Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, February 19, 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 9Csp/78/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617203857
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Triznová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6617203857.8

Uznesenie

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Evou Triznovou v spore žalobcu: Š. X., P.. XX.XX.XXXX, X. Y.
B.Ľ., B. O. XXXX/XX, X..Č.. Y. B., X. D. Č.. X, štátny občan Slovenskej republiky, zastúpený: JUDr. Andrej
Cifra, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Ul. J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec proti žalovanému:
Provident Financial, s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava 2, IČO: 35 805 731, zastúpený:
De minimis, spol. s r.o., advokátska kancelária so sídlom Lovinského 2, 811 04 Bratislava, IČO: 36 868

949 o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 214,62 Eur s príslušenstvom o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý pre účely zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia vo vzťahu k žalobcovi
uložiť do úschovy na Okresnom súde Lučenec peňažnú sumu 390,- Eur do 7 dní od doručenia tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca podal na Okresnom súde Lučenec dňa 14.03.2017 žalobu, v ktorej sa domáhal od žalovaného
vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 214,62 Eur s príslušenstvom. Uviedol, že žalobca uzatvoril
so žalovaným zmluvy o spotrebiteľských úveroch a s nimi súvisiace zmluvy o doplnkovej službe, od
ktorých odvodzuje svoj nárok. Zmluvy o spotrebiteľských úveroch je nutné považovať za absolútne
neplatné právne úkony. Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril so spoločnosťou Provident Financial s.r.o. Zmluvu
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX ( ďalej „ Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 1“). Na základe

Zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 160,-Eur. Súčasne žalobca
uzatvoril so žalovaným súvisiacu Zmluvu o zabezpečení splátok úveru spočívajúcu v preberaní peňažnej
hotovostižalovanéhoodžalobcunaúčelyúhradysplátokspotrebiteľskéhoúveru,(ďalejlenako„Zmluva
o doplnkovej službe č. 1“ ). Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX ( „ Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 2 “ ). Žalovaný poskytol žalobcovi úver
vo výške 300,-Eur. Súčasne uzatvoril so žalovaným súvisiacu Zmluvu o dobrovoľnej doplnkovej službe

zabezpečenia splátok úveru, ktorá spočívala v preberaní peňažnej hotovosti žalovaného od žalobcu na
účely úhrady splátok spotrebiteľského úveru, ktorý bol poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX ( ďalej Zmluva o doplnkovej službe č. 2 ). Na základe Zmlúv o doplnkovej službe
č. 1 a 2 sa žalovaný zaviazal , že žalobcovi bude za odmenu pravidelne poskytovať službu spočívajúcu
v preberaní finančnej hotovosti, ktorá je určená na úhradu splátok spotrebiteľského úveru. Každá zo
Zmlúv o doplnkovej službe č. 1 a č. 2 má k Zmluve o spotrebiteľskom úvere akcesorickú povahu, aj

keď je táto zmluva uzatvorená na osobitnej listine. Žalovanému nič nebránilo v tom, aby dojednanie
o spoplatnení hotovostného inkasovania splátok bolo zahrnuté priamo v Zmluvách o spotrebiteľskom
úvere č. 1 a 2. Podľa žalobcu žalovaný práve takýmto spôsobom obchádzal zákon tým, že dojednal
osobitnú zmluvu, hoci poplatok za hotovostné inkasovanie splátok nevyberal osobitne, ale zahrnul ho
do splátky úveru. Odplaty za doplnkové služby, ktoré boli predmetom Zmlúv o doplnkovej službe č. 1 a
č. 2 boli percentuálne vo výške 51,50% z poskytnutých úverov. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a s nimi

súvisiace Zmluvy o doplnkovej službe č. 1 a č. 2 by sa mali posudzovať ako jeden celok. Akcesorický
charakter Zmlúv o doplnkovej službe č. 1 a č. 2 k jednotlivým Zmluvám o spotrebiteľskom úvere možnopriamo dovodiť z bodu 1.1 každej priloženej Zmluvy o doplnkovej službe č. 1 a č. 2 , v ktorých sa uvádza
totožné dojednanie. Zmluvy o doplnkovej službe č. 1 a č. 2 nie sú samostatne označené číslom, ale
každá priamo odkazuje na číslo konkrétnej zmluvy, ku ktorej sa viaže.

2. Žalobca ďalej poukázal na tú skutočnosť, že Zmluvy o doplnkovej službe č. 1 a č. 2 boli nevyhnutnou
podmienkou na uzatvorenie Zmlúv o spotrebiteľskom úvere č. 1 a č. 2. Je nelogické, aby žalobca z
vlastnejvôlepristupovalapožadovaluzatvorenieZmlúvodoplnkovejslužbeč.1ač.2,čímsaposkytnuté
úvery predražia, pretože musí platiť odmenu obchodnému zástupcovi za to, že bude preberať splátky

úveru v jeho domácnosti. Uvedená služba nebola dojednaná individuálne na žiadosť žalobcu, ale bola
podmienkou poskytnutia úveru. Žalovaný v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 1 nesprávne uvádza
RPMN vo výške 69,48%, pričom skutočná RPMN po započítaní odplaty zo Zmluvy o doplnkovej službe
č. 1 je niekoľkonásobne vyššia. V skutočnosti zaplatí za úver 76,65% odplatu zo sumy poskytnutého
úveru. V Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 2 nesprávne uvádza žalovaný RPMN vo výške 63,42%,
pričom skutočná RPMN po započítaní odplaty zo Zmluvy o doplnkovej službe č. 2 je niekoľkonásobne

vyššia. V skutočnosti za úver zaplatí celkom 83,07% odplatu zo sumy poskytnutého úveru.

3. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1 a č. 2 na základe ktorých boli poskytnuté peňažné prostriedky
neobsahujú náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a súčasne
v nej sú viacnásobné neprijateľné zmluvné podmienky. V Zmluvách o spotrebiteľskom úvere nie je

uvedený konkrétny dátum, predstavujúci termín konečnej splatnosti úveru. Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. 1 a č. 2 obsahujú len údaj týkajúci sa počtu splátok. V Zmluvách absentuje aj výška, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov. 5. Žalobkyni na základe Zmluvy o úvere bola poskytnutá suma vo výške
1200,-Eur. Žalovanému zaplatila 2003,52Eur , takže žalovaný je povinný vydať bezdôvodné obohatenie

vo výške 803,52 Eur.

4. Žalobca v žalobe zdôraznil, že v rámci samotného textu Zmlúv o spotrebiteľskom úvere č. 1
a č. 2 nie je špecifikované, aký predmet plnenia je ponúkaný spotrebiteľovi za platbu poplatku za

garantovanú službu. Z dôvodu neurčitosti a absencie skutočného protiplnenia pre spotrebiteľa je možné
opodstatnene považovať poplatok za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže dojednaním „iluzórneho“
poplatku došlo k prehĺbeniu nerovnováhy medzi dodávateľom a spotrebiteľom v predmetnom úverovom
vzťahu. Žalovaný protiplnenie za poskytnutie úveru rozložil na tri sumy a to na : zdanlivo primeraný
úrok, poplatok za garantovanú službu, poplatok za výber splátok úveru. Žalovaný spotrebiteľské práva

žalobcu porušil tým, že v Zmluvách použil neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky,
keď obchodný zástupca poskytnutie úveru podmienil uzatvorením Zmlúv o doplnkovej službe č. 1 a č.
2, v Zmluvách o úvere neuviedol skutočné RPMN. Keďže Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1 a č.
2 sú absolútne neplatné právne úkony, žalovaný mal nárok len na sumy, ktoré boli žalobcovi reálne
poskytnuté. Finančné prostriedky, ktoré prijal nad rámec skutočne poskytnutých finančných prostriedkov

je potrebné považovať za bezdôvodné obohatenie, pretože finančné prostriedky žalovaný získal bez
právneho titulu.

5. Žalobcovi na základe Zmluvy o úvere č. 1 bola poskytnutá suma vo výške 160,-Eur. Žalovanému
zaplatil 282,64 Eur , takže žalovaný je povinný vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 122,64 Eur.

6. Žalobcovi na základe Zmluvy o úvere č. 2 bola poskytnutá suma vo výške 300,-Eur. Žalovanému
zaplatil 391,98 Eur, takže žalovaný je povinný vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 91,98 Eur.

7.Predžalobnouvýzvouzodňa15.02.2017vyzvalžalovanéhonazaplateniedlžnejsumydo20.02.2017.

Žalovaný bezdôvodné obohatenie nevydal, takže je dôvodné, aby počnúc od 21.02.2017, kedy sa dostal
do omeškania s úhradou peňažného dlhu voči žalobcovi zaplatil zákonné úroky z omeškania.

8. Dňa 23.01.2018 žalobca doručil tunajšiemu súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

Žalovaný ako subjekt dlhodobo pôsobiaci na slovenskom finančnom trhu prestal od 18.12.2015
poskytovať nové úvery a bolo prijaté rozhodnutie o ukončení úverového portfólia v rokoch 2016 a
2017, žalovaný iné podnikateľské činnosti reálne nevykonáva. V dôsledku obmedzenia podnikateľských
činností bolo počas roku 2016 zatvorených 5 regionálnych pobočiek a ku dňu 31.12.2016 fungovalo užiba 6 pobočiek. Žalobca ďalej poukazuje na to, že žalovaný rozpustil sieť svojich obchodných zástupcov
a počet zamestnancov žalovaného naďalej neustále a výrazne klesá. Počet zamestnancov v roku 2016
mal byť 10 až 19 ( ). Žalovaný vykazoval v roku 2016 záporné vlastné

imanie vo výške mínus 16.205,010 Eur. Základné imanie žalovanej spoločnosti zapísané v obchodnom
registri je pritom iba 6.155.812,56 Eur.

9. Žalovaný hromadne postupuje pohľadávky voči svojim klientom už na iné subjekty (predovšetkým v
prospech skupiny KRUK) z čoho je zrejmé, že má záujem postupne úplne odísť zo slovenského trhu;

za účelom odchodu sa žalovaný samozrejme potrebuje zbaviť svojho majetku, ktorý je tvorený najmä
pohľadávkami voči tretím osobám - klientom žalovaného. Uvedené je zrejmé aj z toho, že žalovaný
prestal vykonávať svoju hlavnú podnikateľskú činnosť, a teda nemá dôvod, aby ďalej na slovenskom
trhu zotrvával (keďže jeho zotrvaním by boli spojené len ďalšie náklady).

10. V súčasnosti žalovaný nevlastní žiaden majetok, na ktorý by žalobca mohol efektívne zriadiť záložné

právo, preto účel sledovaný týmto návrhom nie je možné dosiahnuť prostredníctvom zabezpečovacieho
opatrenia. Majetkom žalovaného sú výlučne iba finančné prostriedky resp. neurčité pohľadávky voči
neurčitým klientom, ktoré žalovaný systematicky odpredáva.

11. Dôležitou skutočnosťou je tiež to, že žalovaný má viacero (stovky, resp. tisíce) splatných záväzkov

voči svojim klientom, ktorí preplatili svoje úvery (ktoré sa z dôvodu nezákonnosti v zmysle zákona
považujú za bezúročné a bez poplatkov) a na ktorých sa bezdôvodne obohatil. Žalovaný si je dobre
vedomý tejto skutočnosti a aj z tohto dôvodu a za účelom minimalizácie náhrad sa pravdepodobne
rozhodol postupovať tak, ako je uvedené na webovej stránke žalovaného.

12. Vzhľadom na skutočnosti uvedené vyššie je zrejmá existencia neodkladnej potreby žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia tak, aby žalovanému bola súdnym rozhodnutím uložená povinnosť
zložiť peňažnú sumu do úschovy na príslušnom súde vo výške 390,- Eur; Bezdôvodné obohatenie činí
214,62 Eur, s úrokom s omeškania 5 % ročne za obdobie od 21.02.2017 do zaplatenia, úroky ku dňu
23.01.2018 činia 9,88 Eur, trovy právneho zastúpenia činia 161,05 Eur.

13. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že pohľadávka žalobcu v tejto veci je absolútne zrejmá
a je odôvodnená závažnými, opakovanými porušeniami zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré
sa nachádzajú v zmluve uzatvorenej medzi žalobcom (ako dlžníkom) a žalovaným (ako veriteľom);
nedostatky úverovej zmluvy sú podrobne rozobraté v samotnom žalobnom návrhu, a to: neplatné

určeniepoplatkov,absenciapovinnýchnáležitostíZmluvyospotrebiteľskomúvere,ktorámázanásledok
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru vyplývajúceho z predmetnej úverovej zmluvy a neplatnosť Zmluvy
o poskytnutí doplnkovej služby. S poukazom na vyššie uvedené preto tunajší súd rozhodol rozsudkom
č.k. 9Csp/78//2017-191 zo dňa 19.01.2018 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 214,62
Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 214,62 Eur od 04.04.2017 do zaplatenia,

a súd priznal žalobcovi náhradu trov sporu v rozsahu 100%. Je len otázkou času kedy nadobudne
právoplatnosť rozhodnutie na základe ktorého bude žalovaný povinný uhradiť na účet žalobcu uplatnenú
výšku pohľadávky, príslušenstvo a trovy konania.

14. Žalovaný má vedomosť o tom, že by mal žalobcovi uhradiť na účet pohľadávku predstavujúcu

bezdôvodné obohatenie (rovnako ako aj stovkám ďalších osôb), avšak plniť odmieta a pokúša sa čo
najviac oddialiť právoplatnosť súdnych rozhodnutí, ktoré by tretím osobám priznávali voči žalovanému
akékoľvek nároky.

15. Vzhľadom k tomu, že u žalovaného prebieha riadený proces, ktorý typicky sprevádza ukončenie

podnikateľských aktivít obchodných spoločností a jeho úkony smerujú ku zbavovaniu, resp. k odpredaju
jehomajetkuanáslednémuukončeniupodnikaniahrozí,žebeznariadenianavrhovanéhoneodkladného
opatrenia, výkon súdneho rozhodnutia formou exekúcie o uloženie povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi dlžnú sumu (pohľadávku) bude ohrozený (čím je daná podmienka potreby neodkladnej úpravy
pomerov).

16. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil ustanovením § 324 a ustanovením
§ 325 ods. 2 písm. b/ Civilného sporového poriadku.17. Žalobca uviedol, že dôvody, pre ktoré by v tejto veci mal súd nariadiť neodkladné opatrenia sú:
- žalobca predložil v konaní dôkazy a argumenty, ktoré osvedčujú existenciu právneho vzťahu medzi
sporovými stranami a súčasne osvedčujú skutočnosti odôvodňujúce obavu z ohrozenia exekúcie,

- uložením požadovanej povinnosti žalovanému bude objektívne dosiahnutá ochrana, ktorej sa žalobca
domáha,
- navrhované neodkladné opatrenie obmedzí žalovaného len v primeranom a v nevyhnutnom rozsahu,
- účel uloženej povinnosti nemožno dosiahnuť prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia

18. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.), pred začatím konania,
počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1, 2 písm. b/ C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným
opatrením možno strane uložiť najmä, aby

b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.

20. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.

21. Podľa ustanovenia § 332 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

22. Z predložených listinných dôkazov žalobcom má súd preukázané, že v dostatočnej miere osvedčil
svoj nárok, t. j. preukázal dôvodnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko má obavu,

že exekúcia bude ohrozená. Z listinných dôkazov predložených žalobcom má súd preukázané, že
žalovaný prestal od 18.12.2015 poskytovať nové úvery a bolo prijaté rozhodnutie o ukončení úverového
portfólia v rokoch 2016 a 2017, taktiež vyplýva z výročnej správy žalovanej spoločnosti za rok 2016, že
vlastné imanie žalovaného je výrazne v záporných hodnotách a vysoko prevyšuje hodnotu základného
imania. Súd poznamenáva, že aj keď nevyplýva z výpisu z obchodného registra, že žalovaný zanikol, z

verejne dostupných informácii je známe, že žalovaný obmedzil svoju činnosť, a to tým, že neposkytuje
žiadne nové úvery a pôžičky, ďalej tým, že postupne znižuje počet zamestnancov, ale aj rozpustením
siete svojich obchodných zástupcov a uvedené skutočnosti môžu vyvolať u žalobcu obavy súvisiace s
budúcim výkonom rozhodnutia.

23. Konania žalovaného, ktoré vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca
podrobne rozpísal odôvodňujú dostatočnú obavu, že bude exekúcia ohrozená, preto súd návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovel.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia,
prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská
Bystrica, a to písomne.

Podľa ustanovenia § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ustanovenia § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa ustanovenia § 389 ods. l C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.