Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 12, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 4T/57/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117010647
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Frátrik

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3117010647.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Michalom Frátrikom, v trestnej veci obžalovaného O. G., na

hlavnom pojednávaní konanom 12. júna 2018 v Trenčíne, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný O. G., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom L., prechodne
bytom X. Z., C. nad A., resp. O. XXX/XXX, A. N., adresa na doručovanie: O. úrad W. nad S.,

je vinný, že

1. obžalovaný O. G. dňa XX.XX.XXXX v čase asi okolo 17:00 hodiny počas toho, ako sa F. F. (t.č.
už právoplatne odsúdený) rozprával s poškodeným A. N. v jeho byte na adrese W. nad S., P. XXX/
XX, vošiel bez dovolenia a bez použitia násilia do bytu a keď ho poškodený žiadal, aby z bytu odišiel,
obžalovaný O. G. ho fyzicky napadol takým spôsobom, že ho začal udierať päsťami do oblasti tváre
a hrudníka, pričom k fyzickému napádaniu sa pridal aj F. F. (t.č. už právoplatne odsúdený) a spoločne
udierali poškodeného prevažne do oblasti tváre a hrudníka, následne potom čo prestali poškodeného

udierať, tento odišiel do kúpeľne, tak F. F. (t.č. už právoplatne odsúdený) zobral poškodenému zo stolíka
v obývacej miestnosti mobilný telefón značky Siemens zakúpený približne v roku 2009 za sumu asi 15,-
€ a čiemu koženú peňaženku zakúpenú v roku 2014 za sumu asi 10,- €, v ktorej sa nachádzal občiansky
preukaz poškodeného číslo EB 475 178, kartička poistenca od poisťovne W., bankomatová karta A.
banky, preukaz ZŤP a finančná hotovosť vo výške 35,- € a zároveň obžalovaný O. G. vzal pri odchode
aj kľúče od bytu poškodeného, čím poškodenému A. N., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom W.
nad S., P. XXX/XX spôsobili zlomeninu 5 a 6 rebra vľavo s posunmi a pomliaždenie oblasti oka vľavo, v
dôsledkučohobolobmedzenývpohyblivostiprezlomeninyrebiertritýždnealiečbatrvalaod06.01.2017

do 10.02.2017, pričom zranenie nezanechá trvalé následky,

2. dňa 06.01.2017 v presne nezistenom čase od 12:50 hodiny do 14:05 hodiny počas neprítomnosti
poškodeného A. N. v jeho byte na adrese W. nad S., P. XXX/XX si odomkli odcudzenými kľúčmi zo dňa
05.01.2017 a vošli do bytu poškodeného, z ktorého následne odcudzili 2 televízory značky LG (z toho
jeden nefunkčný), z kuchyne 5 ks 0,5 litrových fliaš olivového oleja v hodnote 12,50 € a 1 ks parfém
neznámej značky v hodnote 80,- € a zlomili dioptrické okuliare v hodnote 5,50 €, čím svojím konaním

spôsobili poškodenému A. N., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom W. nad S., P. XXX/XX podľa
odborného vyjadrenia celkovú škodu vo výške 213,- €,

teda

v bode 1. spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe -
osobe vyššieho veku a súčasne neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval,v bode 2. spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval a čin
spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu,

čím spáchal

v bode 1. prečin ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno
a) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek l písmeno e) Trestného zákona,

v bode l. a 2. pokračovací prečin porušovania domovej slobody sčasti v bode 1. samostatným konaním
podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona a sčasti v bode 2. v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 194 odsek
1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 194 odsek 2, § 42 odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek l Trestného zákona, § 38 odsek 2
Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno 1), § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného Zákona
a za použitia § 38 odsek 4 Trestného zákona a na súhrnný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28
(dvadsaťosem) mesiacov.

Podľa§48odsek1.odsek2písm.b)Trestnéhozákonaobžalovanéhonavýkonuloženéhotrestuodňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 odsek l, odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá každého druhu po dobu 6 (šesť) rokov.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušuje právoplatný výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného
súdu Považská Bystrica zo dňa 14. marca 2017 sp. zn. 0T/15/2017, kde bol obžalovanému podľa § 212
odsek 2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody na 6 (šesť) mesiacov s jeho podmienečným

odkladom výkonu trestu podľa § 49 odsek 1 písm. a) a § 50 odsek 1 Trestného zákona na skúšobnú
dobu 18 (osemnásť) mesiacov, ako aj právoplatný výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu
Trenčín zo dňa 10. októbra 2017 sp. zn. 0T/136/2017, kde bol obžalovanému podľa § 289 odsek 1
Trestného zákona uložený ďalší trest odňatia slobody na 3 (tri) mesiace nepodmienečne so zaradením
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, a súčasne súd zrušuje

aj všetky rozhodnutia obsahovo na tento výrok nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín podal na Okresnom súde Trenčín dňa 27.04.2017 na
obžalovaného a F. F. nar. XX.XX.XXXX obžalobu na tom skutkovom základe, ako je tento uvedený vo

výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný a F. F. boli zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku uznaný za vinných trestným
rozkazom sp. zn. 4T/57/2017 zo dňa 29.05.2017, pričom boli odsúdení na tam uvedené tresty.

Proti vydanému trestnému rozkazu prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín podal odpor, a to vo vzťahu
k obžalovanému. Odpor podal i poškodený. Vzhľadom na uvedené trestný rozkaz sp. zn. 4T/57/2017
zo dňa 29.05.2017 nadobudol právoplatnosť len čo do výroku o vine a treste vo vzťahu k F. F., pričom
uznesením vyhláseným na hlavnom pojednávaní dňa 12.06.2018 bol zároveň poškodený v súlade s §
355 ods. 2 Tr. por. s jeho nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces. Predmetom konania

teda zostalo rozhodnúť o podanej obžalobe vo vzťahu k obžalovanému.Na deň 12.06.2018 súd vytýčil termín hlavného pojednávania, na ktoré predvolal obžalovaného,
ktorý sa však predmetného hlavného pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnil. Za splnenia

podmienok podľa § 252 ods. 2 Tr. por. (obžaloba bola doručená obžalovanému do vlastných rúk dňa
20.07.2017 /doručenka č.l. 62 rub/, predvolanie na hlavné pojednávanie bolo doručené obžalovanému
do vlastných rúk dňa 23.04.2018 /doručenka č.l. 92 rub/, obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o
skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané
ustanovenia o vyšetrovaní, obžalovaný bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na

doplnenie vyšetrovania, obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti
upozornený /predvolanie na hlavné pojednávanie č.l. 93/) súd rozhodol o tom, že hlavné pojednávanie
vykoná v neprítomnosti obžalovaného.

Na hlavnom pojednávaní súd na návrh prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín vykonal dokazovanie
čítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania (v súlade s § 258 ods. 4 Tr. por.) č.l. 11 spisu a

oboznámením listinných dôkazov, konkrétne odpisu z registra trestov obžalovaného č.l. 37 a 96 spisu,
správ o povesti obžalovaného č.l. 39-43 spisu a trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín sp. zn.
0T/136/2017 zo dňa 10.10,2017 č.l. 70 spisu.

Obžalovaný podľa jeho výpovede zo dňa 01.02.2017 ku skutku, ktorý mu bol obžalobou kladený za vinu

uviedol, že začiatkom mesiaca január 2017 bol na byte jeho kamaráta F. F. z W. nad S., pričom ako sa
rozprávali, F. hovoril niečo o tom, že robí ručiteľa nejakému jeho známemu z W. nad S., kde spomínal
aj jeho meno, ktoré si nepamätal, s tým, že tento neplatí pôžičku. Pri tom sa F. tak rozčúlil, že sa to
rozhodol hneď riešiť a tak sa ho opýtal, či ide s ním k dotyčnému si to vyrozprávať. F. taktiež vravel, že ho
zoberie do banky, aby to dal do poriadku. Tak išli k jeho známemu, ktorému on robil ručiteľa. Spoločne

prišli k bytovému domu nachádzajúcemu sa oproti hotelu H., kde mal podľa vyjadrenia F. tento bývať.
Následne spoločne vošli do vchodu, kde sa mu zdá, že dvere boli otvorené, prešli na prvé poschodie ku
jedným vchodovým dverám na ktoré F. zaklopal. Na toto sa tieto dvere otvorili, kde si obžalovaný všimol,
že tieto otvoril jemu neznámy straší pán, ktorý ako zbadal F., tak mu povedal, že nech ide do vnútra. Na
to do bytu vstúpil aj obžalovaný, na čo však tento pán zareagoval, že mu priamo povedal, že obžalovaný

má ísť preč z jeho bytu. Na to hneď z bytu resp. z vstupnej chodby vyšiel von na vonkajšiu chodbu a
dvere zavrel. V byte teda zostal len jeho kamarát F. a ten pán. Spoza dverí počul ako sa bavili o pôžičke,
kde priamo počul, ako mu F. vravel, že nech ide s ním do banky, na čo mu ten pán odpovedal, že on
s ním nejde. Ako obžalovaný stál vonku a toto počul, rázom do neho vbehol hnev, otvoril si chodové
dvere bytu za pomoci vonkajšej kľučky, nakoľko tieto neboli z vnútornej strany uzamknuté a vošiel opäť

do tohto bytu a to aj napriek tomu, že predtým ho uvedený pán vyzval, aby byt opustil. Vošiel do chodby
a išiel priamo do jednej z miestnosti, kde sa nachádzal F. a ten jemu neznámy pán. V čase keď vošiel do
vnútra bytu bola medzi F. a tým pánom verbálna potýčka. Pán sedel na gauči a F. stál pri ňom. Ako vošiel
do obývačky, pán mu opäť povedal, aby okamžite odišiel z jeho bytu, čo už obžalovaný neuposlúchol s
tým, že mu povedal, že on je F. bodyguard. Na to pristúpil k pánovi a na gauči ho fyzicky napadol, a to

tým spôsobom, že ho ešte ako sedel jeho pravou rukou udrel priamo do tváre. Potom sa pán postavil
z gauča, začal na obžalovaného kričať, aby okamžite opustil jeho byt, čo obžalovaného ešte viacej
rozčúlilo, nadal mu do kokotov a iné oplzlosti a dal mu ďalšie približne 3 údery pravou rukou priamo na
tvár. Jednalo sa o údery s otvorenou dlaňou, nejednalo sa o údery päsťou. Počas tohto incidentu sa
ho pán snažil vytlačiť von z bytu, čo sa mu nepodarilo a na to sa do incidentu zapojil aj samotný F. a

pána za prítomnosti obžalovaného fyzicky napadol tým spôsobom, že ho udieral svojou pravou rukou
na hlavu. Obžalovaný jasne videl, že ho F. udrel tiež približne 3 krát, a to ešte v obývačke. Obžalovaný
sa potom zobral radšej z bytu preč, pričom ako prišiel ku vchodovým dverám, cez ktoré predtým vošiel,
zaregistroval, že z vnútornej strany zámku je zasunutý zväzok kľúčov, ktoré vytiahol zo zámku a byt
opustil. Vyšiel na chodbu a dvere zavrel. V byte zostal F. a pán. Ešte v čase, keď prvý krát vyšiel z

bytu, si všimol, že F. zobral v byte čiernu pánsku peňaženku a mobilný telefón čiernej farby. Tieto veci
boli predtým položená na stole v obývačke. Taktiež videl ako F. túto peňaženku otvoril, vybral z nej dve
bankovky a to 10,- € a 5,- € a tieto si dal do jedného vačku a peňaženku aj mobilný telefón do druhého.
Toto F. urobil za prítomnosti pána, pričom pán samotného F. upozorňoval, aby mu to vrátil, že mu to
nemá brať. Toto sa odohralo v čase keď prvýkrát vošiel do bytu. Ako potom už obžalovaný bol vonku na

chodbe a v byte zostal už len F. s pánom, tak spoza dverí počul, ako sa títo dvaja hádajú, žiaden buchot
už nepočul. Po 2-3 minútach ako vyšiel obžalovaný z bytu von, vyšiel aj samotný F. a spoločne odišli
preč. Odtiaľto sa presunuli do pohostinstva U., kde si dali každý po dve pivá. Tieto pivá platil obžalovaný.
Z pohostinstva U. potom išli k F. na byt. Tam mu obžalovaný povedal, že z toho bytu zobral kľúče atieto položil na stolík. Boli to 3 kľúče na krúžku. Na toto F. nijakým spôsobom nezareagoval a ani to viac
nerozoberali. Nakoľko je obžalovaný bezdomovec v noci zostal spať u F., ktorý žije sám a aj vtom čase
bol na byte úplne sám. Na druhý deň F. navrhol, že pôjdu opäť za tým pánom a keďže neplatí pôžičku,

zoberie mu televízor. Vtom čase uvedené kľúče od tohto bytu mal pri sebe a tieto mu F. kázal zobrať zo
sebou. V poobedňajších hodinách, presný čas si už nepamätal, spoločne s F. opätovne prišiel k tej istej
bytovke pri H.. Vchodové dvere bytovky boli v tom čase zavreté. Za pomoci jedného z kľúčov, ktoré mal
pri sebe, sa mu tieto podarilo otvoriť a spoločne s F. sa dostali do vchodu. Následne spoločne prišli k bytu
na prvom poschodí, kde býva F. známy. Bez toho, aby skúsili, či je niekto doma, t.j. bez zaklopania alebo

zazvonenia, obžalovaný za pomoci jedného z kľúčov z vonkajšej strany odomkol vstupné dvere do bytu,
ktoré otvoril bez akéhokoľvek poškodenia a spoločne vošli do jeho vnútra. Po tom čo vošli do vnútra F.
hneď išiel do obývačky, kde odpojil od elektriky televízor LG čiernej farby. Obžalovaný v tom čase stál
pri ňom. Po tom čo F. odpojil tento televízor a položil ho v obývačke na podlahu, išli do spálne, kde si
všimli, že na skrini sa nachádza ďalší televízor Samsung čiernej farby, plazma, ktorý nebol zapojený.
Na to mu F. povedal, aby ho zobral, čo aj spravil. Uvedený televízor zobral zo skrine. F. ešte z kuchyne

zobral nejaké fľaše od oleja, pričom tieto si dával do vačkov bundy. Po tomto z bytu odišiel obžalovaný
ako prvý, pričom v rukách vyniesol jeden televízor a hneď po ňom vyšiel aj F., ktorý niesol v rukách druhý
televízor a tento za sebou zavrel vchodové dvere. Ešte v čase keď bol F. v kuchyni, obžalovaný kľúče od
bytu zahodil na zem na chodbe. Po tomto sa spoločne presunuli na F. v byt, kde hneď F. začal obvolávať
jeho známych a týmto sa pokúšal predať televízory. Ešte v ten deň ku F. prišiel nejaký mladý chalan vo

veku približne 30 rokov, s ktorým sa rozprával len F. a ktorý si od F. kúpil televízor Samsung spoločne
s ovládačom a káblami. Tieto veci predtým z bytu vyniesol obžalovaný spolu s televízorom. Za tento
televízor F. dostal od tohto chalana 50,- €, ktoré si potom rozdelili na polovicu. Potom F. ešte niekomu
volal ohľadne druhého televízora LG, pričom po tento si prišiel muž vo veku približne 35 rokov, nižšej
zavalitej postavy, ktorého obžalovaný osobne vôbec nepozná a ako aj prvého muža, videl ho prvýkrát.

Tento od F. zakúpil druhý televízor LG za sumu 30,- €, ktoré si taktiež rozdelili na polovicu. Záverom jeho
výpovede obžalovaný uviedol, že si je plne vedomí jeho konania, že nemal čo vstupovať do bytu pána,
bezdôvodne ho fyzicky napadnúť a bez jeho vedomia mu brať veci. Toto nesmierne ľutuje a konal tak
asi aj preto, že mal niečo vypité, no vedel, čo robí a celý priebeh si presne pamätá.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného (č.l. 37, resp. 96 spisu) súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ
celkom šesťkrát súdne trestaný.
Ohľadne odsúdení Okresným súdom Trenčín sp. zn. 1T/143/2009 a sp. zn. 3T/128/2010 sa na
obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený. Odsúdenie Okresným súdom Trenčín sp. zn. 5T/3/2010
bolo zrušené odsúdením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/128/2010, kde bol obžalovanému uložený

súhrnný trest.
Obžalovaný bol ďalej odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 0T/90/2014 za
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený peňažný
trest v sume 500,- €, pričom 24.03.2015 bol nariadený výkon náhradného trestu odňatia slobody v
trvaní 3 mesiace, z ktorého výkonu bol obžalovaný dňa 13.08.2015 podmienečne prepustený s tým, že

dňa 11.10.2016 sa osvedčil. Predmetným trestným rozkazom bol obžalovanému zároveň uložený trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 1 roko.
Trestným rozkazom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 0T/15/2017 zo dňa 14.03.2017,
právoplatným dňa 14.03.2017, bol obžalovaný odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr. zák.,
začomuboluloženýtrestodňatiaslobodyvtrvaní6mesiacov,ktoréhovýkonbolpodmienečneodložený

a bola mu určená skúšobná doba podmienečného odkladu výkonu trestu v trvaní 18 mesiacov do
15.09.2018.
Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 0T/136/2017 zo dňa 10.10.2017, právoplatným dňa
10.10.2017, bol obžalovaný odsúdený za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace so zaradením do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý trest vykonal dňa 13.02.2018. Ďalej mu bol uložený
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 6 rokov.

Podľa správy o povesti obžalovaného vypracovanej Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v
Trenčíne zo dňa 02.02.2017, obžalovaný v období od roku 2000 do 02.02.2017 nemal evidovaný žiaden

priestupok.

Podľa správy Mestského úradu W. nad S. zo dňa 22.02.2017, voči obžalovanému nebolo na tamojšom
úrade vedené žiadne konanie.V pracovnom posudku spol. S. s.r.o., IČO: XX XXX XXX. bolo konštatované, že obžalovaný bol v danej
spoločnosti zamestnaný na Dohodu o vykonaní práce so zaradením ako pomocný pracovník. Zadané

úlohy si plnil, manuálnej práce schopný bol, problém však bol v jeho povahových a osobnostných
vlastnostiach. Mal problémy s dochádzkou, keď viackrát nenastúpil do práce v dohodnutý deň a čas. Mal
sklon k požívaniu alkoholu, ku ktorému inklinoval vo voľnom čase, čo neraz viedlo k jeho agresívnemu
správaniu a následnému neplneniu si dochádzky do práce. Obžalovaný je záverom hodnotený ako
nespoľahlivý, výbušný a konfliktný, neschopný zmeniť svoje správanie a postoj k životu.

Zhodnotiac na hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy v intenciách § 2 ods. 12 Tr. por., súd dospel k
záveru, že obžalovaný, ktorý sa ku skutkom, ktoré sa mu kladú obžalobou za vinu, v celom rozsahu
doznal už v jeho výpovedi zo dňa 01.02.2017 (ktorá na hlavnom pojednávaní bola čítaná v súlade s §
258 ods. 4 Tr. por., svojim konaním naplnil všetky znaky skutkových podstát trestných činov tak, ako sú
tieto uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Nepochybnezvýpovedeobžalovanéhovyplynulo,žetentodňa05.01.2017spoločnesF.F.,ktorýužskôr
za daný skutok bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom sp. zn. 4T/57/2017 zo dňa 29.05.2017,
úmyselne ublížil na zdraví (k ublíženiu na zdraví pozri § 123 ods. 2 Tr. zák.) poškodenému A. N., nar.
XX.XX.XXXX, ktorý v tom čase bol chránenou osobou - osobou vyššieho veku v súlade s § 139 ods.

l písm. e) Tr. zák., čím naplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a súčasne v ten istý deň sám neoprávnene vnikol do obydlia
poškodenéhoA.N.aneoprávnenetamzotrval,čímnaplnilobjektívnustránkuskutkovejpodstatyprečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák.. Z výpovede obžalovaného ďalej vyplynulo,
že dňa 06.01.2017 spoločne s F. F., ktorý už skôr za daný skutok bol právoplatne odsúdený trestným

rozkazom sp. zn. 4T/57/2017 zo dňa 29.05.2017, neoprávnene vnikol do obydlia poškodeného A. N. a
neoprávnene tam zotrval, pričom tento čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom bolo zabrániť
vniknutiu, čím naplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody podľa
§ 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák..

Zhľadiskasubjektívnejstránky(zavinenia)súdkonanieobžalovanéhovovzťahukskutkompodľavýroku
tohto rozsudku vyhodnotil ako priamy úmysel v súlade s § 15 písm. a) Tr. zák., čo rovnako vyplynulo
z výpovede obžalovaného.

Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia súd obžalovaného uznal vo vzťahu k skutkom podľa výroku tohto

rozsudku v celom rozsahu za vinného.

Pri rozhodovaní o uložení trestu súd vychádzal z toho, že:

a) obžalovaný bol stíhaný za trestné činy

1. ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom
na § 139 ods. l písm. e) Tr. zák., kde trestná sadza podľa § 156 ods. 2 Tr. zák. je 1 rok až 3 roky, čo
je 12 až 36 mesiacov,
2. pokračovací porušovania domovej slobody v bode 1. obžaloby samostatným konaním podľa § 194

ods. 1 Tr. zák. a v bode 2. obžaloby v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.
zák., kde trestná sadzba podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. je 1 rok až 5 rokov, čo je 12 až 60 mesiacov,

b) obžalovaný sa dopustil spáchania dvoch úmyselných trestných činov tak, ako sú tieto špecifikované
v písm. a) vyššie; bolo preto potrebné aplikovať § 41 ods. 1 Tr. zák. a pri ukladaní trestu vychádzať z

trestného činu najprísnejšie trestného (porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 2 písm. b) Tr.
zák. s hornou hranicou 60 mesiacov), teda pri ukladaní trestu vychádzať zo sadzby 12 až 60 mesiacov,

c) obžalovaný bol

1. trestným rozkazom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 0T/15/2017 zo dňa 14.03.2017,
právoplatným dňa 14.03.2017, odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., za čo mu bol
uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený a bola mu
určená skúšobná doba podmienečného odkladu výkonu trestu v trvaní 18 mesiacov do 15.09.2018,2. trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 0T/136/2017 zo dňa 10.10.2017, právoplatným
dňa 10.10.2017, odsúdený za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.,
za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu

so stredným stupňom stráženia, ktorý trest vykonal dňa 13.02.2018 a ďalej mu bol uložený trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 6 rokov;

skutky,ktorésaobžalovanémuvobžalobekládlizavinubolispáchanévdňoch05.01.2017a06.01.2017,
teda ešte skôr, ako boli Okresným súdom Považská Bystrica a Okresným súdom Trenčín vyhlásené

odsudzujúce trestné rozkazy (podľa § 535 ods. 8 Tr. por. majúce povahu odsudzujúceho rozsudku) sp.
zn.0T/15/2017(vyhlásený14.03.2017)asp.zn.0T/136/2017(vyhlásený10.10.2017)zainéjehotrestné
činy; bolo preto potrebné aplikovať § 42 ods. 1 Tr. zák. a obžalovanému ukladať i tzv. súhrnný trest podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu, čo síce nemá význam z hľadiska zmeny trestnej sadzby určenej
podľa písm. b) vyššie, avšak má význam, pokiaľ v súlade s § 42 ods. 2 Tr. zák. ide o

1. zrušenie výrokov o treste, ktoré boli uložené obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu
Považská Bystrica sp. zn. 0T/15/2017 zo dňa 14.03.2017 a trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 0T/136/2017 zo dňa 10.10.2017, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na tieto výroky obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad;
2. skutočnosť, že súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom (trestným

rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 0T/136/2017 zo dňa 10.10.2017 bol uložený trest odňatia
slobody v trvaní 3 mesiace nepodmienečne),
3. skutočnosť, že v rámci súhrnného trestu súd obligatórne uloží aj trest zákazu činnosti, ak bol taký
trest uložený už skorším rozsudkom (trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 0T/136/2017
zo dňa 10.10.2017 bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní

6 rokov),

d) u obžalovaného bola zistená poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. (priznal sa k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval - výpoveď obžalovaného zo dňa 01.02.2017) a § 36 písm.
n) Tr. zák. a priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák. (spáchal viac trestných činov - viď písm.

a) a b) vyššie) a § 37 písm. m) Tr. zák. (bol už za trestný čin odsúdený - viď odsúdenia na str. 5 odsek
2 vyššie), pri skúmaní pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. bolo
preto potrebné vychádzať z pomeru 1:2 v prospech priťažujúcich okolností; keďže prevažujú priťažujúce
okolnosti, trestnú sadzbu podľa písm. b) vyššie je potrebné upraviť podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. (spôsob jej
úpravy pritom vyplýva z § 38 ods. 8 Tr. zák.) zvýšením jej dolnej hranice o jednu tretinu, teda pri ukladaní

trestu vychádzať zo sadzby 28 až 60 mesiacov,

Aplikujúc ust. o treste uvedené vo výroku tohto rozsudku a vychádzajúc zo skutočností konštatovaných
pod bodmi a) až d) vyššie a z trestnej sadzby podľa psím. d) vyššie, súd obžalovanému uložil súhrnný
úhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, ktorý trest považuje za primeraný

a postačujúci jednak na ochranu spoločnosti pred trestnou činnosťou obžalovaného a jednak na
prevýchovu obžalovaného v podmienkach jeho výkonu tak, aby po jeho výkone viedol riadny život. Trest
v uvedenej výmere zároveň podľa názoru súdu iných odradí od páchania trestných činov a tiež vyjadruje
morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Súd zároveň dáva osobitne do pozornosti skutočnosť uvádzanú pod písm. c), bod 2. vyššie, že pri
ukladaní súhrnného trestu v zmysle § 42 ods. 2 Tr. zák., tento nesmie byť miernejší, ako trest uložený
skorším rozsudkom. Preto ak obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn.
0T/136/2017 zo dňa 10.10.2017 bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace so zaradením do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, tzn. trest nepodmienečný, ktorý trest obžalovaný

vykonal dňa 13.02.2018, aplikácia § 49 ods. 1, resp. § 50 ods. 1 Tr. zák. (podmienečný odklad
výkonu trestu odňatia slobody) neprichádzala do úvahy, nakoľko by došlo nepochybne k uloženiu trestu
miernejšieho.

Súd nad rámec svojho rozhodnutia ďalej poukazuje na to, že keďže obžalovaný trest odňatia slobody,

ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 0T/136/2017 zo dňa
10.10.2017, vykonal dňa 13.02.2018, pričom týmto rozhodnutím bol výrok o danom treste zrušený, bude
po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia v tejto veci potrebné postupovať podľa § 45 ods. 2 Tr. zák.,tj. obžalovanému vykonaný trest odňatia slobody započítať do trestu odňatia slobody uloženého mu
meritórnym rozhodnutím v tejto veci.

Navýkontrestuodňatiaslobodysúdobžalovanéhopodľa§48ods.1,ods.2písm.b)zaradildoústavuna
výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom konštatuje, že obžalovaný v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním skutkov podľa obžaloby (05.01.2017 a 06.01.2017) bol vo výkone trestu odňatia
slobody, ktorý trest mu bol uložený za úmyselný trestný čin (odsúdenie trestným rozkazom Okresného
súdu Trenčín sp. zn. 0T/90/2014 za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1

Tr. zák., za čo mu bol uložený peňažný trest v sume 500,- €, pričom 24.03.2015 bol nariadený výkon
náhradného trestu odňatia slobody v trvaní 3 mesiace).

Aplikujúc § 42 ods. 2 Tr. zák. súd spolu s uložením obžalovanému súhrnného úhrnného trestu odňatia
slobody, obžalovanému uložil podľa § 61 ods. l, ods. 2 Tr. zák. aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 6 rokov, keďže tento mu bol uložený trestným rozkazom Okresného

súdu Trenčín sp. zn. 0T/136/2017 zo dňa 10.10.2017.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň tiež zrušil právoplatný výrok o treste v trestnom rozkaze
Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 0T/15/2017 zo dňa 14.03.2017, ako aj právoplatný výrok o
treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Trenčín sp. zn. 0T/136/2017 zo dňa 10.10.2017 a súčasne

aj všetky rozhodnutia obsahovo na tento výrok nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.
v bode 1. spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe -
osobe vyššieho veku a súčasne neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval,

v bode 2. spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval a čin
spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného
súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne
vzdal.