detského domova zistené
zavšivavenie a svrab. Obžalovaná s deťmi neabsolvovala potrebné špecializované vyšetrenia.

Z výpovede svedkyne Mgr. P. X. vyplynulo, že deti J., F., Q. a O. Q., ktoré sú momentálne v detskom
domove sa sťažovali na nedostatočnú starostlivosť, najviac sa na ich psychickej stránke odrazilo

vyhadzovanie z domu a hlad, žiadne z detí nemá vybudovaný vzťah k matke (obžalovanej), nemajú
dobré spomienky na jej druha (obžalovaného).

Hodnovernosť výpovedí maloletých detí Q. ako svedkov potvrdil znalecký posudok Mgr. K. K. z odboru
psychológia, podľa ktorého u žiadneho z detí nebola zistená hypertrofná fantázia, na základe ktorej by

sa dalo uvažovať, že majú tendenciu vymýšľať si a prežité udalosti spracovávať a reprodukovať inými
než pamäťovými procesmi. Deti vypovedali tak, ako je to psychologicky súhlasné s ich kognitívnymi
schopnosťami, pamäťou a vývinom osobnosti - nevymýšľajú si a nezveličujú. Nebolo zistené nič, čo
by zásadným spôsobom ich výpovede činilo nevierohodnými. Časové odchýlky, resp. isté nezrovnalostisú vo výpovediach detí prípustné, pretože deti sa vyjadrujú k dlhodobému prelínaniu, vyhasínaniu
a znovuoživovaniu spomienok a výpovede zodpovedajú ich intelektu. Neboli zistené žiadne vedomé
klamstvá.

Výpovede týchto mal. svedkov boli konzistentné navzájom, navzájom sa dopĺňali a zo všetkých týchto
výpovedí sa dá sumarizovať, že na protiprávne konanie obžalovaného J. Y. mal vplyv alkohol, kedy bol
agresívnejší a deti zhodne popisujú jeho protiprávne konanie najmä pod vplyvom alkoholu, čo potvrdila
aj obžalovaná T. Q., kedy im opakovane vulgárne nadával, vyhadzoval ich z domu, odopieral im stravu

a tiež ich fyzicky napádal. Zároveň bolo preukázané, že potom, čo obžalovaný prišiel o zamestnanie,
požívanie alkoholu malo u neho stúpajúcu tendenciu až temer každodenného pitia. Stupňujúcim sa
resp. častejším požívaním alkoholu obžalovaným sa nezhoršovala len ich sociálna situácia ale aj jeho
správanie. Deti opísali správanie sa matky - obžalovanej T. Q., ktorá im nevedela poskytnúť potrebnú
starostlivosť, bezpečie pred násilným konaním, či už obžalovaného ale aj jej brata Y. Krupára, jej
ľahostajný vzťah k nim, kedy sa vôbec nezaujímala kde má deti, ktoré okrem toho, že utekali aj na dlhšiu

dobu, utekali napríklad v noci, deťom neposkytovala základnú osobnú starostlivosť, hygienu, ošatenie a
odpočinok,vdôsledkučohobolinedostatočneoblečenéašpinavé,bolizavšivavenéamalisvrab,spávali
aj na zemi a často utekali k starej matke, ktorá im poskytovala stravu, prala oblečenie a umožňovala u nej
prenocovať. Deti potvrdili, že trpeli hladom, nakoľko buď nemali čo jesť alebo im obžalovaní jedlo nedali.
Všetkydetitaktopopísalidlhodobozažívanýstres,ktorýpresahujebežnúdetskúskúsenosťaschopnosť

sa s ním bez následkov vyrovnať, čo nakoniec potvrdilo znalecké dokazovanie. Deti zhodne vypovedali
nielen o nenapĺňaní ale aj priamom popieraní legitímnych základných detských potrieb, popísali akútne
stresové reakcie z úteku z domu k babke, opísali situácie prežívaného ohrozovania, odopierania jedla,
urážky, zanedbávanie ich citových potrieb. Zhodne označili osoby obžalovaných za osoby spôsobujúce
im stres. Toto hrubé a závažné zanedbávanie starostlivosti o deti v podstate vyústilo až do konania,

ktoré je popísané v bode 2/ rozsudku, kde následkom protiprávneho konania obžalovanej bola smrť
novorodenca T. Y.. Napriek tomu, že bolo preukázané, že deti Q. boli neposlušné, takéto správanie sa
obžalovaných nemalo nič spoločné s primeraným výchovným postupom, dokonca je nutné uviesť, že
takéto správanie sa detí bolo výsledkom práve ich až protiprávneho konania voči ním.

Znaleckým dokazovaním bol u všetkých detí zistený a preukázaný vznik emočne deprivovaného
klinického obrazu, klinický obraz typický pre CAN syndróm, pričom znalkyňa podrobne rozviedla
zistené okolnosti jednotlivo u každého dieťaťa. O správnosti záverov znaleckého posudku súd nemal
pochybnosti, keďže ho znalkyňa Mgr. K. K. pred súdom presvedčivo zdôvodnila. Potvrdila, že zistený
CAN syndróm bol u detí rozvinutý a diagnostikovaný v čase vyšetrenia, teda v roku 2016, pričom

sa nedá časovo určiť, kedy sa rozvinul. Aj napriek tomu, že mal. J. a Mária v domácnosti matky
nebývali od septembra 2014, tento sa pravdepodobne rozvíjal dlhodobo a rovnako jeho dôsledky
môžu dlhodobo pretrvávať, nezriedka až do dospelosti. Znalkyňa potvrdila, že aj celková patologická
stresujúca atmosféra doma má vplyv na vývin dieťaťa, na to čo dieťa vidí, čo si o situáciách myslí, ako
ich prežíva. Vnímanie správania obžalovaných k ich súrodencom mohlo mať traumatogénny potenciál,

rovnako ako sa syndróm CAN rozvinie u detí, ktoré sú svedkom resp. sekundárnou obeťou násilia. Nie je
teda nevyhnutné, aby to bolo jednoznačne bitie a podobné stresujúce udalosti, už len samotná okolnosť,
že malé dieťa je vystavované atakom opitého muža, ktorý mu vulgárne nadáva, opakovane, stačí, aby
bol u dieťaťa inhibovaný CAN syndróm. Vulgárne nadávanie je hrubé, citovo agresívne správanie, ktoré
by sa nemalo zľahčovať, v repertoári udávaného správania má však menšiu intenzitu ako správanie

uvádzané ostatnými deťmi. Je to stresujúca udalosť, ktorá presahuje bežnú detskú skúsenosť a
bežnú detskú frustračnú toleranciu, s ktorou sa je dieťa schopné vyrovnávať. Niekedy aj jednorazová
udalosť môže vyvolať tento syndróm. Aj podľa znaleckého dokazovania zistený psychický stav detí
korenšpondoval s dlhodobým vývinom a dlhodobej skúsenosti s konaním obžalovaných a celkovou
úrovňou ich starostlivosti a výchovnej atmosféry, ktorú obaja vytvárali v rámci ich psychopatologického

vzťahu a nízkych socio-kultúrnych podmienok, v ktorých deti vyrastali.

Tieto dôkazy vyvracajú tvrdenia obžalovaného J. Y. o tom, že sa o obžalovanú ako aj všetky deti
riadne staral, nikdy deti neudrel, nezakazoval im jesť a nevyhadzoval z domu, alkohol nepožíval
často a vinu za spôsobený stav videl iba v konaní Y. Q., resp. v tom, že deti na takú výpoveď

nahovorila pani R.. Účelovosť jeho obrany vyplynula aj z jeho psychologického profilu, ktorý bol
zistený vrámci vyšetrenia znylkyňou PhDr. F. T.. Podľa jej zistenia má obžalovaný sklon ku klamaniu,
skresľovaniu, je k sebe nekritický a hyperkritický voči druhým. Udalosti popisuje skresľujúcim spôsobom,
ako naučené postupy, nemá žiadne emotívne reakcie. Zveličuje len v zmysle udávania pozitív osebe a seba vykresľuje v sociálne žiaducom svetle. Jeho správanie má charakter psychopatickej -
emočne chladnej, neempatickej osobnosti. Bola zistená mierne zvýšená miera agresie v oblasti útočnej
reakcie, podráždenosti a impulzívneho konania, čo sa prejaví ako náhly emočný výbuch zlosti, hnevu,

verbálnych nadávok a fyzického útoku. Agresívne správanie je u neho spojené s tým, že sa mu niečo
nepáči, niekto ho v niečom obmedzuje. Je silne egocentricky a na seba orientovaný. Podľa znaleckého
skúmania z odvetvia psychiatrie bolo preukázané, že u neho jedná o nevyrovnanú, emočne labilnú
osobnosť, čo je poruchou osobnosti. Taktiež zistený psychologický profil obžalovanej T. Q. v rámci
ktorého bola jej osobnosť charakterizovaná ako osoba s intelektovými schopnosťami v pásme mentálnej

retardácie, ovplyvniteľná v tvorbe názorov, bez vlastného kritického myslenia a logického uvažovania,
ktorá je naviazaná na obžalovaného, nechce sa vyjadrovať k okolnostiam, ktoré by mohli prispieť k
objasneniu veci, má sklon skresľovať, bagatelizovať a zakrývať vlastné prejavy, v popredí je u nej apatia
a ľahostajnosť k normám, nezáleží jej vždy na splnení vlastných povinností, pričom dôvodom je to, aby
si udržala vzťah s druhom a voči deťom je potom ľahostajná. Morálne je slabo rozvinutá, nezáleží jej
na dodržiavaní noriem, vopred sa dáva do role obete a tak zo situácií uniká. Zároveň z psychiatrického

hľadiska bola charakterizovaná ako simplexná osobnosť s oploštením vyšších citov s tým, že ak žije s
partnerom, ktorý má poruchy osobnosti, prispôsobuje sa jeho negatívnym smerom. Takto preukázané
okolnosti týkajúce sa osôb obžalovaných sú v súlade so zistenými skutkovými okolnosťami vyplývajúcimi
najmä zo svedeckých výpovedí maloletých detí ale aj ostatných svedkov.

Výpovede svedkov, ktorí usvedčovali obžalovaných súd takto považoval za pravdivé a dostatočné
presvedčivé, pretože boli v súlade a dopĺňali sa s ostatnými vykonanými dôkazmi. Takto však súd
nemohol hodnotil výpoveď svedka J. Y., ktorý vypovedal, že obžalovaný (jeho brat) si síce vypil, ale vedel
rodinu zabezpečiť, mali navarené, teplo. Obžalovanú počul na deti iba kričať. Súd túto výpoveď hodnotil
ako tendenčnú v snahe vykresliť obžalovaného J. Y. - brata v dobrom svetle, resp. jeho domácnosť ako

normálne fungujúcu. Svedok totiž po prečítaní časti výpovede z prípravného konania o tom, že počul
obžalovanú T. Q. vulgárne nadávať chlapcom, túto okolnosť potvrdil a zároveň jeho výpoveď bola v
rozpore s tým ako popísali domácnosť a starostlivosť obžalovaných o deti Q. ostatní svedkovia, resp.
vyplynulotozďalšíchdôkazov,ktorépreukazovalijednoznačnýopak.Dokoncaajjehovýpoveďvtom,že
deti Y. prevzali do osobnej starostlivosti v zanedbanom stave nasvedčuje nie dobrej ale zlej starostlivosti

o deti obžalovanými. Taktiež svedkyňa X. Y. - matka obžalovaného vykreslila obžalovaného J. Y. ako
osobu starostlivú, nie vulgárnu a obžalovanú ako matku, ktorá mala svoje deti rada a keď, tak len na nich
kričala, čo okrem toho, že sú to tvrdenia rozporné s ostatnými vykonanými dôkazmi vyvracia aj napríklad
u detí objektívne preukázaný vznik syndrómu zanedbaných a týraných detí.

Obžalovaní sa bránili v konaní aj tým, že deťom ubližoval brat obžalovanej Y. Q.. Túto skutočnosť vo
svojich výpovediach potvrdili aj mal. R., J. a F. Q., keď vypovedali o tom, že Y. Q. sa k nim zle správal
a za protiprávne konanie vo vzťahu k deťom a obžalovanej T. Q. bol aj odsúdený, čo vyplynulo zo
spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4T/8/2015 a priestupkovo postihnutý za protiprávne konanie voči mal. J.
a F., čo vyplynulo z oboznámeného priestupkového spisu. Napriek tomu maloleté deti označili osoby

obžalovaných ako osoby spôsobujúce im strach a stres, aj
správanie obžalovaného J. Y. k nim zhodnotili ako horšie. Aj zo znaleckého dokazovania bolo
jednoznačne preukázané, že už samotné konanie obžalovaných tak, ako ho popísali maloleté deti, bolo
spôsobilé vyvolať syndróm zneužívaného a zanedbaného dieťaťa - CAN syndróm, čiže protiprávne
konanie Y. Q. ich nemôže žiadnym spôsobom vyviniť, práve naopak je nutné poukázať na bezcitný vzťah

obžalovanej T. Q. k deťom, ktorá napriek tomu, že vedela, že je im ubližované aj zo strany jej brata,
pričom bola aj upozorňovaná sociálnou pracovníčkou, nevykázala ho z domácnosti.

Obžalovaní v snahe vyviniť sa z trestnej zodpovednosti sa snažili vykresliť aj ďalšie osoby, ako osoby
ubližujúce deťom Q. s poukazom na manžela Q. R.. Súd tejto verzii obhajoby neuveril, keďže všetky deti

svorne popísali správanie sa a domácnosť babky Q. R., ktorú celý čas zdieľala a zdieľa s manželom za
lepšiu, kde na nich nikto nekričal, nebil, kde im bolo lepšie, nikto sa k nim škaredo nesprával. Práve tam
nachádzalidetisvojeútočiskopredstresomastrachom,ktorívnichvyvolalosprávaniesaobžalovaných.
Taktiež svedkyňa Mgr. Q. uviedla, že deti sa nikdy nesťažovali na pána R.. Svedkyňa Mgr. X. uviedla,
že pani R. s manželom deti aj v súčasnosti navštevuje, je tam vzájomná citová väzba a deti spomínajú

na starú matku v dobrom.

Na hlavnom pojednávaní preto súd odmietol návrh obhajoby a obžalovanej T. Q. na doplnenie
dokazovania výsluchom svedkov D. X. na okolnosť správania sa pána R. k deťom vrátane možnéhofyzického napádania aj sexuálneho obťažovania a R. P. na okolnosť fungovania domácnosti na
Slovinkách v rokoch 2014-2015, kde mal bývať. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány
činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné

pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Súd sa tak nestotožnil s potrebou
vykonaním uvedených dôkazov, keďže pre objasnenie skutku vykonal všetky potrebné dôkazy vrátane
vypočutia potrebných osôb, preto vykonanie navrhnutých dôkazov by bolo nadbytočné. Zároveň súd
poukazuje aj na to, že výsluch týchto svedkov nebol navrhnutý ani v prípravnom konaní, napriek tomu,
že sa jednalo o návrh na vykonanie dôkazov, ktoré im museli byť známe aj v tom čase a zároveň i v

rámci kontradiktórneho procesu nebolo takýmto návrhom reagované obhajobou na výzvu súdu podľa §
240 ods. 3 Tr. poriadku na oznámenie dôkazov.

Taktiež tvrdenia oboch obžalovaných o tom, že deti boli prehovárané babkou Q. R., aby boli u nej
lebo im tam bude lepšie, resp. deti k nej utekali, lebo ich k sebe volala boli vyvrátené celým radom
svedeckých výpovedí, z ktorých bolo preukázané, že deti k babke utekali pred zažívaným stresom a

pocitom ohrozenia v domácom prostredí. Je zrejmá aj okolnosť, že napriek tomu, že Q. R. poskytovala
deťom nevyhnutné útočisko a ochranu, nebolo reálne v jej silách postarať sa o všetky šesť detí, v
dôsledku čoho boli aj štyri deti umiestnené v detskom domove, pričom s babkou naďalej udržujú kontakt,
pretože sú na ňu citovo naviazané.

Keďže vyššie uvedené dôkazy tvoria vo svojom súhrne ucelenú jednotu o okolnostiach spáchania skutku
popísaného vo výroku tohto rozsudku súd uznal obžalovaných J. Y. a T. Q. za vinných zo spáchania
skutku uvedeného v bode 1/ a obžalovanú T. Q. uznal za vinnú aj zo skutku uvedeného v bode 2/ na
základe prijatého jej vyhlásenia o vine.

Obžalovaný J. Y. po subjektívnej i objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu zločinu týrania blízkej a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a),b), ods. 3 písm. d) Tr. zákona, pretože blízkej osobe spôsobil
fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, vyvolávaním strachy alebo stresu
a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzovalo bezpečnosť
a tiež bezdôvodným odopieraním stravy a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých

osobách. Obžalovaný sa uvedeného trestného činu dopustil tým, že na viacerých miestach, v spoločnej
domácnosti so spoluobžalovanou spôsoboval fyzické a psychické utrpenie mal. deťom obžalovanej - J.,
F., Q., O., a v dobe do 4. júna 2015 aj mal. J. a R. tak, že im pod vplyvom alkoholu sústavne vulgárne
nadával, vyhadzoval ich z domu, odopieral im stravu a tiež ich opakovane fyzicky napádal, čím u nich
vyvolával strach a stres a dňa 5.11.2016 fyzicky napadol mal. Q. K. úderom po tvári a kopnutím do

brucha a psychologickým vyšetrením bol u všetkých detí konštatovaný klinický obraz, typický pre CAN
syndróm týraného dieťaťa. Podľa § 127 ods. 5 Tr. zákona boli maloleté deti obžalovanej T. Q. blízkymi
osobami obžalovaného, nakoľko žili spolu v spoločnej domácnosti.

Obžalovaná T. Q. v bode 1/ svojím konaním po subjektívnej i objektívnej stránke naplnila skutkovú

podstatu zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a),b), ods. 3 písm. d)
Tr. zákona tým, že blízkej osobe spôsobovala fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie vyvolávaním
strachu alebo stresu a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické alebo psychické zdravie alebo
obmedzovalo bezpečnosť a tiež bezdôvodným odopieraním stravy, spánku a nevyhnutnej osobnej
starostlivosti, ošatenia, hygieny, bývania a výchovy a čin spáchala závažnejším spôsobom konania -

na viacerých osobách. Uvedeného trestného činu sa dopustila tým, že od presne nezistenej doby v
roku 2014 do 7. novembra 2016, na rôznych miestach v spoločnej domácnosti s obžalovaným Jozefom
Podrackým spôsobovali fyzické a psychické utrpenie svojim maloletým deťom J., F., Q., O. a v dobe
do 4. júna 2015 aj mal. J. a Márii tým, že tolerovala násilné správanie druha voči deťom, mala k nim
ľahostajný a bezcitný vzťah, odopierala im primeranú stravu, základnú osobnú starostlivosť, hygienu,

ošatenie a odpočinok, v dôsledku čoho boli deti hladné, nedostatočne oblečené a špinavé, spávali aj
na zemi a často utekali k starej matke, ktorá im poskytovala stravu, prala oblečenie a umožňovala u nej
prenocovať, pričom u detí sa zanedbaním osobnej hygieny opakovane vyskytovalo zavšivavenie a tiež
svrab a psychologickým vyšetrením bol u všetkých detí konštatovaný klinický obraz, typický pre CAN
syndróm týraného dieťaťa.

V bode 2/ obžalovaná svojím konaním naplnila skutkovú podstatu prečinu usmrtenia podľa § 149
ods. 1, ods. 2 písm. a),b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, pretože
inému z nedbanlivosti spôsobila smrť, čin spáchala závažnejším spôsobom konania - porušenímzákonnej povinnosti rodiča a na chránenej osobe. Uvedeného konania sa dopustila tak, že 25.
decembra 2016 ako matka závažným spôsobom zanedbala starostlivosť o novorodenca T. P., nar.
11.12.2016, ktorý sa narodil ako zdravé dieťa s pôrodnou hmotnosťou 4 350 g tým, že po prepustení

z pôrodnice, nezabezpečila dostatočnú výživu, hydratáciu a vhodné prostredie, nechránila dieťa pred
chladom a dojčila ho aj pod vplyvom alkoholických nápojov, v dôsledku čoho došlo dňa 25.12.2016
k úmrtiu novorodenca, ktorý mal v čase smrti hmotnosť 2 830 g a príčinou jeho úmrtia bolo zlyhanie
srdcovocievneho a dýchacieho systému v dôsledku podchladenia, pri súčasnej podvýžive a zistenej
koncentrácii 0,57 promile etylalkoholu v krvi.

Z okolností spáchania skutku je zrejmé, že obžalovaní konali prinajmenšom v nepriamom úmysle podľa
§ 15 písm. b) Tr. zákona, keďže vedeli, že svojim konaním môžu spôsobiť porušenie záujmu chráneného
Trestným zákonom, ktorý je ochrana osôb, ktoré vzhľadom na nedostatok veku sú v starostlivosti alebo
výchove iných, pred domácim násilím a pre prípad, že ho spôsobia boli s tým uzrozumení. V bode
2/ obžalovaná T. Krupárová konala vo vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. a) Tr. zákona, pretože

vedela,žemôžespôsobomuvedenýmvB.zákoneohroziťzáujemchránenýtýmtozákonom,tedaľudský
život, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehala, že takéto ohrozenie nespôsobí.

Obaja obžalovaní konali ako trestne zodpovedné osoby, čo bolo preukázané znaleckým dokazovaním
z odvetia psychiatrie, pričom ani zistenie ohľadne osoby obžalovanej T. Q. (simplexná osobnosť s

oploštením vyšších citov a podpriemerný intelekt) nemali vplyv na jej ovládaciu a rozpoznávaciu
schopnosť.

Pri rozhodovaní o treste u obžalovaných súd vychádzal z podmienok ukladania a účelu trestu
vyjadrených v ustanoveniach § 31, § 34 Tr. zákona.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle v ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol
na spôsob spáchania činu, jeho následok, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osoby
obžalovaných, ich pomery a možnosť ich nápravy.

U obžalovaného J. Y. súd nezistil žiadnu zistil poľahčujúcu okolnosť ani priťažujúcu okolnosť.
Vychádzajúc tak zo základnej trestnej sadzby (7 - 15 rokov), s prihliadnutím na okolnosti prípadu, mu
súd uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 8 rokov, ktorú považoval za
dostatočnú vzhľadom na osobu obžalovaného. Na výkon tohto trestu obžalovaného zaradil do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona,

pretože nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu pre iný úmyselný trestný čin.

U obžalovanej T. Q. súd taktiež podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom zistil, že jej poľahčuje okolnosť, že pred spáchaním
trestnej činnosti viedla riadny život podľa § 36 písm. j) Tr. zákona. Podľa § 37 písm. h) Tr. zákona jej

priťažuje okolnosť, že spáchala viac trestných činov.

V zmysle zásad ukladania trestov za zbiehajúcu sa trestnú činnosť (§ 41 ods. 2 Tr. zákona) z ktorých
jeden je zločinom, bol obžalovanej uložený úhrnný trest odňatia slobody za najprísnejšie trestný čin (v
danom prípade to bol zločin podľa § 208 ods. 1 písm. a),b), ods. 3 písm. d) Tr. zákona). V zmysle

tohto zákonného ustanovenia súd zvýšil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu ( a určujúca
trestná sadzba bola 7 až 20 rokov). Pri tejto trestnej sadzbe jej súd uložil úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 9 rokov, teda vi dolnej polovici trestnej sadzby zohliadniac jej predchádzajúci bezúhonný život
obžalovanej. Na výkon trestu odňatia slobody bola podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradená do
ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pretože nebola v posledných desiatich rokoch pred spáchaním

trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin.

Ohľadne odsúdenia v trestnej veci Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/93/2016, kde bol
obžalovanej uložený podmienečný trest odňatia slobody s jeho odkladom na skúšobnú dobu, ktoráuplynula dňa 9.11.2017 súd dodáva, že peprichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu odňatia
slobody, nakoľko skutok v bude 1/ rozsudku bol dokonaný 7.11.2016, pričom trestný rozkaz jej bol
doručený dňa 28.10.2016, jedná sa teda o nepravú recidívu a skutku v bode 2/ rozsudku sa dopustila

už počas plynutia určenej skúšobnej doby.

Súd má za to, že takto uložené tresty v určených výmerách vyjadrujú okolnosti skutku a u obžalovaných
sú spravodlivé a splnia účel sledovaný Trestným zákonom tým, že bude zabezpečená prevýchova
obžalovaných, teda individuálna prevencia a súčasne sa naplní prvok generálnej prevencie spočívajúci

vo výchovnom pôsobení trestu na ostatných, ktorých odradí od páchania trestných činov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba

rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,

ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe.
Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať

alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.