Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 25, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/272/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314203598
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2314203598.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej

veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803,
zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska
5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: V. Š., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX A., V.. Š. XXX/X,
o zaplatenie 2502,60 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti istiny vo výške 797,25 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od
21. 4. 2012 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania zo splátok za obdobie od 21. 6. 2010 do 20. 2.
2011 vo výške 107,54 eura, zastavuje.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka dohodnutá v bode 19.16 Všeobecných podmienok k Zmluve o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX v znení : "Klient výslovne súhlasí s tým, že Banka je oprávnená
kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné,
podmienené, alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu

na to, či Banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči
Klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený
postúpiť svoje pohľadávky voči Banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s
predchádzajúcim písomným súhlasom Banky.", je neprijateľná.

IV. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17. 2. 2014 domáhal vydania platobného rozkazu na
zaplatenie sumy 2502,60 eura spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa
§ 524 a nasledujúceho Občianskeho zákonníka zo dňa 27. 6. 2013 bola na neho postúpená pohľadávka
z pôvodného veriteľa - postupcu Slovenská sporiteľňa, a.s. Právny predchodca žalobcu uzatvoril
so žalovaným dňa 24. 4. 2007 zmluvu číslo XXXXXXXXX , na základe ktorej poskytol žalovanému
peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri
neplnení zmluvných povinností aj ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných

podmienkach.

3. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 3228,18 eura, ktorá pozostávala z
istiny úveru 2295,51 eura, riadneho úroku 207,09 eura, úroku z omeškania 698,67 eura a ostatnéhopríslušenstva26,91eura,pričomžalobcasivžalobeneuplatnilúroky zomeškania698,67euraaostatné
príslušenstva26,91eura.Právnypredchodcažalobcuposkytolžalovanémuúvervovýške4979,09eura,
ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach po 113,69 eura do 20. dňa v mesiaci. Žalobca si žalobou

uplatnil splátky úveru splatné od 20. 6. 2010 do 20. 4. 2012 v počte 23 a v celkovej výške 2502,60 eura.
Žalobca si uplatnil aj zákonné úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z.

4. Elektronickým podaním zo dňa 17. 5. 2017, t. j. pred začatím pojednávania, doplneným na

pojednávaní konanom dňa 25. 5. 2017 a následne v originály založenom v spise, žalobca z dôvodu
premlčania vzal žalobu v časti istiny vo výške 797,25 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne od 21. 4. 2012 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania zo splátok za obdobie od 21. 6. 2010
do 20. 2. 2011 vo výške 107,54 eura späť a žiadal v tejto časti konania zastaviť. Súd preto postupom
podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v uvedenej časti zastavil (výrok I.).

5. Predmetom konania tak zostalo zaplatenie sumy 1705,35 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
89,29 eura (zo splátok splatných od 21. 2. 2011 do 20. 4. 2012), úrokom z omeškania 9 % p.a. zo sumy
1705,35 eura od 21. 4. 2012 do zaplatenia a náhrada trov konania.

6. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

7. Súd vykonal dokazovanie špecifikáciou pohľadávky, Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX,
všeobecnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky, Zmluvou o postúpení pohľadávok č.
XXXX/XXXX/CE, výzvou Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 16. 2. 2010 a takto vykonaným dokazovaním
zistil nasledovný skutkový a právny stav:

8. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.

9. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu tak, ako to žalobca popísal v žalobe.
Následne svoju pohľadávku postúpil na žalobcu tak, ako to vyplýva zo žaloby.

10. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace

s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní
zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo
asúdztohtofaktuvychádza,musípoznať,akénáležitostimusíobsahovaťžalobaarovnakomusívedieť,
že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto

súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán)
stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana
v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené
po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

11. SpoukazomnanálezÚstavnéhosúduSRpodčíslomkonaniaI.ÚS38/2013-50zodňa24.10.2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od

ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter
a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby

od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.12. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.

decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).

13. Súd dáva žalobcovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudskýchprávaslobôdnepatrídožadovaťsanímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov
(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,
ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

14. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je podaná nedôvodne.
Zmluva o splátkovom úvere je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny predchodca žalobcu

konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná
o fyzickú osobu, ktorá pri uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.

15. Žalobca vo svojej žalobe argumentoval, že bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je absolútnym
obchodom a spravuje sa teda ustanoveniami Obchodného zákonníka.

16. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(napr. dvojaká úprava premlčania, dualistická právna úprava uznania dlhu, zmluvných pokút, dvojaká
úprava odstúpenia od zmluvy a pod.). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo
fungovať (od 1. 1. 1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na záväzkovo-právny

vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade
medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu
má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba podľa názoru súdu
vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské
právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej

podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54
ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice Rady 93/13 EHS. Smernica síce neharmonizuje
dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii,
akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia
spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ). Popretím úveru

ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ,
ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez
ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú vzťahy regulované
Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona
nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských

zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody. Ustanovenie § 54 ods. 1
OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy. Za stavu dualistickej
právnej úpravy (dvojaká právna úprava rovnakých inštitútov súkromného práva) je plošné vylúčenie
občianskoprávnej úpravy inštitútov súkromného práva a naopak paušalizovanie obchodného práva
typického predovšetkým pre podnikateľskú sféru nenáležité. Presadzovanie obchodného práva na

inštitúty upravené v kódexe o občianskych právach len s poukazom na argumentáciu o úveroch ako
absolútnych obchodoch je argumentačne zjednodušené. Súd nijako nepopiera úver ako absolútny
obchod a ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka. Súd len pripomína, že prednosť majú
osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti
spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 OZ. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu,

nie sú žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy,
za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Uprednostnenie obchodného práva pred ustanoveniami kódexu o občianskych právach
máprespotrebiteľovdiametrálneodlišnénegatívne následky.Prinázorenavrhovateľabysavcelejškále
dualisticky upravených inštitútov súkromného práva malo použiť vždy obchodné právo (napr. vrátane

premlčania), s čím sa podľa súdu zásadne nedá súhlasiť. Spotrebitelia napriek dôvere v objektívne
právo zakotvené v kódexe o občianskych právach by sa museli podrobovať pomerne zložitejšiemu
a vzdialenejšiemu obchodnému právu, ktoré oproti Občianskemu zákonníku zásadne zhoršuje ich
postavenie. Za nedostatočný na presadenie obchodného práva považuje súd aj argument, že rovnakáprávna úprava dopadá na obidve strany zmluvného vzťahu. Súd poznamenáva, že aj právna úprava
v Občianskom zákonníku dopadá na obidve strany v súlade s princípom rovnosti, no je citlivejšia,
zohľadňuje aspekt informovanosti spotrebiteľa, garantuje efektívnejšie uplatnenie práva pri plynutí času

pri zlom úmysle veriteľa a pod. Nemožno prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia,
ktorí uplatňujú veci na súde. Spory iniciované spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument
o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný.

17. Vzhľadom na uvedené súd potom posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský. Aj Najvyšší súd

SR vo svojich rozhodnutiach ustálil, že v prípade spotrebiteľských zmlúv sa na právne vzťahy uplatnia
prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka (a to aj na vzťahy založené pred účinnosťou § 52 ods.
2 OZ - rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. 4. 2015 sp. zn. 3MCdo/14/2014).

18. Žalovaný teda uzatvoril zmluvu ako spotrebiteľ, preto sa pri posúdení veci postupuje podľa zák. č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.

71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinných k 24. 4. 2007,
zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného k 24. 4. 2007, zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a
o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného k 27. 6. 2013 (deň postúpenia pohľadávky) a zák. č.
40/1964 Občiansky zákonník účinný k 24. 4. 2007.

19. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z., Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

20. Z uvedeného zákonného ustanovenia je teda zrejmé, že banka je oprávnená pohľadávku z
omeškaného peňažného záväzku klienta postúpiť inému subjektu za predpokladu, že omeškanie trvá
dlhšie ako 90 dní vrátane odovzdania dokumentácie, ktorá s postúpeným záväzkom súvisí.

21. Vzhľadom na citované ustanovenie súd konštatuje, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných

podmienok postúpenia pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu, teda najmä nepreukázal,
či jeho právny predchodca písomne vyzval žalovaného na plnenie povinnosti, nepreukázal, že žalovaný
bol v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a teda súd nemôže posúdiť, či postúpenie
pohľadávky prebehlo v súlade s § 92 ods. 8 cit. zákona a teda, či postúpenie je platné a tým, či je
daná aktívna legitimácia žalobcu v konaní. Z listinných dôkazov nie je ani zrejmé, či žalovanému bolo

oznámené postúpenie pohľadávky a teda nie je zrejmé, či sa postupovalo podľa § 526 OZ (Postúpenie
pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie
pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi, alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi
nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.). Oznámenie o postúpení pohľadávky a jeho
doručenie však nie je pre posúdenie platnosti postúpenia pohľadávky relevantné.

22. Ako v prípade oznámenia o postúpení pohľadávky, tak najmä v prípade písomnej výzvy podľa § 92
ods. 8 zákona o bankách (založená na č. l. 134 spisu) žalobca súdu nepreukázal doručenku, ktorou by
nespochybniteľne preukázal, že písomnosti pre žalovaného boli zaslané na poštovú prepravu a kedy
boli žalovanému doručené.

23. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastranežalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
súdneho konania (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo
205/2009).

24. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť však
iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už (1) splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu
predchádzajúcej (2) písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky

banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

25.Akbyajsúdpredpokladal,atoajspoukazomnazákonobankáchajehovyššiecitovanéustanovenie
§ 92 ods. 8, že právny predchodca žalobcu postupoval podľa zákona a vyzýval žalovaného na plnenie,
nie je však súdu zrejmé, kedy sa tak stalo, čo môže mať vážny dopad napríklad aj na otázku premlčania,
na ktorú súd musí prihliadať ex offo v spotrebiteľských veciach. Súd však nerozhoduje na základe

predpokladu, ale výlučne na základe toho, čo je v konaní preukázané.
26. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ust.§ 2 ods. 3 zákona o bankách
podlieha bankovému povoleniu a na činnosťou bánk zároveň vykonáva dohľad Národná banka
Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady, vydávať bankové platobné karty,
poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom podľa osobitného predpisu,

poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti,
z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, vykonávať
platobný styk a zúčtovanie pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej
činnosti (§ 3 Zákona o bankách).
27. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal doručenie písomnej

výzvy zo strany banky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.
28. Na postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti je potrebné aplikovať ust. § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka, avšak pri bankových úveroch je potrebné rešpektovať ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách
v súvislosti s identifikáciou predmetu zmluvy o postúpení pohľadávky. Ust. § 92 ods. 8 zákona o
bankách poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovom právnom

vzťahu z bankového úveru, lebo vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní je v omeškaní so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku.
Žalobca nepreukázal, že žalovanému bola zo strany banky skutočne doručená písomná výzva a napriek
doručeniu tejto výzvy bol žalovaný nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením
čo i len časti svojho peňažného záväzku. Citované ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách umožňuje banke

postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, za predpokladu doručenia
písomnej výzvy klientovi banky a po tom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku.
29. Výzva banky musí byť konkrétna, vecná, musí z nej vyplývať, ktoré splátky neboli uhradené, v
akej výške, kedy sa tieto splátky stali splatnými. Ide o základný a prvý predpoklad pre cesiu bankovej

pohľadávky alebo jej časti na inú osobu.
30. Nepreukázaním tejto rozhodnej skutočnosti nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky, a ani
nemohlo dôjsť k naplneniu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. V dôsledku toho nemožno považovať
za dokázané, že toto postúpenie je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému
uplatňovať pred súdom. Súd na podporu svojich tvrdení poukazuje napríklad na rozsudky Okresného

súdu Považská Bystrica spisová značka 3C/195/2014 zo dňa 5. 3. 2015, rozsudok Okresného súdu
Banská Bystrica pod spisovou značkou 7C/209/2014 zo dňa 4. 3. 2015, rozsudok Okresného súdu Nitra
spisová značka 9C/261/2013 zo dňa 17. 2. 2015, rozsudok Okresného súdu Galanta spisová značka
26C/261/2014 zo dňa 27. 1. 2015, rozsudok Okresného súdu Galanta spisová značka 15C/33/2014
zo dňa 27. 1. 2015, rozsudok Okresného súdu Prešov spisová značka 9C/153/2014 zo dňa 12. 3.

2015, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 29. 5. 2014 spisová značka 6Co/119/2013, rozsudok
Krajského súdu v Prešove spisová značka 4Co/145/2014 zo dňa 11. 3. 2015, rozsudok Krajského súdu v
Prešove zo dňa 24. 2. 2015 na spisová značka 19Co/177/2014, uznesenie Krajského súdu v Bratislave
spisová značka 6Co/203/2015 zo dňa 19. 5. 2015.
31. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne zistenia súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu

rozhodnutia a žalobu vo zvyšnej časti zamietol (výrok II.), nakoľko žalobca nepreukázal, že je aktívne
legitimovaný na podanie takejto žaloby. Keďže sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd musí zo zákona
prísnejšie posudzovať žalobné návrhy a chrániť práva spotrebiteľov, preto pre všetky uvedené vážne
nedostatky súd žalobe nemohol vyhovieť.32. Výrokom III. súd postupom podľa § 298 CSP určil, že zmluvná podmienka dohodnutá v bode 19.16
Všeobecných podmienok k Zmluve o splátkovom úvere č. 0202503132 je neprijateľná.

33. Podľa § 53 ods. 1, ods. 3 písm. a ods. 4 OZ, účinný k 24. 4. 2007, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
(3) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujúdodávateľovi,abyspotrebiteľovinevydalnímposkytnutéplnenieajvprípade,žespotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré
vznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
(4) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a ods. 2 OZ, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

34. Uvedenou zmluvnou podmienkou si strany dohodli, že Klient výslovne súhlasí s tým, že Banka je
oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo
súčasné, podmienené, alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj
bez ohľadu na to, či Banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo

nie, voči Klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je
oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči Banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu
výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom Banky.

35. V prípade uzavierania spotrebiteľských zmlúv treba dodržiavať všeobecnú úpravu spotrebiteľských

zmlúv (§ 52 až 54). Zákon nepresne ustanovuje, že ide zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou, čo by mohlo vyvolávať dojem, že ide o podmienky v spotrebiteľskej zmluve už dojednané.
Tu však ide o všeobecné pravidlo, ktoré má pôsobiť aj preventívne, teda slúži na vyjadrenie toho,
v akom zmysle má dodávateľ pripravovať podmienky spotrebiteľskej zmluvy(návrhy na uzavieranie
zmlúv), ktoré sú v zákone zakotvené pre uzavieranie konkrétnych spotrebiteľských zmlúv. Zákonom

ustanovenýchpodmienoksaspotrebiteľnemôževopredvzdať.Pretobyboloneplatnéajtakédojednanie
v spotrebiteľskej zmluve, v ktorej by spotrebiteľ dal súhlas na neakceptovanie zákonom ustanovenej
podmienky či obchádzanie niektorej neprijateľnej podmienky, a to by v konečnom dôsledku zhoršilo jeho
zmluvné postavenie. Podmienky spotrebiteľských zmlúv upravené v zákone (všeobecné a aj osobitné)
sú vo vzťahu k spotrebiteľovi kogentné, keďže nepripúšťajú odchylnú úpravu, ktorou by sa zhoršilo

postavenie spotrebiteľa. V § 53 ods. 3 je zakotvený exemplifikatívny výpočet neprijateľných podmienok
uvedených v spotrebiteľských zmluvách. Novelou (zákonom č. 568/2007 Z.z.) bol ich výpočet spresnený
a doplnený [písm. a) až r)], a to na základe smernice č. 93/13/ES. Z gramatického výkladu slova „najmä“jednoznačne vyplýva, že aj iné zmluvné podmienky môže súd vyhlásiť za neprijateľné, posudzuje pritom
okolnosti daného prípadu samostatne.

36. Súd považoval uvedenú zmluvnú podmienku za neprijateľnú z dôvodu, že kým banka ako silnejšia
zmluvná strana môže aj bez súhlasu dlžníka (klienta, žalovaného) kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje
pohľadávky bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka
vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči klientovi na tretiu
osobu; žalovaný ako slabšia zmluvná strana je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo

previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom Banky.
Takéto zmluvné dojednanie výslovne spôsobuje nerovnováhu v postavení strán a negatívne postihuje
žalovaného pri realizácii svojich práv. Preto uvedené zmluvné dojednanie súd považuje za neprijateľné
a podľa § 53 ods. 4 OZ, účinného v čase podpisu zmluvy, za neplatné.

37. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods.

1 CSP. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j.
strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech
vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci
rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so
žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech

vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech
nemala. Ustanovenie § 256 vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia.
Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Ak by žalobca žalobu zobral

späť napr. z dôvodu premlčania uplatnenej pohľadávky, či napr. bez udania dôvodu alebo bez toho,
aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, a
preto znáša trovy žalovaného žalobca. Navyše ak dôvodom späťvzatia žaloby je oprávnene uplatnená
námietka premlčania vznesená žalovaným (v spotrebiteľskej veci aj bez námietky), z procesného
hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré

vznikli žalovanému (R 11/1998). V danom prípade žalobca zavinil čiastočné zastavenie konania a vo
zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá, preto žalovaný by mal v plnej miere nárok na náhradu trov konania,
avšak žiadne mu nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na

súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.