Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 5, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/188/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315220420
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2315220420.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcu: A. R., nar. XX.X.XXXX, bytom R. H. N. č.
XXX, zastúpeného splnomocnencom: Čibrik & Blazsek advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná
14, Šaľa, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598,
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta
zo dňa 31. októbra 2016, č.k. 35C/575/2015-76, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym
rozhodcovským súdom so sídlom Karloveské rameno 6, Bratislava, zriadeným záujmovým združením
právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie v rozhodcovskom konaní pod sp. zn. SR 19153/14 zo
dňa 1.7.2015. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%. Súčasne súd napadnutým rozsudkom žalovanému uložil zaplatiť Slovenskej republike
na účet prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s. súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo
výške 331,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 45 ods. 1, § 46 ods. 1, § 47 ods. 1 a 2,
§ 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1 až 4, §
53 ods. 1, 2 a 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), § 9 ods. 1, 2 a 6,
§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, ako aj § 2 písm. a), § 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
keď bol toho názoru, že ak mal žalovaný v úmysle poskytnúť finančné prostriedky na výkon podnikania,

bolo nevyhnutné, aby zisťoval, či spotrebiteľ skutočne vykonáva podnikanie, ako aj súvis uzavretia
zmluvy s takýmto podnikaním žiadateľa o úver, s cieľom jednoznačnej identifikácie, či ide o vzťah
spadajúci pod úpravu spotrebiteľských zmlúv. Žalobca pred súdom uviedol, že v čase telefonického
dojednávania podmienok zmluvy informoval zamestnankyňu žalovaného, že úver potrebuje pre osobné
účely, pričom čerpané prostriedky použil na zaplatenie splátok hypotekárneho úveru zabezpečeného
záložným právom na nehnuteľnosť, ktorú používa na bývanie. Žalobca pred súdom potvrdil, že za
účelom preukázania jeho sociálnej situácie informoval žalobcu o tom, že je živnostníkom, vylúčil

však, že by úver čerpal, resp. použil na podnikateľské účely. V zmluve je síce uvedené všeobecné
vyhlásenie o tom, že dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania,
avšak účel nie je bližšie vymedzený. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka, ťaží toho, kto tvrdí takútovýnimku - teda veriteľa. Bezpečným preukázaním nespotrebiteľského statusu povinného pritom nie
je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie, resp. predmet činnosti odberateľa

a aký konkrétny súvis s takýmto predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má.
Keďže spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, mal súd za preukázané, že žalovaný mal
v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, na základe ktorej bola vystavená predmetná zmenka, postavenie
spotrebiteľa. V tomto smere súd nepovažoval za významné ani to, že v úvodnej časti tabuľky sú uvedené

údaje žalobcu ako fyzickej osoby podnikateľa, keďže v zmluve sú v ďalšej časti (tabuľka 3) uvedené
osobné údaje žalobcu ako fyzickej osoby. Zároveň všetky údaje boli v zmluve vypĺňané zamestnankyňou
žalovanéhoažalobcovibolazmluvalenpredloženánapodpis,navyšezaokolností(vautenažalovaným
dohodnutom mieste mimo bydliska žalobcu, či pracoviska žalovaného), ktoré mu podľa názoru súdu
neposkytovali dostatočný priestor oboznámiť sa s obsahom zmluvy, či ostatných predložených listín.
Nakoľko žalovaný súdu bližšie nedoložil, že peniaze boli žalobcovi poskytnuté na výkon jeho podnikania,

na preukázanie tohto tvrdenia nenavrhol žiadne dôkazy, na pojednávanie, na ktorom bol vypočutý
žalobca, sa nedostavil, súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že žalobca nemal pri uzatváraní
zmluvy postavenie spotrebiteľa. Z týchto dôvodov súd rozhodcovské konanie posudzoval v zmysle
ustanovení zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a právny vzťah založený zmluvou o úvere
posudzoval v zmysle všeobecných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Súd sa ďalej zaoberal

otázkou dodržania lehoty na podanie žaloby, pričom zistil, že rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi
doručený 9.7.2015 a žaloba bola podaná na tunajší súd 31.8.2015, teda v trojmesačnej zákonnej lehote.
Súd mal za preukázané, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom bola uzavretá
formulárová zmluva o úvere, podpísaná účastníkmi pravdepodobne 25.1.2013, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru vo výške 2.700 eur, ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť zvýšený o poplatok 2.592 eur a

splácať v 12 splátkach po 441 eur mesačne. Znenie zmluvy bolo vopred pripravené žalovaným, vpisovali
sa doň len údaje týkajúce sa dlžníka, údaje o úvere. Súd dospel k záveru, že medzi žalovaným a
žalobcom bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na jednej strane
vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá

pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V rovnaký deň ako zmluva
o úvere bola žalobcom podpísaná i rozhodcovská zmluva, ktorá bola rovnako vypracovaná na tlačive
vopred pripravenom žalovaným, do ktorého sa vpisovali len údaje o dlžníkovi, číslo úverovej zmluvy a
dátum podpisu. Na základe žaloby vydal rozhodcovský súd dňa 1.7.2015 rozsudok v rozhodcovskom
konaní, ktorým návrhu žalovaného v celom rozsahu vyhovel. Po preskúmaní predložených listín a

obsahu rozhodcovského spisu súd dospel k záveru, že sú dané dôvody na jeho zrušenie v zmysle
ust. § 45 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a že podaná žaloba je dôvodná. Pokiaľ
ide o dôvody pre zrušenie, základným bola neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá podľa názoru
súdu nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská zmluva je formulárovou
zmluvou nachádzajúcou sa na samostatnej listine, podpísaná oboma zmluvnými stranami. Je nesporné,

že rozhodcovskú zmluvu podpísal dlžník spolu so zmluvou o úvere v ten istý deň ako viacero
spolu súvisiacich dokumentov, pričom uvedenie rozhodcovskej zmluvy na samostatný papier malo za
účel obchádzanie zákonnej úpravy ochrany spotrebiteľa a nie individuálne dojednanie rozhodcovskej
doložky.Rozhodcovskúdoložkunemožnopovažovaťzaindividuálnedojednanúvzmysle§53ods.2OZ,
keďže bola pripravená veriteľom na predtlačenom formulári, na ktorom sa dopĺňali len údaje spotrebiteľa

a dátum, a spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah, mohol ju len prijať súčasne s prijatím spotrebiteľskej
zmluvy. Predmetná rozhodcovská doložka je síce tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, ktorá
dáva na výber medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, možnosť voľby je však vždy na žalobcovi.
Žalobcomjevšaktakmervždyveriteľ-dodávateľ.Taktoformulovanározhodcovskádoložkaznemožňuje
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak veriteľ ešte predtým podal

žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou
v zmysle ustanovení o ochrane spotrebiteľa. V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neplatná.
Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť

rozhodcovskej zmluvy, rozhodovať daný spor. Tým je daný dôvod pre zrušenie rozhodcovského
rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ďalšie podmienky uvedené v §
9 ods. 2 a to podľa písm. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnostispotrebiteľského úveru, podľa písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

podľa písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, podľa písm. y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom
úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej
miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery
nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Vyššie uvedená
zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bola vystavená predmetná zmenka, totiž neobsahuje
obligatórne náležitosti v zmysle ust. § 9 písm. f), j), k), y) zák. č. 129/2010 Z.z., teda sa poskytnutý

úver na základe tejto zmluvy v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona považuje za bezúročný
a bez poplatkov a teda žalovanému vznikla povinnosť iba vrátiť istinu poskytnutého úveru. Zmenka
nezohľadňuje túto skutočnosť, práve naopak, umožňuje vymáhať zmenkový úrok vo výške 0,25%
denne, čo predstavuje 91,25% ročne. Plnenie v uvedenej výške súd považuje za rozporné so zásadou
dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť v súlade s ust. § 39 OZ v spojení s ust. § 3 OZ. Súd

dohodu o vyplňovacom práve zmenky vyhodnotil za neprijateľnú podmienku s poukazom na ust. §
53 ods.1 OZ, majúc za to, že nešlo o podmienku individuálne dojednanú a nepochybne spôsobujúcu
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že
umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom, bez zohľadnenia práv spotrebiteľa. Ide
o dojednanie neplatné v súlade s ust. § 53 ods. 5 OZ. V prípade, ak je neplatná dohoda o vyplňovacom

práve zmenky, je neplatná aj samotná zmenka, čo korešponduje aj s právnym názorom vysloveným
Najvyšším súdom SR zo dňa 6.5.2008 pod sp. zn. 4 Obo 161/2007. Najvyšší súd v odôvodnení uviedol,
že z neplatnej úverovej zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a vedenie
úveru, v dôsledku čoho považoval zmluvu za priečiacu sa dobrým mravom a zásadám poctivého
obchodného styku, nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Z rozhodcovského

rozsudku, zrušenie ktorého je predmetom tohto konania, je zrejmé, že rozhodcovský súd na uvedené
skutočnostineprihliadalarozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, pričom toto porušenie malo vplyv na výsledok sporu. Nakoľko v uvedených
dôvodov nebola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci rozhodnúť, pričom tento napriek tomu
vo veci konal a rozhodol v rozpore s ustanoveniami právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, súd

žalobe v celom rozsahu vyhovel, pričom pre závažnosť uvedených dôvodov nepovažoval za potrebné
bližšie sa zaoberať priebehom rozhodcovského konania a ostatnými pripomienkami strán sporu.

3. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, keď
žalobcovi ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, súd priznal právo na náhradu trov konania v

rozsahu 100%. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 a § 4
ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil

tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 53 ods.
4 písm. r) OZ (ak je vôbec aplikovateľné), je neprijateľnou podmienkou dojednania, ktoré vyžaduje
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní. Uviedol, že pri rozhodcovskom rozsudku nejde o nič iné, ako o nový

súkromno-právny kvalifikovaný záväzok, ktorý nemožno porovnávať s judikovaným právom vo forme
rozsudku všeobecného súdu. Podľa jeho názoru je nepochybné, že rozhodcovská zmluva dohodnutá
medzi účastníkmi je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej
strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania, alebo súdneho
konania. Poukázal na to, že zmluva o úvere bola uzatvorená s dlžníkom ako podnikateľom v zmysle

Obchodného zákonníka, z ktorého dôvodu je možné posudzovať vzťah ako obchodno-právny a nie ako
spotrebiteľský,nakoľkoideozmluvnýzáväzokmedzidvomipodnikateľskýmisubjektmi.Žalobcauviedol,
že uzatvoril so žalovaným zmluvu ako spotrebiteľ, pričom dané tvrdenia ničím nepodložil. Nakoľko dlžník
nemienil peňažné prostriedky na svoju súkromnú spotrebu, nie je spotrebiteľom a vzájomný právnyvzťah účastníkov konania je teda obchodno-právny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany
spotrebiteľa nie je vôbec namieste.

5. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu
jeho vecnej správnosti potvrdiť. So skutočnosťami uvádzanými v odvolaní nesúhlasil a v plnom rozsahu
sa stotožnil so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, ako aj právnym posúdením predmetnej veci.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362

ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo
skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania
(§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP

a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým

záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre

ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:

8. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán
rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Význam

rozhodcovskej doložky je osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľmi vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho,
bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred všeobecným súdom a

rozhodcovským súdom, je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud
v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, neuvedomuje. Poskytovanie
spravodlivosti musí mať svoje limity aj pre súkromno-právnu sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach
a právom chránených záujmov osôb, ktoré môže výrazne zasiahnuť do života ľudí a ak sa majú
akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromno-právne prvky, tak len s jednoznačnými garanciami

vylučujúcimi pochybnosti o férovom arbitrážnom konaní, vrátane rozhodcovskej zmluvy.

9. V prejednávanom spore rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, išlo o tzv. formulárovú,
vopred pripravenú zmluvu, ktorej obsah žalobca nemal možnosť ovplyvniť a nemal možnosť osobitne
ovplyvniť jej znenie, pričom samotná skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá na osobitnom

formulári odlišnom od zmluvy o úvere uzavretej taktiež na vopred pripravenom formulári, nezakladá
záver o jej individuálnom dojednaní. Žalobca nemal nielen možnosť ovplyvniť obsah tejto rozhodcovskej
zmluvy, ale ani sa s obsahom rozhodcovskej zmluvy dôsledne oboznámiť. Žalovaný v konaní
nepreukázal skutočnosť, že by žalobca mohol uzavretie rozhodcovskej zmluvy vylúčiť, resp. zmeniť jej
obsah, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalovaného (§ 53 ods. 3 OZ). Odvolací súd

zastáva názor, že pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa
je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno
odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý
spotrebiteľ výlučne uplatňuje svoje práva, tak využíva pre neho transparentný všeobecný súd. Odvolací
súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať

rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne
vyjednávanie nedávalo zmysel. Správne preto súd prvej inštancie uzavrel, že rozhodcovská zmluva
nebola individuálne dojednaná a ako neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda sú splnenépodmienkyprezrušenierozhodcovskéhorozsudkuvzmysleust.§45ods.1písm.e)zákonač.335/2014
Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

10. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu
o úvere ako spotrebiteľ, nakoľko z vyjadrenia žalobcu mal preukázané, že peňažné prostriedky z úveru
nepotreboval na výkon podnikania a žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že žalobca uzatváral zmluvu
o úvere ako podnikateľ a peňažné prostriedky použil na výkon povolania. Z obsahu zmluvy o úvere
vyplýva, že žalobca bol identifikovaný obchodným menom, identifikačným číslom, miestom podnikania,

pričom je v nej uvedené, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon podnikania. Žalobca
v predmetnom spore tvrdil, že zmluvu o úvere uzatvoril za účelom získania finančných prostriedkov
na úhradu jeho osobných výdavkov, pri vyplňovaní tlačív nepredložil žiaden doklad o tom, že je
držiteľom živnostenského oprávnenia, ani doklad o príjmoch z podnikania. V prípade pochybností o
tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (vzťah), má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského
charakteru zmluvy dodávateľ a existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom nevzbudzujúcim

odôvodnené pochybnosti. Žalovaný v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol a v odvolacom konaní o
charaktere vzájomného vzťahu účastníkov zmluvy o úvere i rozhodcovskej zmluvy uvádzal skutočnosti,
s ktorými sa už súd prvej inštancie náležite v napadnutom rozsudku vysporiadal pri rozhodovaní vo
veci samej. Jednoznačnú odpoveď na otázku, či má predmetná zmluva o úvere spotrebiteľský alebo
nespotrebiteľský charakter, nemožno vyvodiť ani z toho, že žalobca ako dlžník v zmluve prehlásil,

že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon podnikania, keďže s poukazom na absenciu
akýchkoľvek iných dôkazov, toto prehlásenie zrejme nemožno hodnotiť inak, ako formálny pokus o
vyňatie posudzovaného právneho vzťahu spod ochranného režimu spotrebiteľského práva. V tomto
smere popri nedôslednej argumentácii odvolateľa neboli z jeho strany doložené žiadne ďalšie relevantné
dôkazy podporujúce záver o uzavretí predmetnej zmluvy s cieľom uspokojiť v nie zanedbateľnom

rozsahu potreby týkajúce sa podnikateľskej činnosti žalobcu. Preto možno zhrnúť, že žalovaný si
dôkazné bremeno o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere nesplnil, čo má na posudzovanie
právneho vzťahu vzniknutého medzi stranami rovnaký vplyv, ako keby v predmetnej zmluve účel jej
uzatvorenia uvedený nebol. Preto táto odvolacia námietka odvolateľa nie je opodstatnená.

11. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolací súd potom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
vrátane závislých výrokov o trovách konania a o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok zo žaloby
v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti vo výroku potvrdil.

12. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, a preto mu zásadne v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP

v spojení s § 396 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O
výške náhrady trov rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia.

13. Senát odvolacieho súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).