Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 27, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/116/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916205600
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6916205600.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r.
o., so sídlom Bratislava, Ul. Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Barborou
Korenecovou, advokátkou, Advokátska kancelária, so sídlom Malinovo, Ul. Slnečná č. 765/3, proti
žalovanej S. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Danou Ďalakovou,
advokátkou, Advokátska kancelária, so sídlom Rimavská Sobota, Ul. Daxnerova 2, v konaní o zaplatenie
1.951,80 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota
č. k. 9C/150/2016-88 zo dňa 09. 01. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej
zaplatenia sumy 1.951,80 EUR s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla protiprávnym
konaním žalovanej.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že

žalovaná bola rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 06. 02. 2007 v konaní vedenom
pod sp. zn. 2T/228/2006-171 uznaná vinnou zo spáchania trestného činu úverového podvodu, pričom
žalobca (v trestnom konaní ako poškodený) bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske
súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06. 02. 2007 a zástupkyni poškodeného bol
doručený dňa 08. 03. 2007. Okresný súd zdôraznil, že keďže ide o právoplatné rozhodnutie o tom, že
bol spáchaný trestný čin, súd je v zmysle ustanovenia § 193 CSP týmto rozhodnutím viazaný. Prioritne
sa okresný súd zameral na tú skutočnosť, či nárok žalobcu nie je premlčaný, nakoľko žalovaná v

priebehusporuvznieslanámietkupremlčaniaceléhožalobouuplatnenéhonárokuvrátanepríslušenstva.
Aplikujúc ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka okresný súd žalobu zamietol z dôvodu premlčania
uplatneného nároku na tom skutkovom a právnom základe, že žalobca si náhradu škody uplatnil ako
poškodený v trestnom konaní dňa 06. 09. 2006 (č. l. 73 trestného spisu). Trestné konanie prebehlo
na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 2T/228/2006, v ktorom bola žalovaná uznaná vinnou
zo spáchania trestného činu úverového podvodu, a to rozsudkom zo dňa 06. 02. 2007 a žalobca ako
poškodený bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie. Vyššie uvedený

rozsudok v trestnom konaní nadobudol právoplatnosť dňa 06. 02. 2007 a poškodenému bol doručený
dňa 08. 03. 2007. Najneskôr v deň doručenia rozsudku teda žalobca ako poškodený v trestnom konaní
bez pochyby získal vedomosť o osobe škodcu ako aj o rozsahu škody. Po doručení trestného rozsudku
t. j. 08. 03. 2007 mal žalobca riadne pokračovať v konaní o uplatnenom nároku na náhradu škody. Dobu,po ktorú bol žalobca nečinný, teda viac ako 9 rokov, rozhodne nemožno považovať za primeranú, a preto
takéto konanie resp. nekonanie poškodeného nemožno považovať za riadne pokračovanie v konaní.
Po skončení trestného konania, odkázaním poškodeného na občianskoprávne konanie pokračovalo

plynutie premlčacej doby. Keďže žalobca podal žalobu až dňa 27. 05. 2016, t. j. po uplynutí 2 -
ročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť dňa 09. 03. 2007 a uplynula dňa 09. 03.
2009 a žalovaná v konaní dôvodne vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu škody,
nemohol okresný súd premlčané právo žalobcovi priznať. Zároveň súd podotkol, že subjektívna 2 - ročná
premlčacia doba plynie vždy v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorá keďže išlo o škodu spôsobenú

úmyselným trestným činom, bola 10 - ročná. Ak však právo nebolo uplatnené v priebehu plynutia
subjektívnej premlčacej doby, je už irelevantné, či bolo uplatnené v objektívnej premlčacej dobe.

3. Keďže okresný súd zamietol žalobu z dôvodu premlčania uplatneného nároku, nezaoberal sa už
ďalšou obranou žalovanej.

4. Zároveň okresný súd uviedol, že sa s právnou argumentáciou žalobcu ohľadne premlčania a
aplikáciou ustanovenia § 110 Občianskeho zákonníka nestotožňuje, nakoľko žalobcovi nebolo priznané
právo právoplatným súdnym rozhodnutím, tento bol len odkázaný s nárokom na náhradu škody na
občianske súdne konanie a žalovaná právo žalobcu písomne neuznala čo do dôvodu a výšky.

5. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý prioritne s poukazom i na
iné rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky, zotrváva na závere, že civilný súd je viazaný
záverom trestného súdu o vzniku škody a vzhľadom na skutočnosť, že vznik škody je súčasťou skutkovej

podstaty trestného činu úverového podvodu, je civilný súd povinný vykonať dokazovanie len o výške
škody spôsobenej trestným činom, a nie o vzniku a existencii škody. Na záver poukázal i na rozhodnutia
iných okresných súdov Slovenskej republiky, v zmysle ktorých aj keby záväzkový vzťah posudzoval
súd ako spotrebiteľský, nemôže mu poskytnúť ochranu spotrebiteľa, nakoľko by došlo k zneužitiu práva
v prospech žalovaného a k neprimeranej ochrane žalovaného, keďže výkon práva nie je protiprávne

správanie subjektov. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie.

7. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie v
celom rozsahu, navrhuje ho ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na to, že žalobca v odvolaní uvádza

totožné argumenty, ktoré uviedol aj pred súdom prvej inštancie ako aj vo svojej žalobe, v dôsledku čoho
žalovaná zotrváva na všetkom, čo už k veci v tomto konaní uviedla.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej v texte
„CSP“) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 CSP a §

380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP (a contrario) rozsudok okresného
súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny.

9. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v

dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je
stručné,jasné,dostatočné,pretosaodvolacísúdobmedzilibanakonštatovaniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) najmä v bodoch 17 až 19 a na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia
vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu uvádza nasledovné:

10. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený
subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej
dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe
nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu

vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko ako predísť, resp. riešiť situáciu,
kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa, a tak sa vnáša do
záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený
bez zreteľa na čas úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlovigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú;
alebo inak povedané, že právo patrí bdelým).

11. Keďže v konaní bolo ustálené, že ide o nárok žalobcu na náhradu škody, aplikácia ustanovení o
premlčaní v zmysle § 110 Občianskeho zákonníka je preto vylúčená a výklad tohto ustanovenia zo
strany žalobcu v spojení s týmto ustanovením je nesprávny. Ustanovenie § 110 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka upravuje premlčaciu lehotu v prípade, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím
súdu alebo iného orgánu, ku ktorému rozhodnutiu o náhrade škody však zo strany súdu nedošlo. Za

uvedené rozhodnutie nie je možné považovať ani rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa
06. 02. 2007, ktorý rozhodol o vine a treste žalovanej v súvislosti so spáchaním trestného činu úverového
podvodu. Uvedené ustanovenie sa na prejednávaný prípad vôbec nevzťahuje.

12. Ani poukaz žalobcu v odvolaní na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, či Krajského súdu
v Žiline žiadny spôsobom nemajú vecný vzťah k prejednávanému prípadu, ak ani v jednom z týchto

rozhodnutí nebola posudzovaná otázka premlčania nároku na náhradu škody.

13. Keďže odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, žiadnym spôsobom nespochybnilo vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia, odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu ako vecne
správny. Okresný súd rozhodol vecne správne aj pokiaľ ide o náhradu trov konania, keď aplikoval

ustanovenie § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 CSP. Uvedenú skutočnosť odvolací súd poznamenáva
napriek tomu, že konkrétnymi dôvodmi rozhodnutie o náhrade trov konania nebolo napadnuté, avšak
ide o výrok závislý.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V
odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, ktorá má nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalobcovi v celom rozsahu, teda v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré uznesenie vydá
súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).