Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 17, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8C/22/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110200862
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Doláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1110200862.7

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou, v právnej
veci navrhovateľky: Ing. Z. N., bytom T. Č.. XX, XXX XX R., zastúpená právnou zástupkyňou: JUDr.
Eva Borovská, advokátka, Štefánikova č. 7, 814 31 Bratislava, proti odporcovi 1: KOOPERATIVA
poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova č. 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441,
odporcovi 2: AVUS International spol. s r. o., Mliekarenská č. 13, 821 09 Bratislava, IČO: 35 863 137,

zastúpený právnym zástupcom: JUDr. Ladislav Udvaros, advokát, Advokátska kancelária Detvai Ludik
Malý Udvaros, Cukrová č. 14, 813 09 Bratislava, o zaplatenie príslušenstva, takto

r o z h o d o l :

.
Súd návrh zamieta.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi 2 trovy právneho zastúpenia vo výške 606, 19

euro, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd odporcovi 1 náhradu trov konania nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11. 01. 2010, čl. 1, sa navrhovateľka v zastúpení
svojou právnou zástupkyňou JUDr. Evou Borovskou, advokátkou, čl. 23, domáhala uloženia povinnosti

odporcom zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne sumu 1 062, 21 euro spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8, 5% ročne z tejto sumy od 06. 03. 2008 až do zaplatenia, čl. 3, a trovy konania
predstavujúce zaplatený súdny poplatok za podaný návrh a trovy právneho zastúpenia.

Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že dňa 06. 01. 2008 došlo k dopravnej nehode pri Žiline,
na Strečne, tak, že vodič poľského nákladného vozidla zn. Q. Z., poľskej evidenčnej značky K.

XXXXX, idúci od Žiliny smerom na Martin prešiel do protismeru, kde sa čelne zrazil s motorovým
vozidlom zn. Z. X M. ev. č. R. XXX C. (ďalej len "vozidlo"), ktorého vodičkou bola navrhovateľka.
Navrhovateľka bola súčasne i vlastníčkou vozidla, čl. 10. Vozidlo bolo v dôsledku dopravnej nehody
výrazne poškodené. Navrhovateľka mala u odporcu 1 uzatvorené havarijné poistenie poistnou zmluvou
č. XXXXXXXXXX, čl. 18. Túto poistnú udalosť ohlásila odporcovi 1 dňa 06. 01. 2008. Odporca 1 vykonal
obhliadku vozidla dňa 09. 01. 2008. Listom zo dňa 17. 01. 2008 skonštatoval, že škodu na vozidle

bude likvidovať ako totálnu škodu, pretože náklady na opravu vozidla presiahli hodnotu pre posúdenie
ekonomickejopraviteľnosti.Navrhovateľkavrakvozidlapredalakúpnouzmluvouzodňa20.02.2008. Za
dopravnú nehodu zodpovedá, ako to vyplýva zo záznamu o dopravnej nehode, vodič a prevádzkovateľ
poľského motorového vozidla. Toto vozidlo malo povinné zmluvné poistenie pre prípad zodpovednosti
dojednané u poľského poisťovateľa PZU SA Poľsko. Podľa ustanovenia § 15a zákona č. 381/2001 Z.
z. každý poisťovateľ Európskeho spoločenstva musí mať v každej krajine svojho likvidačného zástupcu.

Likvidačným zástupcom poisťovateľa poľského motorového vozidla, vozidla škodcu, je odporca 2.
Odporca 2 zaplatil navrhovateľke z povinného zmluvného poistenia škodcu sumu 10 100, 20.- Sk,čl. 6. Podľa ustanovenia § 11 ods. 5, 6 zákona č. 381/2001 Z. z. je poisťovateľ povinný (za neho i
likvidačný zástupca) preukázané nároky vysporiadať najneskôr do 15 dní po ukončení šetrenia. Podľa
ustanovenia § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. môže navrhovateľka ako poškodená uplatniť nároky i voči

odporcovi 2. Odporca 1 listom zo dňa 26. 03. 2008, čl. 13, navrhovateľke oznámil, že dňa 20. 03.
2008 ukončil šetrenie poistnej udalosti a predložil navrhovateľke výpočet výšky plnenia. Určil všeobecnú
hodnotu vozidla na sumu 277 004.- Sk, od ktorej odpočítal hodnotu zvyškov vraku 75 000.- Sk určenú
odporcom 1. Od spolu priznanej sumy 202 004.- Sk odpočítal spoluúčasť vo výške 10 100, 20.- Sk, čl. 13.
Odporca 1 od všeobecnej hodnoty vozidla odpočítal sumu 75 000.- Sk, i napriek tomu, že navrhovateľka

predala vrak vozidla kúpnou zmluvou zo dňa 20. 02. 2008, čl. 15, iba za 43 000.- Sk. Odporca 1 zaplatil
navrhovateľke z havarijného poistenia poistné plnenie vo výške 191 904.- Sk, koncom marca 2008.
Odporca 2 zaplatil navrhovateľke z povinného zmluvného poistenia škodcu 10 100, 20.- Sk (odporcom 1
odpočítaná spoluúčasť), asi na konci septembra 2008, spolu tak bolo navrhovateľke zaplatené 245 004.-
Sk.Podľanavrhovateľkysúodporcoviapovinníspoločneanerozdielnejeještezaplatiťsumu32000.-Sk
(1 062, 21 euro) ako rozdiel medzi všeobecnou hodnotou vozidla 277 004.- Sk a nimi spolu zaplatenou

sumou 245 004.-Sk. Odporca 1 a 2 boli povinní plniť navrhovateľke podľa ustanovenia § 797 ods. 2
Občianskeho zákonníka do 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti. Šetrenie poistnej udalosti
bolo skončené najneskôr dňa 20. 02. 2008, predaním vraku vozidla navrhovateľkou. Tým, že odporcovia
vlehotedo15dníod20.02.2008(dátumuzavretiakúpnejzmluvy,ktorouvozidlonavrhovateľkapredala)
nezaplatili navrhovateľke zvyšok poistného plnenia vo výške 1 062, 21 euro, uplatňuje si navrhovateľka

od 06. 03. 2006 i úrok z omeškania vo výške 8, 5% ročne z tejto sumy až do zaplatenia.

K predmetnej veci sa právna zástupkyňa navrhovateľky počas konania vyjadrila i písomnými podaniami
doručeným súdu dňa 10. 06. 2010, čl. 46, dňa 05. 08. 2010, čl. 49, dňa 27. 10. 2011, čl. 73, 77.

Počas konania, ešte pred otvorením pojednávania vo veci samej, právna zástupkyňa navrhovateľky
podaním doručeným súdu dňa 01. 03. 2010, čl. 28, doplneným dňa 06. 09. 2010, čl. 51, zobrala návrh v
istine 1 062, 20 euro späť, pretože odporca 2 navrhovateľke vymáhanú istinu zaplatil 11. 02. 2010. Trvala
i naďalej na zaplatení príslušenstva od 06. 03. 2008 do 11. 02. 2010. Vzhľadom na späťvzatie návrhu
v časti istiny, súd uznesením č. k. 8C 22/2010 - 52 zo dňa 15. 12. 2010, čl. 52, právoplatným dňa 17.

02. 2011, konanie v časti zaplatenia istiny 1 062, 21 euro podľa ustanovenia § 96 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku zastavil.

Na základe návrhu právnej zástupkyne navrhovateľky na zmenu návrhu prednesenej na pojednávaní
dňa 30. 09. 2011, čl. 55, 57, súd po vyjadrení oboch odporcov k tejto navrhovanej zmene návrhu, čl.

68, 96, uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 19. 01. 2012, čl. 95, 96, za prítomnosti všetkých
účastníkov konania, bez vyhotovovania písomného vyhotovenia uznesenia, pripustil zmenu návrhu tak,
že odporca 1 a odporca 2 sú povinní zaplatiť navrhovateľke úrok z omeškania (bez uvedenia výšky) zo
sumy 1 062, 21 euro od 06. 03. 2008 do 11. 02. 2010, pričom plnením jedného z ich zaniká povinnosť
druhého žalovaného.

Na základe ďalšieho návrhu na zmenu návrhu právnej zástupkyne navrhovateľky prednesenej na
pojednávaní dňa 27. 03. 2012, čl. 215, 217, súd po vyjadrení oboch odporcov k tejto navrhovanej zmene
návrhu, čl. 217, uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 27. 03. 2012, čl. 217, 218, za prítomnosti
všetkých účastníkov konania pripustil zmenu návrhu tak, že odporca 1 a odporca 2 sú povinní zaplatiť

navrhovateľke úrok z omeškania 8, 5% ročne (bez uvedenia z akej sumy) od 06. 03. 2008 do 10. 02.
2010 t. j. do zaplatenia zo žalovanej sumy a súčasne uhradiť aj trovy konania.

Odporca 1 sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 22. 04. 2010, čl. 33. Uviedol, že
navrhovateľkou uplatnený nárok v istine, i príslušenstve, neuznáva. Považuje ho za neoprávnený,

pretože odporca 1 navrhovateľke vyplatil poistné plnenie v celom rozsahu. Nesúhlasil ani so zaplatením
príslušenstva, pretože vo vzťahu k nemu nebol dôvodný ani návrh v časti istiny. Počas konania
opakovane uvádzal, že navrhovateľka nemala voči odporcovi 1 nárok na zaplatenie istiny, ktorej sa v
tomto konaní domáhala, preto nemá nárok ani na zaplatenie od odporcu 1 príslušenstva. Poukazoval
na to, že odporca 1 likvidoval predmetnú poistnú udalosť riadne a včas. Odporca 1 listom zo dňa 26. 03.

2008, čl. 13, navrhovateľke oznámil, že dňa 20. 03. 2008 ukončil šetrenie poistnej udalosti a predložil
navrhovateľke výpočet výšky plnenia. Určil všeobecnú hodnotu vozidla na sumu 277 004.- Sk, od ktorej
odpočítal hodnotu zvyškov vraku 75 000.- Sk. Od spolu priznanej sumy 202 004.- Sk odpočítal
spoluúčasť vo výške 10 100, 20.- Sk, čl. 13. Odporca 1 od všeobecnej hodnoty vozidla odpočítalhodnotu zvyškov vozidla vo výške 75 000.- Sk, ktorú si určil sám v rámci likvidácie. Odporca 1 počas
likvidácie poistnej udalosti nemal k dispozícii kúpnu zmluvu zo dňa 20. 02. 2008, čl. 15, ktorou mala
navrhovateľa predať vrak vozidla za sumu 43 000.- Sk, teda sumu nižšiu ako jej priznal odporca 1 vo

svojom výpočte poistného plnenia. Odporca 1 zaplatil navrhovateľke z havarijného poistenia v marci
2008 poistné plnenie vo výške 191 904.- Sk. Namietal, že skutočnosti uvádzané právnou zástupkyňou
navrhovateľky, že kúpna zmluva zo dňa 20. 02. 2008 bola odporcovi doručená najneskôr do 14. 07.
2008, čl. 87, sú nepravdivé a žiadnym spôsobom nepreukázané. Z listu odporcu 1 zo dňa 14. 07. 2008,
čl. 87, vyplýva iba, že odporca 1 mal vedomosť o úmysle navrhovateľky predať vozidlo (aj to v liste nie je

uvedené odkiaľ mal tú vedomosť), nie však, že mu takáto kúpna zmluva bola skutočne aj doručená. List,
ktorý predložila právna zástupkyňa navrhovateľky, čl. 89, bez dátumu, ktorý mala napísať odporcovi 1
samotnánavrhovateľkaamalaspolunímpredložiťitútokúpnuzmluvu,sajavíodporcovi1,iodporcovi2,
ako účelový, pretože v škodovom spise odporcu 1 sa nenachádza, a právna zástupkyňa navrhovateľky
ani nepreukázala súdu skutočne doručenie tohto listu odporcovi 1.

Odporca 1 sa počas konania k veci vyjadril i písomným podaním doručeným súdu dňa 25. 10. 2011,
čl. 68. Uvádzal, že právna zástupkyňa navrhovateľky sa zaplatenia príslušenstva, tak ako postavila
svoj nárok, a to jedným právnym titulom podľa zákona č. 381/2001 Z. z., domáha proti odporcom
spoločne a nerozdielne, s tým, že plnením jedného z nich zaniká povinnosť druhého odporcu (§511 ods.
1 Občianskeho zákonníka). Keďže odporca 2 vymáhanú istinu, po začatí súdneho sporu, dobrovoľne

zaplatil, zanikla tak povinnosť odporcu 1 plniť navrhovateľke, pretože ak dlh splnil jeden dlžník, odporca
2, tak povinnosť ostatných, odporcu 1, vo vzťahu k navrhovateľke zanikla.

Odporca 2 sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 23. 04. 2010, čl. 37. Uviedol, že žiada
návrh zamietnuť, uplatnil si trovy konania. Nesúhlasil s odôvodnením pasívne vecnej legitimácie odporcu

2, tak ako to uviedla navrhovateľka vo svojom návrhu s poukazom na ustanovenie § 15a zákona č.
381/2001 Z. z.. Toto ustanovenie uvedené navrhovateľkou sa vzťahuje iba na prípady kedy sa nehoda,
kde bol poškodený občan Slovenskej republiky, stala v inom členskom štáte EÚ. V takomto prípade
likvidačný zástupca vybavuje škodové udalosti v mene poisťovateľa a na jeho účet. U navrhovateľky
išlo o dopravnú nehodu, ktorá sa stala na území Slovenskej republiky, a ktorú spôsobil občan iného

členského štátu. V takomto prípade navrhovateľkou v návrhu uvádzané ustanovenie § 15a zákona
č. 381/2001 Z. z. nie je možné aplikovať. Na vec navrhovateľky sa vzťahuje Systém zelenej karty,
ktorý upravuje mechanizmus náhrady škody osobám, ktoré boli poškodené prevádzkou cudzozemského
motorového vozidla. Ak poľský motorista spôsobí škodu pri návšteve ľubovoľného členského štátu
Systému zelenej karty, príslušná kancelária poisťovateľov v štáte nehody nahradí za neho túto škodu

a následne požiada člena Poľskej kancelárie poisťovateľov alebo Poľskú kanceláriu poisťovateľov o
náhradutoho,čoplnilazapoľskéhomotoristu.Vzhľadomnauvedenéodporca2namietalasvojupasívnu
vecnú legitimáciu, nakoľko nie je kancelária poisťovateľov, ale iba spoločnosť, ktorá za ňu vykonávala
samotné vysporiadanie nárokov navrhovateľky. Poukázal i na to, že listami zo dňa 07. 04. 2009, čl. 41,
a 30. 04. 2009, čl. 42, odporca 2 žiadal navrhovateľku o predloženie dokladu ktorým navrhovateľka

odpredala vrak vozidla, aby tak preukázala nárok, ktorého sa domáhala. Na toto reagovala právna
zástupkyňa navrhovateľky až listom zo dňa 22. 01. 2010, doručený im 25. 01. 2010, čl. 43, teda až 9
mesiacov po doručení ich listov, a predložila im kúpnu zmluvu zo dňa 20. 02. 2008. Následne listom
zo dňa 04. 02. 2010, čl. 44, bola právna zástupkyňa navrhovateľky informovaná, že na základe ňou
predloženej kúpnej zmluvy (až 25. 01. 2010) bude navrhovateľke suma 1 062, 20 euro zaplatená, čo

sa ja tak 11. 02. 2010 stalo. Odporca 2 má za to, že pri zaplatení istiny nedošlo k omeškaniu, pretože
listinu potrebnú na vysporiadanie nároku navrhovateľky právna zástupkyňa navrhovateľky predložila
odporcovi 2 až 25. 01. 20010 (až po podaní samotného návrhu na súd), a následne dňa 11. 02. 2010
bola vymáhaná istina zaplatená. Odporca 2 v danej veci nekonal vo vlastnom mene, pretože nie je v
žiadnom právnom vzťahu s navrhovateľkou.

Odporca 2 počas konania, na jednotlivých pojednávaniach, opakovane namietal nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie odporcu 2 s poukazom na ustanovenie § 23 zákona č. 38/2011 Z. z., podľa ktorého
sa v prípade škody spôsobenej prevádzkou cudzozemského motorového vozidla poskytuje poistné
plnenie z poistného garančného fondu a poskytuje ho Slovenská kancelária poisťovateľov. Odporca 2

nie je poisťovateľom, nie je likvidačným zástupcom. Slovenskou kanceláriou poisťovateľov bol odporca
2 iba písomne poverený poverením zo dňa 25. 02. 2008, čl. 67, aby v jej mene na jej účet vysporiadal
záväzky v predmetnej škodovej udalosti. Zodpovednostným subjektom je preto Slovenská kancelária
poisťovateľov nie odporca 2. Poukazoval na to, že odporca 2 na základe poverenia vysporiadal záväzkyvoči navrhovateľke z tejto škodovej udalosti v súlade so zákonom, riadne a včas, následne po tom ako
právna zástupkyňa navrhovateľky dňa 25. 01. 2010 predložila odporcovi 2 kúpnu zmluvu zo dňa 20.
02. 2008, na základe ktorej si uplatňovala svoj nárok. Odporca 2 mal k dispozícii od odporcu 1 iba

znalecký posudok, ktorý určoval všeobecnú hodnotu vozidla a hodnotu zvyšku vraku na sumu 75 000.-
Sk. Odporca 2 sa s týmto znaleckým posudkom stotožnil. Odporcu 2 listami zo dňa 07. 04. 2009, čl.
41, a 30. 04. 2009, čl. 42, odporca 2 žiadal navrhovateľku o predloženie dokladu ktorým navrhovateľka
odpredala vrak vozidla, aby tak preukázala nárok, ktorého sa domáhala. Na toto reagovala právna
zástupkyňa navrhovateľky až listom zo dňa 22. 01. 2010, doručený im 25. 01. 2010, čl. 43, a následne

bol nárok navrhovateľky uspokojený.

Odporca 2 sa k veci vyjadril počas konania i podaním doručeným súdu dňa 10. 10. 2011, čl. 64.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu

začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné

plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené

dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné
plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody

poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku
5, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ
poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. e) zákona č. 381/2001 Z. z. kancelária poskytuje z poistného

garančného fondu poistné plnenie za škodu

e) spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla vodičom, ktorému nevzniká pri
prevádzke tohto motorového vozidla na území Slovenskej republiky povinnosť uzavrieť hraničné
poistenie, s výnimkou cudzozemského motorového vozidla, ktoré sa spravidla nachádza na území iného

členského štátu; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 24a a 24b.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z. poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu
škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na
náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z. z. kancelária poskytuje poškodenému poistné
plnenie podľa odseku 2 za rovnakých podmienok, za akých poskytuje poistné plnenie poisťovateľ podľa
tohto zákona. Podmienky, za ktorých sa poskytuje poistné plnenie podľa odseku 2 písm. c), sa považujú
za splnené, ak sa splnili voči poisťovateľovi, ktorý z dôvodu svojej platobnej neschopnosti nemôže škodu

nahradiť.

Súd počas konania vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie škodovým spisom odporcu 1 (neoverená
kópia), škodovým spisom odporcu 2 (neoverená kópia), listinnými dôkazmi predloženými právnouzástupkyňou navrhovateľky, odporcom 1, právnym zástupcom odporcu 2, ako aj ostatnými listinnými
dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil skutkový stav, ktorý následne takto právne
vyhodnotil:

Súd z technického preukazu č. SC 788 309, čl. 10, osobného motorového vozidla zn. Z. X M. ev. č. R.
XXX C., zistil, že navrhovateľka bola od 10. 09. 2004 vlastníčkou tohto vozidla.

Navrhovateľka ako poistník uzatvorila dňa 17. 07. 2007, so začiatkom poistenia dňa 09. 09. 2007,
s odporcom poistnú zmluvu pre havarijné poistenie motorových vozidiel - produkt č. 570, čl. 18.
Predmetom tohto havarijného poistenia bolo podľa ustanovenia čl. IV tejto zmluvy predmetné vozidlo.

Dňa 06. 01. 2008 o 13. 50 hod. došlo k dopravnej nehode pri Žiline, na Strečne, tak, že vodič B. S.

poľského nákladného vozidla zn. Q. Z., poľskej evidenčnej značky SG 26719, idúci od Žiliny smerom
na Martin prešiel do protismeru, kde sa čelne zrazil s vozidlom navrhovateľky. V čase tejto dopravnej
nehody bola navrhovateľka vodičkou vozidla.

Túto poistnú udalosť ohlásila navrhovateľka odporcovi 1 dňa 06. 01. 2008. Dňa 31. 01. 2008, čl. 16,

navrhovateľka u odporcu 1 spísala Oznámenie o škodovej udalosti poškodeným. Odporca 1 vykonal
obhliadku vozidla dňa 09. 01. 2008, z ktorej bol spísaný zápis o obhliadke poškodeného motorového
vozidla zo dňa 09. 01. 2008, čl. 17.

Odporca 1 listom zo dňa 26. 03. 2008, čl. 13, navrhovateľke oznámil, že dňa 20. 03. 2008 ukončil

šetrenie poistnej udalosti a predložil navrhovateľke výpočet výšky plnenia. Určil všeobecnú hodnotu
vozidla na sumu 277 004.- Sk. Od tejto odpočítal hodnotu zvyškov vraku vo výške 75 000.- Sk,
keďže poistnú udalosť likvidoval ako totálnu škodu. Odporca 1 hodnotu zvyškov vozidla určil sám.
Odporca 1 určil hodnotu zvyškov vozidla bez toho, aby pri jej určení zohľadnil kúpnu zmluvu zo dňa
20. 02. 2008, ktorou navrhovateľka predala vrak vozidla za cenu 43 000.- Sk. Počas konania právna

zástupkyňa navrhovateľky namietala tento postup odporcu 1. Uvádzala, že odporca 1 pri likvidovaní
poistnej udalosti na základe havarijného poistenia mal pri určení hodnoty zvyškov vraku zohľadniť
kúpnu cenu, za ktorú navrhovateľka predala vrak vozidla a mal tak následne priznať navrhovateľke
vyššie poistné plnenie. Odporca 1 uvádzal, že pri likvidácii poistnej udalosti nemal k dispozícii kúpnu
zmluvu o predaji vraku vozidla, na ktorú sa odvolávala právna zástupkyňa navrhovateľky. Pripustil, že z

listu odporcu 1 zo dňa 14. 07. 2008 vyplýva, že odporca 1 v čase likvidovania poistnej udalosti mohol
mať telefonickú alebo osobnú neoverenú informáciu (napr. od brata navrhovateľky, ktorý ju zastupoval
počas likvidácie) o prípadnom predaji vraku vozidla, bez uvedenia kúpnej ceny, alebo o úmysle vrak
predať. Ale takáto informácia nie je relevantným preukázaným tvrdením na jej zohľadnenie pri
určení hodnoty zvyškov vraku. Preto podľa názoru odporcu 1 postupoval pri určovaní hodnoty zvyškov

vraku správne, v súlade so zákonom, na základe všetkých dokladov, ktoré mu pri likvidácii poistnej
udalosti navrhovateľka predložila. Právna zástupkyňa navrhovateľky počas konania argumentovala
tým, že odporcovi 1 navrhovateľka kúpnu zmluvu o predaji vraku vozidla predložila, takže vedel a
mal to i preukázané, že navrhovateľka predala zvyšky vraku za cenu 43 000.- Sk. Navrhovateľka
mala, podľa jej právnej zástupkyne, túto kúpnu zmluvu odporcovi 1 predložiť spolu so sprievodným

listom, čl. 89, bez dátumu. Doručenie tohto listu, vrátane kúpnej zmluvy však počas konania právna
zástupkyňa navrhovateľky nepreukázala. Tento list navrhovateľky, ani kúpna zmluva zo dňa 20. 02. 2008
sa v škodovom spise odporcu 1 nenachádza. Tieto skutočnosti nepriamo potvrdil i právny zástupca
odporcu 2, ktorý uvádzal, že odporcovi 2 bol kompletný škodový spis odporcu 1 doručený, avšak
spomínaný list navrhovateľky, ani kúpna zmluva sa v ňom nenachádzali. Preto odporca 2 listami zo

dňa zo dňa 07. 04. 2009, čl. 41, a 30. 04. 2009, čl. 42, žiadal navrhovateľku o predloženie
dokladu, ktorým navrhovateľka odpredala vrak vozidla, aby tak preukázala nárok, ktorého sa domáhala.
Na toto reagovala právna zástupkyňa navrhovateľky až listom zo dňa 22. 01. 2010, doručený im 25. 01.
2010, čl. 43, teda až 9 mesiacov po doručení ich listov, a predložila im kúpnu zmluvu zo dňa 20. 02. 2008.
Súd po vykonanom dokazovaní, po zvážení argumentácie všetkých účastníkov konania, vyhodnotil,

že právna zástupkyňa navrhovateľky nepreukázala, že by počas šetrenia poistnej udalosti odporcom
1 bol vyššie spomínaný list navrhovateľky, spolu s kúpnou zmluvou, skutočne doručený odporcovi 1.
Súd, vychádzajúc z listu odporcu 1 zo dňa 14. 07. 2008, má za to, že odporca 1 mohol mať a zjavne
i mal vedomosť o predaji vraku vozidla, aj to bez uvedenia kúpnej ceny. Ale takáto informácia, údaj,bez akéhokoľvek zdokladovania, nie je skutočnosťou, na základe ktorej by bol odporca 1 pri likvidovaní
poistnej udalosti povinný pri určovaní hodnoty zvyškov vraku, ju zohľadniť. Preto má súd za to, že
odporca 1 pri likvidovaní poistnej udalosti, najmä pri určovaní hodnoty zvyškov vraku postupoval správne

a v súlade so zákonom, nakoľko navrhovateľka odporcovi 1 v čase likvidovania poistnej udalosti tvrdenia
o predaji vraku vozidla preukázateľne nepreukázala.

Odporca 1 od priznaného poistného plnenia vo výške 202 004.- Sk odpočítal spoluúčasť navrhovateľky
(nie je vo výpočte uvedenú akú, ale zjavne 5%) vo výške 10 100, 20.- Sk, čl. 13. Odporca 1

následne zaplatil niekedy koncom marca 2008 (presný dátum nevedela uviesť ani právna zástupkyňa
navrhovateľky, ani odporca 1) navrhovateľke z havarijného poistenia poistné plnenie vo výške 191 904.-
Sk.

Listom zo dňa 14. 05. 2008, čl. 8, navrhovateľka podala odporcovi 1 sťažnosť, žiadosť o doplatenie
poistného plnenia. Navrhovateľka počas konania nepreukázala, že táto žiadosť bola skutočne odporcovi

1 i doručená. Listom zo dňa 14. 07. 2008, čl. 7, odporca 1 reagoval na sťažnosť ( nie je v liste uvedené
na akú, z akého dátumu) navrhovateľky, z ktorého vyplýva, že odporca 1 na základe nejakej sťažnosti
(nie je jasné akej, či z 14. 05. 2008 alebo inej) navrhovateľky prešetril samotný postup likvidácie poistnej
udalosti, najmä určenie hodnoty zvyškov vraku. Zo znenia tohto listu, je obsahu, nevyplýva, že by
navrhovateľka počas šetrenia poistnej udalosti odporcom 1 mu predložila kúpnu zmluvu zo dňa 20. 02.

2008, čl. 15, ktorou predala vozidlo za cenu 43 000.- Sk Ľ. D., bytom D. H. N. Č.. XXX, XXX XX C., a že
odporca 1 mal v dispozícii túto kúpnu zmluvu. Zo znenia tohto listu iba vyplýva, že mohol mať vedomosť
o predaji vozidla navrhovateľkou. Nová vlastníčka bola zapísaná do technického preukazu č. SC 788
309, čl. 10, ako nový držiteľ vozidla dňa 03. 04. 2008.

Odporca 2 listom zo dňa 29. 09. 2008, čl. 6, navrhovateľke oznámil, že spoluúčasť na havarijnom
poistení, ktorú jej odporca 1 odpočítal z priznaného poistného plnenia vo výške 10 100, 20.- Sk, čl. 13,
jej dňa 29. 09. 2008 na účet navrhovateľky zaplatil ako odškodnenie.
Odporca 2 listom zo dňa 07. 04. 2009, čl. 41, a listom zo dňa 30. 04. 2009, čl. 42, vyzýval navrhovateľku
na predloženie dokladu, ktorým navrhovateľka odpredala vrak vozidla, aby tak preukázala nárok,

ktorého sa domáhala. Právna zástupkyňa navrhovateľky na tieto listy odporcu 2 zareagovala až listom
zo dňa 22. 01. 2010, doručeným odporcovi 2 25. 01. 2010, čl. 43. Právna zástupkyňa navrhovateľky
až týmto listom zo dňa 22. 01. 2010 doručil a odporcovi 2 kúpnu zmluvu zo dňa 20. 02. 2008. Po
doručení tejto kúpnej zmluvy odporca 2 listom zo dňa 04. 02. 2010, čl. 44, informoval právnu zástupkyňu
navrhovateľky, že na základe ňou predloženej kúpnej zmluvy (až 25. 01. 2010) bude navrhovateľke v

tomto súdnom konaní suma 1 062, 20 euro zaplatená, čo sa aj tak 11. 02. 2010 stalo. Súd po vykonanom
dokazovaní ustálil, že odporcovi 2, ktorý likvidoval poistnú udalosť titulom zmluvného poistenia škodcu,
bola kúpna zmluva preukazujúca, že vrak vozidla bol navrhovateľkou skutočne predaný a za kúpnu cenu
43 000.- Sk, až dňa 25. 01. 2010, kedy právna zástupkyňa navrhovateľky predložila odporcovi 2 túto
kúpnu zmluvu. Z listinných dôkazov predložených obomi odporcami (škodové spisy) má súd za to, že

kúpna zmluva nebola odporcom 1 doručená odporcovi 2 spolu so škodovým spisom, zjavne preto lebo
ju ako vyplynulo z celého dokazovania odporca 1 nemal. Okamžite po doručení kúpnej zmluvy odporca
2 vymáhanú istinu dňa 11. 02. 2010 navrhovateľke zaplatil.

Právna zástupkyňa navrhovateľky sa v pôvodnom návrhu proti obom odporcom domáhala zaplatenia

spoločne a nerozdielne sumy 32 000.- Sk (1 062, 21 euro) ako rozdiel medzi všeobecnou hodnotou
vozidla 277 004.- Sk určenou odporom 1 z havarijného poistenia a sumou 245 004.-Sk, ktorú spolu
odporca 1 a odporca 2 navrhovateľke už zaplatili. Počas konania, ešte pred otvorením pojednávania vo
veci samej, právna zástupkyňa navrhovateľky podaním doručeným súdu dňa 01. 03. 2010, doplneným
dňa 06. 09. 2010, zobrala návrh vo vymáhanej istine 1 062, 20 euro späť, pretože odporca 2

navrhovateľke vymáhanú istinu zaplatil 11. 02. 2010. Po späťvzatí návrhu v časti istiny, súd uznesením
č. k. 8C 22/2010 - 52 zo dňa 15. 12. 2010, čl. 52, právoplatným dňa 17. 02. 2011, konanie v časti
zaplatenia istiny 1 062, 21 euro podľa ustanovenia § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zastavil.
Právna zástupkyňa navrhovateľky, po zastavení konania v časti vymáhanej istiny, sa domáhala uloženia
povinnosti odporcovi 1 a odporcovi 2 zaplatiť navrhovateľke úrok z omeškania 8, 5% ročne (bez

uvedenia z akej sumy) od 06. 03. 2008 do 10. 02. 2010 t. j. do zaplatenia zo žalovanej sumy a súčasne
uhradiť aj trovy konania.Právnazástupkyňanavrhovateľkysapočaskonaniadomáhalaproti odporcovi1aodporcovi2spoločne
a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke úrok z omeškania 8, 5% ročne (bez uvedenia z akej sumy) od 06.
03. 2008 do 10. 02. 2010 t. j. do zaplatenia zo žalovanej sumy. Navrhovateľka sa domáhala zaplatenia

príslušenstva spoločne a nerozdielne tzv. titulom pasívnej solidarity. Súd má za to, že v tejto veci nie
je možné sa domáhať (ani istiny) príslušenstva titulom pasívnej solidarity, nakoľko neexistuje v tejto
veci zákonom alebo zmluvou ustanovená právna skutočnosť, ktorá by zakladala dôvodnosť pasívnej
solidarity. Navrhovateľka sa domáhala zaplatenia príslušenstva od každého odporcu iným právnym
titulom (odporca 1 havarijné poistenie, odporca 2 zmluvným poistením škodcu podľa zákona č. 381/2001

Z. z. ), čo nezakladá dôvodnosť pasívnej solidarity pri žalovaní odporcov. Vzhľadom na túto procesnú
vadu v predmetnom petite má súd za to, že aj táto skutočnosť je dôvodom na zamietnutie návrhu voči
obom odporcom.

Počas konania právne kvalifikovaným spôsobom neuviedla právny titul na základe ktorého sa domáha
zaplatenia príslušenstva od odporcu 1. Všeobecne iba uvádzala, že odporca 1 bol na základe

havarijného poistenia uzatvoreného s navrhovateľkou povinný po skončení šetrenia poistnej udalosti
podľa ustanovenia § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka plniť poistné plnenie navrhovateľke do 15 dní
po ukončení poistného šetrenia, ktoré sa podľa jej názoru skončilo dňa 20. 02. 2008 (deň uzavretia
kúpnej zmluvy, ktorou navrhovateľka predala vrak vozidla), čo sa tak nestalo. Preto, ako to uvádzala,
má navrhovateľka nárok na zaplatenie príslušenstva. Právna zástupkyňa navrhovateľky počas celého

konania iba všeobecne namietala postup odporcu 1 pri likvidovaní poistnej udalosti z havarijného
poistenia, najmä nesprávnosť určenia hodnoty zvyškov vozidla, bez zohľadnenia kúpnej ceny za predaj
vozidla, ktorá je nižšia (43 000.- Sk) ako určená hodnota zvyškov vozidla (75 000.- Sk). Odporca 1
počas konania uvádzal, že navrhovateľkou pôvodne uplatnený nárok v istine, i príslušenstve, neuznáva.
Považuje ho za neoprávnený, pretože odporca 1 navrhovateľke vyplatil poistné plnenie v celom rozsahu.

Nesúhlasil ani so zaplatením príslušenstva, pretože vo vzťahu k nemu nebol dôvodný ani návrh v časti
istiny. Odporca 1 likvidoval predmetnú poistnú udalosť riadne a včas. Listom zo dňa 26. 03. 2008, čl. 13,
navrhovateľke oznámil, že dňa 20. 03. 2008 ukončil šetrenie poistnej udalosti a predložil navrhovateľke
výpočet výšky plnenia. Určil všeobecnú hodnotu vozidla na sumu 277 004.- Sk, od ktorej odpočítal
hodnotu zvyškov vraku 75 000.- Sk. Od spolu priznanej sumy 202 004.- Sk odpočítal spoluúčasť vo

výške 10 100, 20.- Sk, čl. 13. Navrhovateľke tak po skončení poistného šetrenia zaplatil poistné plnenie
z havarijného poistenia vo výške 191 904.- Sk. Súd po vykonanom dokazovaní má za to, že odporca 1
postupoval pri likvidácii poistnej udalosti správne, v súlade so zákonom. Odporca 1 podľa názoru súdu
správne vypočítal všeobecnú hodnotu vozidla vo výške 277 004.- Sk (tá ani nebola sporná). Správne
určil i hodnotu zvyškov vozidla, keďže likvidoval poistnú udalosť ako totálnu škodu, na sumu 75 000.-

Sk. Právnou zástupkyňou namietaná nesprávnosť určenia hodnoty zvyškov vozidla sa nepreukázala,
keďže odporca 1 pri likvidácii poistnej udalosti nemal preukázateľne k dispozícii kúpnu zmluvu zo dňa 20.
02.2008, ktorou navrhovateľka predala vrak vozidla za sumu 43 000.- Sk, teda sumu nižšiu ako ju určil
odporca 1 pri likvidácii poistnej udalosti. Právna zástupkyňa počas konania nepreukázala, tak ako je to
uvedené vyššie, že by odporca 1 počas šetrenia poistnej udalosti mal navrhovateľkou mu doručovanú

kúpnu zmluvu a mohol tak pri určení hodnoty zvyškov vraku vozidla zohľadniť kúpnu cenu za predaj
zvyškov vraku vozidla. Súd m za to, že právna zástupkyňa navrhovateľky počas konania nepreukázala
(ani ju riadne neuviedla, ale išlo zjavne o domáhanie sa zaplatenia zvyšku poistného plnenia, vrátane
príslušenstva, titulom havarijného poistenia) právnu dôvodnosť svojho nároku voči odporcovi 1, preto
súd návrh v celom rozsahu ako právne nedôvodný voči odporcovi 1 zamietol.

Čo sa týka odporcu 2 právna zástupkyňa navrhovateľky sa počas konania domáhala zaplatenia
príslušenstva titulom zmluvného poistenia škodcu, ktorým bol vodič, prevádzkovateľ poľského
motorového vozidla, a to podľa ustanovení § 15, § 11 ods. 5, 6 zákona č. 381/2001 Z. z. Právna
zástupkyňa navrhovateľa argumentovala tým, že vozidlo škodcu malo povinné zmluvné poistenie pre

prípad zodpovednosti dojednané u poľského poisťovateľa PZU SA Poľsko. Keďže podľa ustanovenia
§ 15a zákona č. 381/2001 Z. z. každý poisťovateľ Európskeho spoločenstva musí mať v každej krajine
svojho likvidačného zástupcu, likvidačným zástupcom poisťovateľa poľského motorového vozidla je
podľa jej názoru je odporca 2. Odporca 2 zaplatil navrhovateľke z povinného zmluvného poistenia
škodcu sumu 10 100, 20.- Sk, čo predstavuje odporcom 1 odrátanú spoluúčasť navrhovateľky na

havarijnom poistení, čl. 6. Odporca 2 zaplatil navrhovateľke i vymáhanú istinu a to dňa 11. 02.
2010. S touto jej argumentáciou odporca 2 nesúhlasil. Nesúhlasil s právnym titulom ustanovenie §
15a zákona č. 381/2001 Z. z., na základe ktorého sa navrhovateľka domáhala zaplatenia pôvodne
aj istiny, následne príslušenstva. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje iba na prípady kedy sa nehoda,kde bol poškodený občan Slovenskej republiky, stala v inom členskom štáte EÚ. V takomto prípade
likvidačný zástupca vybavuje škodové udalosti v mene poisťovateľa a na jeho účet. U navrhovateľky
išlo o dopravnú nehodu, ktorá sa stala na území Slovenskej republiky, a ktorú spôsobil občan iného

členského štátu. V takomto prípade navrhovateľkou uvádzané ustanovenie § 15a zákona č. 381/2001
Z. z. nie je možné aplikovať. Na vec navrhovateľky sa podľa odporcu 2 vzťahuje Systém zelenej karty,
ktorý upravuje mechanizmus náhrady škody osobám, ktoré boli poškodené prevádzkou cudzozemského
motorového vozidla. Ak poľský motorista spôsobí škodu pri návšteve ľubovoľného členského štátu
Systému zelenej karty, príslušná kancelária poisťovateľov v štáte nehody nahradí za neho túto škodu

a následne požiada člena Poľskej kancelárie poisťovateľov alebo Poľskú kanceláriu poisťovateľov o
náhradu toho, čo plnila za poľského motoristu. Avšak i v takomto prípade nie je odporca 2 pasívne
vecne legitimovaným subjektom v tejto veci. Pasívne vecne legitimovaným subjektom voči ktorému sa
môže navrhovateľka domáhať svojho nároku je podľa zákona č. 381/2001 Z. z. Slovenská kancelária
poisťovateľov a nie odporca 2. Odporca 2 nie je kancelária poisťovateľov podľa zákona č. 381/2001 Z.
z., je iba spoločnosť, ktorá za ňu vykonávala samotné vysporiadanie nárokov navrhovateľky na základe

písomného poverenia. Vzhľadom na túto námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu 2 v
tomto konaní, sa súd musel najprv vysporiadať s touto námietkou. Po jej vyhodnotení, má za to, že je
dôvodná. Súd vyhodnotil právnu argumentáciu odporcu 2 o tom, že na predmetnú vec sa vzťahuje iný
právny režim ako to uvádzala právna zástupkyňa navrhovateľky počas konania, za dôvodnú. V tejto veci
došlo k dopravnej nehode na území Slovenskej republiky a spôsobil ju občan iného členského štátu.

Na takúto situáciu sa vzťahuje právny režim tzv. Systém zelenej karty, ktorý upravuje mechanizmus
náhrady škody osobám, ktoré boli poškodené prevádzkou cudzozemského motorového vozidla. Ak
poľský motorista spôsobil škodu pri návšteve Slovenskej republiky, ktorá je členským štátom Systému
zelenej karty, Slovenská kancelária poisťovateľov v štáte nehody nahradí za neho túto škodu a následne
požiada člena Poľskej kancelárie poisťovateľov alebo Poľskú kanceláriu poisťovateľov o náhradu toho,

čo plnila za poľského motoristu. Odporca 2 však nie je Slovenskou kanceláriou poisťovateľov, ktorá je
povinným subjektom na náhradu škody, ktorá vznikla navrhovateľke dopravnou nehodou spôsobenou
poľským vodičom podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. e) zákona č. 381/2001 Z. z. Odporca 2 je
obchodnou spoločnosťou, ktorá za ňu, v jej mene a na jej účet, vykonávala samotné vysporiadanie
nárokov navrhovateľky na základe písomného poverenia. Vzhľadom na tieto skutočnosti má súd za

to, že odporca 2 nie je v tejto veci pasívne vecne legitimovaným subjektom. S poukazom na toto
konštatovanie sa súd už voči odporcovi 2 ďalej nezaoberal meritom veci (či má navrhovateľka nárok
na zaplatenie príslušenstva, nakoľko odporca 2 vymáhanú istinu zaplatil dňa 11. 02. 2012, ak áno či
pri zaplatení istiny sa dostal do omeškania, ak áno, od akého dátumu). Ak by sa súd aj meritom veci
zaoberal, vychádzal by pri rozhodovaní o príslušenstve (úroky, úroky z omeškania ako tzv. sankčný úrok)

z právneho názoru, že príslušenstvo zdieľa právny osud istiny. Aj keď táto zásada nie je vyslovene
uvedená v Občianskom zákonníku, súd má za to, že by ju aj tak bolo potrebné aplikovať, pretože inak
by bol popretý význam príslušenstva. A keďže odporca 2 v mene Slovenskej kancelárie poisťovateľov
vymáhanú istinu dobrovoľne dňa 11. 02. 2012 plnil, súd by v prípade správne žalovaného subjektu
vychádzal pri rozhodovaní o merite veci z tejto zásady.

Súd na základe vykonaného dokazovania, po zvážení právnej argumentácie právnej
zástupkyne navrhovateľky, odporcu 1, i právneho zástupcu odporcu 2, má za to, že návrh je do oboch
právnych titulov, na základe ktorých sa navrhovateľka domáha proti odporcom zaplatenia príslušenstva
z poistného plnenia, je nedôvodný, a preto ho voči obom odporcom zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v súlade so zásadou úspešnosti. Podľa ustanovenia § 142 Občianskeho
súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V tejto veci mali
plnýúspechobajaodporcovia,pretožesúdnávrhzamietolvcelomrozsahuvovzťahukobomodporcom.

Preto im obom súd priznal pri vyhlásení rozhodnutia náhradu trov konania. Podľa ustanovenia § 11 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná
náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho
zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd
munáhradutrovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhrady

trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Keďže odporca 1 si v zákonnej
lehote nevyčíslil trovy konania a žiadne iné trovy konania vyplývajúce zo spisu ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia mu nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal, pričom v takomto prípade nie je
súd viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sakonanie skončilo. Právny zástupca odporcu 2 si vyčíslil trov právneho zastúpenia vo výške 606, 19
euro. Vyčíslené trovy právneho zastúpenia odporcu 2 pozostávajú z:

1. Prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 22.4.2010
úkon v roku 2010 z istiny 1.062,21 EUR: 61,41 EUR + režijný paušál (7,21 EUR)
= 68,62 EUR
2. Písomné podanie k návrhu navrhovateľky na súd zo dňa 22.4.2010
úkon v roku 2010 z istiny 1.062,21 EUR: 61,41 EUR + režijný paušál (7,21 EUR)

= 68,62 EUR
3. Účasť na pojednávaní dňa 30.9.2011
úkon v roku 2011 z istiny 1.062,21 EUR: 61,41 EUR + režijný paušál (7,41 EUR)
=68,82 EUR
4. Písomné podanie návrhu na vydanie čiastočného rozsudku na súd zo dňa 10.10.2011
úkon v roku 2011 z istiny 1.062,21 EUR: 61,41 EUR + režijný paušál (7,41 EUR)

=68,82 EUR
5. Účasť na pojednávaní dňa 28.10.2011
úkon v roku 2011 z istiny 1.062,21 EUR: 61,41 EUR + režijný paušál (7,41 EUR)
= 68,82 EUR
6. Účasť na pojednávaní dňa 19.1.2012

úkon v roku 2012 z istiny 1.062,21 EUR: 61,41 EUR + režijný paušál (7,63 EUR)
= 69,04 EUR
7. Účasť na pojednávaní dňa 27.3.2012
Úkon v roku 2009 z istiny 1.062,21 EUR: 61,41 EUR + režijný paušál (7,63 EUR)
= 69,04 EUR

8. Účasť na pojednávaní na ktorom sa vyhlásilo rozhodnutie dňa 3.4.2012
Úkon v roku 2012 z istiny 1.062,21 EUR: 15,35 EUR + režijný paušál (7,63 EUR)
= 22,98 EUR
Spolu: 505,16 EUR
Pretože náš právny zástupca je platcom dane z pridanej hodnoty (potvrdenie pod A) pripájame), zvyšuje

sa tarifná odmena a náhrady podľa vyhlášky č. 655/2004 o daň z pridanej hodnoty, ktorú je povinný
advokát platiť podľa osobitného predpisu a ktorá predstavuje 20% fakturovanej sumy.
Spolu trovy právneho zastúpenia 505,16 EUR + 101,03 EUR = 606,19 EUR

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava

I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Zároveň v ňom treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis