Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 20, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/84/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109239526
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5109239526.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,

sudcov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľky: B. K., nar.
XX.X.XXXX, bytom E. S.. XX, zastúpená JUDr. Magdou Poliačikovou, advokátkou, s.r.o., so sídlom
Žilina, Národná č. 17, proti odporcom: 1/ S. Z., nar. X.X.XXXX, bytom Q. R., E. č. XXX, zastúpený
advokátom Mgr. Branislavom Samcom, so sídlom T., K. K. č. X, 2/ P. A., nar. XX.X.XXXX, bytom
E.. H. č. XXXX, F., Česká republika, 3/ B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. S. č. XX, 4/ A. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. č. XXX, 5/ G. K., nar. XX.X.XXXX, bytom T., A. č. X, 6/ A. K., nar. XX.X.XXXX,
bytom E. S., D. č. XX/XX, 7/ Z. K., nar. X.XX.XXXX, bytom E. S., D. č. XX/XX, o určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam, v konaní o odvolaní odporcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
27C/258/2009-406 zo dňa 11. decembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 27C/258/2009-406 zo dňa 11. decembra 2013 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že do dedičstva po nebohom S. D. T., zomr. XX.XX.XXXX,
po ktorom bolo dedičstvo prejednané na bývalom Štátnom notárstve v Žiline pod č. D 1449/74 patrí
1 nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území E. S., zapísaných v pozemkovej knihe vo
vložke 338 ako parcela č. 219/5, z ktorých na základe geometrického plánu 27C/61/2003-22/2007 zo
dňa 8.7.2007, vyhotoveného Ing. Z. E., úradne overeného Správou katastra Žilina dňa 23.7.2007 č.

1201/07, boli odčlenené novovytvorené KNC parc. č. 640/11- orná pôda o výmere 149 m2, KNC parc.
č. 655/49 - zastavaná plocha o výmere 318 m2, KNC parc. č. 655/50 - zastavaná plocha o výmere 252
m2, KNC parc. č. 655/51 - zastavaná plocha o výmere 420 m2, KNC parc. č. 655/52 - zastavaná plocha
o výmere 121 m2, KNC parc. č. 655/25 - zastavaná plocha o výmere 61 m2, KNC parc. č. 655/53 -
zastavaná plocha o výmere 13 m2, KNC parc. č. 655/35 - zastavaná plocha o výmere 71 m2, KNC parc.
č. 970/24 - orná pôda o výmere 73 m2. Zároveň prvostupňový súd rozhodol, že o trovách konania bude
rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Na základe vykonaného dokazovania mal prvostupňový súd preukázané, že notárskym osvedčením N
200/2000, Nz 173/2000 bolo osvedčené vydržanie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam
v prospech spoločnosti Agroregión a.s. s tým, že v osvedčení sa uvádza, že nehnuteľnosti užíval od
roku 1960 Štátny majetok Rajec a následne v rámci privatizácie od Slovenského pozemkového fondu
odkúpila pozemky spoločnosť Agroregión s.r.o., ktorá vložila svoj majetok do spoločnosti Agroregión a.s.
Podľa kúpnej zmluvy 5137/2000 predal Agroregión a.s. predmetné pozemky kupujúcemu - odporcovi 1/.
Súd vychádzal pri rozhodovaní z predložených listinných dokladov a mal nesporne preukázané, že

Štátny majetok Rajec nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a taktiež
tieto nemohli byť ani vo vlastníctve JRD Kamenná Poruba. V konaní neboli predložené žiadne listinné
doklady, na základe ktorých by bolo preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré
boli predmetom aj osvedčenia N 200/2000 na uvedené subjekty, a to JRD Kamenná Poruba, resp.Štátny majetok Rajec. Z § 24 zák. č. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách nesporne
vyplýva, že vlastníctvo k pozemkom, ktoré sú aj združené k spoločnému družstevnému hospodáreniu,
zostáva zachované a družstvo má oprávnenie užívať pozemok, ale nemôže ho ani zaťažiť a ani

scudziť. Aj keď JRD predmetné pozemky užívalo, nikdy nemohlo nadobudnúť vlastnícke právo, pokiaľ
nebola uzavretá riadna zmluva o prevode vlastníctva, a táto skutočnosť v konaní potvrdená nebola.
Pokiaľ ide o užívanie štátnym majetkom, taktiež nebola predložená žiadna listina, na základe ktorej by
bol preukázaný prevod nehnuteľností na štátny majetok, navyše predmetom privatizačného projektu
Štátneho majetku Rajec boli len stavby, a to bez pozemkov v katastrálnom území E. S., nakoľko

štátny podnik nepreukazoval k nim právo správy a pozemky pod stavbami mal len v užívacom vzťahu
od fyzických a právnických osôb. Podľa zmluvy o predaji majetku štátu č. 63/1996 nemohlo dôjsť k
prevoduvlastníckehoprávanaAgroregións.r.o.DlhéPolenazákladeprivatizačnéhoprojektuŠMRajec.
Agroregión a.s., ktorý na základe osvedčenia o vydržaní N 200/2000, Nz173/2000 bol zapísaný ako
vlastník predmetných nehnuteľností a následne ich previedol kúpnou zmluvou V 5137/2000 na odporcu
1/,nemoholnadobudnúťvlastníckeprávotitulomvydržania,nakoľkonemožnouňhokonštatovať,žejeho

právnypredchodcaboldobromyseľnývdržbenehnuteľností.PrávnypredchodcaspoločnostiAgroregión
a.s. nemal titul, na základe ktorého by s nehnuteľnosťami nakladal ako so svojim vlastníctvom v dobrej
viere, že mu nehnuteľnosti ako vlastníkovi patria.
Okresnýsúdkonštatoval,žepodľakúpnejzmluvyV5137/2000odporca1/nenadobudolvlastníckeprávo
k nehnuteľnostiam ktoré tvorili predmet tejto zmluvy. Odporca 1/ taktiež nepredložil žiaden iný titul, na

základe ktorého by bolo možné konštatovať že nadobudol vlastnícke právo k predmetu konania.
Ďalej sa v odôvodnení uvádza, že sporné pozemky nadobudnuté odporcom 1/ sú vytvorené z pôvodnej
pozemno-knižnej parcely 219/5 zapísanej vo vložke 338, kat. územie E. S.. Oboznámením pozemkovej
knihy mal súd preukázané, že poručiteľ S. D. je zapísaný ako 1 vlastník parcely 219/5 zapísaná vo vložke
338 a nebolo preukázané, že poručiteľ za svojho života previedol vlastnícke právo na iné osoby, atak sú

splnené podmienky, aby súd určil že do dedičstva po poručiteľovi patrí 1 novovytvorených KN C parciel
vytvorených z pôvodnej pozemno-knižnej parcely.
Na základe predložených listinných dôkazov nebolo zistené, že by predmetný pozemok, parcela č.
219/5 bola predmetom zaopatrovacej a darovacej zmluvy, registrovaná RI 713/69, ktorou poručiteľ
S. D. prevádzal nehnuteľnosti na navrhovateľku a jej nebohého manžela A. K.. Navrhovateľka ani

nežiadala určiť, že ona je vlastníčkou, resp. spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, ale naopak,
žiadala určiť vlastnícke právo v prospech poručiteľa S. D., a tak je právne bezvýznamné, že na základe
uvedenejzmluvynemohlanadobudnúťvlastníckeprávokpozemkuč.219/5,nakoľkotátoparcelanebola
predmetom zmluvy.
Pokiaľ odporca uvádzal, že navrhovateľka sa mala domáhať svojho práva na základe reštitučných

zákonov, tak tu súd poukázal na právny názor už vyslovený Krajským súdom v Žiline v konaniach
8C/165/2009 a 27C/61/2003, kde je jednoznačne konštatované, že v tomto prípade neboli splnené
podmienky na aplikáciu zákona č. 229/91 Zb., tak ako uvádzal odporca 1/, ale navrhovateľka sa správne
domáhala určenia vlastníckeho práva v súlade s § 80 písm. c/O.s.p., nakoľko má naliehavý právny
záujem, aby bolo určené vlastníctvo poručiteľa nebohého S. D.. Podľa dedičského spisu po nebohom S.

D.D1449/74bolozistené,žeakodedičkajeuvedenájehodcéraT.D.adedičskékonaniebolozastavené
pre nemajetnost' a z dedičského spisu 6D/228/83 po nebohej T. D. je navrhovateľka uvedená ako jedna
z dedičiek ako spolužijúca osoba s tým, že aj toto dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnost'.
U navrhovateľky bola teda splnená podmienka § 80 písm. c/ O.s.p. o naliehavosti právneho záujmu na
usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom, ktoré sú zapísané na liste vlastníctve na odporcu 1/.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca 1/, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedol, že na pojednávaní dňa 20.11.2013 navrhoval
vykonať dokazovanie na potvrdenie, resp. vyvrátenie skutočnosti, či predmet konania nespadá do
oblasti reštitúcií, a to zabezpečením listinných dôkazov zo SPF, nakoľko z obdobných konaní vedených

na Okresnom súde Žilina mal vedomosť o tom, že FNM mal vo svojej evidencii len časť príslušnej
dokumentácie a zvyšná časť bola delimitovaná práve na SPF. Za dôležitú považoval skutočnosť, že
predmetom zaopatrovacej a darovacej zmluvy, ktorá bola registrovaná pod RI 713/69, ktorou poručiteľ
S. D. prevádzal svoje nehnuteľnosti na navrhovateľku a jej nebohého manžela A. K., nebola parcela
č. 219/5. Z uvedeného vyplýva, že v roku 1969 sa S. D. už necítil byť spoluvlastníkom predmetnej

nehnuteľnosti. V období zakladania družstva, t. j. po roku 1957 väčšina vlastníkov pôdy túto darovala
JRD Kamenná Poruba. Tým vlastníkom, ktorí pôdu odmietli družstvu darovať, prípadne dať do užívania
neskôr na základe zákona č. 49/1959 Zb., bola pôda podľa vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. odňatá
prikázaním do užívania družstva na základe uznesení rady MNV v Kamennej Porube. Napriek tomu,že nariadenie č. 50/1955 používa pojem „užívanie“, mal za to, že nemožno tento pojem, ako dôvod
užívania pôdy družstvom stotožňovať, resp. zamieňať s užívaním pôdy na základe zákona č. 49/1959
Zb. Prikázanie pôdy do užívania na základe príkazu v zmysle vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. nebolo

scudzovacím titulom, teda nebolo možné previesť vlastníctvo na štát a napriek tomu reštitučné zákony
expressis verbis uvádzajú tento ako jeden z reštitučných titulov. Odvolateľ mal za to, že aj v takomto
prípade sa jedná o reštitučný titul, ktorý si mali účastníci konania uplatniť v rámci reštitučných zákonov,
a nie určovacou žalobou. V tomto konaní zohráva úlohu aj tá skutočnosť, že reštitučný nárok môže byť
daný, aj keď nebol vykonaný zápis vlastníckeho práva v prospech štátu. V konaní bude nevyhnutné

vykonať dokazovanie výzvou na predloženie listinných dôkazov, v ktorých sa nepochybne nachádzajú
údaje preukazujúce, ktorí vlastníci darovali svoju poľnohospodársku pôdu JRD, resp. Štátnemu majetku
Rajec, ktorých pôda bola prikázaná do užívania ŠM v Rajci na základe § 5 a 6 vládneho nariadenia
č. 50/1955 Zb., prípadne ktorá pôda bola v rámci prevodu majetku bývalého „JRD Kamenná Poruba“
prevedená do vlastníctva ŠM Rajec a ktorá pôda prešla na JRD v dôsledku odovzdania do vlastníctva
družstva podľa osobitných predpisov, t. j. v dôsledku zákona č. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych

družstvách, čo je tiež reštitučný titul. Nejasnosti totiž vyvolávajú i doklady predložené Štátnym archívom
v Bytči, medzi ktorými sa nachádza i zoznam o prikázaní pôdy do užívania socialistickej organizácie
(v odôvodnení rozhodnutia nie je uvedené, na základe akého právneho predpisu sa pozemky podľa
zoznamu prikázali do užívania družstva), kde je uvedený i S. D., avšak s číslom domu XXX, pričom
ale nebohý S. D. mal číslo domu X. Odvolateľ zdôraznil, že oprávnená osoba, ktorej nehnuteľnosť

prevzal štát v rozhodnom období od 25.2.1948 do 1.1.1990 na základe niektorého z reštitučných
titulov, sa nemôže domáhať ochrany vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov formou určenia
vlastníckeho práva, pokiaľ bol daný reštitučný nárok podľa zákona č. 229/1991 Zb., zák. č. 403/1990.,
zák. 87/1991 Zb. alebo zák. č. 503/2003 Z. z. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné v
prvostupňovomkonanívykonaťajúplnédokazovaniezaúčelompotvrdenia,resp.vyvráteniaprípadného

reštitučného nároku a v prípade, že by bol daný niektorý z reštitučných titulov, mal súd návrh zamietnuť.

Navrhovateľka vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť. Uviedla, že Fond národného majetku SR prípisom doručeným okresnému súdu dňa 5.8.2013
jednoznačne uviedol, že predmetom schváleného privatizačného projektu podniku Štátny majetok

Rajec, š.p. boli len stavby bez pozemkov. Pozemky pod stavbami mal len v užívacom vzťahu od
fyzických a právnických osôb. Na základe uvedeného privatizačný projekt neobsahuje doklady k
pozemkom. Obdobná vec už bola predmetom konania na Okresnom súde Žilina (8C/195/2009) a
následne na Krajskom súde v Žiline (7Co/260/2012), ktorý k veci zaujal právne stanovisko. Zákonné
ustanovenie, na ktoré poukazuje odvolateľ medzi reštitučné tituly zaradilo skutkovú podstatu - prikázanie

do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. alebo vládneho nariadenia č. 50/1955
Sb. Svojou povahou však prikázanie do užívania právnickej osoby na základe týchto právnych predpisov
nespôsobilo zánik vlastníckeho práva, pretože vlastníctvo osôb k nehnuteľnostiam prikázaných do tzv.
nútených nájmov zostávalo zachované. Vlastník bol síce významne obmedzený z hľadiska možnosti
využívať obsah svojho vlastníctva v tej jeho obsahovej zložke, ktorá súvisela s právom vlastníka užívať

vec, no aj pri takomto obmedzení zostalo vlastníctvo zachované, bolo prevoditeľné na iné subjekty a
prechádzalo na právnych nástupcov vlastníka. Právna úprava tzv. „nútených nájmov“ podľa zákona
č. 229/1991 Zb. sa „rozpadá“ na úpravu týkajúcu sa užívacích práv ako vlastníkov, tak aj ostatných
oprávnených osôb - odlišných od vlastníkov, obsiahnutú v § 22 a ďalej na úpravu týkajúcu sa len
ostatných oprávnených osôb uvedených v § 4 ods. 2 písm. e/ riešiacu otázky vydania vlastníckych

práv obsiahnutú v § 6 ods. 1 písm. t/, a to preto, že u nich je pojmovo vydanie možné a ďalej preto,
že cieľom reštitučných predpisov je okrem iného aj privatizácia majetku. Reštitučný titul podľa § 6
ods. 1 písm. t/ zákona č. 229/1991 Zb. nespochybňuje vlastníctvo a zánik užívacích práv v zmysle
pravidiel obsiahnutých v druhej časti zákona č. 229/1991 Zb., pretože uvedené ustanovenie sa na týchto
vlastníkov nevzťahuje. K tejto problematike zaujal právny názor aj Ústavný súd ČR/PL.US-ST.-5/1997

zo dňa 4.11.1997. Z toho je jednoznačne preukázané, že nie je potrebné v tomto spore skúmať, či
uvedené nehnuteľnosti mali alebo nemali byť predmetom reštitúcie, pretože vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam zostalo zachované. Argumentácia odporcu, že zmluvou RI 713/69 poručiteľ S. D.
nepreviedol parcelu č. 219/5 a že z tohto dôvodu sa ani necítil byť vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti,
je tvrdenie nenáležité. Každý vlastník sa sám a slobodne môže rozhodnúť, s ktorou nehnuteľnosťou

nakladá a ktorú si ponechá vo vlastníctve. Keďže predmetom spomínanej zmluvy nebola parcela č.
219/5, je preukázané, že túto nehnuteľnosť si S. D. ponechal vo svojom vlastníctve. S. D. nehnuteľnosť,
ktorájepredmetomsporu,nikdynedarovalJRDKamennáPoruba.Pokiaľodporcapoukazujenadoklady
predložené ŠN v Bytči o tom, že došlo k prikázaniu pôdy do užívania socialistickej organizácie, tam jeuvedený S. D., č. d. XXX, pričom neb. S. D. T. mal č. d. X, takže nemohlo ísť o toho istého S. D., pričom
v tom čase bolo v obci asi 6 občanov s týmto menom.

Odporcovia 3/ až 7/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. toto rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne

potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného

súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vysporiadať sa s odvolacími námietkami odporcu 1/.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1O.s.p.).
Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo
týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť
označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného.
Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno

spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z
dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným

bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok
konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy
vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej
súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného
bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v

prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté
dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade
musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi,
na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Z hľadiska tvrdení navrhovateľa bolo potrebné v konaní skúmať, či tu sú naplnené podmienky pre
určenie,žespornépozemkypatriadodedičstvaS.D.,zomr.XXXX,právnehopredchodcunavrhovateľky.
Okresný súd podrobne a v súlade s právnou úpravou, ako aj s právnym názorom vyjadreným Krajským
súdom v Žiline v rozsudku č. k. 7Co/260/2012-202 zo dňa 11.9.2013 vysvetlil dôvody, pre ktoré

bolo potrebné žalobe vyhovieť. Pokiaľ navrhovateľka podporila svoje tvrdenia sumárom konzistentných
dôkazov o tom, že jej právny predchodca bol vlastníkom sporných pozemkov, bolo na odporcoch,
aby svoje tvrdenia o vydržaní vlastníckeho práva podložili relevantnými dôkazmi. Ak odporca 1/
spochybňoval dôkazy, ktoré svedčili v prospech navrhovateľky, bolo na ňom, aby uniesol dôkazné
bremeno na preukázanie jeho tvrdení.

Otázka aplikácie zákona č. 229/1991 Zb. bola už predmetom posudzovania v inom konaní vedenom
Krajským súdom v Žiline; od názoru tu vysloveného sa nemal odvolací súd dôvod odchýliť. Podstatnou
pre posúdenie veci bola skutočnosť, že v zmysle § 24 zákona č. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych
družstvách ostalo vlastníctvo k pozemkom združeným k spoločnému družstevnému hospodáreniuzachované. „Znamená to, že právna úprava v predchádzajúcom spoločenskom zriadení určitým
spôsobom ´trpela´ vlastnícke právo fyzických osôb (súkromníkov) aj k pôde, napriek jeho nezakotveniu
v súkromnoprávnom kódexe, pričom toto právo zostávalo iba zapísané v pozemkovej knihe bez

toho, aby vo všeobecnosti zaniklo.“ (z rozhodnutia Okresného súdu Žilina č. k. 8C/165/2009-170
zo dňa 11.9.2013). Keďže tu nedošlo k zmene vlastníctva dotknutej osoby (právneho predchodcu
navrhovateľky), potom bolo bezpredmetné uvažovať o náprave majetkovej krivdy v zmysle reštitučných
predpisov.
Pokiaľ ide o ostatné výhrady odvolateľa k myšlienkovému postupu súdu prvého stupňa, k týmto zaujal v

podrobnostiach svoje stanovisko okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia, ktoré boli prezentované
v súlade s kritériami vyjadrenými v § 157 ods. 2 O.s.p. a s ktorými sa odvolací súd stotožnil.

O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, pretože o nich rozhodne súd prvého stupňa
(§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.