Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 7, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 35C/311/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316214025
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Dojčánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316214025.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Dojčánovou, v právnej veci žalobcov: 1.

Ľ. Š., nar. X.X.XXXX, bytom Š. Č.. XXXX, XXX XX Š., 2. A. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. Č.. XXXX,
XXX XX Š., 3. U. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. Č.. XXXX, XXX XX Š., všetci zastúpení: SEDLAČKO
& PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovaným: 1.
D. T., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. Č.. XXX, XXX XX Š., 2. D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. Č.. XXX,
XXX XX Š., obaja zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Peter Wolf, s.r.o., so sídlom Šafárikova 1522,
924 01 Galanta, 3. Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811
05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zast.: Advokátska kancelária Legal Cases s.r.o., so sídlom Alžbetínske

námestie 328, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 720 097, o návrhu žalovaného v 3. rade na obnovu
konania, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na povolenie obnovy konania zamieta.

Žalobcovia v 1. až 3. rade majú právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu 28.7.2016 žalovaný v 3. rade žiadal, aby súd povolil obnovu konania
vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 8C/432/2013 z dôvodu uvedeného v § 228 ods. 1
písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (v súčasnosti § 397 písm. a) C.s.p.). Svoj návrh odôvodnil tým,

že rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 23Co/543/2014-278 z 28.9.2015 bol medzitýmny rozsudok
Okresného súdu Galanta, č.k. 8C/432/2013-160 z 10.6.2014, ktorým rozhodol, nárok žalobcov je daný
voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade, potvrdený. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo žalovanému v 3.
rade doručené 3.12.2015. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k právnemu
záveru, že pri zodpovednosti žalovanej v 3. rade je potrebné vychádzať zo zák. č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
(ďalej len „ZoPZP“). Súčasťou náhrady škody (ujmy) spôsobenej na zdraví sú nielen ujmy majetkovej

povahy, ale aj nemajetkové ujmy na základe výslovného znenia zákona, napr. bolesti a sťaženie
spoločenského uplatnenia, ktoré sa odškodňujú v peniazoch. Aj v smerniciach Rady č. 72/166/EHS,
č. 90/232/EHS, smernici č. 2000/26/ES sa hovorí, že členské štáty sú povinné prijať všetky primerané
opatrenia zabezpečujúce, aby zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel bola
krytá poistením s cieľom ochrany poistených strán a potenciálnych obetí nehôd a aby akékoľvek škody
a ujmy v oblasti povinného poistenia nezostali neuhradené. Súd vychádzajúc z uvedených smerníc EÚ
ako aj z rozsudku Súdneho dvora ES sp. zn. C-22/12 z 24.10.2013 použitím eurokonformného výkladu

pojmov „náhrada škody, škoda na zdraví“ dospel k záveru, že v rámci náhrady škody sa odškodňuje
aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody, ktorú v širšom ponímaní
treba považovať za škodu na zdraví. Voči uvedenému rozhodnutiu podala navrhovateľka odvolanie,ktoré dôvodila nesprávnym právnym posúdením veci prvostupňovým spôsobom a nedostatočným
odôvodnením.

2. Odvolací súd svojím rozhodnutím potvrdil vecnú správnosť rozhodnutia prvostupňového súdu. Vo
svojom rozsudku citoval odlišné stanovisko JUDr. Rudolfa Čirča v konaní pred NS SR sp. zn. 4Cdo
168/2009, s ktorým sa odvolací súd stotožnil a z ktorého vyplýva, že ak by mal platiť výklad pojmu
Škoda vychádzajúci z textu ZoPZP, resp. vychádzajúci z ustanovenia obč.zák. o zodpovednosti za
škodu, ak by náhrada nemajetkovej ujmy pozostalým nemala byť predmetom poistného krytia, mohlo

by to znamenať značné majetkové riziko subjektov zodpovedajúcich za takúto nemajetkovú ujmu, ktoré
by v individuálnych prípadoch mohlo viesť aj k finančnému bankrotu. Pri výklade pojmu Škoda pre
účely ZoPZP treba vychádzať z chápania tohto pojmu komunitárnym právom. ZoPZP bol výsledkom
transpozície smerníc EU. Komunitárne právo chápe škodu ako majetkovú tak aj nemajetkovú ujmu.
Odvolací súd tiež uviedol, že z rozsudku C22/12 vyplynulo, že členské štáty sú teda povinné pri určení,
aká škoda bude krytá a aké budú podmienky povinného poistenia, brať na zreteľa pravidlá práva Únie.

Súdny dvor spresňuje, že ujma na zdraví, ktorá musí byť podľa druhej smernice krytá, predstavuje
akúkoľvek ujmu, ktorá bola spôsobená zásahom do osobnej integrity. Aj z rozsudku C-277/12 vyplýva,
že vnútroštátne právo umožňuje rodinným príslušníkom obete dopravnej nehody požadovať náhradu
utrpenej nemajetkovej ujmy, náhrada tejto ujmy musí byť krytá povinným poistením motorového vozidla.
Preto má odvolací súd za to, že s použitím eurokonformného výkladu pojmov náhrada škody, škoda

na zdraví v ust. § 4 ods. 1,2, 4 a § 15 ZoPZP sa v rámci náhrady škody odškodňuje aj nemajetková
ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody. Takáto náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch
preto spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia.

3. Ako prvostupňový, tak aj odvolací súd uplatnil princíp prednosti práva EU pred vnútroštátnym právom

prostredníctvom priameho účinku smerníc EU voči žalovanému v 3. rade v rozpore s právom EÚ, čím
sa dostal do rozporu s čI. 249 pododsek 3 Zmluvy o založení ES (aj s čI. 189 ods. 3 Zmluvy o založení
EHS), a tiež do rozporu s § 4 ods. 2 a § 5 ods. 1 ZoPZP.

4. Dňa 31.03.2016 vydal v dovolacom konaní Najvyšší súd SR rozsudok, sp. zn. 3 Cdo 301/2012,

v ktorom právoplatne vyriekol, že poisťovňa nie je pasívne legitimovaným subjektom v konaniach
pozostalých po obetiach dopravných nehôd o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenú usmrtením ich
blízkej osoby pri dopravnej nehode. NS SR vo svojom rozsudku uviedol, že otázka pasívnej legitimácie
poisťovne v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 a nasl. Obč. zák. za zásah do osobnostných
práv pozostalých spôsobený usmrtením ich blízkej osoby pri dopravnej nehode a jej krytia z povinného

zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle
ZoPZP bola už v rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu riešená a to uznesením z 20.4.2011 sp. zn.
4Cdo 168/2009. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva záver o nedostatku pasívnej legitimácie poisťovne
S poukazom na výklad ustanovenia § 4 ods.2 písm. a) ZoPZP. Dovolací súd v posudzovanej veci
nezistil dôvod na odklon od názoru vysloveného najvyšším súdom vo vyššie uvedenom rozhodnutí,

ktorý považuje za opodstatnený aj v prejednávanej veci. Dovolací súd považuje za potrebné poukázať
na pojmovú obsahovú odlišnosť inštitútov zodpovednosti za škodu a zodpovednosti za zásah do
osobnostných práv v slovenskom vnútroštátnom práve a na str. 19 a nasl. svojho rozhodnutia podáva
vyčerpávajúci výklad týchto právnych inštitútov. Dovolací súd v tomto konaní nevzhliadol dôvod na
odlišný výklad § 4 ods. 2 písm. a) ZoPZP ani PO rozhodnutí SD rozsudkom C-22/12 vo veci Hassová.

5. Najvyšší súd SR svojím rozsudkom potvrdil neprekonanosť uznesenia NS SR z 20.4.2011 sp. zn.
4Cdo 168/2009. Potvrdil nemožnosť eurokonformného výkladu pojmu škoda, ktorým by došlo k výkladu
§ 4 ods. 2 písm. a) ZoPZP contra legem. Potvrdil nemožnosť priameho účinku smerníc EÚ voči fyzickým
a právnickým osobám. Ich priamy účinok je uplatniteľný len vo vzťahu k štátu. Potvrdil, že rozsudok

ESD vo veci Haasová uviedol, ako by mala úprava otázky náhrad povinného zmluvného poistenia
motorovýchvozidielvovnútroštátnomprávevsúladeskomunitárnouúpravouvyzerať.NSSRvosvojom
rozsudku potvrdil, že z § 4 ods. 2 písm. a) ZoPZP vyplýva, že toto poistenie nepokrýva uvedený druh
nemajetkovej ujmy, ale kryje iba škodu na zdraví“, pričom škodu na zdraví a nároky spôsobené zásahom
do osobnostných práv Občiansky zákonník striktne od seba odlišuje. Uvedený rozsudok bol Najvyšším

súdom SR vydaný dňa 31.03.2016. Vzhľadom na túto skutočnosť žalovaná v 3. rade nemohla uvedené
rozhodnutie bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní. Vzhľadom na záväzný obsah dovolacieho
rozhodnutia NS SR je žalovaná v 3. rade v oprávnenom presvedčení, že uvedený dôkaz môže privodiť
pre ňu priaznivejšie rozhodnutie v tejto veci.6. Žalovaná v 3. rade síce podala voči uvedeným rozsudkom dovolanie s odôvodnením, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p. - žalovanej v 3. rade sa postupom sudu

odňala možnosť konať pred súdom, avšak v dovolacom konaní sa súd nebude zaoberať so samotným
hmotnoprávnym nárokom žalobcov voči poisťovni v súvislosti s procesnou legitimáciou žalovanej v
3. rade v tomto konaní ale predmetom dovolacieho konania bude riešenie otázky, či odôvodnenie
rozsudkov spĺňa v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p náležitosti riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia. Riešenie hmotnoprávneho nároku žalobcov voči navrhovateľke je možné len v

obnovenom konaní. Po povolení návrhu na obnovu konania zoberie žalovaná v 3. rade svoje podanie
o dovolaní späť. Žalovaná v 3. rade sa o rozsudku NS SR dozvedela po jeho doručení obchodnej
spoločnosti KOOPERATIVA a.s., ktorá bola v uvedenom dovolacom konaní účastníkom konania a ktorej
bol rozsudok doručený dňa 20.06.2016.

7. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu 3.1.2017 navrhli, aby súd návrh na

obnovu konania odmietol, resp. zamietol. Argumentácia žalovaného v 3. rade, ktorý sa domnieva,
že sú dané predpoklady pre obnovu konania v zmysle § 397 písm. a) C.s.p., ktorými je existencia
rozhodnutia NS SR zo dňa 31.3.2016, sp.zn. 3Cdo 301/2012 v inej veci, v ktorom bol vyslovený odlišný
právny názor, je v celom rozsahu neopodstatnená a absurdná. Dôvodom pre obnovu konania v zmysle
ustanovenia § 397 písm. a) C.s.p. môže byť výlučne neskoršie rozhodnutie príslušného orgánu, ktorý

odchylne rieši predbežnú otázku, ak išlo o prípad, v ktorom bol súd pri pôvodnom rozhodovaní viazaný
rozhodnutím iného orgánu (§ 194 ods. 2 CSP), alebo o prípad, v ktorom súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal z rozhodnutia vydaného skôr príslušným orgánom (R 2/1983). Rozhodnutie sa teda musí
týkať prejudiciálnej otázky, ktorú súd pôvodne nebol oprávnený riešiť, pričom orgán, do ktorého
právomoci jej posúdenie patri, rozhodol inak ako súdy v pôvodnom konaní. dňa 11.10.2016 bolo vydané

uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 666/2016, ktorým Ústavný súd SR odmietol sťažnosť
žalovaného v III. rade v inej (skutkovo obdobnej) veci ako zjavne neopodstatnenú. V rámci obiter
dictum konštatoval vecnú správnosť úvah, ktoré boli základom právneho posúdenia aj v napadnutom
konaní. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR neschválilo uverejnenie rozhodnutia NS
SR 3 Cdo 301/2012 v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.

Právna argumentácia žalovaného vili. rade vychádza z hrubej dezinterpretácie ustanovenia § 397
písm. a) CSP, pričom k otázke prípustnosti obnovy konania podľa tohto ustanovenia a k jeho výkladu
žalobcovia poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.8.2011, sp. zn. 3 Cdo 98/2011:
„Vecná nesprávnosť rozsudku, ktorého obnova sa navrhuje, nie je dôvodom zakladajúcim procesnú
prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 OSP.“; na judikáty R 105/1998: Právny názor na výklad

zákona vyslovený iným orgánom (Ústavným súdom, ministerstvom a pod.) než procesným súdom,
ktorý prejednal vec v rámci svojej právomoci, nie je spôsobilý dôvod obnovy konania.“ a Rcz 48/2000:
„Okolnosť, že odôvodnenie nálezu Ústavného súdu zahrňuje posúdenie právnej otázky, ktorú odvolací
súd posúdil v inej, skoršej veci inak, nečiní z nálezu rozhodnutie, ktoré by bolo dôvodom obnovy konania
podľa ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a) OSP.“, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 25.1.2001,

sp. zn. 20 Cdo 2948/2000 „Skutočnosť, že iný súd v inom konaní vyložil zákon odlišným spôsobom
(posúdil vymedzenú právnu otázku inak), nemôže zapríčiniť povolenie obnovy konania.“. Neskoršie
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v inom konaní, na ktoré žalovaný v Hl. rade odkazuje, rieši otázku
pasívnej vecnej legitimácie odlišným spôsobom, ako súdy v namietanej právnej vecí. Žalovaný v III.
rade sa pravdepodobne domnieva, že dôvodom na obnovu konania môže byť akékoľvek neskoršie

rozhodnutie, v ktorom bol obdobný skutok právne posúdený inak (v prospech strany navrhujúcej
obnovu). Rozhodnutie, ktoré je založené iba na odlišnom právnom posúdení skutkovo obdobného
prípadu, nemôže byť v žiadnom prípade dôvodom na obnovu konania. Ide totiž o parciálnu, výkladovú
otázku, na základe ktorej súd vykonáva celkové právne posúdenie a ktoré je oprávnený riešiť výlučne v
konaní o uplatnenom nároku. Tým, že žalovaný III. rade odkazuje na právne posúdenie, ktoré vyplýva z

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 301/2012 a ktoré sa odlišuje od namietaného právneho
posúdenia, iba poukazuje na možnosť iného (podľa jej názoru priaznivejšieho) právneho posúdenia veci
v pôvodnom konaní. Žalovaný v II. rade de facto namieta správnosť právneho posúdenia uplatneného
nároku v pôvodnom konaní, a to odkazom na iné (odlišné) právne posúdenie. Z takejto námietky však
nemožno abstrahovať dôvod pre povolenie obnovy konania podľa § 397 písm. a) CSP (R 48/2000).

Ako už bolo vyššie uvedené, skutočnosť, že iný súd v inom konaní vyložil zákon odlišným spôsobom
(posúdil vymedzenú právnu otázku inak), nezakladá prípustnosť obnovy konania (R 55/1956; rozsudok
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 25.1.2001, sp. zn. 20 Cdo 2948/2000; R 48/2000; rozsudok Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 15.8.1996, sp. zn. 2 Cdon 133/96). Navyše, v zmysle ustanovenia § 397 pism. a) CSPsa musí neskoršie rozhodnutie týkať strán a predmetu pôvodného konania. Rozhodnutie NS SR 3 Cdo
301/2012 sa týka úplne inej veci, iných strán a iného predmetu konania.

8. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k návrhu na obnovu konania vyjadrili prostredníctvom svojho právneho
zástupcu na pojednávaní dňa 7.6.2017, kde žiadali, aby súd návrh zamietol. Právny zástupca uviedol,
že tak okresný súd ako aj krajský súd v tejto veci vychádzali z rozšíreného výkladu pojmu náhrada
škody, pričom v tomto prípade nejde o priamu aplikáciu smerníc, ale o výkladovú metodológiu. Aj po
vydaní rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/301/2012 nižšie súdy vydali rozhodnutia, ktoré nie sú v zhode

s argumentáciou žalovanej v 3. rade. V týchto rozhodnutiach bola vyslovená dôvodnosť nároku voči
poisťovni.

9. Podľa § 397 C.s.p. proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu

privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní,

d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebo

f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

10. Podľa § 399 C.s.p. žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého zmenu
alebo zrušenie možno dosiahnuť inak.

11. Podľa § 400 C.s.p. žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

12. Podľa § 403 ods. 1, 2 C.s.p. žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy

sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho
mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti
rozhodnutia.

13. Podľa § 411 C.s.p. rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný.

14. Podľa § 414 C.s.p. ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu
konania povolí alebo zamietne.

15. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu. Predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, a preto
je prípustnosť tohto opravného prostriedku značne obmedzená. Právoplatné rozhodnutie súdu možno
napadnúť obnovou konania len z taxatívne stanovených dôvodov a presne určenej lehote.

16. Žalovaný v 3. rade návrhom na obnovu konania doručeným súdu 28.7.2016 napadol rozsudok

Okresného súdu Galanta z 10.6.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava z 28.9.2015, ktorý
bol žalovanému v 3. rade doručený 3.12.2015. Ako dôvod obnovy žalovaný v 3. rade označil rozsudok
Najvyššie súdu Slovenskej republiky z 31.3.2016, sp. zn. 3Cdo 301/2012, o ktorom sa žalovaný v 3.
rade dozvedel po jeho doručení spoločnosti KOOPERATIVA a.s. dňa 20.6.2016. Návrh na povolenie
obnovykonaniatakbolsúdudoručenývzákonomstanovenejlehotetrochmesiacov,odkedysažalovaný

v 3. rade o tvrdenom dôvode obnovy konania dozvedel a troch rokov od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia. Napadnutými rozsudkami bol žalovaný v 3. rade zaviazaný na plnenie, preto je splnená aj
podmienka uvedená v § 400 C.s.p..17. Súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť rozdiel medzi obnovou konania a dovolaním ako
mimoriadnymi opravnými prostriedkami. Dovolanie totiž slúži na odstránenie chýb v právnom posúdení
veci, na rozdiel od obnovy konania, ktorá je prostriedkom nápravy súdneho rozhodnutia, ktorého

nesprávnosť spočíva v nedostatkoch v skutkovom zistení. Žalovaný v 3. rade návrh na obnovu konania
odôvodnil ustanovením § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. (v súčasnosti §397 písm. a/ C.s.p.). Za dôvod pre
obnovu konania pritom považuje súdne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v inom spore, v ktorom bola
riešenáobdobnávec,avktoromnajvyššísúdodlišneposúdilotázkupasívnejlegitimáciežalovanéhov3.
rade v konaniach pozostalých po obetiach dopravných nehôd o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenú

usmrtením ich blízkej osoby pri dopravnej nehode.

18. Tak Okresný súd Galanta v rozsudku č.k. 8C/ 432/2013 - 160 z 10.6.2014 ako aj Krajský súd v Trnave
v rozsudku č.k. 23Co/543/2014 - 278 z 28.9.2015 vyslovili svoje právne názory vychádzajúc z úvah a
právneho hodnotenia skutkovej situácie. Je pravdou, že najvyšší súd vyslovil v uvedenom rozhodnutí
sp.zn. 3Cdo/301/2012 z 31.3.2016 (teda vydanom po právoplatnosti napadnutých rozsudkov) odlišný

právny názor, avšak okolnosť, že v inom konaní (skutkovo i právne obdobnom) dospel najvyšší súd
k opačnému právnemu záveru, nezakladá prípustnosť obnovy konania, pretože ide o odlišné právne
posúdenieveci,ktorévrámciobnovykonanianemožnoriešiť(viďuznesenieÚstavnéhosúduSlovenskej
republiky II. ÚS 161/2012 z 31.5.2012).

19. Záver, že neskôr prijaté rozhodnutie v inej právnej veci samo o sebe nie je dôvodom pre povolenie
obnovy konania, bol už v minulosti prijatý v stanovisku občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
ČSR z 8.9.1982 pod R 2/1983 (na ktoré odkazovali aj žalobcovia) a súdna prax aj v súčasnosti z
neho vychádza (napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR 29Cdo/269/08 z 31.1.2008, 32Cdo/540/11 z
27.10.2011, 20Cdo 328/209). Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu ČR, ktorý zreteľne

deklaroval, že zmena právneho názoru nemôže byť podkladom pre obnovu konania vo veci právoplatne
skončenej (napr. uznesenie Ústavného súdu II. ÚS 111/98 zo 7.5.1998, IV. ÚS 410/00 z 2.10.2000).

20. Z uvedených rozhodnutí vyplýva aj to, že relevantnými rozhodnutia v zmysle § 228 ods. 1 písm. a)
O.s.p./§397 písm. a) C.s.p. zákonodarca mienil tie, ak súd v pôvodnom konaní vyriešil predbežnú otázku

odchylne než o nej rozhodol príslušný orgán, alebo išlo o prípad, ak súd bol viazaný rozhodnutím podľa
§ 135 ods. 1, 2 O.s.p./§193 C.s.p. alebo z neho vychádzal a neskôr príslušný orgán vyriešil rovnaké
skutkové okolnosti inak. Záver o tom, že skutočnosť, že iný súd v inom konaní posúdil vymedzenú
(rovnakú) právnu otázku inak, nemôže zapríčiniť povolenie obnovy konania, je logický, keďže existuje
množstvo právoplatne rozhodnutých vecí s rozdielnym právnym posúdením a ak by sa takéto súdne

rozhodnutie malo považovať za dôvod pre obnovu konania, nepochybne by došlo k narušeniu princípu
právnej istoty. Judikatúra teda jasne uvádza, že v zmysle § 397 písm. a) C.s.p. musí ísť o rozhodnutie,
ktoré s vecou vecne a personálne súvisí (viď uznesenie KS Prešov č.k. 13Co/229/2015 z 9.3.2016).

21. To, že po právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/543/2014 z 28.9.2015, vydal

Najvyšší súd SR rozhodnutie, v ktorom v inej, hoci skutkovo i právne obdobnej, veci vyslovil odlišný
právny názor, na povolenie obnovy konania nestačí. Nakoľko súd dospel k záveru, že dôvod pre obnovu
konania nie je daný, návrh na povoleni obnovy konania zamietol.

22. Podľa § 409 C.s.p. na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia o

konaní pred súdom prvej inštancie.

23. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

25. Žalobcom v 1. až 3. rade ako strane, ktorá mala v konaní o povolenie obnovy konania plný úspech
súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (262 ods.

2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Galanta.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.